Vesmírna loď

*nechcela sa k tomu dostať. aspon nie nahlas. rozmýšľala ako z toho vykľučkuje skôr než bude musieť odpovedať*ehm...*začala premýšľajúc no nič čo by nadvazovala na predchádzajúce slovajú ju nenapadalo*ked si tak predstavím nejakú milenku...s tebou...*dodala a povzdychla si*tak...ako niežeby ma ta predstava nejako tešila, ale radšej s milenkou ako s tvojou...tvojou...bývalou snúbenicou...*dokončila nakoniec a uhla pohladom. radšej keby spal so všetkými pobehlicami v meste než s tou jednou.*...lebo...*rozhodla sa mu to objasniť, nemala už na výber len dokončiť myšlienku*lebo k nej máš vzťah, zatiaľ čo milenky...prišli a odišli a aani si na ne nespomenieš...zatiaľ čo žena ku ktorej máš vzťah ti zostane v srdci navždy...*dončila a hľadela na trávu, aj ked mu sstále ležala na bruchu*

* Cass zarazene pocuval co mu Tessa hovori a nemohol zakryt prekvapenie nad tym co jej chodilo po rozume. Vsimol si jej rozpaky i ocividnu nechut v hlase ked spominala jeho byvalu snubenicu až bol prekvapeny citmi, ktore v Tesse objavil. Ak si jej slova vysvetloval spravne neznasala Ranien kvoli tomu co sa stalo v minulosti a co jeho samotneho už vobec netrapilo. Keby ju teraz Tessa nespomenula ani by mu nenapadlo nad Ranien uvazovať. Pomaly sa posadil aj s Tessou v naruci a ticho no dorazne sa jej prihovoril.* Tessa prosim pozri sa na mna.* poziadal ju a cakal kym tak neurobi aby jej mohol povedať to co chcel.*

*A máš to tu. Načo si mu to hovorila...nadávala ssama sebe. nielenže mu ju pripomenula,ale ešte aj nahasl povedala niečo nad čím nerada rozmýšľala. čo ak ju stále miloval. bola mu súdená, aspon podla ich zvykov. vybrali mu ju...chvíľu nezdvíhlaa pohľad, no napokon sa mu pozrela do modrých očí, aj ked teraz sa cítila hlúpo. vedela že to nemala spomínať...nemala...aspon nie teraz...*

* Spokojne sa usmial ked ho Tessa posluchla tak, že jej teraz mohol s pokojom hladiet do jej krasnych zelenych oci, v ktorych sa zracili obavy. Chcel rychlo rozozhnat tie chmary na Tessinej tvari pretože nezniesol pomyslenie, že si bude iste veci vykladat inak než aka bola skutocnosť.* Chcem aby si vedela jednu vec Tessa, je velmi dolezita a ak mi veris budes vedieť, že ju myslim celkom važne.* na chvilu stichol aby nechal Tesse priestor pouvazovat nad tymi slovami a potom pokracoval rovnako pokojnym hlasom.* Aj keby moj domov este stale existoval a vsetky zvyky a tradicie spolu s nim nikto a nic by ma neprinutilo aby som k Ranien este niečo citil a aby som si nou este cokolvek zacinal. Tessa určite si už vo svojom zivota zazila nejedno sklamanie, nejdenu bolest, ktoru ti nespravodlivo zasadil ten, ktory ta mal milovať ...nepochybujem o tom...*mimovolne dlanou prekryl Tssinu jazvu na bruchu a jemne ju pohladil.*...poznas to sklamanie, bolest ,lutost a tiez hnev. Ale vsetko toto, vsetky tie pocity, ktore ta vtedy zozierali a nedali ti zaspat bez toho aby si na ne aspon na minutu nepomyslela, sa casom zoslabia a niekedy stratia celkom. Nemožem povedať, že k Ranien už necitim no celkom presne viem, že to nie je laska ani priatelstvo ani iny podobny cit ....už davno som si to totiz uvedomil, ked som prekonal tie prve otrasy hnevu a sebaklamu, že Ranien možem byt len vdacny za to, že sa ma rozhodla podviest este pred svadbou lebo tak som zistil o co vsetky by som prisiel keby som s nou zostal. Nikdy by som ta potom nestretol a nezistil, že to co som kedysi citil k Ranien sa ani len neda porovat s laskou aku citim k tebe. Milujem ta Tessa viac než som kedy tusil, že je možne tak velmi milovať. Ty nie si Ranien a nechcem aby si si ešte niekedy myslela, že by mohla byt pre mna dolezitejsia, že hocikto by mohol byt pre mna dolezitejsi nez si ty...* skoncil svoj dlhy monolog no kenecne citil, že povedal vsetko co k tej teme povedať mohol. Nechcel aby medzi nim a Tessou visela jeho byvala snubenica ako hroziaci Damoklov mec pretože už davno nad nim nemala nijaku moc.*

