RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione

Goto down 
Choď na stránku : Previous  1 ... 21 ... 38, 39, 40, 41, 42  Next
AutorSpráva
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   So apríl 11 2009, 19:03

*Nebola si istá či sa jej to len zdá, no akoby drkotal zubami. Jeho ďalšie slová ju o tom len presvedčili. * Zima? * spýtala sa, no vedela odpoveď, takže ani nečakala na tú jeho* zvýšim vám tu teplotu, ale tá injekcia by to mala dať do poriadku* nemohla si tým byť však istá, predsa len to ešte nikdy neskúšala. Ten liek dnes ona osobne použila prvý raz a aj keď preštudovala čo sa dalo z jeho používania, nemohla si byť úplne istá* no chystám, ale zatiaľ som sa nedozvedela kam* prikývla a natiahla sa k nadstaveniu teploty. Pridala pár stupňov a prešla až k princovej posteli. Všimla si že si ju pozorne prezrel, no neodvážila sa typovať čo mal v myšlienkach, v podstate jej to mohlo byť jedno. Usadila sa, ruku mu položila na čelo a hryzla si popri tom do pery* cítite ešte niečo okrem tej zimy? Myslím niečo neprirodzené? * spýtala sa, mal slabú horúčku. Eliot jej teraz dosť narušil plány, nebola práve nadšená že musí opúšťať palác práve dnes, keď dostal princ prvú injekciu. Nie síce nebola odpoveď, no mienila sa poistiť. * neviem kam presne dnes idem, ale keby sa niečo dialo, zavolajte mi. Radšej skôr než by sa to malo zhoršiť. Pozrite... * ukázala na drobné zariadenie, ktoré pripevnila na bok stolíka* ak stlačíte toto žlté tlačidlo, začne to vytáčať moje telefónne číslo...ak by to bolo zlé a vy by ste mali problém hovoriť, stlačte toto červené a ja budem vedieť že mám prísť. Okrem toho vám pripnem tento náramok, * z kabelky vytiahla niečo, čo by si normálny človek ani mimozemšťan von nevzal a pripla mu ho na ruku* bude to monitorovať vaše životné funkcie, takže aj keby ste vôbec neboli schopný ma zavolať, prídem. * stále drkotal zubami a to jej pripomenulo že už je čas na injekciu. Odokryla ho a bez varovania mu ju dala. Potom ho znovu pozakrývala a nadstavila si do mobilu čas, kedy mu má prísť dať ďalšiu. *
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   So apríl 11 2009, 19:35

* Pozoroval doktorku spod privretých viečok a snažil sa ovladnuť zimu, ktorá mu zachvatila telo triaškou. Pocitil preto ulavu akonahle mu sa teplota v mietsnosti zvysila o par stupnov a cez pokozku mu zacali prenikat prve luce hrejiveho tepla. Ked si doktorka sadla na postel a on na nu opat pozrel pery sa mu takmer nebadane nadvihli v umseve. Bol to unaveny usmev no akoby ho niečo rozveselilo.Vsimol si totiz jednu vec a tentoraz sa presvedcil, že je pre doktorku priznacna kedykolvek nie je spokojna s tym ako sa situacia vyvija. Alebo to bol mozno len klam.* Cíti-m ž-že sa vám as.si veľmi nech-ce odísť a to je...* usmial sa jednoduchym usmevom*...do-dosť neprirodzene.* zdalo sa že ten žart ho nestoji ziadnu namahu, ale pri psolednom dlhom slove zatal zuby a povedal ho bez prerusenia. Nasledne presiel pohladom k zariadeniu, ktore malo doktorku privolat pripade potreby a naramku, ktory mi pripla na ruku. Podla usmevu sa zdalo akoby chcel este niečo povedat ale tajil to v sebe.* Rozumiem.* dovetil nakoniec kratko no ten zahadny usmev mu preisel uz aj do oci.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   So apríl 11 2009, 19:42

*Na princa mal asi liek nejaké zvláštne účinky, odkedy ho dostal, usmieval sa. Dokonca vyzeral naozaj priateľsky, aj keď pochybovala že mu to vydrží do ďalšieho večera. Nevyzeral ako niekto, kto sa prestane škriepiť zo dňa na deň, no keď to tak zhodnotila, bola by to nuda. Opätovala mu úsmev a pokrčila plecami nad jeho zhodnotením situácie* mám na to viacero dôvodov* pokrčila plecami ale nedalo sa jej nespýtať* a čo sa vám zdá také neprirodzené?* celý večer kládol skôr otázky on, tak na jednu jej hádam odpoveď mohol dať. * čo vás tak potešilo, keď ste taký spokojný? * opýtala sa znovu, keď mu zasvietili ešte aj oči. Bola to naozaj príjemná zmena, keby sa takto usmieval stále, zvádzanie by mu išlo zaručene lepšie. V duchu sa uškrnula, ale nemienila to na neho vytiahnuť teraz, radšej si to nechá na neskôr, keď bude v stave na hašterenie sa. *
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   So apríl 11 2009, 20:23

* Teraz ked uz nemusel cakat na nic preto ze by musel oci sa mu pomaly zacali zatvarat pod tarchou unavy. No stale sa jej branil zvlastne otupeny a ..pobaveny. Nedalo sa povedat že by uz necitil bolest, ale ta terajsia uz nebola taka hrozna ako ta, ktoru uz pretrpel a tak mu nijako obzvlastn nevadila. Len ta unava.* Ze by ste te-rez neboli -ra-ds-sej s niekym inym ako so mnou.* zhlboka sa nadychol, privrel oci a ked znova prehovoril snazil sa aby sa jeho hlas tak netriasol. Pomaly zacinal citit coraz vacsiu ulavu a ta ho tak uspavala.* Mozno by ste si..m-mali taky naramok nasadit na ru-uku aj vy. Aby som vas--mohol prist zachranit keby sa niečo vyskytlo...* pri poslednych slovach v podstate uz ani nevnimal priestor okolo seba iba sa o to vsemozne snazil. Jeho telo vsak malo vlastne umysly a mysle sa im musela podriadit. Odrau sa prepadol do temna, tentoraz bezbolestneho spanku aj ked tak velmi tuzil oznat odpoved z doktorkinych ust.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   So apríl 11 2009, 20:35

*A nech jej niekto ešte skúsi tvrdiť, že ženy sú domýšľavé. Rovno ho pošle za týmto tu, nech vidí domýšľavosť. Istým spôsobom mal pravdu, no netúžila zostať pre nejaké pochybné dôvody, ktoré ho mohli napádať. Vnímala aký je ospalý a napadlo ju, že mu ani neodpovie. Lenže to by bolo rovnaké ako vzdať sa, to by sa potom hanbila sama za seba.* nerobte si nádeje, ako som povedala, to zvádzanie vám už nejde, nevraviac o tom vašom bozku... * nebola si istá či ju vôbec počul. Oči mal zavreté, telo nehybné, dych pravidelný. Určite zaspal, tak ľahko ako malé dieťa. * dobrú noc princ, ani sa nenazdáte a som tu zas* toto si však povedala skôr pre seba ako pre neho, keďže ju už nepočul. Potiahla mu prikrývku vyššie, slabo sa uškrnula nad tým, ako sa dokáže lev premeniť na drobné prítulné mačiatko a vyšla von. Zišla dole do haly, usadiac sa do kresla aby počkala na Eliota*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Yuki Yamihoshi
asistentka
avatar

Female
Počet príspevkov : 763
Rasa : miešanec
Vek postavy : 21 rokov
Povolanie : Asistentka kráľa Raita Yagamiho

