Zimná záhrada

(( Píšem už tu teda, nech nezahlcujem palác ))

*Vrátila mu to, aspoň dúfala. Tušila to, pretože jeho pohľad to jasne prezrádzal. Dala mu ochutnať vlastnú medicínu, ako on jej, tak ona jemu. Ľahostajný úsmev mu opätovala a natiahla sa po úzkej ihlici zdobenej niekoľkými drahokamami, v ktorých sa svetlo lámalo a hádzalo farebné mapky po celej miestnosti. Vravievalo sa, že najlepším priateľom ženy je diamant. Síce si na takéto veci nepotrpela, ale chladnosť týchto šperkov ju vždy lákala, fascinovala a vyvolávala v nej skrytú túžbu. Boli chladné a jednoduché, ale zároveň krásne... Jemne sa s ňou pohrávala, skúšala ho, či vie odvrátiť zrak a upriamiť svoju pozornosť na iný predmet. Aj tak si musela na niečo vybiť svoju nervozitu, ktorá v nej narastala celý ten čas. Pôsobil na ňu, jeho pohľad, jeho síce ľahostajný, ale vcelku kúzelný úsmev, každý jeho pohyb. Mala pocit ako nejaká hlúpa stredoškoláčka. Musela sa toho zbaviť, toto bola dobrá cesta. Zabije dve rany jednou muchou. Ak by niečo podobné vyskúšal on na nej, predmet, s ktorým by sa pohrával, tak existencia tejto veci by bola pre ňu úplne irelevantná. * Myslela som... *Začala a úsmev sa každou sekundou rozširoval do posmešného úškrnu.* ...že celý čas komunikujeme v čisto teoretickej rovine, ak sa nemýlim. *Dokončila sebaistým hlasom.*

Tak potom som sa mylil ja.* hodil na seba vinu a ani okom nemihol. Kutikom oka sledoval jagajuci sa predmet v Shiroinej ruke a presne vedel čo to je. Ihlica, ktoru si predtym vytiahla z vlasov a ktora jej teraz spocivala v ruke ako suhvezdie trbieltajucich sa kamienkov. Jeden z odleskov sa mu odrazil od tvare až musel privriet oci no nezavrel ich celkom. Napriek tomu, že ho to vabive svetlo na chvilu oslepilo nemienil od Shiroi odvartit zrak.* Ako som povedal učite sa velmi rychlo. V blizkosti mojho bratranca to určite inak ani nejde.* v jeho hlase tentorz nezaznieval velavyznamny odtienok posmesneho tonu len suche konstatovanie, ktore sa nedalo pomylit so ziadnou steklivou narazkou.* Ako dlho ste už na tomto mieste?* pomaly vstal no tentoraz zamieril celkom na opacnu stranu miestnosti kde sa velkymi presklenymi dverami otvaral vchod do jednej z mnohych zimnych zahrad. Obidvoma rukami s rozmachom otovoril dvojkridlove dvere a ovanul ho prijemny dych vyludzovany opojne sfarbenymi kalichmi kvetov a vsadepritomnej zelene, ktora aj v takom pomerne malom priestore dokazala vytvorit hotovu džunglu. Vstupil dnu a nenamahal sa presvedcit či ide Shiroi za nim. Ako mu uz tolkokrat naznacila mala svoju vlastnu hlavu a riadila sa vylucne prikazmi svojho rozumu. Možno plnila ulohy jeho bratranca, ale v konečnom dosledku to bola vždy ona, ktora sa rozhodla urobit konečny krok.*

*Dobre, priznala si to... Nenechal sa takmer ničím vyviesť z mieri, čo jej vôbec nehralo do karát. Väčšinou sa vďaka tomuto mohla vyvliecť zo situácii, keď urobila krok, ktorý nik nečakal a tým pádom mohla celkom nepozorovane a bez akejkoľvek škody na vlastnej osobe vykĺznuť z nepríjemností. Teraz však bola v pasti, uzavretá v dobre zabezpečnej klietke z modrastého kovu. Možno keby sa ukázal nejakú väčšiu slabosť, vedela by sa dostať zadnými dvierkami preč. Ale nevedela... Možno ani nechcela. Pozorovala každý jeho krok a pohyb. Opäť sa prejavila jeho náklonnosť k nemým rastlinám, pestrofarebným, ako povaha ľudí či iných bytosti. Každý bol v podstate jedna veľká džnugľa, neustále sa meniaca, s rôznymi krásnymi kvetmi ako myšlienkami a skazenými, neprajníckymi úmyslami v podobe mäsožravých, sprvu nenápadných rastliniek. A hlavne - nikto ju nikdy nemohol spoznať celú a zmapovať. Mohol sa naučiť predvídať jej reakcie, jej správanie, naučiť sa, ktorý konár je prislabý na to, aby udržal váhu neznámeho, ale vždy dokázala prekvapiť. Z myšlienok ju vytiahol príjemný závan vzduchu, ktorý prebudil jej zmysly. Vstala, ticho ho následujúc.* Je to len niekoľko mesiacov... Avšak Váš milovaný bratranec nie je dôvodom môjho...zmýšľania. Na každom kúte, ako viete, sa naučíte pár trikov, lenže najviac sa toho dá naučiť v detstve. Nie som totižto z Váš Equilibria... *Odvetila a pri latinskému slovu "rovnováhy" dožičala dostatočnú dávku sarkazmu.*

