Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

* To, že premyslal nad mnozstvom veci, na ktore pocas dna nemal cas mysliet neznamenalo, že by rovnako pozorne nevnimal aj svoje okolie. Bol predsa vojakom, ktorý si uz davno zvykol spat lahkym spánkom aby sa vyhol zradcovskej ruke s nozom, pohyboval sa ostrazito v miestnosti plnej ludi a este ostražitejsie na miestach kde sa mohlo zdat že je celkom sam. Zacul za sebou travou stlmene kroky no neobtazoval sa zmenit svoju zmeravenu polohu a pohlad presunut zo zrkadliacej sa hladiny jazera na tvar prichadzajuceho.* Zda sa, že dnešná noc vnuká mnohym ludom podobne napady na nocne prechadzky.* ozval sa zamyslene hoci chladny uskrn vlial do tonu jeho hlasu za kvapku pobavenej vysmesnosti.*

* Tlmene sa zasmial a Raitove odmerane slova ho od toho ani najmenej neodradil, pretože v tej chvili si bol vedomy toho, že ho priatel spozna podla zvuku jeho hlasu.* Stále si držiš svoj rekord princ. To je škoda, pretože som si myslel, že dnes by si mohol byť aspon o sekundu pomalsi.* zaratoval postaviac sa priamo pred Raita a uprel na neho priatelsky pohlad. Hlboko sa uklonil ako to vide urobit sluhu len pred par minutami a s potlacovanym uskrnom cakal na raitovu odpoved. Medzitym ešte doplnil niekolko slov na jeho konstatovanie.* Mas pravda tato noc je vynimocna drahy priatel, ale pochybujem, že uhadnes dovod, prečo som sa tone zahrad rozhodol vyhladat ja...

* Spoznal ho okamžite podla smiechu a pravdupovediac ho Cassova pritomnost dost prekvapila. Zostal pred nim stat a jeho uctivu pokolnu prijal s pobavenym uskrnom cloveka, ktorý si bol vedomy aku radost nachadza jeho priatel v tomto zartovnom podpichovani. Cass bol jedinym muzom, ktoremu veril viac nez ktoremukolvek inemu clenovi jeho vlastnej armady a to si vojakov do nej vyberal osobne. Predovsetkym to vsak bol jeho priatel a to doveru v neho len umocnovalo. Natiahol k nemu ruku aby ho mohol priatelsky potlapkat po pleci a kedze bol prils zvedavy na dvod jeho nevystevy vynechal zdvorilostne otazky a sentimentalne vyjadrenia radosti z ich stratnutia po dlhom case, pretoze Cass ho poznal natolko dobre aby vedel kedy je jeho radost uprimna a jeho zaujem najvacsi.* Aj ja ta rad vidim kapitan, ale viem, že si ma po takom dlhom case nevyhladal len preto aby si ma mohol skusat.* dalej uz ani nemusel nic hovorit. Dost jasne Cassovi naznacil to aby mu prezradil dovod svojej nevastevy.*

* Zahadne sa pousmial a pobavila ho rychlost s akou Raito presiel k jadru veci. Rozhovory s nim boli v podstate rychlou zalezitostou, pretože mal dar z cloveka vytiahnut vsetko co chcel vediet a nemusel na to vyuzivat ziadne zdvorilostne okluky. Rozhodol sa riadit rovnakymi pravidlami co by mu zarucilo este mensiu stratu casu nez s akou pocital. Zacal vsak opatrne zaujmuc formalnejsi postoj, v ktorom jeho postava vyzerala este vzpriamenejsie a mohutnejsie nez inokedy.* Vlastne som prisiel aby som vyskusal mieru tvjho priatelstva a lasky...

