Suterén, 1. 2. a 3. poschodie - Ples StarRally Night

*počúva, a jej výraz sa čím ďalej tým viac mení na zdesený* Prepána *ticho šepne* ...vojna a mŕtva doktorka... *pokrúti hlavou, to že je doktorka mŕtva sa jej síce nezdá pravdepodobné, ale verí tomu* ...skoro by som si mohla želať, aby som bola aspoň ako tak v bezpečí znova na Zemi *povie pomaly, nemyslí to doslovne, ale keď tak nad tým uvažuje, naozaj jej Zem príde bezpečnejšia. Tieto úvahy ju dokonca vyhodia z rytmu tanca*

Zem sa vojne nevyhne, aj keď je málo pravdepodobné že by sa dozvedeli čo sa deje, no bezepčie je veľmi relatívny pojem. Zem je jedna zo sporných planét, myslím že jeden z dôvodov vojny*povedal a pozrel smerok k stolom s občerstvením*nedáš si niečo?

*zatne zuby a pokrúti hlavou* Nipe, ďakujem *povie, a vyznie to aj celkom normálne, no v skutočnosti je rozčúlená. Takže Zem sa nevyhne vojne, pretože je sporná planéta v očiach mimozemšťanov... no pekne - pomyslí si ironicky* Ale asi by som si radšej *začne* ...šla sadnúť *prehodí a ukáže na niekoľko stoličiek pri stoloch. Čaká na jeho reakciu, no pozerá do zeme, nie naňho*

*napriek tomu že prehovorila kľudným a prirodzeným hlasom, mal pocit že niečo nie je v poriadku. predsa len sa jej nedivil, bola zo Zeme a on pre nich mimozenšťanov to bola len ďalšia planéta ktorú dobíjali.*môžeme *povedal nakoniec*s tou zemou to nesmieš brať osobne, je to niečo čo sa nezmení. Zem je pre Equillibrion len ďalšou planétou ktorú chce pre svoje účely, tak ako dobili aj iné, vrátane tej na ktorej som sa narodil*povedal celkom pokojne*

*zhlboka sa nadýchne. Veď si to tam nenávidela... zasyčí sama na seba v svojej hlave, no aj tak sa nemôže tváriť, že jej na tom nezáleží* Áno... asi by som to osobne brať nemala *povie nakoniec, a aj keď sa jej väčšinou darí ovládať hlas a zajv, tentoraz začína vyzerať nervózne, a hlas má stále akýsi neprirodzený. Aby zakryla nervozitu, pohne sa smerom k stoličkám*

Po čase si na to zvykneš...*dodal ešte*no dnes na to nemysli, zbytočne by si si kazila večer takýmito pochmúrnimi myšlienkami, si tu predsa na to aby si sa zbavila *usmial sa a pohol sa za ňou*

*prikývne* Áno... *podarí sa jej udržať hlas v norme* ...asi áno... *dodá ticho, aj keď vie, že klame, nemôže sa zabávať, jednoducho už má pokazenú náladu dosť... ale premôže sa, nasadí trochu nútený úsmev a dokráča k stoličke. Kým sa posadí, úsmevu dodá úprimnosť, až potom sa otočí tak, aby jej Sebastián videl do tváre*

*Teraz ľutoval že spomínal celé Equillibrium, pretože pochyboval že sa cez celú túto záležitosť tak ľahko povznensie. dobre vedel ako dlho to trvalo jemu, jeden ples na to nestačil. ked sa mu otočila znovu tvárou, usmial sa, aj ked vo vnútri cítil výčitky*Inak počul som že tvoja nezvestná princezná sa už objavila*snažil sa zmeniť tému. mal pocit že správa návratu jej pravdepodobne akej takej priateľky by ju mohla rozveseliť*

Fakt? *dvihne obočie, na hneď ho aj spustí. Ani som nezachytila, že bola nezvestná... pomyslí si, začínam strácať prehľad o dianí... mala by som čítať noviny alebo čo...* A kde sa objavila? *snaží sa pôsobiť veselšie, akoby ju to naozaj potešilo, a aj sa jej to celkom darí... ale stále nemôže odohnať smutné myšlienky na celú Zem a všetko, čo tam nenávidela, a teraz jej to začína chýbať*