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   St júl 01 2009, 14:09


*Sedela na nízkej a širokej parapete francúzskeho okna jednou rukou opretá o chladný kamenný okraj. Vietor, ktorý do jej izby vchádzal cez otvorené balkónové dvere tancoval všedný, no nádherný tanec s jemnými závesmi, ktoré sa nadúvali ako najviac to len šlo a tancovali pri oknách. Sem-tam Yuki pohladili po tvári, či rukách, akoby ju chceli vyzvať, nech sa k ich tancu pripojí aj ona. No ona miesto toho hľadela von oknom, cez sklo, na ktoré s miernym buchotom dopadali kvapky dažďa a rýchlo stekali dole. Počúvala hudbu dažďa, ktorá hrala k tancu vetru so závesmi. Vstala len pred krátkou chvíľou. Mohlo byť niekoľko minút po piatej ráno, no jej sa vôbec nechcelo vychádzať medzi ľudí. Väčšina z nich aj tak ešte spí. To sa u nej povedať nemohlo. Nemôže spať. Večer nedokáže zaspať a ráno sa zobúdza na svitaní. Zima už dávno prešla a nahradila ju upršaná jar. Dnešné ráno bolo rovnako smutné ako aj tie ostatné pred ním. Takmer vždy niekoľko minút až hodín po tom, čo sa zobudila sedela na tom istom okne, pozerala tým istým smerom a premýšľala o tých istých veciach. Schúlila sa viac do seba a objala si nohy. Od okna sálala zima, no bolo jej to srdečne jedno. Rovnako ako jej bolo jedno aj to, že kvôli tomuto novom rannom zvyku prechladla. Bolo to už viac než tri mesiace, čo bola na novoročnom plese a takmer päť mesiacov odkedy bola naposledy s Thomasom. Ten už na ňu určite zabudol a nechal ju tak. Bola s tým faktom už dávno zmierená, no aj tak nad ním musela neustále premýšľať. Prečo sa práve jej šťastie obrátilo chrbtom? Prečo práve vtedy, keď si myslela, že už nemôže byť viac šťastná sa muselo všetko zrútiť ako domček z karát? A prečo to vlastne nepustí všetko z hlavy? Opäť začala niekomu dôverovať a mať rada a doplatila na to. Opäť sa popálila a už tú chybu viac neurobí. Koniec, bodka, dovi dopo. Prečo to jednoducho nenechá odísť? Prečo to nepustí z hlavy ako ostatné veci, na ktoré chcela zabudnúť?
Oprela sa ľavým spánkom o okno, ktoré ju chladilo po celom tele a povzdychla si. Pozerala na prednú časť záhrady, akoby čakala, že sa tam čoskoro niekto zjaví. No nikdy nikto neprichádzal. Komu by sa aj chcelo chodiť po tom nekonečnom daždi? Myšlienky jej teraz prešli k Sofii. Ako sa má? Žije vôbec ešte? Trpí, alebo už je od všetkých tých pozemských muk oslobodená? Ak áno, ako jej smrť znáša malý Nate? Strata rodičov v tak mladom veku je viac než bolestná. Ona to vie...
Dážď dopadal stále s rovnakou intenzitou a vietor fúkal stále rovnako silno. Bledé závesy sa stále nadúvali. Bolo by to krásne, kebyže ju netrápi toľko vecí.
Raito teraz určite leží vo svojej posteli a premáha bolestné kŕče. Jeho choroba sa za ten čas výrazne zhoršila. Dúfala, že tá doktorka, čo k nemu nastúpila ešte pred zimou ho dokáže spolu s tým ryšavým vedcom zachrániť. Bojí sa o svojho priateľa...o svojho najlepšieho priateľa. Stratila už Thomasa, nechce stratiť aj jeho. Prečo len bola taká hlúpa? Prečo nedala na jeho rady? Mala mu veriť, keď jej hovoril, že Thomas je rovnaký ako aj tí ostatní, že to nemá budúcnosť a ani nikdy nemalo. Mala mu veriť, je tak hlúpa...
Raito umiera. Pomaly, ale isto...a tie prekliate mikróby sa nachádzajú len na Zemi. Ak chce Raito a aj kopú iných mimozemšťanov žiť, bude sa musieť začať ťažiť, čo však znamená úplná záhuba Zeme. Prekliaty systém. Aj keď už na Zemi nežije, stále to je jej rodná planéta. Stále to je niečo, ako jej domov. Stále sú tam ľudia, ktorých pozná. Stále je tam niečo, čo ju so Zemou spája. Nemôže sa zrazu zmieriť s tým, že to všetko bude preč. No Raito pre ňu veľa znamená... Berie to ako samozrejmosť. Nemôže nechať svojho priateľa zomrieť. Nie takého, čo pre ňu toľko vykonal...
Chladnou rukou si odhrnula prameň vlasov z tváre a trochu sa povystierala, pretože ju začal trochu bolieť chrbát. Mala by sa už postaviť a začať konečne niečo robiť. No naozaj sa jej nechce chodiť medzi ostatných ľudí. Chcela by byť celé dni len sama. Nikoho nepočúvať. Bola znechutená, keď začula hociktorý hlas. Bola podráždená, ak mala byť v spoločnosti čo i len jedného človeka. Teraz však bola Pokojná. Ako keby aj napriek tomu zmätku, čo v sebe skrývala bola so všetkým zmierená. Pomaly sa aj tak postupne so všetkým zmieri. Tak ako vždy...
Položila bosé nohy na chladnú dlážku a zosadla z parapety. Pohľadom v krátkosti prešla na mobil na jej nočnom stolíku. Nikdy ho moc nepotrebovala a tento čas už vonkoncom nie. Zo začiatku čakala, že aspoň niekedy zazvoní, ale nič sa nestalo. Rovnako ako vždy predtým, aj teraz bol úplne v pokoji. Istí čas aj premýšľala, že Thomasovi zavolá sama, no na to bola asi až príliš hrdá. Bez akéhokoľvek výrazu v tvári sa vybrala priestorom medzi vlajúcimi závesmi a oknami k balkónovým dverám. Postavila sa do nich, oprela sa o ich kraj a pohľadom prešla po záhrade. Zopár studených kvapiek na ňu dopadlo, no to jej nevadilo, len trochu prižmúrila oči, keď jej kvapky dopadli na tvár. Naozaj je taká hlúpa? Pozrela na zamračenú oblohu. Tmavé mraky sa zrážali a akoby sa ich pohyb úplne zastavil, pretože sa tiahli ponad celé mesto a nie a nie ustúpiť. Bolo to, akoby príroda plakala za ňu. Akoby chcela miesto nej vyplaviť všetok ten smútok, aby ho mohla vpiť zem a aby sa slzy už navždy stratili. Možno chcela príroda plakať miesto nej práve preto, lebo ona za celý ten čas nevyronila ani jedinú slzičku. Možno príroda naozaj plakala za ňu...Možno preto bol pri nej dážď takmer po celý život, pretože sa jednoducho naučila neplakať. Nemala silu viac roniť slzy pre niečo, čo už sa aj tak nikdy nebude dať vrátiť späť, či akokoľvek inak zmeniť.
Uvedomila si, že ju už nejaký dlhší čas bolí hlava. Pravdepodobne to bude tým počasím.
Myšlienkami opäť zablúdila k Thomasovi. Vždy keď o niečom premýšľala, vždy nakoniec skončila pri ňom. Sledovala kvapky dažďa, ako padajú k zemi a či ho vôbec ešte niekedy uvidí. To sama nevedela. Kvapky padali, čo ona znamenala pre ne a pre neho? Videla ho v každej z nich, v každej kvapke i mláke. Bol to krásny koniec dní posledných, bolo tak veľmi krátke. Jarný dážď marcový, vietor potichu šeptá jeho meno a ona sa náhle cítila slabá z jej odlúčenej duše, ktorá akoby volala po jeho nežnom dotyku. Čas bez neho bol pre ňu stratený, plynie pomaly, trýzni ju. To on ju ticho ubíja, pre to, že naňho stále spomína. Vyšla z dverí na dážď. Dážď z oblakov a oblaky z dažďa. Kvapky zmývajú z nej jej hriechy. Dopadnú raz všetky, dopadne každá, z hriechov ich utvoria tok rieky. Veď predsa každý z nás má nejaké hriechy. Prečo to tak musí skončiť? Ešte ten koniec nesmie byť. Srdce jej dusí akýsi ťažký kameň, chcela aspoň chvíľu ním žiť. Ľúbiť je možno krásne, ale ľúbi ho vôbec? Kvapky jej šepkajú, úmorné je však žiť od neho v diaľave. Boľavými mesiacmi si tu padajú iskry lásky kvapkami v páľave. ((í bistu, už rýmujem Very Happy)) Má ho rada, no mať rád zrejme nestačí. Ťažké je zmieriť sa s tým. Kvapka po kvapke padá k maličkej duši, ktorá čaká na jeho anjelský úsmev. Niečo v nej ale v skutočnosti tuší, že zostane jej len pocit jej smútku. Už nedúfa v lepší zajtrajšok a v modré oči jej anjela. Áno, ľúbi ho a tou láskou zúfa, či on to stále vedel? Veď ona nemá srdce z kameňa a jej cesta osudu tiež nie je kamenná, ale tŕnitá. Nech po kvapkách jej na tvár padá dážď a ona si kladie otázku „mal ma rád?“ Možno áno, možno nie, veď kto už dnes chápe lásky blúznenie? Pomaly otvára oči, veď ich ruky sa spolu držali, jeho teplá dlaň tú jej hladila! Tak kde sa tá chvíľa tak rýchlo stratila? Odpoveď netuší, dážď jej snáď napovie. Že sa mýlila, v nádeji, v ňom, v nej... Cíti sa tak sama. Stratená...v ňom, v sebe, v nich...
Zrazu ju nohy sklamali. Padla na chladnú mokrú dlažbu. Po tvári jej stekali slané slzy, miešajúce sa s kvapkami dažďa, ktoré ich chceli skryť. Teraz...aspoň teraz je ten dážď milosrdný. Sklonila hlavu a tvár si schovala do bledých dlaní. Nával emócii. Šum dažďa kryl jej vzlyky. Miluje ho, načo si klamať? Nech je už akýkoľvek, nech sú jeho tajomstvá akékoľvek zlé, miluje ho, potrebuje ho, no miesto toho ho stratila. Je tak hlúpa...
Možno sa jej to len zdalo. Možno si to len nahovárala a možno jej tak znel spev dažďa, no niekde v diaľke začula piáno. A za toho zvuku piána bubnujú do rána kvapky dažďa. Stráca sa v šere úsvitu dňa, stráca sa v tichu svitania. Noc už bola za ňou, no počula ich stále. Tie malé kvapky prenikli jej aj do snov. Prenikli do jej zavretých očí. Prenikli myšlienkou, že sa to končí. Všetko raz skončí...či nie?
Bohovia, ako by naňho rada zabudla. Ako by rada zabudla na to všetko, čo s ním zažila. Ako rada by sa už kvôli tomu netrápila. Prečo to ale nedokáže? Prečo to nechce? Možno je príliš zaľúbená na to, aby to všetko nechala len tak odísť. Možno to je všetko silnejšie ako ona, no prečo si nepovie, že s tým končí? Prečo sa musí naďalej trápiť? Je snáď sadista, čo sa vyžíva vo vlastnej bolesti? Je zvrátená, že samú seba trápi? Či to všetko k láske patrí? Prečo keď sa znova zaľúbila, musí to skončiť rovnako ako vtedy pred šiestimi rokmi? Je snáď prekliata? Nie je jej súdené, aby bola v živote šťastná? Ktovie...
Hlasno potiahla nosom. Snažila sa zastaviť slzy, no pri tom daždi, čo jej dopadal na tvár ani sama nevedela, či ešte vôbec plače. Po akej dlhej dobe vôbec plakala? Vyroniť jednu, dve slzy nie je plač. Plač je to, keď sa vám kvôli vzlykom nedá ani nadýchnuť. A to sa jej stalo naposledy ešte na Zemi. Je snáď bezcitná, keď naposledy plakala pred siedmymi rokmi? Alebo sa na bezcitnú celý ten čas len hrala? Dlaňami sa oprela o kamennú dlažbu. Prižmúrila oči a snažila sa upokojiť. Zabudne na Thomasa. Áno, zabudne naňho. Dokáže žiť bez neho. Dokázala to pred tým, dokáže to aj teraz. Nepotrebuje ho. Je to len muž, ona si vystačí bez nich. Využil ju, presne tak, ako to robil aj Sato. S tým rozdielom, že Thomas bol len neuveriteľne dobrý herec. Herec, ktorý si ju vedel získať, ktorému narozdiel od Sata dala všetko. Myseľ, srdce, telo... Možno v nej niečo v túto chvíľku zomrelo, no svet sa nezrúti. Život beží ďalej a ona tu ešte stále je. Začne odznova. Možno táto skúsenosť s Thomasom má niečo do seba. Niečo ju naučil...chytať sa nových príležitostí a začiatkov. Presne to urobí...chytí sa nového začiatku a začne odznova. Bolo jej toto treba? Prečo si toto nepovedala skôr? Nemusela sa taký dlhý čas trápiť. Bola naivná, ale to už viac nebude.
Zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Postavila sa. Stála pevne a vystretá. Pozerala sa niekde pred seba. Nepotrebuje nič a nikoho a hlavne nie lásku. Nájde si nejaký cieľ aby naňho nemyslela. Bude zisťovať pravdu o svojom otcovi. Bol mimozemšťan, bol agent a bol z Enesianu. Pracoval spolu s Hizumim. To je jediné, čo o ňom vie. Keď odhalí jeho život, odhalí z polovice aj ten svoj...*