* Priatelstvo, laska... tie slova mu niekolko dlhsich sekund rezonovali v mysli hoci na tvari nedal poznat smer svojich myslienok. Iba v kutiku pier sa mu objavila neviditelna vraska a urobila jeho vyzor nahle prsnejsim a ostrazitejsim. Ak Cass ziadal od neho práve tento test mohlo to znamenat len to, že sa stalo alebo sa len ma stat niečo naozaj vazne. Ako ked neposlusny syn predstupi pred svojho otca a chysta sa mu priznat k spachanej chybeno este predtym sa ho opyta ci ho ma rad a ci by mu odpustil vsetko, čokolvek by to uz bolo...* Tessa?* spytavo nadvihol obocie a pozorne sledoval zmeny na priatelovej tvari.*

* Podla postoja aky po jeho slovach Raito nahle zaujal mu bolo jasne že sa dovtipil o kom sa s nim chcel porozprávat. Uvedomoval si, že hladi do oci muza, ktory bol v tej chvili skor ochrancom ako priatelom. Miloval Tessu ako svoju sestru, chranil ju, dozicil by jej vsetko čo by chcela no zaroven bol rozhodnuty postrat sa o nu podla vlastnych predstav. Netusil či by bol ochotny zahrnut ho do nich a toto bola jedna z najtazsich uloh akym bol za svoj zivot vystaveny. Raito nebol len tak obycajnym muzom odhliadnuc od toho že vladol na Telarione ako panovnik. Cela jeho bytost v sebe niesla poslostvo moci, ktorou by ovplyval nech by sa uz narodil na akomkolvek inom mieste. Prehovoril k nemu uprimne, tak ako vždy.* Milujem Tessu a som ochotný polozit svoj zivot za jej, som ochotny obetovat aj nase priatelstvo...* hlas mu necakane stvrdol no oci zostali rovnako pokojne*... a celu svoju minulost len aby som s nou mohol sravit ason par sekund v pritomnosti. Vsetko čo mam...* hladel Raitovi do oci no ani raz pri svojich slovach nezavahal hoci jeho postoj bol odrazu nahle rovnako ostrazity.* Uz vies o nasom zasnubeni, ale dosial som nemal prilezistost poziadat ta o Tessinu ruku tak ako sa patri...

* Zastavil jeho slova kratkym pohybom ruky.* Ty aj Tessa mate moje pozehnanie, ale aj keby ste ho nedosatli viem, že by si nakoniec urobil to s čim si sa mi teraz priznal a vzdal sa nasho priatelstva len aby si mohol zostat s nou keby to tak ona chcela.* pousmial sa odrazu krivym polusmevom a napatie mu trochu opadlo z pliec hoci za Casssovymi slovami este citil par nedopovedanym viet.* Ale povedz mi priamo čo odo mna ziadas a co by som ti est emohol dat ked uz mas moj suhlas, ktory si aj tak nikdy nepotreboval.

* Vsimol si, že Raito sa zacal správat uvolnenejsie a aj podla jeho dnesnej nalady vypozoroval, že nema chut vyvolavat vo svojom srdci poryvy hnevu vyvolane jeho laskou k Tesse a tuzbou dat jej len to najlepsie. Mal pravdu. Ziskat jeho suhlas bolo vecou tradicie, ale tiez v tom videl prejav ucty a vdacnosti, ktory si Raito zasluzil za to, že dlhe roky na Tessu daval pozor a staral sa o nu. Teraz chcel vsetku lasku a starostlivost prevziat na seba. Raito si toho musel byt vedomy, a preto bol taky opatrny. Vedel, ž edlhe roky sa neodvazil doverovat nikomu inemu ale spoliehat sa len sam na seba. Obaja sa vsak poznali uz niekolko rokov a niekolko rokov boli priatelmi. To by Cassa ale neprinutilo aby sa Tessy vzdal keby Raitovi nebol ich sobas po voli. Spokojne sa usmial.* Nikdy by som sa neodvazil od teba niečo ziadat Raito...prosim ta aby si dnes vecer odviedol Tessu k oltaru a stal sa tak svedkom nasho zvazku...