* Strácal sa prave v hustom poraste rozvetvených konarikov mensich ci vacsich stromov a krikov. Napriek tomu, že listy sa za jeho vysokou postavou uzavierali akoby ho chceli prijat medzi seba a celkom skryt pred okolitym svetom pocul a rozumel každemu jej slovu. Sem tam natiahol ruku k jednemu z plamenne oranzovych kvetov krika inokedy zas pohladil koncekmi prstov rad nevyraznych popolavobielych hlaviciek byliniek, okolo ktorych prechadzal no aj ked pritom vyzeral že je celkom zaujaty iba touto cinnostou Shiroine slova mu prenikali do mozgu ako sprska cerstveho dažda do pupukanej suchej zeme. S každym dalsim slovom vyslovenym z jej ust chcel pocut dalsie a dalsie. Pri sarkastickom skonstatovani Va smilovany bratranec sa kruto pousmial a v ociach sa mu zablyskal potlacany hnev. To vsak Shiroi z pozicie za jeho chrbtom nemohla vidiet. Rozhodol sa, že tuto jej poznamku bude celkom ignorovat.*Teda Vas otec.* sucho skonstatoval a podsiel k malej fontanke v strede zimnej zahrady. Oprel sa o jej mramorovy okraj a uprel pohlad na odraz svojej tvare vo vode. Zracil sa na nom vyraz nemeho pochopenia.* Povedzte mi niečo o nom. Aky bol?

/vaša aktivita je hrôza...začala som si konečne čítať vaše príspevky....kým sa sem dočítam tak aj umiem /

/ skor ked si prečitas co vsetko sme už stihli urobit tak umries:) ale od smiechu /

/no husto tie vaše slohy som už prečítala /

/ dobre nie? /

/no jasne že jo /

*Následovala a snažila sa uhnúť každému krehkému konáriku či porcelánovo vyzerajúcim kalichom prenádherných kvetov. Ich nasladlá vôňa bola cítiť celou umelo vytvorenou záhradou. Niektoré druhy, ktoré tu videla, na jej rodnej planete isto ani nerástli. Väčšiny sa vôbec bála dotknúť, pretože im nechcela ublížiť. Vyzerali krehulínko, ako odraz vody, ktorého sa dotknete a hladinu rázom rozbijú nezbedné vlnky. To nechcela. Viktorov bratranec s tým očividne nemal žiaden problém. Vyžíval sa v tom a chvíľou mala pocit, že ju vníma len čiastočne, venujúc sa mĺkvym priateľom a svojmu "koníčku". Pri slove otec si vybavila Kyouyu - jemné črty tváre, ktoré boli v nesúlade s jeho povahou, nezbedné, hnedé vlasy, ktoré mu skoro vždy zakrývali časť výhľadu. Aj napriek tomu boli jeho oči tvrdé, chladné a prísne, bez akéhoľovek zľutovania a citu zhliadal nielen na ňu, ale aj na všetkých okolo nej. Bez rozdielov.* Bol ako Vy, i keď bol človekom. Zabil moju matku, zabil všetko, čo dýchalo, alebo naznačilo pocit sentimentu. Veľký a mocný Kyouya Kami, ktorého sa každá živá bytosť bála a radšej by sa pozrela do očí diablovi, než tomuto mužovi. Bol niečo ako šéf podsvätia. Skôr či neskôr by aj tak umrel, vlastnou vinou... Len mu do toho niečo skočilo...Pravdu povediac - mne. Myslel si že jeho dcérenka je veľmi krotká a že je mu verná ako psík, že bude počúvať na slovo. Nevedomosť je tak sladká, no nie? Chcela som mu dožičiť to potešenie, zomrieť vlastnými zbraňami, ktoré mi dal k mojim narodeninám. Veľká škoda... Svet by som pripravila o jedného, ako by povedali jeho podriadení, bastarda. *Hovorila ľahostajne, miestami až sarkasticky. Pri posledných slovách sa zarazila. Prečo mu to vlastne hovorí? Nepozná ho, je to cudzinec, úplne neznámy muž, ktorého nikdy predtým nevidela. Ešte k tomu de Cruer a Viktorov bratranec, kľudne by to neskôr mohol použiť proti nej. Tieto myšlienky však čoskoro pominuli, vpíjajúc sa do mámivej vône okolitých kvetov.*

