Ošetrovňa na okraji bojiska

* Po Amacarakiných slovach bol naozaj rad, že ju posluchol a sadol si inak hrozilo, že prekvapenie by mu podlomilo nohy. Prve sekundy akoby ani nepocul jej slova, v hlave sa mu rychlostou blesku premietli vsetky zmatene myslienky. Za devat mesiacov... to bola dost jednoznacna napoveda. Zrazu sa mu po perach rozlial usmev, ktory mohol vyjadrovat len jedno...* Pod sem.* stiahol Amacaraku na seba a nežne ju stisol v naruci. Radost sa mu odzrkadlila aj v smiechu, ktory mu vzapati vyrazil z hrdla.* To je uažsna novina, ale kedy...?

*ani si nevedel predstavit ako sa jej ulavilo ze to vzal radostne..*kedy?*zasmiala sa..*no ja neviem kedy*smiala sa dalej veselo a silno Mikea objala okolo krku.. zo srdca jej spadol taky obrovsky kamen, ze by teraz aj umriet mohla a a bola by stastna...*budes oteckom*hlesla stastne a v ociach sa jej zjavili slzy dojatia*

* Po doktorkiných slovach prikyvla akoby jej chcela dat ešte raz za pravdu aj ked si jej tvrdenie obaja jej synovia mohli overit v papieroch s krvnymi testami. Nepočkala kym sa pohrnu ich otazky ale s tlmenym povzdychom, ktorým akoby sa pripravovala na dlhy a namahavy beh sa spustila do stolicky, ktora stala pri boku Viktorovej postele. Predtym než začala rozpravat sa este raz zadivala obom synom do ocí a tie jej sa pomaly zacali plnit slzami. Potom akoby prestala vnimat pritomnost a vsetkych v nej, pobrala sa za svojimi spomienkami do minulosti.* Mala som devatnast rokov ked som prišla na Telarion ako snubenica Nikolasa de Cruer.* pri tychto slovach sa na chvilu odmlcala pricom sa jej na perach rozhostil nežny usmev akoby spominala na všetky tie krasne casy, ktore stravila s muzom, ktoreho milovala. * Bol to vynikajuci muž akého by si priala spoznať a milovať každa žena... silny, odvažny, mudry a predsa taky jemny k tym ktorych miloval. *slzy sa jej uvolnila z kutika oka a dopadla na jej spojene ruky, ktore jej bez pohybu spocivali v lone. Zrazu vsak akoby ju striaslo a crty tvare sa stiahli do ladovej masky.* No jeho brat Odys bol celkom iny. Nikdy predtym som nestretla nikoho tak nelutostneho a kruteho ako bol on a ani potom ked zomrel. Vsetci, ktorí Odysa poznali o nom vedeli, že vždy dostane to, čo chce a nikdy sa nezastavi pokym to nebude mať. Ziskana hracka sa mu vsak zakaždym rychlo prejedla a tak ju odhodil za seba a dalej si ju nevsimal.* tu akoby sa zarazila a bala sa dalej pokracovat. Ruky sa jej zacali triast v lone ako od velkeho chladu, ktory pocitila len ona zo svojich spomienok. Nakoniec sa vsak rozhodla, že nic nebude tajit ani prikraslovat minulost aby si jej synovia o nej vytvoriil vlastny neskresleny nazor.* Ked som prisla do palaca Odys ma začal prenasledovat na každom kroku a nepomohlo ani to ked sa s nim jeho brat, Nikolas, vždy kvoli tomu pohadal. Vždy vedel zariadiť aby sme sa my dvaja niekde stretli osamote no zatial som mala aspon to stastie, že sa mi podarilo nejako sa dostat z jeho blizkosti bez toho aby sa o niečo pokusil. Videla som na nom, že sa ho zmocnuje sialenstvo zakazdym ked na mna pozrel, pretože vedel, ž emna jedinu nemože mať a to ho privadzalo do zurivosti. Neverila som jeho slovam, ale presviedcal ma, že mna jedinu uprimne miluje a spravi pre mna cokolvek no ked som ho poziadala o to aby ma nechal ist si svojou vlastnou cestou spolu s Nikolasom stalo sa niečo čo vsetky jeho slova vyvratilo do poslednej ciarky...* hlas sa jej zasekol v hrdle a hanbila sa zodvihnut hlavu k tvaram svojich synov zo strachu že v nich uvidi pohrdanie a predsudky, ktorymi sa sama zahrnala už odvtedy, čo ju Odys lstou prilakal do svojich komnat a tam znasinil.