* Len čo v chladivom nocnom povetri dozneli Cassove posledne slova nenamahal za zakryt prekvapenie nad presunutým terminom svadby. Navyse v nom tato Cassova neskora navsteva len umocnovala dojem, že vela ludi sa nestane svedkami uzavretia tohto manzelstva ako o to Cass teraz prosil jeho. Odmlcal sa na dlhsiu chvilu aby mohol zvazit každe pre a proti. Odrazi si spomenul na Shiroi a maleho Doriana, srdce sa mu zaplavilo nehou. Aky iny dovod by Cass a Tessa mohli mat ked sa rozhodli vsetko tak urychlit a nikomu o tom nepovedat. Pretoze ohladom tejto skutocnosti si bol celkom isty. Zelal si ich stastie a nemienil im stat v ceste. Pamtal si este na svoju niekdajsiu uvahu, že by bol stastny keby Tessa radsej skoncila v Cassom naruci ako v naruci akehokolvek ineho muza. Doveroval mu a poznal Tessu. Neurobila by nic s cim by nesuhlasila a bol si isty ze tato prosba, prosba aby ju odviedol k olataru bola jej napadom. Srdce sa mu zaplnilo okrem pretrvavajucej nehy aj vdacnou radostou. Bol stastny že nasla muza, ktorý jej ukazal ako vyzera prava laska muza a zeny, ktoru by jej on sam nikdy nemohol dat.* Len par veci aby ti bolo jasnych kapitan...* zacal tlmenym hlasom a hoci zacal formalne a vazne na hlase mu z bolo poznat celkove uvolnenie spojene so suhlasom.* Tato tajna svadba neosatne utajena pred mojou manzelkou a... ak na Tessinej tvari niekedy uvidim bolest, ktoru by si jej sposobil vlastnorucne ti to oplatim tak, že budes tuzit aby si ta zobrala smrt no ja si ta z rozmaru necham nazive co najdlhsi cas...

* Na Raitove slová odpovedal takmer okamzite.* Ak niekedy bude Tessa musiet koli mne trpiet pridem za tebou sam a nebudes ma musiet hladat aby si sa mi pomstil...

******************************************************

O niekolko minut neskor sa opat ocitol na chodbe no tentoraz uz mieril do opacneho kridla palaca, v ktorom sa nachdzali hostovske izby. Podla Tessinych isntrkucii zastal pred izbou skoro na uplnom konci chodby a ked spoza dvier zacul prudit tlmenu hudbu hlasnejsie na ne zaklopal aby ho Torry pocula. Aspon dufal, že ju tam najde a že sa nepomylil.*

*Tak dlho už netancovala až je to začalo chýbat a tak dala hudbu trošku hlasnejšie pričom predvádzala rozne tanečne kreacie ake sa počas rytmu hudby dali vymysliet. Hudba pre nu znamenala naozaj vela, nevedela by si bez nej predstavit život ako aj bez dalsich inych doležitych vecí. Snažila sa jej oddat celou svojou myslou a nemysliet a nepočut nič naokolo ked zrazu začula klopanie na svojich dverach. otočila hlavu k dverám pričom premyslala kto ju to mohol v takuto neskoru hodinu otravovat.Možno to bol nejaky obyvatel palacu ktorý sa prišiel stazovat na hluk, no radio nebolo až tak nahlas. Aj tak ho radšej rýchlo vypla a vykročila smerom k dverám* prišli ste sa stažovat na hluk? *spyta sa hned ako otvori dvere a zbadá muža stojaceho pred jej izbou* ak som mala tu hudbu nahlas tak sa vam ospravedlnujem pane ale chcela som sa len na chviločku zabavit *povie pozorujuc muža ktoreho predtým ešte nikdy nevidela* takže čo potrebujete ? *spyta sa milym no zaroven zvedavym hlasom*

* Ticho nacuval dianiu v izbe a s jemnym usmevom na perach vnimal rytmicke udery noh o podlahu, ktore akoby tvorili prirodzenu sucast hudby. len co zacul že hudba sa odrazu vypla a kroky smeruju ku dveram narovnal sa no usmev mu z tvare nezmizol. V kazdom pripade nechcel Torry nastrasit co by sa mu mohlo podarit vzhladom na tak neskoru nocnu hodinu ale aj to ze sa s nim vlastne nikdy predtym nestretla.* Neprisiel som sem kvoli hudbe madam, ale kvoli vam.* uklonil sa stale s tym istym priatelskym usmevom.* Teda ak sa volate Torry Landon a ste priatelkou mojej snubenice Tessy Montenegrovej...