Naposledy upravil Yuki Yamihoshi dňa Št august 29 2013, 01:15, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://yaminokonrei.blog.cz
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   St júl 08 2009, 18:31

/kedže Eliot sa tu dlho neukázal, budem sa tváriť že už som späť/

*Síce sa už prebudila a vnímala svet okolo seba, stále bola dosť zaspaná a dolámaná. Pobolievala ju ruka ktorú si predchádzajúci večer udrela, bolo skoro takže bola ešte aj nevyspaná a cítila sa dolámane. Jazdiť na motorke v šatách nebol najlepší nápad, studený vzduch je studený vzduch. Po chvíľočke rozjímania sa na mäkkej posteli, posadila sa a nechápavo pokrútila hlavou sama nad sebou. Večer, vlastne nad ránom sa viditeľne neunúvala prezliekať a stále bola oblečená ako predchádzajúci večer. Do injekcie ktorú mala dať princovi jej zostávalo necelých 15 minút, takže ju čakala skutočne len veľmi rýchla, najlepšie studená sprcha.
Kohútiky však potočila k teplej a venovala si len päť minút príjemnej vode. Narýchlo si prečesala vlasy, hodila na seba prvé nohavice s tričkom a už kráčala po chodbe spolu s taškou, v ktorej mala injekciu. Narýchlo nakukla do detskej izby, kde si malý Dorian sladko odfukoval, no potom už zastavila priamo pred princovými dverami. Rázne zaklopala, aby upozornila že ide, prípadne ho prebrala ak spí. Po chvíľke otvorila dvere a nakukla.* Ako sa cítite? Nejaké neželané účinky po včerajšku?* vošla dnu a veci si rozložila na nočný stolík, aj keď nepotrebovala vlastne nič okrem injekcie*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   St júl 08 2009, 19:36