* ...potom...ked sa to uz stalo zacala som nenavidiet samu seba no najviac Odysa a chcela som utiect z toho pekla, v ktorom na mna za každym rohom striehol ako sam diabol. Nemohla som vsak odist bez toho aby som este raz neuvidela Nikolasa. Stale som ho milovala viac ako svoj zivot no bola som uz pospinena rukami jeho brata. Nemohla som mu predsa takto ublizit a vedela som, že len čo by som mu povedala pravdu o tom co sa stalo Nikolas by sa nezdržal a isiel by sa Odysovi pomstit. No Odys bol ovela silnejsi nez Nikolas a na kazdom kroku mal svojich sluhov a vyzvedacov... tak strasne som sa o neho bala...* hrdlo sa jej stiahlo a slzy si uz volne razili v prudoch cestu dolu jej tvarou. * Nikolas ma vsak nechcel nechat odist a tak som mu povedala lož o tom, že na telarione uz nemožem dalej vydržať. Snazila som zo seba urobit rozmarnu ženu, ktorej sa nepaci vsetka ta nadhera naokolo, ale ktora chce este niečo lepsie... Nikolas vždy urobil vsetko co mi videl na ociach a preto pristupil k tomu aby sme odisli na planetu daleko od Telarionu, na Soriel... tam som zistila, že cakam dieta, presnejsie dve deti a oboch chlapcov...* konečne sa odvazila pozriet synom do oci aby videla ich reakcie. Obom uz teraz muselo byt jasne, že otec ani jedneho z nich nebol Nikolas ale Odys.* Este ste sa nenarodili no aj napriek tomu co predchadzalo vasmu pocatiu lubila som vas ako lubi každa matka svoje deti. Polozila by som za vas aj zivot... rovnako ako za Kiaru, vasu sestru, ktora sa mi narodila s Nikolasom ovela neskor. Bola som konecne statsna no prilis skoro som sa nechala upokojit a prilis skoro som zabudla na to aky je Odys horlivy ked niečo chce. Podarilo sa mu vypatrat nas a prisiel na Soriel lebo sa dozvedel o vas, o svojich synoch. Pri tom co vedel nebolo pre neho tažke zistit, že obaja ste jeho. No rovnako ako bola znama jeho neustupcivost bola znama aj jeho tuzba vlastnit. Uz v tej dobe mal obrovske imeprium a nepacil sa mu predstava, že vsetko na com tak dlho pracoval by mali znicit dvaja hasteriaci sa synovia. Rozhodol sa, že si so sebou zoberie len jedneho z vas a uzna ho za svojho syna. Vyhražal sa mi, že ak mu to nedovolim povie pravdu mojmu manželovo a pomsti sa nam vsetkym. Nechcela som mu to dovolit a Nikolas aj tak vsetko pocul. Vratil sa domov skor ako obycajne a zmocnila sa ho zurivost aku som u neho nikdy predtym nevidela. Dokonca aj ked bojoval proti nepriatelovi nemal v ociach tolku nenavist ako ked zodvihol ruku proti svojmu bratovi. * hlas jej slabol a pri dalsich slovach ho bolo ledva pocut. Oci jej potemneli hlbokou bolestou a stare rany ozili s novou naliehavostou-* Stalo sa to coho som sa obavala... Odys Nikolasa v suboji zabil a ked som sa postavila pred vas aby som vas ochranila prebodol aj mna. Stratila som vedomie a jedine na co si z toho dna este pamatam predtym nez som upadla do bezvedomia bolo to ako vas Odys odnasa so sebou. O niekolko mesiac neskor ked som sa konecne prebrala chcela som ist po vas no Odys sa dobre zabezpečil a nemala som nijaku sancu sa k vam dostat. vyzeralo to tak, že s ao vas vsetkych dobre postara a kym to bolo tak rozhodla som sa hrat mrtvu a z dialky na vas davat pozor. Odys urobil tak ako to chcel od zaciatku...teba raito uznal za svojho syna a teba Viktor spolu s Kiarou vyhlasil za svojho synovca a neter. Vymyslel si peknu rozpravocku, ktorej vsetci uverili lebo vsetci sa bali neverit jej. Lutujem , že som cakala tak dlho aby som vas vyhladala a nechala to zajst až takto daleko...teraz ked obaja* pozrie na Raita.* umierame a vy dvaja ste sa skoro zabili navzajom....dvaja bratia....* pohladom prejde k Viktorovi a dalej uz nevladze zadržiavat vzlyky. Roplace sa sediac na stolicke ako male startene dieta, ktore vsak aj tak nikomu nedovoli aby ho utešil pretože za svoju bolest si može samo. A co bolo est ehorsie može aj za bolest tych ostatnych....*