*Stála medzi dverami pričom si ho premeriavala svojim zvedavym pohladom. Tak toto je Tessin snubenec, pomyslela si, tento galantný, milý a navyše velmi sympatický muž. Tessa ma naozaj velmi dobrý vkus, pomysli si pričom sa nahlas zasmeje nad svojimi myšlienkami* pravdaže som Torry Landon pane *prehovori a oprie sa o zarubnu* ma Tessa nejake problemy? stalo sa niečo? *spyta sa a uprie svoj pohlad do jeho oči* nemate nahodou brata? *spyta sa vtipnym hlasom*

* Hladiac na Torry s veselym usmevom po jej poslednej otazke sa mu v ociach sibalsky zaiskrilo a pri odpovedi puzil rovnako vtipny ton hlasu. Za ten kratky cas si Torry premeral pohladom a kazdou sekundou sa viac utvrdzoval v dovododch prečo Tessa pocitila priatelstvo práve k tejto mladej žene. Energia a siblastvo jej priam sršali z tvare rovnako ako Tesse.* Musim vas sklamat Torry, ale za to mam vela priatelov, ktorý by sa vasej priazni určite velmi potesili.* zalichotil jej snaziac sa ju aj takymto sposobom priaznivo naklonit na svoju stranu.* Nemusite sa o Tessu bat nie je v nijakom nebezpeci. V skutočnosti som vsak prisiel aby som vas v jej meno poziadal o to aby ste sa stali jej edruzickou pri nasej dnesnej svadbe.* usmial sa pokojne a zvedavo cakal ako bude Torry reagovat.*

*Neprestala sa usmievat, dokonca ked spomenul svojich priatelov sa začala smiat ešte viac* budem rada ak ma s nejakými predsa len zoznámite a .. *ked spomenul svadbu zostala stat s prekvapenym vyrazom na tvari* takže mladý muž sa nám chce ženit .. *vykroči bližšie k nemu* a potrebuje k tomu krásnu ženu .. *podíde za jeho chrbat a približi sa k jeho uchu* ktorou je pravdaže Tessa *povie tichým hlasom* a viete čo? *znovu sa objavi pred ním so zmeneným hlasom* dufam že moju kamaratku urobite naozaj štastnou tak ako si to zasluži počujete *otvori dvere dokoran na svojej izbe* tak a teraz vam mozem ist pokojne za druzicku len sa musim samozrejmeobliect *kývne mu hlavou aby nestal len tak na chodbe a vstupil do jej izby. Ked vstupil zavrela dvere, otovrila skrinu a začala si hladat vhodne šaty na svadbu* nie že sa mi tu budete niečoho dotykat, mam na to obzvlast velku alergiu viete *povie ked uz vytiahne šaty so skrine a vyberie sa do kupelne prezliect. Zatvori dvere na kupelni a predtym než sa začne obliekat sa ešte namaluje a upravi tak aby vyzerala aspon ako človek* dočerta *povie si pre seba ked zbadá že farba podprsenky neladila s farbou šiat. Na toto bola vždy hakliva vždy jej všetko muselo perfeknte ladit. A tak sa vybrala k dveram na kupelni ktore s lahkostou otvorila a len v čiernom priesvitnom pradle sa vybrala v šufliku so spodnou bieliznou* prepačte mi prosim ale mam zlu podprsenku *povie pokojne, kto mal predsa vediet že pojde dnes na nejaku svadbu a že sa bude musiet prezliekat. Nikto. Takze to co sa teraz dialo vobec neplanovala. Ked už mala červene prádlo v rukách postavila sa a ked sa chcela vratiti do kupelky zrazu si na nieco spomenula* počujte *otočila sa smerom k nemu* ved ja vlastne ani neviem ako sa volate?