*ešte skôr než začal rozprávať nepochybovala o tom že nech povie čokoľvek, nebude ju klamať a preto dúfala a verila že povie niečo čo ju upokojí a zaženie mračná pochybností. celý čas ako rozprával mlčala a hľadela mu tak ako chcel do tváre, aj ked viac krát mala pokušenie úhnúť pohľadom. po každom slove ktoré vyslovil sa jej zmocňoval pokoj no hlavne sa jej po vnútri rozlievalo šťastie, šťastie ktoré by sa nedalo opísať ničím, nijakou metaforou, nijakými slovami. srdce jej poskakovalo na svojom mieste, nepravideľne a rýchlo. ked dokončil, nemo mu hľadela do očí z ktorých mohla čítať, bolo v nich vidieť úprimnosť ale najma lásku. na chvíľu zavrela tie svoje, nadýchla sa aby sa upokojila a vychutnala si ten pocit, vlastne pocity ktoré práve mala. až potom oči znovu otvorila, prešla mu rukami po lícach a pobozkala ho, aj ked rýchlo akoby sa niekam ponáhľala a tuho ho objala akoby ho inak malo odfúknuť.branu si položila na jeho plece a potichu ho držala. bola pri nom tak blízko, že musel cítiť ako jej bije srdce a ako sa chveje.*Cass*začala roztrasene, že na chvílu musela zavieťť ústa aby sa ešte trochu upokojila*milujem ťa a nevieš si predstaviť aká som v tejto chvíli...*odmlčala sa, hľadajúc vhodný a výstišný výraz na všetky pocity*šťastná a milion pocitov k tomu ktoré ti tenviem pomenovať*povedala napokon a stále ho držala.*

* Ked si Tessa schovala tvar na jeho krku a tuho ho k sebe pritisla zovrel aj on ju do narucia a zatvoril oci. Vnimal každy jeden jej nadych a každy uder srdca sprevadzany jemnym chvenim jej utleho tela. Už nikdy ju nechcel pustit pretože ona bola svetlom, ktore ho priviedlo z tmavej noci opat do krasneho rana.Sklonil hlavu a bozkami jej zasypal plece prechdzajuc až na zamatovu pokožku krku. Zrazu prestal trocha sa odtiahol a pustil Tessu z narucia, ale iba na okamih, ktory potreboval na to aby si z krku zvesil svoje vojenske znamky. Bolo na na nich vsetko v pripade, že by ho pocas boja zabili a nepoznali by ho. Jeho cele rodne meno Cassian Dorian Scrad , datum narodenia aj planeta z ktorej pochadzal Sinhyja a v neposlednom rade aj jeho identifikacne cislo. V tejto vojenskej znamke bol zhrnuty cely jeho zivot, vsetko co symbolizovala a za co roky bojoval. Zavesil retizaku na Tessin krk a pobozkal miesto kde sa dotkla jej pokožky.*

*Pozorovala ako si zvesil vojenské známky z krku a zavesil na jej krk. Vedela na čo slúžia, a vedela, aké sú dôležité pre Cassa. teda si to aspon myslela. studený kov ju príjemne chladil na pokožke a ona ho chytila do rúk. bruškom palca prešla po ploche kde bolo vyrité jeho meno. v tom kúsku kovu bolo viac ako sa mohlo na prvý pohľad zdať. odrážal sa tam jeho život, všetko čo prežil, boli v ňom spomienky na miesta ktoré navštívil, na udalosti ktoré prežil.patrili k nemu, až bolo zvláštne že ich mala teraz na krku ona. zovrela ich do dlane a pozrela do žiarivých očí.*dakujem ti*zašepkala, aj ked tie slová boli možno aj zbytočné, všetky pocity sa jej odrážali viac v očiach ako dokázala povedať slovami. privrela oči a jemne ho pobozkala. potom si položila hlavu na jeho plece a rukou mu hladkala druhé plece*

* Nepovazoval za potrebne už nic hovorit. Mal pocit že si povedali za tuto chvilu velmi vela a určite, postupom toho ako sa budu udalosti vyvjiat, bude mat každy z nich este o mnohom premylsať. Pre tentokrat vsak boli vsetky ostatne myslienky na buducnost celkom vzdialene a banalne. Aj tak ale museli ist dopredu...Držal Tessu v naruci a až po dlhsej chvili sa znova ozval prihovoriac sa jej jemnym no naliehavym hlasom.* Zostal by som tu s tebou aj cely zivot Tessa, ale mam este svoje poslanie, ktore musim dotiahnut do konca...mali by sme už ist...* tlmene si povzdychol lebo sa mu naozaj nechcelo nikam odchadzať, ale musel. Nemohol zabudnut na to, že ohrozil zivoty mnohych ludi a to len preto aby sa sem dostal a Liortus Grolan ho vypucul.*

*Myšlienky jej neutriedene lietali hlavou, že ich nestíhala ani čítať. bola rada ked ju z nich vytrhol Cassov hlas. nebola práve nadšená jeho slovami, no vedela že museli ísť. súhlasne prikývla, vtisla mu ešte jeden bozk na líce a natiahla sa za oblečením*na to že som donedávna neopustila talarion sa mi začína v cestovaní dariť*usmiala sa a navliekla si nohavice*onedlho budem možno vedieť aké planéty máme v okolí*uškrnula sa a podala mu aj jeho tričku. ked si obliekala to svoje, dávala si dobrý pozor na známky a stále sa usmievala*vieš ktorým smerom pôjdeme?*opýtala sa obzerajúc sa po okolitých stromoch. ona nemala ani ponatia ktorým smerom by sa mala vydať.*