(( *Schytá brutálny výtlem.* Prepáčte, ale... 1. zabila ma dlžka príspevku, 2. smejem sa nad Odysovou demenciou xD ))

/ 1. ten prispevok som písala asi hodinu a do smiechu mi pri nom vobec nebolo fakt som sa snazila napísat vsetko tak aby vsetci pochopili co sa stalo a 2. tomuto bodu celkom nechapem... /

(( Jednoducho je to také.. um... až k neuvereniu, že sa to vôbec stalo. Človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. A ja sa radšej smejem... Nemyslela som to osobne.. ))

//mne sa to náhodou páčilo a okrem toho, o Raitovi a Viktorovi bolo už bolo vymyslené hrozne moc, takže Amalia mala o to viac sťaženú situáciu, keďže nemohla vyvrátiť nič z predchádzajúcich hier//

(( Ja netvrdím, že sa mi to nepáčilo -.- Ba naopak, ja sama by som to nevymyslela ))

**************************************************


O 48 hodín


*Prešli dva dni a obaja princovia už boli doma aj so svojimi ženami. S Melian sa dohodla že príde na jej svadbu a do palaáca v Talarione sa späť do práce vráti o pár dní.Raito si chcel užiť svojho syna, takže hádam nebude potrebovať lekársku pomoc. Potrebovala ešte pomôcť zvyšným lekárom v ošetrovni, predtým než sa vráti. Kým pracuje aspon nemyslí na to čo sa stalo Chrisovi. Teraz už dávala pozor na to aby dodržovala pitný režim, nechcela sa znovu zrútiť, takže sa podla toho aj správa. Ked zbadala Eliota, pokojne k nemu prešla a sadla si na jednú z voľných stoličiek*už to tu vyzerá pokojnejšie*zhodnostila aby nestála reč*

*uškrnul sa a kývol hlavou * môžeme iba dúfať, že to prežijeme ...*povedal Suzanne a usmial sa na nu, ked si k nim prisadla Alex, kývol jej* dlho som ťa nevidel, kde si tak dlho bola? Ako som ťa za tú chvílu spoznal určite si sa niekde ulievala *povedal vyzývačne so zdvihnutým obočím, čakajúc či sa pridá v podpichovaní*

*Pochopila že to nemyslí vážne a chce si z nej robiť srandu. Po dlhom čase mala dobrú náladu, ku ktorej prispel aj fakt, že obaja princovia žijú, našli svoju matku a vojna skončila.* samozrejme* uškrnula sa a začala si hompalať nohami* to vieš...stretla som takých mačov s ovievadlami ako v takých tých filmoch...dali mi lehátko tak čoby som si nelahla...* začala si vymýšlať somariny ktoré jej napadli ako prvé* v ruke nejaký drink a pohoda...*dorozprávala a nemohla si nechať ujsť šancu podpichnúť aj jeho* no a ty čo? našiel si tu niečo čo by stálo za tvoju námahu? nejaké tie bunky vyššieho druhu ako červíky alebo dokonca slimáky?* zasmiala sa, prestala knísať nohami a zoskočila zo stoličky.* aha čaj...síce nie drink..ale postačí* zasmiala sa a chytila dorúk ešte teplú kanvicu* dáš si?* spýta sa ked si naleje do peknej veľkej šálky a spýtavo zamáva prázdnym pohárom či si nedá aj on*