Tu na plese*odpovedal s úsmevom*ešte skôr ako sme prišli mi písal kolega že kríza súrodencov je zažehnaná, princezná s bratom sa objavili na plese*odpovedal jej. možno mu prišla aj dalšia správa, no ked odcházdali tak si vypol mobil, aby ho neotravovali. nerád miešal prácu s oddychom*

*zatvári sa prekvapene, naozaj nečakala, že by sa princezná mohla objaviť zrovna na plese... teda ja ak by som zmizla, neobjavovala by som sa len kvôli plesu... ak by som mala na zmiznutie dôvod - pomyslí si a otočí sa na stoličke smerom k stolom s občerstvením* Nakoniec si možno aj niečo dám *vyhlási a predstierajúc, že si prezerá ponuku nápojov, sa poobzerá po sále, akoby čakala, že sa zrazu niekde objaví princezná*

Asi si moc nepočúvala rádio*usmeje sa*dosť sa o tom hovorilo, okrem vojny aj o tom s kým sa kde fláka princezná*povie a ešte viac sa uškrnie*konktrétne ak sa nemýlim, tak to nazvali zakázaná láska*povie veselo a pozrie k stolom s občerstvením*

*uškrnie sa* Nie, rádio som nepočúvala... *povie stále trochu prekvapene. Takže princezná sa "fláka" s princom de Cruer? Ooo... pomyslí si* ...takže príčinou vojny sú nezhody medzi tými troma planétami? *zmení tému smerom k vojne*

/nečitala radio a vie že je s Vikom? /

no neviem presne či medzi tromi, no minimalne medzi Enesianom a Talarionom určite. panovníci sú bratranci, a asi sa chcú pobiť o planéty*vysvetlil*o tie svoje a aj o Zem.

//hm... tak nejaké klebety sa ku mne snáď dostali, nežijem úplne izolovane (A) //

Aha... *vzdychne si, a keď Sebastián spomenie Zem, na okamih jej zamrzne úsmev, ale premôže sa* Takže bude vojna... no to je skvelé *utrúsi ironicky*

No áno, ale na GYro by som povedal že to bude asi najbezpečnejšie*odpovie povzbudzujúco*teda kým sa tí dvaja dostatočne neutlčú a nedospejú k záveru že sa majú ukľudniť....*reagoval na jej poznámku*

*stále sa necíti o nič lepšie* Áno... ale to bude trvať poriadne dlho, nie? *povie mierne skepticky* ...aspoň čo som poznala z dejín Zeme... vojny trvali zakaždým aspoň také štyri roky... *a pri poslednej vybuchla polka svetadielu... dodá v mysli*

pri našej technike až tak dlho nie*odpovedal zamyslne. obaja prinovia mali peniaze, zbrane...išlo o to kto bude mať lepšiú taktiku.*často sa to rieši stretnutím sa panovníkom na boji...a ked jeden zomrie alebo sa vzdá, vojna skončí. ale zvačša to končí smrťou jedného z nich...*vysvetlil jej*

*pokrúti hlavou* Naozaj... *no už nevie, aké prídavné meno by tomuto celému priradila, tak len zmĺkne a rozmýšľa, ako by mohla zmeniť tému*

*natiahne ku Caffeé ruku a jemne jej ju stlačí*netráp sa tým, sú veci ktoré sa musia stať a stanú sa*povie smutne*

*potrasie hlavou* Nie... neexistuje nič, čo by sa nedalo zastaviť... *šepne, nemyslí tým nič konkrétne, len jednoducho z vlastnej skúsenosti vie, že všetko sa dá zmeniť*

ale iba ked sa chce, a tí dvaja skončia iba ak jeden z nich umrie*povedal nepokojne a jemne ju hladka po ruke*

*neprítomne prikývne* Asi máš pravdu... *povie pomaly a ticho. Po chvíľke potrasie hlavou a pokúsi sa z nej vyhnať všetky myšlienky na vojnu. Postaví sa a mierne ukloní hlavu* Smiem prosiť? *opýta sa s neumelým úsmevom*

no ja neviem*zasšerí sa a vstane.*to by som si nedovoli odmietnuť takúto ponuku*prejde k nej chyti jej ruku a potiahne k parketu*

* Objavi sa na bocnej galerii, ktora bola od tanecneho parketu oddelena vysokym stlporadím a nepozorovane sa pokusala dostat až k dveram do zahrady aby vysla bocnym vchodom. Snazila sa aby jej tvar vyzerala prirodzene no bolo to asi take marne ako dufat že v polovici tmavej noci by vyslo slnko.*