* Namiesto toho aby sa zacal hned obliekat si este vychutnaval pohlad na nahu Tessinu pokožku ked si na seba natiahla najskor tricko a potom nohavice. Zrazu mu pery znova vyschli a tak si po nich presiel jazykom. Bolo užasne Tessu pozorovať ked si myslela, že ju nevidi. Nakoniec si predsa len aj on natiahol na seba tricko a zvysok oblecenia. Zavazoval si prave snurky na topankach a sediac stale na luke plnej tulipanov zodvihol k Tesse pohlad pricom mu slnko zasvietilo do oci a tak ich trocha prizmuril.* Mesto je par kilometrov na sever tesne predtym ako sme pristali...* tu sa odlmcal a opravil sa*...teda skor tesne predtym ako sme dopadli som kontroloval udaje a porovnal nasu polohu s udajmi na mape. Pocas cesty budeme oddychovat a tak tipujem, že nam to potrva cely den...možno aj rano.* postavil sa, pristupil blizsie k Tesse a preplietol si s nou prsty na ruke.* Tessa vobec to nebudem povazovat za prejav slabosti ak mi pocas cesty kedykolvek povies že nevladzes. Okamzite sa zastavime a dame si prestavku. Už aj tak si mi dokazala kolko mas v sebe odvahy a odhodlania ale nechcem nic nechavať na nahodu...* zahrnul jej pramienok vlasov za ucho a zacal ju pomaly viest naspat k jaskyni.*

*Nestačila sa čudovať čo všetko stíhal robiť pri tom ich manévry, ktorý nevyšiel presne podla plánu, no preda len dopadol dobre. vlastne nebiť andersona, obaja by boli už naceste tam kam mali ísť. ironiou bolo, že vdaka postreleniu však cass prišiel na to kto je a odohralo sa toto všetko. držala ho za ruku a prikývla*ked nebudem vládať, poviem ti...slubujem*povedala. bola si istá že ak sa tomu bude dať vyhnúť bude kráčať dalej, no ešte vždy ju bolesť v ruke úpne neprešla, teda to znamenalo prestávky počas cesty. ale tie sa dali náhodu využiť. pri pomyslení na to, čo jej blúdi myslou samimovoľne uškrnula a spokojne kráčala vedla neho*

*Spokojne sa na Tessu usmial a neusiel mu sibalsky zablesk v jej ociach. Neodolal aby sa nesklonil a nepozkal ju este na pery. Teraz už vobec necitil nijake zabrany, ktore by ho dokazali udržat a nedovolit mu aby sa Tessi dotykal. Bol blazon, že ich neprestal ignorovat už davnejsie. Usmial sa a ked sa vratili pred jaskynu pustil Tesse ruku aby mohol ist zobrat ich veci, ktore už predtym zacal horuckovito balit. Do batohov zobral aj zelene ovocie kolko sa ho zmestilo a mohli sa vydat na cestu. No bolo potrebne urobit este nieco...Cass si vyhodil oba batohy na plecia akoby dokopy nic nevazili a pristupil k nizkemu rozokanrenemu keru, ktoreho listky boli na okrajoch striebornej farby. Par ich odtrhol a rozmrvil medzi prstami. okamzite sa z nich zacala sirit prenikava no vobec nie prijemna vona.* Budeme prechadzat aj cez mociare a toto nas ochrani pred tym aby s nas nezostali vysusene mumie.* zazartoval a natiahol k Tesse ruku aby k nemu pristupila blizsie.* Necham si ta predsa vycicat...

*mlčky ho sledovala a stále sa usmievala. na to ako sa bála jeho reakcie a všetkého čo potom príde, vyzeralo to viac než dobre. dokonca sa to dalo nazvať ako romanticky vylet, aj ked vylet to zrovna nebol. ked zacítila zápach akejsi buriny, skrivila nos a po jeho slovách len neochotne zastavila pri nom.*a ja som rozmýšľala ako skvele sa dajú tie prestávky využiť...po tejto...vonavke*uškrnula sa*sa moje predstavy dakam vyparili*zasmiala sa*

*V ociach mu zaihrali sibalske plamienky.* Musis mi presne povedať ako si mala v umysle stravit nase prestavky...* zasmial sa a zatvaril celkom nevinnne pricom pomalym krokom zacal pristupovat k Tesse kedže ona sa k nemu prilis nepohynala.* Možno si to rozmyslim. Bud toto alebo blato.* neuprosne sa zaskeril a urobil dalsi krok vpred.*

*usmiala sa a zvodne zaklipkala očami*no ja neviem...záleží od toho aké by tie prestávky boli dlhé*odvetila a pohla sa k nemu. zastavila až tesne pred ním a so smiechom v očiach pokračovala*keby boli krátke tak no možno...takto?*spýtala sa a postavila sa na špičky, aby ho pobozkala, nie práve krátkym bozkom.*dlhé prestavky nebudú aby sme nestrácali čas, takže zvyšok predávzať nemusím*uškrnula sa ešte viac*

No mohli by sme urobit pocas tej dlhej, dlhej cesty aspon jednu malu vynimku nemyslis?* zapriadol tichym hlasom a jednym sikovnym pohybok ju otocil, chrbtom pristalcil k svojej hrudi a rukou, v ktorej mal rozmrvene listky ju objal okolo pasa. Druhou rukou vosiel Tesse pod tricko a teplu dlan si prilozil na nahu pokozku jej brucha.* Ale asi mas s tym casom pravdu...* tlmene sa zasmial ked ruku opat vytiahol a odrhnul jej vlasy z krku aby ju mohol potriet vytazkom z listov.* Teraz si sa chytila rovno do pasce, ale nebud smutna vynahradim ti to pri kupeli.* pobozkal ju na temeno hlavy a neochotne pustil aby sa mohol natriet aj on. Bola to jednoducho nevyhnutnost aj ked mal v tej chvili opat tuzbu strnut z Tessy vsetko oblecenie.*

*zatvárila sa že rozmýšľa a potom akoby váhavo odpvoedala*uvidími ako budeš poslúchať*žmrukla a prekvapene sledovala ako si ju šikovne chytil*stačilo povedať*zaškerila sa ked jej strčil ruku pod tričko. ani nevedela čo to do nej vošlo aby si z neho takto robila srandu*pri kúpeli...teším sa ak mám pravdu povedať*zasmiala sa*možno aj počas tej...dlhšiej prestávky...