* Ráno vstal skoro ešte ani slnko poriadne nevyšlo nad východný obzor a on už stál pri jednom z vysokých okien v izbe tak ako to mal vo zvyku keď nad niečím potreboval rozmýšľať. Pohľad do záhrady a najmä práca v nej ho vždy dokázali priviesť na cestu pokoja aký najmä v tomto období potreboval. To, že ho niečo trápi sa už začalo pomaly odtláčať do jeho tváre ako nezmazateľná stopa prísnej línie vrások v kútikoch očí zakaždým keď mu pery zostali bez štipky citu, ľahostajné a odrážajúce neprístupnosť, ktorú choroba len podčiarkovala. Teraz sedel alebo skôr pololežal na pohodlnej pohovke potiahnutej výrazným červeným zamatom, ktorý dával vyniknúť jeho havraním vlasom a bledosti pokožky akú mal už od svojho narodenia takže aj jasná červeň látky bola nevýraznou oproti tomu kto na nej ležal. Medzi štíhlymi prstami ľavej ruky držal útlu knižku viazanú v modrej koži a ukazovákom pravej ruky listoval medzi stránkami. Keď doktorka vošla do izby nedal najavo, že by to vôbec zaregistroval, ale po chvíli sa prestal ozývať jemný šum prevracaného papiera a pár sivých, dnešný deň takmer kobaltových očí, sa so záujmom pozrel na doktorkinu tvár spoza vrchného okraja knihy. Ten pohľad trval len niekoľko sekúnd kedy opäť sklonil pohľad a začal sa venovať rozčítanej strane. Oči mu však nebehali po riadkoch a tak bolo zrejmé, že len ticho premýšľa kým neprehovoril. Hlas sa mu nechvel, mal ho pevný ako vždy predsa však obratý o zvyčajnú iróniu a chlad.* Aj ja vám prajem pekný deň dúfam, že včera večer ste sa zabavili.* jeho nechuť vyjadrovať sa k vlastnému stavu pramenila len z jeho hrdosti a výchove, ktoré mu bránili sťažovať sa na akúkoľvek bolesť. Preto radšej odviedol tému rozhovoru na to čo ho nemenej zaujímalo.* Inak sa mám vynikajúco, tak vynikajúco ako je to v mojom stave len možné.* priama línia tvrdých vrások sa stratila v náznaku rýchleho úsmevu keď rýchlo doplnil odpoveď pretože už poznal doktorkinu tvrdohlavosť.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   St júl 08 2009, 20:06

*Za ten už pomerne dlhý čas čo u princa pracovala si na takéto chvíľky ticha zvykla. Ani sa neunúvala otvoriť ústa a skúsiť ho vyzvať k nejakým slovám, predpokladala, že zareaguje, len čo sa mu uráči otvoriť ústa. Hnedými očami prebehla k miestu kde ležal, preskúmala knižku no potom sa vrátila späť k svojim veciam. Zobrala injekciu do ruky a zamierila k nemu.* posadte sa prosím...* požiadala ho pokojne, zatiaľ ignorujúc jeho odpovede. Nebola si istá či s ním chce rozoberať vlastné súkromie, no v prvom rade mu musela dať injekciu, lebo bez nej by tá včerajšia, ktorá mu spôsobovala toľké muky bola úplne na nič* je mi jasné, že nerád hovoríte o bolesti...vy muži sa priznaniu niečoho takého stránite ako čert kríža...ale ja som vaša doktorka a preto by som bola radšej, keby ste mi odpovedali na otázky priamo. Ste jeden z mála osôb ktoré okúsili túto liečbu a nerada by som o pár dni zistila, že to na vás zanechalo nejaké nežiaduce účinky.* ani sa nesnažila kryť svoje výčitky k suchým odpovediam ktorých sa dočkala.* no a večer dopadol v rámci možností...* pokrčila neurčito ramenami. Ako on na ňu, tak ona na neho. K tomu ani nevedela čo povedať, večer bol príjemný, no stále ani len netušila čo vlastne chce a aké city ju k Eliotovi viažu. Nepopierala že niečo cíti, no zároveň sa necítila zamilovaná ani netúžila po nijakom telesnom splynutí, nehovoriac o tom, že vlastne nevedela, čo sa na Silvestra medzi nimi stalo. Či s ním noc strávila alebo nie. Už len táto nevedomosť, na ktorú sa bála spýtať jej nedovolila si poriadne večer užívať. *
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   St júl 08 2009, 20:59

* Keby sa od Alexandry dočkal inej odpovede než tej, ktorá zaváňala prvkami spurnej tvrdohlavosti a vyváženou kvapkou irónie, zrejme by si myslel, že ochorela a necíti sa vo svojej koži. Veľmi dobre si uvedomoval ako dokáže pôsobiť na iných. Niektorí sa zlomia pod jeho prenikavým chladným pohľadom už hneď na začiatku a iní... reagujú na útok útokom. Nepopieral, že táto alternatíva vzájomného spoznávania svojich horších stránok je mu milšia. Aspoň vedel čo môže čakať, a preto mu stará známa veta „ vy muži“ pokračujúca v tom istom odbojnom duchu len vyvolala úškrn pobavenia na perách. Keďže mal na sebe oblečený len čierny župan s jemnou zlatou výšivkou okolo lemu stačilo, aby sa posadil a vyzliekol si ho práve tak, aby mu doktorka mohla pohodlne pichnúť injekciu a on ju pri tom neuviedol do rozpakov svojou nahotou. Aj keď od istého času začal pochybovať o tom, že by ju do rozpakov dokázalo priviesť čokoľvek. Na bruchu sa mu zároveň odhalila dlhá úzka jazva po Viktorovej zbrani, takmer rovnaká akú mal on sám od neho. Aspoň v tomto si neboli nič dlžný.* Som rád, že tak dokonale rozumiete nám mužom slečna Ling Xiaoyu, obzvlášť mne ako sa zdá čo ma na jednej strane dostáva do zlého svetla. Celý svoj život sa snažím, aby druhý neprekukli moju masku, ale vy už na mňa máte vymyslených toľko teórií, že by odo mňa nebolo pekné neprispôsobiť sa aspoň niektorým, aby som vám ako pacient urobil radosť.* len málokedy sa nechal strhnúť na dlhší rozhovor no zdalo sa, že dnes má výnimočne takú náladu. Všetko čo povedal, povedal s miernym úsmevom, ktorý mu pohrával na perách ako keď slabý vánok fúka od východu a hrá sa s nemohúcimi telami zelených listov. * Áno, bolesť, ktorú som zažil včera sa nedá k ničomu prirovnať a to som si myslel, že v živote som už utŕžil dosť bolestivých rán.* vánok odrazu poľavil a povieval s prestávkami takže aj Raitov úsmev sa stal zadumanejším. Po dlhšej chvíli sa ozval znova. Opäť nadviazal na rozhovor, ku ktorému sa doktorka nechcela príliš vyjadrovať no on sám už niečo prezradil o sebe aj keď to bolo len v náznakoch. * Takže sa zdá, že to nedopadlo veľmi dobre. Už ste mysleli na to, že to asi nebude ten správny muž pre vás?* hovoril priamo no nie drzo. Beztak by sa doktorka vedela obrániť aj bez cudzej pomoci.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   St júl 08 2009, 21:41