(( Sme proste epickí Celé Gyro je jedno veľké, dokonalé dielo ))

/jo mali by ste začať znova nech môžem vojsť v najlepšom /

(( Zaujímalo by ma, ako by si reagoval
Viktor: Shiroi!
Shiroi: Viktor!
Raito: NEVYRUSUJ SAKRA BLBE! ))

/no to ani divá srnka netušíííí aká by bola reakcia /

(( Ale mal by si, kedže si to ty Ale bolo by to...milé? ))

/milééé no uvidíš ked sa tak stane /

(( Raito si už nedovolí...m-možno? Znásilnená v umelej džungli, to je ako Tarzan lol ))

/Raito snaž sa /

/ idem na to a ty potom akože vtrhni v tom najlepšom /

/no tak tomu ver /

(( Bože, zasa? Ale nesťažujem sa ^_^ ))

/už vidím ten sloh zase /

* Zacal pocuvat jej slova s pohladom upretym na vodu a na svoj odraz no nevnimal ho . Pohlad mal zastrety a pozornost venoval len obsahu slov, ktore sa prave dozvedel. Shiroi ho hned na uvod prirovnala k svojmu otcovi. Nebolo to vsak prvykrat ked ho takto k niekomu prirovnala. Nic vsak na to nepovedal aj ked mal chut poopravit jej nazor na svoju osobu, ale naco by to bolo odbre? Aj tak by jej postoj nezmenil obycajnymi slovami. Chcelo to skutky a tie sa v jej pritomnosti nikdy neprejavia. Už len z toho dovodu, že ked vybavi zalezitost, kvoli ktorej sem prisiel vrati sa naspat na Telarion, stovky svetlenych rokov vzdialenu planetu od Enesianu. Ked jej hlas stichol necakane sa obratil k nej a pohladom sa jej snazil preniknut za ochranny mur, ktory si okolo seba vystavala.* Vas otec bol skutočne bastard a necudujem sa že nim opovrhujete. Chapem pocity, ktore vam zaplavuju vnutro a nutia vas rozum brat svet zo stranky, z ktorej ho obycajny clovek nikdy nemože spoznat pokial by neprešiel tym cim ste prešli vy. Už sa nečudujem tomu ako sa taka krehka krasa...* urobil pomaly krok vpred a zastal celkom blizko pri Shiroi tak, že jeho vysoka mocna postava sa črtala nad nou ako pevna skala.*...dokazala premenit na kamen.* dokoncil svoju myslienku, natiahol ruku k blizkemu kriku pricom Shiroi stale hladel do oci a odtrhol z neho kvet sakury, ktory sa podla neho co najlepšie zhodoval s farbou jej pier. Pomaly nasmeroval ruku k jej tvari a jemne ju pohladil lupienkami kvetov pricom si daval pozor aby oni boli jedine, ktore sa dotknu jej pokožky. Pritom ako jej kvetom jemne prechadzal po tvari od cela k licnym kostiam tico zamyslene zasepkal.* Skutočne ako kamen.* presiel lupenmu až ku krku kde sa jej spod pokožky vlnil tep srdca, na ktory už predtym prilozil svoje pery.* No predsa ziva pod vsetkymi tymi nanosmi mramoru.* odfukol jej pramen tmavych vlasov z čela a rovnakym zamyslenym tonom pokracoval.* Tiež som nenavidel svojho otca a podobnost nasich zivotov v detstve je dost velka. Preto si nemyslim, že by som sa podobal vlastnostami prave na vasho otca. V skutočnosti si myslim, že vy sta ta, ku ktorej mam v tomto ohlade najblizsie.

/ tak toto ma totalne vycerpalo:) /