Ošetrovňa

*Zostane ešte stáť na mieste a to je Rob si čo chceš, by najradšej hodil z ahlavu a spýtal sa jej, čo jej v poslednej dobe je. Ale nechce ju naštvať ešte viac tak si iba pretrie oči a vojde do ošetrovne. Pozrie na Riju, na Melian, na Amacaraku a nakoniec sa poobzerá po ošetrovni*

*Cíti, že je ešte slaba, ale aj tak sa posadila a upokojujuco sa usmiala na Rijanu. Potom zbadala Camuela. Hned vedela kto to je.Tvar sa jej zatiahla ako ked slnko zastie mrak a zrazu sa z jej oci nedalo nic vycitat. Pomaly sa postavila z postele a mierne sa s uctou uklonila* Rada vas opat vidim. * povie zdvorilostne a spytavo nadvihne jedno obocie.*

*Pousmeje sa na Melian* Vítam Vás, Melian *povie potichu* Aj ja vás rád opäť vidím... *povie s miernym úsmevom na perách* Bohužiaľ, mám pre vás jednu informáciu, nechcel som vám ju predať práve teraz, ale nemám na výber *pri tom ostro pozrie na Rijanu a späť na Melian* Rijane za svoju pochybnú chybu musíte udeliť trest vy, ak ho neudelíte vy, musím ja. ale ten trest bude tvrdý... *povie, mierne stíśi hlas a pozerá na Melian upreným pohľadom*

*Pozrie sa na Camuela s mierne pootvorenými ústami, čo si uvedomí až neskôr. Potom sklopí pohľad od neho a pozrie do zeme. Potom vehne pohľad na Mel, ktorá sa postavila z postele a spraví krok k nej. Ale zadrží sa.. Ostane stáť na mieste a pozrie na Camuela, teraz je jej osud je v jeho rukách*

* Melianine blede lica sa zacnu sfarbovat na červeno a v ociach sa jej zablysne. Zabudne na to, že by mala pokojne ležať a urobi krok vpred k Camuelovi. Vystrie sa do svojej plnej vysky tak, že má oči zarovno s jeho a chladno mu odpovie.* Ste vynikajuci sensej Camuel a nesmierne si vážim Vas nazor, ale ak tu má byt niekto potrestany tak som to predovsetkym ja. Poznáte predsa moju tvrdohlavost, nedam sa odhovorit od toho čo chcem dosiahnut a tak to bolo aj v tomto pripade. * odmlci sa stale mu hladiac do oči dopovie* Aj keby Rijana chcela nemohla by zabranit tomu co sa stalo.

*pri Meliných slovách sa na ňu pozrie a povie*neboj sa... ten kvet som zohnala.. samozrejme ak nemyslis este nejaky iny... ale aj tak... pokial viem, tak uz nepotrebujes ziadne kvety, len vela odpocinku.. tak spi*odpovie jej jemne a zaroven rozkazovacim tonom..* /inac mala som tu predtym spravu od rijany... kam zmizla?/

/ to ti fakt neviem povedat nemas to iba zminimalizovane na ploche? /

/ee tu normalne bola od nej sprava, ale nie je tu../

(ktorá? )
*počúva slová Mel, ale nerozhodne sa vstúpiť do rozhovoru. Len drźí hlavu sklonenú k zemi a počúva, čo povie na to Camuel...*

*zachyti ešte slova Amacaraky ked spominala kvet a v duchu ju pichne pri srdci. Pomyslela si, že Amacaraky asi nevie, že na uplne odstranenie jedu je potrebny ešte jeden kvet, ktory rastie na Gyro. Kvet zo Zeme mal iba zmierniť bolesti a aj ked sa už Melian citila ovela lepšie ako pred par hodinami vedela, že bolesti sa opat vratia. V mysli zabludila k Alex. Ktovie kde prave teraz mohla byt. No mala o nu strach aj o ostatnych, ktorí isli s nou...rozhodne mala na to dovod...Pokrutila vsak hlavou a nič nepovedala iba sa na Amacaraku usmiala a opat sa posadila na postel pričom čakala aku odpoved dostane od Camuela. Rozhodne nemienila Rijanu nijako potrestat a za svojim rozhodnit si stala.*

*Pozrie sa na Rijanu a na Melian* Premyslite si to, čo ste povedali. Ako sensej viem, čo vravím. *povie potichu a stojí nepohnuto na mieste, s mierne rozkročeným nohami a rukami za chrbtom* Musíte ju potrestať. Akákoľvek vaša chyba, ktorá sa vyskytne, sa ráta ako chyba jej. Nakoľko nedávala pozor *povie prísne*

Moja chyba sa ráta ako jej? To je absurdné. Myslím si, že mám ešte stále právo konať podľa vlastného uváženia a všetky následky, ktoré sa s tým spajaju su tiež len mojou zaležitostou.* s pokojom mu pozrie do očí a premeria si ho nič nehovoriacim pohladom. Vedela, že tento rozhovor nikam nevedie. Camuel neustupi od trestu, ale ani Melian od svojho rozhodnutia. V duchu si vzdychne a rana na pleci ju opat zacne viac boliet. * Pozrite Camuel, čo keby sme dospeli k riešeniu, ktoré by uspokojilo vas aj mna?