*Princove slová v nej vyvolali úsmev, ktorý sa vlastne nepokúšala ani skrývať. Vykrivené pery však neznamenali nič zvláštne, nemienila upustiť od typu ich konverzácie. Bol princa a ona prechovávala rešpekt, aj keď nie kvôli titulu, ale preto, že si uvedomovala, že titul nie je všetko. Nijaké označenie „princ“ nezaručovalo pokoj v krajine, rešpekt a oddanosť ľudí. To že prechovávala k jeho osobe úctu však neznamenalo, že nemôže mať nejaké poznámky, princa aj tak viditeľne uprednostňoval takýto druh rozhovorov, pred ustráchanými tváričkami.* Je mi jasné že telo máte vypracované, ale stačilo si vyhrnúť rukáv...* podpichla ho, pričom si rýchlo zahryzla do pery aby sa nezačala pochechtávať. Očami zablúdila k jazve, ktorej zranenie sama dávala do poriadku. Hlúpa vojna a ten ich nezmyselný súboj zanechala stopy, no našťastie to dopadlo len takto. Kľakla si pred neho, chytila mu ruku a prešla vatou po koži. Potom opatrne vpichla ihlu a dostala mu do tela látku, ktorá sama o sebe nebola bolestivá. Mal ju dostať tri krát za deň, látky podporovali tú, ktorú dostával večer a ktorá bola bolestivá. * každá maska sa dá raz zložiť,* pokrčila plecami a odložila injekciu na stolík. Prelepila mu miesto kde prepichla kožu leukoplastom a zdvihla k princovi pohľad.* ...nemám pocit že by som vám nejako moc rozumela, ale v niektorých veciach ste dosť čitateľný, ako napríklad v tom, že sa nikdy nenecháte odbiť a máte rád slovné prestrelky...* pery sa jej zdvihli do výrazného úsmevu, no jeho ďalšie slová jej ho zmazali, ako dážď dokázal zmazať nečistoty na chodníku* niežeby mi robilo radosť ubližovať vám, ale čaká vás to aj dnes večer.* skutočne ju to netešilo, nebola v tom ani štipka klamstva. Nebola si istá či tými bolestivými ranami naráža na psychickú alebo fyzickú bolesť, no nedovolila sa ho na to pýtať. Nevedela by otázku správne sformulovať a nebolo vhodné rýpať sa mu príliš hlboko v súkromí, no on viditeľne áno* to usudzujete podľa vety v rámci možností?* nadvihla obočie a vstala. Byť však takto vysoko nad princom ktovie čo, no stoličku si nepritiahla. Netušila ako dlho sa zdrží, takže to zatiaľ bolo zbytočné.* rozmýšľam nad tým často * odvetila napokon úprimne*...ten muž, ktorý asi mal byť ten správny už nežije, takže hľadať dokonalú lásku bude zbytočné...*sama neverila, že to naozaj vyslovila nahlas a ešte pred ním, no čo už raz vyšlo z úst, ťažko mohla vziať späť*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   St júl 08 2009, 22:51

* To, čo si na ľuďoch , medzi ktorých patrila aj doktorka dokázal ceniť najviac sa práve prejavilo a on sa neskryto, nie už s takou zdržanlivosťou, rozosmial nad jej vtipnou a zároveň trefnou poznámkou o vyzliekaní.* Urobil som to kvôli sebe a nie kvôli vám, pretože mi odrazu zostalo akési teplo...* zažartoval a do chladných sivých očí sa mu konečne dostalo trochu svetla, ktoré tu chladnosť ocele zjemnili akoby bola potiahnutá slabou vrstvičkou zamatu. Potom už len so záujmom hľadel, nie na svoju ruku kde sa mu hlboko do žili vnáralo ostrie ihly, ale na samotnú doktorku, ktorá dokázala pracovať s takou sústredenosťou aj keď jej myšlienky očividne zabiehali niekam ďaleko. Po menšom psychologickom postrehu, ktorý mu venovala len uznanlivo prikývol a nehádal sa no keď skončila a postavila sa pred neho, oprel sa dozadu o pohovku , aby jej mohol lepšie hľadieť do tváre. Pravdupovediac ani nečakal, že by sa dokázala na tú súkromnú otázku rozhovoriť no keď sa tak stalo vedel veľmi dobre, že práve toto je ten moment, ktorý môže dôveru medzi nimi buď posilniť alebo ju celkom zničiť. Chvíľu sa na doktorku len pozeral pokojným pohľadom, do ktorého sa už stihla pridať aj kvapka únavy. No nie tej únavy, ktorá vychádzala z vysilenia tela, ale zo všetkých tých rokov aké už okúsil sám na svojej koži. Pomaly sa postavil až nakoniec musel skloniť hlavu pretože teraz prevyšoval doktorku zase on. Bola k nemu úprimná, a preto si zaslúžila rovnakú úprimnosť aj ona. * Kedysi som aj ja poznal ženu, o ktorej som si myslel, že by mohla byť tá pravá. Dala mi syna a o to viac som ju miloval, rovnako ako keby porodila aj moju dcéru.* Bolo len pár ľudí, ktorí poznali túto kapitolu jeho minulosti. Boli to veľmi dôverní priatelia, ktorým však aj tak nikdy nepovedal celkom všetko, pretože pravda pre neho samotného bola neznesiteľná na to, aby sa k nej toľkokrát vracal. Hlas mu pri ďalších slovách stvrdol pripomínajúc dokonalé ostrie a oči sa neprítomne zastreli aj keď hľadel priamo na doktorku. Bol to jeho spôsob ao sa vyrovnať s bolesťou, ktorá ani po rokoch neutíchala kedykoľvek sa k nej v spomienkach vracal.* Šťastie mi ale neprialo dlhšie sa tešiť z mojej prvej rodiny a čoskoro mi všetko zobralo.* odmlčal sa no len na chvíľu, pretože vzápätí potriasol hlavou a odkašľal si akoby zaháňal zlý sen, nočnú moru. Ovládol sa natoľko, že bol schopný sa na doktorku usmiať aj keď krivo, únava a trpkosť z minulosti sa mu zračili v zreniciach očí kdesi hlboko za prvým pohľadom.* Nikdy nie je zbytočné veriť v lásku aj keď ju možno ešte teraz nepoznáte. To hovorím z vlastnej skúsenosti Alexandra.* oslovil ju menom čím pre tento okamih prelomil aj tú poslednú zábranu neosobnosti medzi nimi. Oto bola ale vratká pôda. Potreboval opäť nadobudnúť pokoj.* Rád by som navštívil syna no neviem či by som to zvládol bez vašej pomoci...* natiahol ruku a čakal. Nevyslovil prosbu len ju neisto načrtol no už len to bolo pre neho dosť ťažké. Vždy sa spoliehal sám na seba. Nerád ukazoval slabosť lebo to bolo to na čo všetci čakali, aby mu mohli bodnúť nôž do chrbta. Roky vlády mu vryli do pamäti nezmazateľným atramentom spomienok a skúseností.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   St júl 08 2009, 23:26