Možno...*zasmial sa Cass a už sa nevedel dockať tej spominanej prestavky hoci este ani nevyrazili. Ak ho bude Tessa takto provokovať nakoniec si to este rozmysli a zase ju odnesie na luku, z ktorej sa len pred chvilou vratili. Zrazu vsak jeho smiech utichol a nahradil ho celkom vazny a sustredeny vyraz. Zdalo sa mu to alebo niekde blizko pocul zvuk praskajucich vetiev? Presiel už kadecim aby si mohol byt isty tym, že ho sluch predsa len neklame. Prilozil si prst na pery aby Tesse naznacil že ma byt ticho a na chvilu sa zapocuval. Znova. Bolo ich viac, určite hliadky, ktore patrali po posadke havarovaneho lietadla. A teraz icj nasli. Cass teraz musel mysliet na ine veci no neskor si určite vynada do hlupkakov. Mali odist hned len co sa rozbriezdilo takto ich vysnorili a bola to len jeho vina. * Docerta.* zanadaval ticho tak ž eledva pohol perami. Zlozil si z chrbta opatrne batohy a polozil ich na zem. Pozrel sa este raz na Tessu a pohladom jej aznacil že sa ma schovať za hruby kmen blizkeho stromu. Nechcel aby ju znova postrelili ak mali strelne zbrane alebo niečo ovela horšie...pri tej myslienke sa mu do srdca vkradol obrovsky strach o Tessu a to ho prinutilo triezvo uvazovať. Vytiahol si spoza opaska ostry vojensky noz a nehlucne urobil par krokov tym smerom akym prichadzal zvuk lamajucich sa vetviciek. Ti muzi but boli natolko hlupi aby sa vobec snazili vyuzit moment prekvapenia alebo ich bolo tak vela že ziadne prekvapenie na to aby ich dostali nepotrebovali. Este raz v duchu zanadaval pretože sa priklanal skor k tej druhej moznosti. Nepodcenoval Ar Sawrainov. V boji mali povest nelutostnych nepriatelov. Boli si isti svojou silou a nepremozitelnostou co Cass bral skor ako ich nevyhodu. Prikradol sa k jednemu zo stromov a pritlacil sa on chrbtom. Ani nedychal ked sa kroky ozyvali stale blizsie a teraz už aj neurčite utržky rozhovoru v drsnom jazyku.
- Ako ti to mam Targh docerta estepovedať? Som si isty že su tu. Aj ty si predsa videl ten ohen.-
- Sklapni Farlon aj bez teba viem ,že sme už blizko tak nam nevyplast nase holubicky.-
Len co dvaja bojovnici prekonali prvu hradbu krovia spolu s asi piatimi dalsimi muzmi vystupili na cistinku pred jaskynou no nemohli si vsimnut Cassa schovaneho za kmenom hrubeho stromu. Modlil sa aby ho Tessa posluchla a urobila to čo jej naznacil. Vedel že bude odvazne bojovat nech sa uz stane cokolvek lenze prave to Cass nechcel. Nechcel aby jej niekto alebo niečo este ublizilo. Preto trpezlivo cakal a rychly tlkom srdca mu odrataval sekundy, ktore presli dovtedy kym sa muz menom Targh opat neprihovoril svojmu spolocnikovi.*
- Vies co mas robit. Strielaj ked sa niečo pohne toto by nemalo byt tazsie ako lov na par podkrovnych mysí.-
Cass len pocul ako sa po tom prejave velitel aj jeho podriadeny takmer diabolsky zasmiali a viac mu nebolo treba. Chystali sa ich zabit takze tu konci vsetka jeho nadej že sa s nimi bude dat rozumne dohovoriť. Len co jeden z vojakov urobil este krok vpred a ocitil sa v jednej urovni so stromom, za ktorym cihal Cass, ten sa pohotovo natiahol a strhol ho k sebe pricom chlap nestihol ani zareagovať a už sa mu rany na hrdle valili prudy krvi, ktore znamenali jeho koniec. Zosunul sa na Cassovi az k zemi no predtym mu on vytiahol z puzdra za opaskom jeho zbran. Ozvalo sa niekolko vykrikov v neznamej reci, asi nove povely a par vystrelov , ktore akoby smerovali celkom mimo stromu, za ktorym sa nachadzal. Bol len rad že pozornost uputal na seba a Tessa bola zatial v bezpeci. Odtisol mrvolu chlapa spoza stromu co uputalo pozornost ostatnych vojakov a tak mal cas z druhej strany kmena vrhnut noz, ktory sa vzapati zabodol rovno medzi oci dalsieho z muzov. Parkrat vystrelil no kedže sa vzapati schoval za strom nevidel ci niekoho trafil. Podla bolestive zjojknutia sak usudil že neminul zasobnik len tak nadarmo. Chystal sa na dalsi utok ked sa zrazu ako odnikial vynorila postava muza, ktory ho prevysoval o dobru hlavu. V tom soku sa nestihol spamatat a vcas zareagovat a len co ho chlap chytil pod krk citil ako sa mu nohy odlepuju od zeme. Veru nebol to prijemny pocit ...no niečo ovela neprijemnejsie pocitil o malu chvilu neskor ked pocitil ako mu do brucha prenika niečo slhe a ostre. Snazil sa nejako dostat z toho vražedneho zovretia no nic nepomahalo a pri muzovej vyske a vahe to vyzeralo akoby sa mucha snazila premoct pavuky, ktory ju dostal do svojej siete...Chcel vykriknut na Tessu aby bezala, aby sa pokusila ujst no už to nestihol pretože vzapati mu viecka otazeli a stratil vedomie. Posledne na co si spominal bola Tessina tvar, ktora sa na neho usmievala až kym sa mu pred ocami naodbro nezatmilo.*
- Do horuceho pekla aj s vami vy nepodarení prasivci!- zjacal hrozivo Targh, vystupil spoza stromu a nesterne hodil Cassa na zem pred jaskynou.
- Naozaj kym sa o to co clovek potrebuje nepostara sam nik to za neho neurobi! Neschopaci!- zvysní tra muzi a jeden tažko raneny na svojho velitela len bez slova vyvalovali oci a neodvvazovali sa nic povedať. Targh sa vsak nemienil nimi dalej zdržiavať, bolo vidno že este len prechadzaju vycvikom. sam sa cudoval prečo ich bral so sebou. Mozno aby sa trochu pocivvisli ale ocividne este neboli pripraveni a niektori za to zaplatili aj vlastnou kozkou. Namiesto toho aby im zacal na mieste cistit zaludky len pohladom prebehol okolie jaskyne a rovnako hrozivo ako pred chvilou zreval.
- Ukaz sa, viem ze tu si, ten maureth zdochinal s tvojim menom na perach tak mu prekuaz aspon trochu poslednej ucty! - co na tom že sa rozhodol trochu klamat? Aragh ho ucite omilosti, ved to bolo len pre dobro veci...*