* snaží sa udržať vážnu tvár* do kelu, asi aby som skočil kúpiť hrozno aby si sa cítila čo najlepšie* povie jej a zatvári sa skrúšene* ja som nemal take šťastie, ...*vzdychne a pozrie na nu* stretol som iba jednu hrozne moc otravnú žensku kvôli ktorej nemôžem spávať... Ach, asi ju však nepoznáš...* dopovie a vloží si hlavu do dlaní* Volá sa.... hm ..... Fiona* povie jedným dychom a sladko sa na nu usmeje. Otrčí jej pohár* Ale daj si prvá, ak prežiješ napijem sa aj ja * zaškerí sa*

*Ke povie že by jej mal kúpiť hrozno, len sa začne chechtať* hrozno?* zopakuje si veselo* niesom si teraz istá, ale myslím že hrozno a víno sa považuje za afrodiziakum* teda tam síce hrozno bolo len v nadpise ako vinič a hrozno...no aj tak...neviem neviem aké maš ty umýsli* naleje si čaju a len pokrčí plecami* šak si doktor...prvú pomoc mi hádam dáš ak sa tu zrútim...a to som si s tebou chcela pripiť na koniec vojny* priložila si pohár k ústam a trochu si odpila* olala...som živá...zdravá...a k tej fione...ak sa mení na nejakú zelenú príšeru ako v tej rozprávke o Shrekovi...tiež by som preto nemohla spávať* trochu si ešte napila a naliala aj jemu. Potom odložila pohár a začala sa dusiť, aj ked fingovane, tváriac sa že jej čaj uškodil. Síce sa nemohla tváriť že je to jed, lebo ako by sa tam dostal, mohla aspoň podpriť jeho nápad.*

Afrodiziakum? Teda to aby som sa vážne pustil do obrovských nákupov* zaškerí sa a nad jej otázkou s umyslami s nou sa hlboko zamyslí* keby si ty vedela ake hriešne veci ma napadajú* povie skor pre seba ako pre nu. Ked sa začne dusiť vážne vstane a skríkne* A teraz ide dýchanie z úst do úst * a vážne sa k nej skloní pripravený zasiahnúť cele to však pokazí v okamžiku ked vyprskne do huronskeho rehotu*

*Pri jeho poznámke o veľkých nákupoch sa div že nezačne drhnúť naozaj. Ani si nepamatala kedy sa naposledy takto schuti smiala. Preglgne čaj čo mala v ústach a hlasno zakašle, pričom pri reakcii o dýchaní z úst do úst sa začne hlasno smiať* no vidím že afrodiziakum si vynechal a ideš rovno na vec* zaškerila sa a podala mu pohár s čajom. Napadlo ju, že keby bol Chris na žive a videl ju, asi by si o tom čo robí pomyslel svoje. Nebola si vôbec istá či to môže vyznievať ako flirtovanie, predsa len, jediný muž s ktorým niečo v živote mala bol Chris a ten zbalil ju, ona sa s flirtovaním nezabávala. Teraz si vôbec nebola istá ako vyznieva to ako sa správa a radšej nad tým ani neprmeýšla. Trochu si odpila a stále sa jej na tvári pohrával úškrn*

Otecko.* zmrmlal este stale ohromeny tou necakanou no radostnou spravou, ktoru mu Amacaraka oznamila. Nikdy si nemyslel, ž eho v zivote stretne take stastie,. skoro sa až bal tomu uverit. Nežne pobozkal Amacarakine pery a hned sa od nej o trochu otiahol aby mohol polozit nedockavu ruku na jej zatial ploche brusko. Zrazu zodvihol pohlad nahor do Amacarakinej tvare.* Chcel som s tym pockat kym nebudeme doma, ale...* este chvilu ju držal v napati a potom si rukou siahol ku krku kde mal na dlhej retiazke zaveseny strieborny prstienok s trblietavym diamantom uprostred.* Ja...* zacal sa zrazu nervozne smiat.*..mal som napísany aj preslov, lebo nie som ktovieako doby recnik a chcel som aby ked pride tato chvila..aby bola dokonala, ale myslim, že nic uz nedokaze z dokonalosti spravit este vacsiu dokonalost...iba ak mi odpovies ano.* snal prstienok z retiazky a chytil Amacarake ruku aby ho mohol nasadit na jej prstenik.* Stanes sa mojou ženou Amacaraka ?