*Musela sa zasmiať, keď začula jeho odpoveď o vyzliekaní. Princova chladná maska sa stratila a aspoň na nejaký čas mohla vidieť aj to čo bolo pod ňou. Čo ju však prekvapilo bol fakt, že začal rozprávať. Nie však nič konverzačné, témy ktoré mohla počuť všade kam sa pohla, ale sám jej prezradil niečo zo svojho súkromia. Tak predsa nešlo len o rany na tele ktoré prežil. Nikdy sa o princovu minulosť nestarala, nepovažovala to za potrebné, nielen preto že ľudia sa menia, ale aj preto, že na niečo také nemala právo. Zvedavosť bola jedna vec, každý rád počúval klebety, no nikdy sa nesnažila nasilu súkať do súkromia iných. Trávila s Melian veľa času a vedela, že to čo sa nahovorí o panovníkoch sú aj tak zväčša lži a hlúposti, preto sa nestarala o nič iné ako mala. Aspoň sa o to zvyčajne snažila. Keď sa však princ postavil a zostal stáť nad ňou, so záujmom počúvala jeho slová. Nevedela o tom, že mal predtým ženatý ani že mal deti. Podľa slov si však vyvodila, že to nebol príbeh z rozprávky, ale veď existuje vlastne v reálnom svete vysnívaný život? Nevyslovila nijaké ľútostivé slová, aj tak by vyzneli ako fráza, ktorú každý v takýchto chvíľach hovoril. Oči však nežiarili smiechom ako pred krátkou chvíľkou, boli naplnené vlastnou bolesťou a pochybnosťami, zmiešané aj s jeho príbehom. Z vlastnej skúsenosti vedela, že slová sú niekedy nie zbytočné, ale nadbytočné. Keď princ potriasol hlavou aby sa zbavil smutných spomienok, pokúsila sa mu úsmev opätovať.* Myslíte si že vaša manželka je tá ktorá vám bola súdená?* vej otázke nevyznievala nijaká narážka, nechcela pôsobiť ani príliš zvedavo, len ju to zaujímalo. Vážila si že pred ňou prejavil aj tú časť pod maskou a nechcela to pokaziť, len si uvedomovala, že v jeho spoločnosti trávi viac času než vlastná manželka. Keď vyslovil jej meno a ona nepochybovala, že v tejto chvíli sa čosi zmenilo, aspoň nateraz. Bolo síce zvláštne počuť svoje meno neskrátené, nikto ju tak nevolal, no aj tak to bola zmena. Na krátku chvíľu ju napadlo, že ho opraví, no nakoniec to neurobila. Namiesto toho chytila jeho ruku, opatrne akoby neisto.* určite sa vašej spoločnosti poteší, keď ho sem nesiem, vždy spozná trasu a nadšene máva rúčkami* jemne sa usmiala a pristúpila k nemu, aby mu pomohla. Mohla len hádať, aké ťažké asi bolo dovoliť jej to, veď len včera jej vyčítal, keď mu utrela krv. Aj preto k tomu nemala nijakú poznámku, len mu poskytla pomoc bez komentára.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Pi júl 10 2009, 19:38

* Bol Alexandre vďačný za to, že zostala ticho a nevyslovila nijakú bežnú ľútostivú frázu, ktorou by mu vyjadrila účasť v jeho bolesti. Namiesto toho si všimol jej smutný úsmev a úprimné oči. To mu stačilo na to, aby poznal, že si ho vypočula a pochopila ho. Keby sa stalo inak možno by jej ani neuveril, pretože sám pokladal slová za skutočnosťou, ktorou sa až príliš často mrhalo. Učil sa vyslovovať len myšlienky, ktoré mohli niečo zmeniť a niečo znamenali, lebo inak zostali slová len obyčajnými slovami. * Niekto verí, že každému je súdené byť šťastným, ale v skutočnosti to tak nemusí byť. Ja som šťastný a neuvažujem nad tým ako dlho to potrvá, pretože práve to šťastie zabíja.* usmial sa na Alexandru úprimným úsmevom a chytil sa jej teplej ruky. Keď počúval o svojom synovi ten úsmev na perách akoby mu znežnel, zjemnel pri predstave drobných natiahnutých rúčok. Chcel byť pri ňom, práve teraz, hneď. Akákoľvek však bola silná jeho túžba, telo mal zoslabnuté, vyčerpané chorobou, a tak aj keď urobil prvý krok nohy sa mu odrazu podlomili a on cítil ako nad sebou stráca vládu. Nestihol pustiť Alexandrinu ruku, aby ju k zemi nepotiahol so sebou, ale už bolo neskoro, pretože keď sa tá hustá tma, ktorá mu na niekoľko nepríjemných sekúnd zastrela zrak, rozostúpila ležala Alexandra priamo pod jeho ťažkým telom a on sa ľavým lícom slabo dotýkal toho jej. V duchu zanadával a prevrátil by oči sám nad sebou keby túto možnosť úplne nevylučovala jeho vlastná povaha. Nadvihol sa trochu na lakťoch, aby Alexandru tak neťažil svojou váhou, ale nespokojne zistil, že sa ešte stále nedokáže ani pohnúť. Cítil sa bezmocný a to ho niekde v hĺbke duše desilo aj keď by to priamo nikdy nepriznal. Na druhej strane... teplo prenikajúce cez jemnú pokožku Alexandrinho líca ho zvláštne upokojovalo, takže na pár sekúnd privrel oči, zbierajúc v sebe zvyšky síl, pokojne rytmicky dýchal a ticho rozpačito zamrmlal pri jej uchu. * Prepáčte...* opäť pokojný nádych, v pľúcach ho pošteklila vôňa Alexandriných vlasov a pár pramienkov štekliacich mu bledé čelo* ...Ženy zvyčajne zvádzam jemnejšie ..* doplnil žartom, aby uvoľnil už aj tak dosť povážlivú situáciu a chcel sa Alexandre pozrieť do očí, zodvihol hlavu trochu vyššie no neodhadol dosť vzdialenosť medzi nimi a nechtiac sa letmo obtrel perami o jej. Bol taký prekvapený tým čo sa stalo a obavou, že ho sama Alexandra obviní z niečoho čo ani nemal v úmysle, že stuhol a ani sa nepohol s perami stále blízko jej vlastných.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Pi júl 10 2009, 20:14

*Umierať a byť šťastný. Spojenie ktoré sa možno síce navonok vylučovalo, no kto by nechcel umrieť s pocitom šťastia? Na slová už síce nereagovala, jeho manželku viac menej nepoznala, aj keď ju občasne stretávala niekde v paláci, no zato poznala jeho syna. Toho zlatého anjelika, ktorý sa otca nikdy nevedel dočkať. Princ musel byť šťastný, čo viac by mu tak malé dieťatko mohlo dať ak nie pohľad, v ktorom sa skrývalo viac než hodiny láskyplných slov. Princove oči prezrádzali ako rád by už pri synčekovi bol, dokonca aj črty takmer vždy ľadovej tváre boli akési jemné, vyžarujúce lásku.
Nanešťastie sa stalo niečo, čo v pláne nebolo. V jednej sekunde stála nohami pevne na zemi, v druhej už letela k zemi, nasledujúca princom. Podvedome pri páde zavrela oči, akoby jej to malo pomôcť zjemniť zrážku zeme s jej hlavou. Našťastie mäkký koberec úder stlmil a ona sama potlačila akýkoľvek zvuk. Nemohla sa poriadne nadychovať, takže jej dýchanie bolo krátke, no našťastie sa princ pridvihol. Nebola si istá či dobre počula, že sa skutočne ospravedlnil. Aj beztak mu to nevyčítala, sám predsa priznal, že si nie je istý či prejde k synovi, mala mať viac rozumu a pomôcť mu. Keď pridvihol hlavu, zacítila letmý dotyk na perách a možno by ju to aj šokovalo, no jeho ďalšie slová v nej vyvolali slabý chichot.*Ak ste sa mi týmto pokúšali ukázať, že sa viete bozkávať lepšie ako vtedy v stane, musím vás sklamať, nie som si istá, ktorý bol nezáživnejší...*nebolo to myslené urážlivo ani sa ho nechcela dotknúť, jej veselý hlas jasne dával najavo, že ho len podpichuje, aby odľahčila zvláštnu situáciu, do ktorej sa dostali. Hnedé oči uprela do tých jeho a bez toho aby nimi uhla si jednoducho pár poznámok nemohla odpustiť* Pri vašej povahe asi flirtovať neviete...bozkávanie je tiež nanič, zvádzanie no...sami to vidíte túto čerešničku na torte...nechcem radšej vedieť, ako to vyzerá v posteli...* zasmiala sa veselo, pery vykriviac do širokého úsmevu. Musela niečo jednoducho hovoriť, boli si perami tak blízko, že mohla cítiť jeho pravidelné dýchanie, čo ju trochu rozptyľovalo. Ľudí si takto blízko k telu nepúšťala, niežeby teraz mala na výber...ešte aj v duchu sa musela nad týmto všetkým smiať*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Pi júl 10 2009, 22:26