* Pokojne stál na mieste kým mu Torry prešla za chrbát a zašepkala mu do ucha svoju odpoveď. Pobavený úsmev mu pohrával na perách no len čo sa ozval tón jeho hlasu napovedal, že svoje slová myslí smrteľne vážne.* Nebolo by pre mňa väčšou radosťou než urobiť Tessu šťastnou to vám prisahám.* na vyzvanie vstúpil do vnútra izby, aby na Torry počkal kým sa prezlečie a za ten čas sa podľa jej inštrukcií k ničomu nepriblížil natoľko, aby to mohol chytiť do rúk. Rešpektoval Torryno prianie no pohľad na jej izbu si neodoprel. Nakoniec zhodnotil, že je naozaj vkusne zariadená a aj napriek tomu, že sa jednalo o jednu z hosťovských izieb, ktoré boli v paláci viac menej rovnaké, Torry do tej svojej vniesla aj veľký kus svojej osobnosti a prispôsobila si ju pre svoje potreby a vkus. Odrazu sa dvere na kupelni kde sa Torry prezliekala do vhodnejších šiat otvorili a jemu sa naskytol pohľad na jej štíhle telo obopnuté len veľmi skromnými kúskami spodného prádla, ktoré boli navyše ešte priesvitné. Nedalo sa zabrániť tomu aby uvidel aj to, čo by za iných okolností nikdy nemal. Prekvapenie z toho, že Torry svoju "takmer" nahotu beriecelkom prirodzene sa v ňom miešalo s rozpakmi keď pred nim naostatok zastala a zvedavo sa ho opýtala na meno. Pohľadom zotrvával na jej tvári a ani v najmenšom ho nenapadlo, aby skĺzol o niečo nižšie kde sa už dvíhali z čipky oblinky Torryných pŕs.* Cassian Dorian Scrad...* predstavil sa celým menom a snažil sa tváriť celkom prirodzene pretože tak sa tvárila aj Torry.*... ale priatelia ma volajú Cass.

*Stála tam celkom prirodzene bez žiadnej hanblivosti pričom sa usmiala ked jej konečne povedal svoje meno* velmi ma teši Cass, nevadi ak vas tak budem volat, ved teraz sme už priatelia *povie s uškrnom a zalezie spät do kupelne. Po nejakom čase ked už bola oblečena a pripravená ist na tu svadbu vyšla konečne s kupelne* dufam ze som tam nebola dost dlho, viete vždy mi všetko tak trvá *rukou si uhladi vlasy a pozrie na Cassa* tak čo pristane mi to? myslite že su vhodne na svadbu? *spyta sa ohladom svojich šiat ktoré mali velim velky vystrih*ak nie pojdem sa znovu prezliect ale to by ste zase dlho čakali *povie s usmevom a začne si malovat pery*

ŠATY:

* Ked Torry o niekolko krátkych minut opat vyšla z kupelne nemohol si pomoct v tom aby sa mu na tvari neodrazil uprimny obdiv. A pravdupovediac to ani nechcel, pretože Torry v cervených splyvavých satach až po zem vyzerala viac než dobre pre svadobny obrad. Rýchlo sa ju teda pustil ubezpečiť, že vymena siat naozaj nebude potrebna.* Vyzerate fantasticky Torry a myslím, že obidvaja svedkovia z vas pocas obradu nebudu schopny odtrhnut oci.* zmurkol na nu priatelsky a ked skoncila s upravou svojho uz aj tak krasneho zovnajsku galanatne k nej vystrel ruku aby ju odprevadil chodbami palaca k lietadlu, ktore na nich cakalo na sukromnej pristavacej drahe.*

*****************************************************

* Bolo už pár minút po polnoci ked sa s Torry prehodenou cez plece rozhodol opustiť ples. V ten večer toho už mali toho obaja dosť a vedel, že ani pre jedneho sa nic nevyvijalo tak ako by malo, tak ako to najskor chceli. Az lutoval, že sa rozhdol stretnut s Torry na plese. Teraz mohli byt spolu sami a mohli by si vynahradit vsetok ten cas ked nemohli byt spolu. Bola krásna noc. Bezoblacna. Hviezdy ziarili na oblohe ako diamanty rozsypane na modorom zamate a chladny vanok povieval medzi nebom a zemou akoby sa snazil nájsť to miesto kde by splynuli v jedno.
Posadil Torry opatrne na sedadlo spolujazdca a sam si sadol za volant, aby ju mohol odviezt domov. Unava a medzi inym aj mnozstvo alkoholu, ktory v ten vecer vypila sposobili, že v jednu chvilu sladko zaspala a nevnimala uz nic ine okolo seba len svoje pokojne sny. Aj teraz sa na nu nežne usmieval ked sem tam odtrhol zrak od cesty a obratil ho na jej tvar. stacilo prejst ešte niekolko mil, aby sa ocitol na useku cesty kde mohol pouzit teleport. Stlacil male, takmer neviditelne tlacitko vedla volantu a coskoro sa uz auto zacalo pokryvat akoby akousi striebristou tekutinou. O chvilu na ceste uz nebolo vidiet nic...