*so zamračeným pohľadom sleduje rozhovor a rozhodne sa zakročiť*a čo takto aby ste prosím opustili teraz túto miestnosť*hovorí, napoly vrčí a pritom hľadí na senseja*Mel je slabá na takéto rozhovory a preto vás žiadam aby ste opustili túto mietnosť.. a pokiaľ to pôjde obaja!*čím ďalej hovorí zvyšuje hlas a pritvrdzuje*

Kedy sa už konečne rozhodneš, čo chceš urobiť, Camuel Beau Pre *povie potichu sama pre seba a pozrie na neho nenávistným pohľadom* Keby si tu teraz nebol, keby si neprišiel. Necítila by som sa tak, ako sa práve cítim, tak ťa prosím o jednu vec. Odíď. *pozrie na neho a ruky si dá do vreciek nohavíc, ktoré má na sebe. Všetky slová, ktoré vypúšťa z úst sú naplnené chladom a nenávisťou k nemu, i keď vie, čo ju všetko naučil. Ale takto to jednoducho ďalej s ním nejde...*

*stále namosúrene čaká či aspoň sensej opustí miestnosť*

* avšak potom pozrie na hodinky a uvedomi si ze musi bezat* musim ist na zem, mam velmi dolezitu pracu teraz... *obrati sa na Rijanu a povie* prosim ta dozri, na Mel.. * potom jej poukazuje ako sa ma o nu starat a povie* mala by som sa vratit za tri dni, ale praca co ma caka je nebezpecna, cize neviem co bude a ako bude*potom ssi nasadi na hlavu velku kapucnu, co ju celu zahali, otoci sa, necaka na odpoved a uz len za nou vidiet jej vlajuci kabat../ idem lezat do nemocnice na tri dni, tak tu nebudem, papa zatial ludkovia /[/b]

*Stále čakajúc, čo Camuel povie na jej návrh sa pozrie za odchadzajúcou Amacarakou a ešte stihne povedať.* Ahoj, a dávaj si pozor. Zem v tejto dobe už nie je taka ako bývala.* ustarostene sa zamračí.*

* v dialke zapocuje Meline slova.. trochu sa potoci a usmeje sa na nu.. a odide* /papusky/

* ked sa vrati, tak uz preslo 5 dni... je cela dobyta a ma rezne rany po tele, ktore nevypadaju pekne... na lici ma renu ranu, ktora je dost hlboka a musela ju zasivat... dokonca je aj postrelena, ale do osetrovne pride oviazana tak, aby si to nikto nevsimol..bok cez ktory prenikla gulka ju velmi boli, ale do osetrovne vchadza s usmevom na perach.. na posteli nachadza Mel.. pristupi k jej posteli a povie*princezna* a kyvne na pozdrav...*

(veľmi sa ospravedlňujem, nemala som čas a mala som isté povinnosti, pardón)

/ to nič to je v pohodee /

* po tom, čo Amacaraka odišla sa Melianin stav opäť zhoršil. Prišlo to tak náhle, že prestala vnímať kedy sa prestala rozprávať s Camuelom o Rijaninom treste. Zrazu sa jej len zatmilo pred očami ako vtedy keď ju postrelili až si musela opäť lahnť. Masť už asi prestala účinkovať. pomyslela si a pred tým než opäť zaspala chorobným spánokom stihla ešte povedať.* Camuel porozprávame sa neskôr teraz som unavená.* rýchlo ešte vrhla pohľad na Rijanu a usmiala sa. Nepovedala už ani slova len si ľahla na postel a zatvorila oči.

Keď sa o niekoľko dní spola prebrala aby si vypytala trochu vody uvidela ako do miestnosti vchadza usmiata Amacaraka. Bolelo ju cele telo no aj tak sa premohla a oprela sa o lakeť aby jej lepšie videla do tváre. Prišlo jej to akoby ani Amacaraka nikdy neodišla, ale stále bola tu. Skúmavo sa na nu zahladela a slabým hlasom sa opytala.* Ako sa darilo? Je všetko v poriadku?

*pri Melianinom hlase sa naľakane strhla a skryvila tvár bolesťou.. rýchlo sa na ňu usmiala a povedala*šlo to..*na chvíľu sa odmlčala, aby vybrala dobre slová*slušne... trochu som sa dostala do konfliktu s jedným ich členom..*povie skromne.. potom pristúpi k vode a opýta sa*nie si smädná?ako sa cítiš?*opýta sa ustráchane aby odpútala pozornosť od svojho zdravotného stavu*

Áno, voda by bola fajn.* povie vdacne suchymi perami, ale neda sa len tak odviest od zacatej temy. Na malu chvilu si totiž všimla Amacarakin vyraz, ktory sa snažila zakryt usmevom. Dost dlho pozorovala ludi, bolo to velmi doležite pri jej funkcii ak ju chcela dobre vykonavat musela si vediet vsimnut na ich tvarach každu zmenu, a tak zcala citit, že Amacaraka jej nepovedala všetko.* A o či v tom konflikte islo?* spyta sa optrne voliac slova.*

*opomaly vezme do ruk pohar a ked zacuje Melinu otazku, vypadne je z ruk.. zničene pozrie na zem, kde skončil pohár a vie že ked sa ohne tak bolest uz neskryje.. pomaly, opierajuc sa pritom sa ohyna k poharu a ruku natahuje co najviac, aby sa nemusela ohynat naplno, lebo prestrelen bok ju boli stale viacej a viacej... vzdychne si.. a naplno sa ohne.. traslavym hlasom povie, aby aspon trochu zaviedla rozhovor inam* nič podstatne, len sme sa nezhodli v nazoroch..*hovori traslavym hlasom.. a uz aj sa pomalicky dviha... ked je vystreta, ulavi sa jej ale stale ju trasie od bolesti... naplni pohar vodoou a vezme este po ceste do ruk balzam na pery, aby jej ich Mel natrela...poda jej pohar a ide si sadnut*