*Uškrňala sa na neho, zjavne sa mu predstava dlhšej prestávky pozdávala. No úsmev jej zmizol z tváre akoby mávnutím prútika, len čo začula praskanie konarov. Nebola si istá či sa jej to len zdalo, no podľa Cassovej reakcie to neboli len jej halucinácie. Zostala ticho ako myška a čakala. Za posledný týždeň sa toho naučila dosť, a jednou z prvých vecí bolo, že má počúvať svojho kapitána. No teraz už nebola Jesson a to pre ňi znamenalo, že Cass ju nebude chcieť vystaviť nebezpečenstvu a nedovolí jej bojovať. Videla čo jej naznačil, vedela že chce aby sa niekam schovala. Jej ja však bolo rozlomené na dve polovice. Jedna jej vravela nech ho poslúchne a nezavadzia, aby sa neobzeral či je v poriadku a druhé jej hovorilo nech ide s ním. Tak veľmi sa hádam ešte ani nebála, no teraz to už nebol strach len o seba, ale aj o Cassa. Sledovala ako vyšiel von a nakoniec zvolila možnosť poslúchnuť ho. Ľutovala že nemá zbraň, nič čim by sa mohla brániť, pretože musela zaliezť k stromu úplne bezbranná. Zohla sa po hrubý konár, vediac, že tým možno tak omráči, no nič vážne nespraví. Za stromom nemala pocit bezpečia, mala skôr opačný pocit, že je na očiach. Nenápadne vyliezla na prvý konár a postupovala vyššie až kým zostala úplne skrytá v hustých konároch a listoch. Mala dobrý rozhľad na okolie, stačilo jemne nakuknúť cez konáre. Videla blížiacich sa mužov, no nepočula čo vravia. Sledovala hlavne Cassa, zvierajúc v rukách konár na obranu a čakala. Prišlo jej to ako nekonečne dlhý čas, kým sa muži dostali až ku Cassovi. Keď jedného z nich potiahol k sebe, zavrela oči aby neuvidela čo musel urobiť. Ruky sa jej triasli. Aj keby mala zbraň, bola by jej zbytočná. Pochybovala že by bola schopná strieľať. Ak by si mala vybrať medzi sebou alebo Cassom, vystrelila by, no tá predstava v nej vyvolávala nepríjemné pocity. Celá sa triasla a vtedy zbadala muža ktorý sa vynoril za ním. Chcela vykríknuť, no všetko prebehlo tak rýchlo, že kým otvorila ústa, muž bodol niečím Cassa do brucha. Nevidela čím, nevidela kam presne, no videla ako ho surovo sotil pred jaskyňu. Dostala závrat a nebyť toho že sa chytila konára, určite by spadla. Oprela sa o kmeň a nemo hľadela na nehybné telo. Po tvári jej začali stekať pramene sĺz, cítila prázdno ktoré zostala v jej vnútri. Akoby niekto vypol zvuk, nepočula nič. Šum blízkeho vodopádu, pofukujúci vietor ani šum lístia stromov. Nepočula nič, no ohlušujúce ticho pretínal jej vlastný tlkot srdca. Zavrela oči, vediac že je koniec. Nezaujímalo ju či ju zabijú, nezaujímalo ju čo s ňou spravia. Jediné čo v tej chvíli mienila urobiť, bolo pomstiť sa tomu bastardovi čo to spravil. Boli štyria, no jedného si odmyslela, bol ťažko ranený a pochybovala o tom že sa na niečo zmôže. Tí dvaja boli babráci, sám kapitán im to vykričal. Boli to polená ako ona, pravdepodobne sa im snažili natĺcť niečo do hláv ako jej za posledný týždeň. To bola výhoda, aj keď ich bolo viac. No ten posledný, ich kapitán, muž ktorý zabil Cassa vyzeral nebezpečne a aj bol nebezpečný. Ešte sa pár krát nadýchla, neunúvajúc sa utrieť si slzy, neunúvajúc sa pokúsiť sa zopnúť vlasy a urobiť niečo aby si mysleli že je muž, neunúvala sa na nič. Myslela len na to že Cass tam ležal pred jaskyňou. Potom už nečakala. Potichu zliezla na spodnú konár a z neho zoskočila, neďaleko od mužov. Sledovala ako sa tí traja zľakli, no ona si ich nevšímala. Celou silou akú v sebe našla zdvihla konár a zahnala sa k ich hlavám. Dvoch trafila, raneného len kopla do brucha a zohla sa po zbraň. Zostala stáť pred ich kapitánom a namierila na neho. *VY ODPORNÝ BASTADR! *zrevala na neho a spravila chybu. Mala vystreliť, nie kričať. Nedokázala už vystreliť, bola slabá stlačiť spúšť. Prečo aj? Mala vôbec dôvod žiť? Sklopila hlaveň a strelila do jeho nohy. A potom už len padla na kolená ku Cassovmu telu a rozplakala sa. *Cass toto mi nerob*precedila cez vzlyky a pootočila ho aby ležal na chrbte. *nemôžeš umrieť*vzlykala, aj keď sa jej v hlave ozývalo len že už je mŕtvy. Plačúca nad ním kľačala a čakala na to kedy príde rad aj na ňu*