Priviezť Torry do paláca a odniesť ju na rukach do jej izby mu nerobilo nijaký problem. V paláci už predsa bol. Tak isto aj v Torrynej izbe no od toho casu akoby uplynul cely vek. Polozil ju zlahka na jej postel, vyzul topanky aby sa jej pohodlnejsie spalo a ked sa narovnal este sa na nu chvilu v zamysleni dival. Ani si neuvedomoval že na perach mu pohráva usmev no v srdci citil rpival tepla. Nahol sa oby ju pobozkal zlahka na pery a na druhy vankus polozil ciernu zamatovu skatulku. Darček, ktorý jej uz nestihol dat no určite si ho nájde na druhy den ked vstane. Vo vnutri skatulky bol k darčeku pripojeny papier a na nom jednoduche predsa vsak vyznamne slova, ktore tentoraz myslel smrtelne vazne... " Milujem ťa Torry Landon. Nech budeme od seba akokoľvek ďaleko..."


Po tom ako vysiel z Torrynej izby citil sa zvlastne osamelo a nechcelo sa mu vratit naspat do prenajateho bytu v centre mesta. Radsej sa este chvilu poprechádza na cerstvom vzduchu a po auto necha niekoho poslat. Prechádzal práve jednou z malo osvetlenych ulíc. Zvlastne zamysleny....

Darček :

*Odkedy uvidel Torry na plese neprestajne ju sledoval. Ani len na chvíločku s nej nespustil zrak. Nebol rád ked zbadal akehosi muža ako zobral Torry, prehodil si ju cez plecia a odišiel s nou. Pomyslel si že to možno bol jej nový muž kedže sa s nou dlho nevidel za ten čas si mohla najst kohokolvek. Jemu sa to však nepačilo, Torry bola teraz tak blízko a preto nedovoli aby sa nejaký iný muž o nu čo i len zaujímal*

*Bola neskorá tma ked čakal pre palacom a rozmyšlal čo dalej urobi. Muž s Torry vkročili dnu, on tam však nemal čo robit jediné čo mu zostavalo bolo počkat si čo bude dalej. O niekolko minut však zazrel toho muža ako vykročil von s palaca a len tak kračal pomaly po ulici preč. Teraz mal príležitost, kedže bol poručík mal pri sebe zbraň. Pomaly a potichu za ním kračal, tma bola hlboká, nebolo vidiet ani na krok. Stále kráčal za ním pričom sa mu neprestajne triasla ruka. Ked už rozhodnutý že to urobi schoval sa do tmaveho kuta jednej uličky v ktorej ho nebolo vobec vidiet. Namieril zbranou rovno na jeho srdce. V okamihu ako však vystrelil začul silný krik ktorý hovoril ´JORDAN´. Bol to Torryn hlas, v okamihu ako ju opustil v jej izbe pocítila že chce byt len s ním. Možno nebola v tom najlepšom stave ale laska nepozná hranice. Bežala za ním a ked už bola pri ňom chcela mu povedat že ho miluje, ked v tom padala na zem. Krv sa jej začala rychlo liat po celom tele. Zostala nehybne ležať na obrubníku zatial čo Max nemohol uverit vlastnym očiam. Tak velmi chcel ist za nou a pomoct jej no tak by sa dostal len do basy. Musel aj ked s tažkym srdcom utiect tak aby si ho ten muž nestihol chytit. Ako mohol byt len taký slepý, preklinal sa celou cestou ked bežal čo najdalej od miesta nehody*

citácia :

ŠATY:

//podobné šaty mala moja spolužiačka na stužkovej ))//

-----------------------------

*Narýchlo do seba hádzala obed, ak sa tá zmes kadečoho dala obedom vôbec nazvať. Myšlienkami bola pri množstve vecí ktoré ešte musela stihnúť, kontrola princovho syna, zbehnúť po lieky, vypísať papiere....normálne bola rada že s Eliotom nepracuje v nemocnici alebo kde. Od plesu, z ktorého si toho veľa nepamätala bola v jeho blízkosti nervózna. A to práve preto, že si nič nepamätala. Isté záblesky, ako sa mu vešia v spodnom prádle okolo krku, ako ho bozkáva...dočerta ako ďaleko zašli? Téma ples bola tabu. Nehovorila s ním o tom lebo sa bála čo sa dozvie. Na jednej strane ju to zaujímalo, na druhej strane by to vedieť nechcela. Vedela si predstaviť ako čudne sa správa, no nevedela si pomôcť.
Prebrala sa zo zamyslenia, zapila obed pohárom vody a zamierila do detskej izby princovho syna Doriana, na bežnú kontrolu*