* Odľahlo mu akonáhle začul Alexandrin pobavený smiech. Aspoň nemusel čeliť jej zlostnému pohľadu a od nespokojnosti stiahnutých úst. Neobľuboval ženy, ktoré by vedeli urobiť scénu aj z obyčajného omylu, a tak sa uvoľnil, usmial rovnako pobavene, možno ešte o niečo pobavenejšie, než samotná Alexandra a prevrátil sa na chrbát zostanúc nepohnuto ležať v takejto polohe vedľa jej boku. Aspoň ju už neťažil telom ako tomu bolo pred chvíľou a tiež už necítil Alexandrin horúci dych tak bezprostredne na svojej tvári. Toto sa nemalo stať, ale stalo sa a o to by bola vzniknutá situácia pre oboch nepríjemnejšia keby nenastalo takéto uvoľnenie. Ani v oslabení si však nemienil nechať nič vyčítať a vrátil veci na pravú mieru s pobavenosťou napĺňajúcou mu hlas viac než prirodzená hlboká tvrdosť s akou sa obvykle vyjadroval.* Nerád vám to pripomínam, ale...* uškrnul sa pričom ľavý kútik pier sa mu pritom posunul na tvári nižšie ako pravý.*... nebol som to ja kto vás vtedy v stane prvý pobozkal. Boli ste to vy, ktorá ste ma prekvapili tak , že som ani nemal čas zareagovať, a preto bola tá nezáživnosť celkom na mieste keďže ani váš výkon nebol ktovieaký.* Pomaly si pod hlavu podložil dlaň a lakťom sa zaprel do mäkkého koberca. Konečne mohol Alexandre pozrieť priamo do očí a ona si mohla všimnúť ako sa pokojne usmieva.* Navyše som vás ešte nezačal zvádzať takže ma hodnotíte príliš skoro. * podpichol ju rovnako ako sa ona snažila podpichnúť jeho. Aký požičaj taký vráť.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Pi júl 10 2009, 22:37

*Keď princove telo zostalo vedľa nej, konečne sa poriadne nadýchla, aj keď, aj beztak sa dobre bavila. Čoraz viac si uvedomovala, že nielen princ ma v obľube hranie sa na mačku a myš. Samú ju bavilo mať poznámky, hlavne ak vedela že sa dočká nejakej poriadnej odpovede, na ktorú bude musieť o niekoľko sekúnd znovu raz reagovať.* nerád mi to pripomínate?* zopakovala si jeho slová a vycerila biele zúbky, pričom otočila hlavu k miestu kde ležal. Ako v krátkej chvíli postrehla, princ sa zatiaľ nechystal na odchod a tak zostala na mäkkom koberci pokojne ležať.* mám skôr pocit že mi to pripomínate viac než s radosťou* uškrnula sa, no samozrejme musela nejako spochybniť jeho slová, aj keď mal vlastne pravdu.* môj výkon sa nemohol prejaviť, keďže ste ma tak šikovne odtisli preč* stisla pery aby stíšila chichot, no následne ich znovu otvorila* to znelo akoby ste sa chystali vaše veličenstvo...* v očiach sa jej odrazilo šibalstvo a hravosť*...nieže by ste vôbec mali šancu...* dodala so sebaistým hlasom, aj keď ten spochybňoval stáli úškrn na tvári a veselý smiech*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Ut júl 14 2009, 17:10

* Zdalo sa, že sivé dúhovky očí mu stmavli pri úsmeve ešte viac než obyčajne alebo to možno len bola hra svetla a tieňa keď ležal chrbtom obrátený k oknu no v tom pohľade, ktorým sledoval celú tú rozličnú plejádu Alexandriných úsmevov od jemných až po tie najviac šibalské, sa zďaleka nedali rozoznať jeho myšlienky. Usmieval sa akoby bol svedkom pri hre veselého dievčatka, vôbec nie mladej ženy – zhovievavo dalo by sa povedať aj keď línie vrások okolo očí a slabá, takmer nebadateľná jazva, pod hranou sánky robili ten úsmev oveľa zložitejším, oveľa nepreniknuteľnejším. * Možno si tú šancu len nechcete pripustiť, pretože aj napriek vašim námietkam so mnou flirtujete.* uškrnul sa rovnako sebaisto ako Alexandra pred chvíľou, ale pri ňom bolo jasne vidieť, že sa nenechá len tak ľahko odbiť ďalšou výhovorkou alebo zmenou témy. * To nemôžete poprieť. Ste mladá a slobodná, preto otázka nie je či ja chcem zviesť vás, ale či vy chcete zviesť mňa. Podotýkam, že som pred chvíľou nepadol naschvál ak vám to na um zišlo ako výhovorka.* snažil sa krotiť úsmev, a tak z toho vzišlo slabé zavlnenie pier, ktoré mu na krátku chvíľu nadvihlo kútiky úst.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Ut júl 14 2009, 18:37

*Muži. Samozrejme že sa buď vyhovorili na ženu, alebo zahovárali. No ona nebola tá, ktorá sa nechá zmiesť nejakým pokusom, to by si potom musela v duchu nadávať. Pozorne sledovala princovu tvár, aj keď on si dával pozor na svoj výraz, nechcel si nechať čítať myšlienky ani jej nechcel dovoliť predpokladať, nad čím premýšľa.* Nepotrebujem sa vyhovárať...* odvetila s úsmevom na jeho slová* ...zato vy sa snažíte preniesť pozornosť na mňa, len aby sa netočila okolo vás...aké príznačné pre mužov...* pobavene si na krátku chvíľu zahryzla do spodnej pery, no musela ju pustiť, aby znovu prehovorila* ...a to flirtovanie? Nemám dôvod to poprieť ale nemôžete čakať že sa budem pri vašich narážkach a slovných prestrelkách červenať, len pre váš dobrý pocit. Hrám len hru podľa vašich pravidiel...no to neznamená že sa nechám zviesť...* odvetila bez začervenania či nejakých rozpakov* ...mladosť a sloboda neznamená že sa zavesím na prvého chlapa ktorý prejde okolo...* odvetila s pokojnou tvárou, pričom na ten pád ani nereagovala. Skutočne so nemienila brať ako zámienku na nejaké výhovorky, to by bolo príliš hlúpe a skutočne by ju ľahko odbil, čo nemienila dopustiť.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Ut júl 14 2009, 18:53

* Pozorne sledoval každú zmenu v Alexandrinej tvári a sám sa neprestal zľahka usmievať, lenivo akoby ospalo no to všetko len malo zastrieť skutočnosť, že hodnotí každé jedno slovo, ktoré vyslovila, tón aký pri tom použila dokonca aj slabý dôraz na niektorých hláskach. To všetko mu o nej napovedalo niečo viac no samozrejme výsledky týchto pozorovaní si ponechá sám pre seba. * Keby ste sa červenali pri každej mojej poznámke naša zaujímavá hra by ma veľmi rýchlo prestala baviť.* odvetil ľahko a bez snahy rozviť ďalej ich rozhovor na tému zvádzania a vzťahov, s ťažkosťami ale predsa sa posadil a nakoniec aj vzpriamil na nohách. V duchu bol rád, že nemusel požiadať Alexandru o pomoc aj keď bol ešte trochu neistý, pretože poskytnúť oporu pri chôdzi a pomáhať niekomu vstať ako malému dieťaťu keď sa prvýkrát učí chodiť... aspoň sám v tom videl rozdiel alebo pravdupovediac.. jeho hrdosť v tom videla dosť podstatný rozdiel. * Môžeme?* nadvihol obočie až mu jeho krivka vytvorila nad sivými očami dokonalé oblúčiky. Natiahol k Alexandre ruky, aby sa jej chytila. Chcel tento deň stráviť so svojím synom a nič ho od toho neodradí- žiadna choroba ani slabosť.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Ut júl 14 2009, 19:07