* Farlon, ktory nebol v skupine troch muzov sa okamzite prirutil k Tesse klaciacej pri Cassovi schytil ju za vlasy a nesetrne postavil na nohy. S nenavistnym zrevanim už vytahoval z puzdra na opasku noz, že jej na mieste podreze hrdlo aj napriek rozkazom aby pomstil svojho velitela no Targh ho zastavil jedinym slovom v ich rodnej reci, ktorej Tessa nemohla rozumieť. Farlon nadalej držal svoju zajatkynu hrot noza už oddial od jej krku.*
- Vies ake mame rozkazy Farlon, ta mala zmija nam ich nemoze prekaziť! " Targh, ktory sa po vystrele trochu zapotacal už nasiel stratenu rovnovahu a nebyt krvi, ktora stekala v pramienkoch dolu jheo nohou ani by nebolo poznat že je postreleny. Bol predsa bojovnik, Ar Sawrain..nie ziadna baba. Prezil už aj horsie. POhladom naznacil Farlonovi aby Tessu zviazal pevnym povrazom a nechal ju pri strome s troma bojovnikmi, ktori sa este stale spamatavali z necakaneho otrasu. Farlonovi nebolo treba dvakrat opakovat rozkazy a bez kuska jemnosti zviazal Tesse ruky za chrbtom tak silno až jej do nich po chvili mohla prestat prudit krv. Tu cestu do palaca si naozaj uzije. Pri tejto myslienke sa zaskeril ako diabol a po ocku sledoval velitela, ktory zdanlivo pokojne pristupoval k novej situacíí. Ale keby panikaril nikd yby sa nestal velitelom preto Farlon ani nemohol neobdivovat s akou chladnokrvnostou si z rukava na koseli odtrhol kus latky a previazal si nim nohu aby zastavil krvacanie. Bolo teda zrejme že gulka preletala skrz maso a neposkodila kosť. Ta zesnka mala spekla stastie, že nevedela dobre strielať.
Targh medzicasom vytiahol vysielacku z vrecka na svojom plasti a v jazyku svojej rodnej planety do nej rychlo prskal rozkazy.*

*skríkla ked ju niekto zozadu potihaol. skúšala sa brániť, no nemala jedinej šance. myslela si že prišiel koniec, ked muž vytihaol nôž, no ten chlap ktorého strelila do nohy dačo zamrmlal.ked ju zvazoval, ani sa nebranila, nemala by šance. potrebovala sa naopak sústrediť, premyslieť si čo bude robiť, nie sa zbytočne metať. pri tom ako ju zviazal však šanca na útek padla. necítila si ani poriradne ruky, nieto aby niečo vymyslela. no ústa jej nezapchali*VY ODPRONÉ SVINE!*kričala na nich*PREČO STE TO UROBILI?? NECHCELI SME S VAMI BOJOVAŤ!*kričala no to jej už hlas zlyhal a po tvári jej stekali prúdy slz. už nekričala, iba vzlykala*

* Targh Tessine vycitky akoby ani vobec nebol pocul. Po tom co vysielacku vratil naspt do vrecka povytiahol si rukav na na koseli a pozrel sa na pristoj velmi podobny hodinkam. Stacilo vsak aby stlacil jeden gombik a ukazala sa pred nim trojrozmerna mapa okolia. Ked zistil co potreboval len tak pomimo daco zamrmlal svojim muzom, ktorí sa vzapati zacali drsne smiať. Potom vsak Targhove crty tvare strvdli a do oci jeho podriadenych sa vkradol strach. Dvaja okamzite vstali a pomohli zodvihnut sa aj svojmu ranenemu kamaratovi. Farlon sa najskor hrozivo priblizil k Tesse akoby ju mal odniest on ale nakoniec zmenil smer a stal si pred Cassa. Otocil sa k zajtakyni a posmesne k nej vyslal bozk. Nasledne sa zohol, chtil Cassa za ruky anohy akoby to bolo nejake zastrelene zviera a prehodil si ho cez plece. Vymenil si posledne slova s velitelom a pobral sa za zvysnymi vojakmi, ktorí mierili do husteho krovia na opcnej strane od jaskyne. Po chvili ich vobec nebolo vidiet a za isty cas sa vyparili aj hrube hlasy bojovnikov. Targh bol so svojou zajatkynou sam a ocividne ho tato predstava vobec nezaujimala. Usadil sa na pen hned naproti Tesse a zacal si ju prmeriavat pohladom.* Si ovela schopnejsia ako polovica mojich muzov a to si žena...* odvetil nakoniec s takmer neveriacim vyrazom a nadalej vyvaloval na Tessu oci akoby mal pred sebou zjavenie. Ten vyraz bol dost neobvykly u chlapa ako hora. *

*ta ich ignoracia ju len viac rozčulovala. úplne ju ignorovali, teda až na toho čo ju chcel podrezať aby pomstil kapitána. to jeho gesto jej na tvári vyčarilo nemilosrdný pohľad, plný nenávisti. vo vnústri však bola zúfalá.*kam ho beriete?!?*skríkla na nich, no nijakej odozvy sa ako inak nedostala. keby mala cit v rukcáh, určite by ich zovrela do päste, no mala ich príliš stihnuté aby si taký luxus mohla dovoliť. namiesto toho hľadel do tváre muža ktorý prebodol Cassa. keby tie slová nevyslovil on, ale niekto iný, možno by to zobrala ako pochvalu, no z tých jeho to neznamenalo nič. napľula mu do tváre a prižmúrila oči*kam ste ho zobrali?*spýtala sa ľadovým hlasom, ani sa neunúvajúc reagovať na jeho poznámku.*

* Svaly na Targhovej hranatej zarastenej celusti sa pohli a jeho zuby zaskripali od ledva zadrziavaneho hnevu ked si spakruky presiel po tvari aby si z nej zotrel Tessino opovrzlive znamenie. Jedine co neznasal bolo ked ho druhí urazili a tato zena to už urobila niekolkokrat. To ci na to mala dovod nebolo pre neho podstatne, faktom zostavalo to, že posledna kvapka do pohara jeho trpezlivosti prave pretiakla...Pomaly, no so zle utajovanou zurivostou v ociach, ktora bodala ako ladove cencule, pristupil k Tesse, trochu sa zohol a v sirokom naprahu jej vylepil silne zaucho. Jeho svedomie by mu nic nehovorilo ani keby sa Tesse vzapati vyvalila z ust krv a možno aj nejake tie zuby. Bol cviceny na to aby konal celkom bezcitne voci svojim nepriatelom a aj ked rozkaz znel priviest ich zivych nic sa nehovorilo o drobnejsich zraneniach. Ako rad zvykol vtlkat do hlavy svojim muzom Nasilie je najrychlejsia cesta k cielu. Zhovievavost je pre slabochov a strach pre male deti. Myslel si, že teraz Tesse už dostatocne zapchal usta pretože taky uder by odrovnal aj silnejsieho chlapa a sanka by ho bolela este cely tyzden.* Len sa neboj malicka o chvilu ho budes nasledovat na rovnake miesto a odtial...dufam že rovno do horuceho pekla.* jeho smiech pripominal vrcanie leva, na ktoreho sa v určitych crtach aj podobal. Husta zlatista hriva vlasov mu prerastala až do dlhych fuzov, ktore mal posplietane do drobnych vrkocikov aby mu prilis nezavadzali. Jeho oci mali farbu roztavenej medi no vedeli hladiet rovnako chladne ako chladny bol aj zimny severak v horach Rathainu. Startil akukolvek chut ešte stracat cas s tou zenskou a tak sa radsej pobral k miestu kde boli odhodene dva batohy. Schytil prvy, ktory mu priesiel pod ruku a zacal sa v nom prehrabovať. Zacitil niečo jemne a ked to vytiahol zistil, že to bola akasi zvlastna cervena satka s bielymi lebkami- hotovy gyc. Targh pokrutil hlavou a odhodil satku za seba rovno k Tessinym noham. Po prehliadke druheho batohu narazil na lekarnicku a to mu vyvolalo akysi uskrn radosti a tvari. Po ocku dohliadajuc na zajatkynu, neprehovoriac snou uz ani jedine slovo, mlcky sa dal osetrovat svoje zranenie. Ani raz pritom nevydal zo seba zvuk bolesti, s pokojom sa pozeral na potrhane maso a prevazoval ho obvazom. Mohlo uplynut tak dvadsat minut kym konecne vstal a priblizil sa k Tesse. Zohol sa k nej a nesetrne, ako vrece zemiakov, si ju prehodil cez plece. Kracal presne tym istym smerom ako vojaci pred nim a uvazoval ako po navrate domov bude formulovat sparvu o svojej akcii. Dvaja jeho vojaci boli mrtvy, treti raneny a mozno sa nedozije ani rana...a za vsetko mohol ten prekliaty chlap. Dufal že velitel Grolan sa s nim nebude dlho zapodievat kym ho nadobro neposle pred popravciu catu. Musel uznat, že na takeho piadimuzika si pocinal až nadmieru obstojne. Musel mu dat dvojitu davku aby ho uplne odrovnal, zlozilo by aj kona a Targh mal aj napriek tomu na chvilu pocit akoby chcel ten muz este niečo zakricať. Urcite tej ženskej co prave vlaci na pleci. On by si nikdy nezacal s takou drzou potvorou...
Po dalsich piatich minutach dosiel az na luku kde na nich už cakalo prepravne lietadlo. Zlozil svoj lahky naklad do jeho zadnej casti, priviazal Tessu pevnymi popruhmi aby nevypadla a sam si sadol dopredu k pilotovi. Prehodil s nim par slov v arsawraincine a nasledne už vzlietli k oblohe pokrytej striebritymi mracnami.
Caste do Mesta nad Jazerom, Ar Agalioth sih Nuerumh, netrvala pri rychlosti lietadla a sikovnosti pilota ani pol hodiny. Prave ked boli len par kilometrov pred branami Agaliothu sa zamracene nebo rozostupilo a umoznilo striebristym lucom Dílhie dotknut sa belostnych murov jazerneho mesta. Ak clovek nikdy nbeol na Ar Sawraine mohol byt tento zazitok pre neho ako vyjav z neskutocneho sna. Sama planeta bola sama o sebe velkym zazrakom a miestom kontrastov. Dílhia bola pre tento neskory den hviezda, ktora svietila na Agalitoh a dodavala mu striebistu auru obklopujucu aj ten najodlhalejsi mur. Zajtra to bude Sinith, Slnecna hviezda, ktora namiesto Dílhie prevezme vladu nad dnom. Boli to dve bozstva, ktore Ar Sawraini uctievali. Dve bozstva, dve mesta, ktore boli ich chramom, ich centrom - Ar Agalioth sih Nuerumh, Mesto nad jazerom, a Ar Otegrath Bgdar, Vychodna Brana. Lisili sa od seba ako den ako dve hviezdy, ktore im vladli. Agalioth sa rozprestieral na severe k upetiu hor Ratahinu, co boli najsevernejsie hory tiahnuce sa krajinou. Napriek tomu v meste ani v jeho okoli vobec nebolo chladno iba keby clovek zabludil k horam. Jeden z prvych kontrastov. Agalioth bol postaveny priamo nad jazerom , Nuerumh, ktore odrazalo svetlo Dilhie až k najvrchnejsej vezi palaca Throjlian. Belost murov sa striedala so zelenou hradbou stromov, ktore rastli akoby v symbioze s tymto velkolepym nezivym monumetom s nadychom tajomna. Ar Otegrath Bgdar, Vychodna Brana, bol akoby naprotivkom Mesta nad Jazerom. Kym Agalioth akoby vystupil z pozemskych siedmich divov sveta , Semiramidinych zahrad, Otegrath bol dielom najmodernejsej arichtekturi. Triezvy sloh, ziadne miesto pre sny v horucich lucoch Sinithu, ktore odkryvali neuprosnu pravdu...*