*smial sa spolu s nou ale ked na jej tvári zbadal zmenu, na čele sa mu vytvorila vráska a a uvedomil si, že ju vôbec nepozná. Nevzdával sa však. Táto žena sa mu páčila a on bol odhodlaný dostať sa do jej vnutra aby spoznal čo sa sa stalo* Možno by sme niekedy mohli zájsť do skutočnej reštourácie a nie ...*trocha sa zamračil a pohodil rukou zahrnujúc priestor okolo nich* a nie do malej zatuchnutej jedálne *dopovedal a zaškeril sa* Tam by sme si mohli objednať... Napríklad také ustrice s čokoládou. * navrhol a na tvári sa mu objavil diabolský úškrn, pri predstave ako sa jej šťava s ustríc rozteká po brade si odkašlal aby potlačil ston čo sa mu dral z úst* Myslím, že to by bola skvelá oslava nastoleného mieru.... * doplnil a vyzývavo na ňu žmurkol*

*...alebo rande....dokončila si v hlave. Aspoň jej to tak prišlo. Slabo sa usmiala a rozhliadla po mieste kde sedeli* NO keď mi povieš kedy...*povedala napokon s úprimným úsmevom, pretože jej to neprišlo ako zlý nápad. Predsa len, nemohla sa skrývať väčšne za závojom smútku. Ako tam pri nom sedela, necítila sa zle, predsa len nemohla poprieť že je zábavný*ustrice s čokoládou? zaujímavá predstava, no uprednostním s tou čokoládou radšej palacinky*uškrnula sa a odchlipla si z horúceho čaja.* myslím že to nie je zlý nápad...no asi to už bude musieť byť na telarione pretože sa tam budem musieť vrátiť, ked mi skončí menšia dovolenka...*pokrčila plecami* ale ak sa chceš pridať, s potešením ťa povozím na mojom miláčikov* zámerne sa odmlčala a potom objasnila kto tým miláčikom je*...na mojej motorke...

*stale tam potichu osetrovala uz bola uplne unavena ... od unavy uz opadavala no nesla si odychnut robila stale ako robot *

ŽABA

*Rozcapi papulu staby rozrezany grapefruit a vyroluje krvavy jazycisko par centimetrov do travy daleko pred seba. Posledna radioaktivna zaba jej nespravila zrovna najlepsie pocity v zaludku, a nocne davenie zabu unavuje, prakticky ako cloveka. Skacka, tahajuc jazyk za sebou a hladajuc ako fetak flasticku morfia. Staci malicka, malilicicka ampulocka.*

(( *ROFL* ))

ŽABA


*Roztiahnute ocicka, slizava tekutiny maca tvar a sliny macaju zabie stehienka. Nechape to, este vcera sa tu jedno morfium kotulalo a dnes nic? Ah taka zronena davno nebola ako teraz. Tvrdohlavo skace, ba i naraza do predmetov, sem tam sa vyhne muche, sem tam sandalam, no morfium nie a nie najst.*

ja som navrhol miesto čas a planéta je na tebe * povie a blahosklonne kývne rukou. Ked spomenula miláčika zbystrel pozornosť a ked sa z toho nakoniec vyklubala motorka mal čo robiť aby nevybuchol do smiechu. Vážne si odkašlal* Veľmi rád sa s ňou zoznámim, dufam, že časom ma prijme do rodiny

*Prikývla a rýchlo si prehrala čo ju čaká nasledujúce dni* večer sa vraciam späť...asi...alebo zajtra ráno, takže pre mna zamna aj zajtra naobed alebo večer* mykla plecami a nechala to na neho, pretože nevie ako tam bude cestovať on* uvidíme uvidíme...záleží od toho či sa nebudeš pri mojej jazde báť* zasmiala sa a dopila pohár. Odložila ho vedľa seba a pozrela na neho*

*pozera sa na rozhovor Eliotta a Alex a nejak sa nezapaja, len pozoruje okolie a snazi sa co-to zistit z ihc reci a popritom uchlypkava kavu... odkasle si, aby aspon trosku na seba uputala pozornost*