* Istú chvíľu bol počuť v miestnosti len zvuk ľahkých krokov, ktoré sa nikde nezdržali príliš dlho, aby mohli utíchnuť. Raito sa prechádzal aj keď tu boli isté skutočnosti, ktoré by mu v tom mohli alebo skôr mali zabrániť. Za posledné tri mesiace sa jeho výzor zmenil natoľko, že sa rozhodol už vôbec nevychádzať zo svojich komnát v paláci a všetky štátne záležitosti riadil cez svoju asistentku. Yuki. ...zvuk krokov sa rovnomerne presúval k oknu... mal by vymyslieť niečo čím by sa jej zavďačil, čím by ju potešil... okno nebolo dosť zaujímavé aj kvôli skutočnosti, že bola práve hlboká noc...možno si rozmyslí svoj postoj k Melianinmu bratovi...zato klavír stojaci v najtmavšom rohu izby ho akosi zvláštne fascinoval...áno, to by mohol byť ten správny spôsob ako sa Yuki zavďačiť, nechá Thoomasa nažive...kroky konečne utíchli no nahradil ich ostrý zvuk klávesov, ktoré sa zliali do jednej melodie kd si Raito sadol na lavicu potiahnutu ciernym zamatom. Nemal náladu na nič pomalé a hoci nikdy nikomu nepriznal, že niekedy hrával teraz mu bolo ukradnuté či niekto začuje zvuk klavíra. V celkom krídle paláca bol predsa sám. A hudba mu pomahala premyšľať. Jeho vychudnuté dlhé prsty, ktore teraz viac ako inokedy pripominali pazury dravca sa striedali po bielych a ciernych klavesoch s lahkostou aku mohol ziskat len dlhym cvikom. Kde je tá doktorka? Rozmyslal kym sa mu kratil dych a staval sa coraz trhanejsim. Zacal hrat prilis vasnivo. Kazdy vecer mu nosila spravy o zdravotnom stave jeho syna Doriana no zdalo sa že dne sju niečo zdržalo...Urobil posledny uder do klaves pricom zvuk este chvilu rezonoval v miestnosti aj jeho usiach. Po brade mu cícerkom stekala krv...*

https://www.youtube.com/watch?v=G-TkRR7FWUQ ( hudba )

*Kontrola malého Doriana dopadla ako každý večer. Bol zdravý, nijaké známky vážnej či menej vážnej choroby sa nevyskytli, takže ešte pár krát maličkého pokolísala, dala mu do ústočiek cumlík a potom zamierila k princovi. Každovečerný rituál ktorý už prestala brať ako povinnosť. Jednoducho si na to zvykla, dokonca ju ani neprekvapili tóny klavíra. Hlasno zaklopala, no vošla bez vyzvania ako vždy. Vedela že je očakávaná a aj hra na klavíri napovedala, že neuvidí nič čo by nemala. * Princ Yagami* oslovila ho pokojne, no pri pohľade na jeho tvár mala čo robiť aby si nevzdychla. Nemal sa čo vyčerpávať, no nie, on si hral ako vždy na klavíry, aj keď na jednej strane ho chápala. Ak by mal zomrieť, mal by si užiť posledné dni a nie niekde ležať* Ukážte... * vytiahla z vrecka svetra čistú vreckovku a zotrela mu bez varovania krv z brady. * ...nemali by ste sa tak siliť, budem radšej ak sa dožijete lieku... * neodpustila si karhavý tón, stále bol síce chladný, no ona bola lekárka a mala dohliadať na jeho zdravotný stav aj keď ju viditeľne ignoroval* váš synček je v poriadku, nechcete aby som vám ho na chvíľu doniesla, myslím že už bude spinkať* navrhla pokojne*