Ar Agalioth sih Nuerumh



Ar Otegrath Bgdar




( to mesto sa mi fakt pacilo a bolo asi jedine co sa tam dalo vybrat ale nevsimajte si prosim to final fantasy to neviem dat do kelu za pochopenie dakujem )

Edit: ten obrázok som ti upravila

*Stačil jej jediný pohľad do tých jeho očí a vedela že teraz ho už rozčúlila. Prehnala to, aj keď jej to bolo jedno. bol to odporný bastard a nezaslúžil si nič iné. Keby bolo treba, napľula by mu do tváre znovu, bez mihnutia oka. Bála sa keď sledovala ako sa postavil, no v očiach sa jej odrážala len nenávisť, ktorá bola oveľa väčšia než strach ktorý cítila. Samotnej smrti sa neobávala, bála sa iných vecí ktorej by jej mohol ten chlap urobiť, no keď sa zahnal, akékoľvek pochybnosti o jeho činoch jej z hlavy zmizli. Takú facku ešte nedostala. Hlavou jej trmlo do jednej strany a z kútikov úst sa jej vyvalila krv. Sklonila pohľad, no nevykríkla. Takú radosť mu nemienila spraviť. Teraz už nemala tvár iba plnú sĺz, ale aj od krvi. Nevšímala si ani jedno. kým sa pobral preč, pokúsila sa krv vypľuť, no nepomáhalo to. V ústach cítila nepríjemnú chuť krvi, a nebolo jej ani moc dobre. Všetko čo videlo, zranenie ktoré sa ešte úplne nezahojilo a toto jej stačilo. Nenávistne sledovala čo robí a keď jej pred nohami pristála šatka, bola rozhodnutá vziať si ju so sebou. Bolo jej fuk či si všimne čo robí, ťažkopádne sa po kolenách doplazila až k nej a pokúsila sa ju vziať do rúk. Nepodarilo sa jej to na prvý pokus, v rukách nemala skoro nijaký cit . nakoniec ju ale držala zovretú v dlani, netrpezlivo čakajúc čo sa udeje. Už nič nevravela. Na krku cítila Cassove známky, čo v nej vyvolávalo len ďalší príval smútku a nenávisti zároveň. Mala toho muža zastreliť kým mala šancu. Po tvári jej potichu stekali nové slzy, stretávajúc sa na brade aj s krvou tečúcou z úst.
Mlčala keď si ju vyhodil na plece, nepokúšala sa o nijaký pohyb, aj tak by jej to nepomohlo. Jedinou ranou ju bol schopný úplne zložiť a to pravdepodobne nevyužil ani plnú silu. Vedela kam smerujú jeho kroky, mierili k lúke, čo v nej vyvolalo znovu plač. Nevzlykala však nahlas, jediné čo ukazovala na to čo prežívala boli slzy. Hľadela na tulipány, snažiac sa na nič nemyslieť. Prečo ju rovno nezastrelil, ak bez milosti prebodol Cassa, nerobilo by mu to problémy. Len čo sedela priviazaná vo vnútri, zavrela oči a prestala vnímať ruch okolo seba. Otvorila ich až keď pristávali. Naskytol sa jej pohľad ktorý by za normálnych okolností neuveriteľne obdivovala, dívala sa s otvorenými očami a zasnene premýšľala nad kadečím možným. No teraz v tom nevidela nič poetické ani krásne. Pohľad ju len upozorňoval na mnohé fakty. Že už neuvidí Cassa, nikdy ho neobjíme, nepobozká...nikdy si ho nebude doberať... a pravdepodobne zomrie. *