*Princ zamietol istým spôsobom ich tému pod koberec, no neprotestovala. Nielenže jej myseľ si chcela na chvíľu od pozorného počúvania oddýchnuť, ale nie každý by mohol ich nevinnú hru na mačku a myš pochopiť tak, ako to bolo. Na červenanie už nereagovala, len sledovala ako princ vstáva. Nepohla sa mu na pomoc, zjavne by sa to dotklo jeho mužskej hrdosti. Keď k nej natiahol ruku, nechytila sa jej, aj beztak ledva stál na nohách* nebojte sa, zatiaľ vládzem* žmurkla a vstala, nedávajúc najavo skutočné dôvody prečo si nenechala pomôcť* Môžeme...* odvetila keď si ponaprávala oblečenie, pričom až teraz sa ho opatrne chytila, aby mu pomohla k synovi, ktorý sa jeho návšteve poteší* pôjdete s ním do záhrady alebo niekam inam?* spýtala sa pokojným hlasom*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Ut júl 14 2009, 20:54

* Bol rád, že si vymedzil jedno krídlo paláca takmer výlučne pre seba, takže sa nemusel vyhýbať zvedavým pohľadom sluhov keby na nich po ceste do Dorianovej izby predsa len natrafili. Vliekol sa ako starec o barličke a sám sa cítil staro takmer invalid keď krôčik po krôčiku zdolával priestor pred sebou ako výstup na ten najvyšší vrchol Amarského pohoria aj keď inokedy by tú dlhú chodbu premeral ráznym pochodom, ktorý sa ozýval na všetkých poschodiach ako vpád celého regimentu vojakov. Zaťal zuby, pretože táto myšlienka mu už aj tak odoberala zdanlivý pokoj v jeho búrlivom srdci. Svaly na sánke sa rytmicky stiahli a uvoľnili niekoľkokrát po sebe, sivé oči stmavli ako nebo pred búrkou a tvrdý výraz odhodlania v jeho tvári odstrašoval kohokoľvek kto by sa mu rozhodol v tej chvíli ponúknuť pomoc alebo ho utešiť súcitnými slovami. Na chodbe sa pustil Alexandrinej ruky a zaprel sa dlaňou do steny, aby mohol pokračovať ďalej sám- vždy jeden krok, posun ruky, krok, posun. No aj pri zachovávaní svojej hrdosti vedel myslieť na hrdosť tej, ktorá ho sprevádzala, pretože Alexandra si jeho postup mohla vyložiť nesprávne. Preto aj napriek vytrvalosti a tvrdohlavosti s akou postupoval vpred, tvrdým výrazom odmietania na jeho tvári mal hlas prekvapujúco pokojný s konverzačným podtónom niekde na posledných hláskach každého slova.* Rád by som Dorianovi niečo ukázal v mojej záhrade, prekvapenie. Možno máte ešte nejaké záležitosti, ktorým sa musíte venovať, ale ak sa mýlim bol by som potešený vašou prítomnosťou...* pozrel sa na Alexnadru ani sa nesnažil uhýbať pohľadom. Jeho slová boli dokonale zdvorilé no akokoľvek uhladene sa vyjadril nebol by pozvanie vôbec spomenul keby ho nemyslel vážne. Po chvíli odvrátil zrak a uprel ho opäť rovno pred seba. Krok, posun, krok, posun... takmer prázdnou chodbou sa nieslo jeho ťažkopádne telo napadnuté chorobou, ale zdravá a prenikavá myseľ ho odmietli vidieť inak ako vždy. *
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Ut júl 14 2009, 21:22

*Len čo sa princova ruka pustila tej jej, nepokúšala sa to meniť. Ak by to považovala za nutné, skúsila by si presadiť svoje, no princ mohol kráčať ak sám vládal. Už predtým nepriamo naznačil potrebu pomoci, ktorú mu neodmietla, no ak nechcel, nemienila ho nútiť. Kráčala pomaličky vedľa neho, na jej tvári sa nedali rozoznať nijaké pocity. Pohyby boli pokojné, akoby ich terajšie tempo bolo úplne normálne a nemohlo byť iné. Nechcela aby sa cítil ešte horšie než sa mohol cítiť, aj keď to samozrejme nehovorila nahlas, takú blbosť by nespravila.* Myslím, že mi nič neujde ak s vami pôjdem...* odvetila pokojne. Čo by vlastne robila? Jej práca bola starať sa o princa a keď sa nestarala, mohla sa zaoberať vzorkami alebo niečím podobným. No to sa dalo robiť kedykoľvek, dnes sa von už nechystala takže vlastne nemala nič v pláne, tak prečo odmietať.* Môžem sa vás na niečo spýtať? Na niečo čo by som nemala?* ozvala sa po chvíľke ticha. Nechcela to ticho prerušiť, no tá otázka jej pri pohľade na princa už hodnú chvíľu behala po rozume, no rovnako vedela že taká otázka mala zostať len v jej hlave.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Raito Yagami
Princ
avatar

Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   So august 08 2009, 12:51

* Ešte stále hľadel dopredu a každý pomalý krok ho niesol bližšie k dverám detskej izbičky kde spokojne mrnkal jeho syn. Hruď mu zaplavil hrejivý príval hrdosti akú mohol poznať len ten kto bol otcom. Časť z tejto hrdosti mu akoby dodala silu pretože plecia sa mu narovnali a vytiahli jeho už beztak vysoké telo ešte vyššie takže sa tieň na stene predĺžil do takmer neuveriteľnej veľkosti. Krok, posun... náhle ho zastavila neistota znejúca v Alexandrinom hlase ako slabé zapípanie káčatka. Už nenasledoval žiadny ďalší krok – posun , ale pozorne sledoval Alexandrinu tvár akoby mu už len obyčajná mimika a gestá dokázali prezradiť zdroj takej opatrnosti.* Myslel som, že vzťah medzi doktorom a jeho pacientom by mal byť otvorený, takže sa pokojne pýtajte.* Aj keď už v duchu tušil, že toto nebude otázka týkajúca sa jeho zdravotného stavu svoju zvedavosť dokázal dokonale maskovať.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   Po august 24 2009, 20:30

*Čakala vôbec nie? Ihneď si odpovedala na tichú otázku, ktorú kládla sama sebe. Nie, vedela že jej dovolí pýtať sa. Nevedno čím to bolo, no vyžarovalo to z jeho osobnosti. Nemohla ho dostať do úzkych asi ničím, tak prečo by jej nedovolil pýtať sa.* Máte strach zo smrti?* opýtala sa napokon priamo, nebol dôvod kľučkovať. Nevedela si predstaviť, žeby jej jedného dňa oznámili správu typu – umierate. Aké by to bolo vedieť, že každý jeden deň môže byť posledný? Áno, hovorilo sa, treba si to užívať, viac si to vážiť, no čo ak prežíva človek dni v bolesti a ťažko si môže ísť skočiť padákom alebo niečo podobné. Čo ak má rodinu? Aké pocity asi má, keď vie že jeho dieťa zostane bez neho? Čo z jeho krajinou, myslí si, že jeho manželka bude schopná vládnuť krajine bez toho aby to nezničilo ju a jej povahu? Vôbec si to nevedela predstaviť. Nielen smrť ako takú, ale aj to, čo bude po nej, či už v krajine, svete ktorý vníma, alebo v posmrtnom živote.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione   

Návrat hore Goto down
 
Domov kráľovskej rodiny Yagami na Telarione
Návrat hore 
Strana 39 z 42Choď na stránku : Previous  1 ... 21 ... 38, 39, 40, 41, 42  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Planeta Telarion-
Prejdi na: