Gyro
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.


RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálLatest imagesHľadaťRegistráciaPrihlásenie

 

 Tessa Montenegrová - 14.4. - Jazva

Goto down 
AutorSpráva
Tessa Scrad
chovankyňa
Tessa Scrad


Female
Počet príspevkov : 915
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 14.3. 22 rokov
Povolanie : 6 zmysel

Tessa Montenegrová - 14.4. - Jazva Empty
OdoslaťPredmet: Tessa Montenegrová - 14.4. - Jazva   Tessa Montenegrová - 14.4. - Jazva Icon_minitimePo apríl 14 2008, 18:59

Tessa Montenegrová - 14.4. - Jazva Snow-scene-finish1

Vonku fúkal studený vietor, ktorý bol spojený so snehovou víchricou, aká už dávno nebola. Cez hustý závoj snehových vločiek bolo ťažké vidieť si na konček nosa, nieto hľadieť niekam ďalej. Napriek tomu sa cez sneh predieralo útle ženské telo, smerujúce k svetlu pred sobou. Mal to byť privolaný taxík, no len čo sa mladá žena, vtedy len sedemnásťročná priblížila k svetlu ktoré ako tak osvetľovalo malý kúsok pred sebou, tušila, že niečo nie je v poriadku. Nebol to typický taxík, na streche auta nežiaril žiaden nápis TAXI. Bolo to len veľké čierne auto, s tmavými sklami, teda aj keby nebolo také počasie aké bolo, nevidela by nič.
„Rád vás vidím slečna Montenegrová“ ozval sa chrapľavý hlas za jej chrbtom, až sa strhla. Prudko sa otočila a cez snehové vločky zazrela len obrysy ozrutného muža, ktorý sa týčil vysoko nad jej hlavou. Siahala mu možno len po plece, možno ani tam nie.
„Neviem kto ste, ale úprimne povedané hľadám svoj taxík“ odvetila stroho a pohla sa rýchlo preč. Aj beztak meškala a nemala chuť zbytočne mrznúť a zhovárať sa z nejakým neznámym chlapom.
„Nemusíte sa báť, zavezieme vás za pánom Koperom“ zareagoval muž, akoby jej odpoveď ani nepočul. Prekvapene sa otočila za jeho hlasom, neistá či dobre počula. Že by poslal Jasson nejaké auto aby po ňu prišlo? To určite nie.
„Dopravím sa tam aj sama“ odvrkla napokon a prudko sa otočila.
„Je mi to ľúto, no musím vás požiadať aby ste nastúpili do auta, inak už pána Kopera uvidíte len v truhle“ ozval muž znovu, tentoraz z nástojčivým tónom. Zbledla, aj keď už aj bez tak mala bledé líca.
„Čo ste mu urobili?“
„Zatiaľ nič slečna, tak nastúpte“ odvetil a otvoril dvere čierneho auta. Nebola si istá čo robiť, no napokon nastúpila do vnútra a oprášila si oblečenie. Kusy čisto bieleho snehu padli na sedačku, no neunúvala sa to očistiť. Ani muž si to nevšímal, nastúpil dopredu a kývol šoférovi nech sa pohne.
„Tak slečna Montenegrová, tušíte prečo ste tu?“ spýtal sa muž, ktorý sedel vedľa nej na sedačke.
„Nie, nemám tušenia, no dúfam že ma tu dlho nezdržíte“ odvetila, snažiac sa nájsť v sebe posledné kúsky odvahy ktoré ešte mala niekde ukryté.
„Nebojte sa maličká, som si istý že nám poviete čo chceme a potom vás necháme ísť.“
„Tak rovno vyklopte čo chcete...“ odvrkla nahnevane, aj keď srdce jej išlo vyskočiť ako veľmi sa bála.
„Všetko sa dozviete, nebuďte netrpezlivá“ odvetil jej muž a viac neprehovoril.

Cesta jej pripadala až pridlhá, aj keď cestovali možno len pätnásť minút. Potichu hľadela von, aj keď videla len bielu plochu. Len čo zacítila že auto spomaľuje, uprela zrak na muža sediaceho vedľa a čakala na rozkazy.
„Poďte a zbytočne neskúšajte robiť problémy“ vyzval ju a vyšiel do víchrice. Neváhala ani sekundu a vyskočila za ním von, pozorne sledujúc okolie. Snažila sa zapamätať každý detail, aby sa v prípade núdze vedela dostať späť. Mužove kroky smerovali dovnútra neveľkej škaredej budovy, na ktorej sa odlupovala omietka z každej strany.
„Poviete mi už čo chcete?“ spýtala sa keď sa neunúval na ňu ani len pozrieť.
„Pravdaže“ odvetil vo chvíli keď vošli do akejsi miestnosti. Ukázal na stoličku a ona si len neochotne sadla.
„Viete“ začal pokojne a na jeho bledej tvári sa mihol zamračený pohľad. Čierne vlasy mu padali do očí a zrastené obočie tvorilo jednu líniu nad jeho chladnými očami ktoré na ňu upieral. „Váš milovaný Jasson mi zobral niečo čo chcem a zmizol. Už dlhší čas sa neukázal v škole ani byte, no viem že s vami bol v telefónnom spojení“.
Prekvapene zažmurkala. Ten chlap mal pravdu a ona si to do tejto chvíle neuvedomila. Jassona už dlho nevidela v škole a ani nebola u neho v byte. Vždy jej iba zavolal a pozval niekam von, na miesto kde bol dostatok ľudí. Nezdalo sa jej to čudné, kým nesedela na stoličke oproti zamračenému mužovi.
„A čo s tým mám ja?“ spýtala sa napokon.
„Zavolajte mu aby prišiel“ odvetil spokojne.
„Myslíte si že vbehne priamo do pasce? Zase nebuďte naivný...“
„Ste jeho priateľka a určite nebude chcieť aby sa vám niečo stalo....niečo nepríjemné slečinka...“
„Nezavolám mu“ odvrkla po chvíli premýšľania.
„Myslíte?“
„Nie nemyslím, viem to“ odvetila podráždene.
„Keď myslíte“ odvetil a luskol na mužov pri dverách. Ty viac nepotrebovali a zdrapili ju za ruky a ťahali preč.
„ČO TO ROBÍTE???“ skríkla, no to už ležala na akomsi stole. Priviazali jej ruky aj nohy, aby sa nebránila a jej pohľad sa zastavil na stolíku s akýmisi nástrojmi. Vedela na čo sú, sledovala kriminálky a filmy. Takéto nástroje tam vždy používali na mučenie. Muž sa jej začal prehrabávať v taške a vytiahol mobil.
„Neviem načo sa bránite, aj tak si ho nájdem“ zasyčal a chvíľu sa babral s mobilom. Potom si ho priložil k uchu s úškrnom aký doteraz nemal.
„Nie tu nie je nijaké zlatko. Vaše zlatko leží na našom obľúbenom stole...nie nebojte sa...zatiaľ je v celom, nepoškodenom stave...chcem svoje cd-čko a to do hodiny. Ak tu nebudete do hodiny, slečinka už nebude taká pekná ako ste ju videli naposledy....je mi jedno že ste ďaleko, za každých päť minút meškania bude trpieť...adresu poznáte...“ odvetil a kývol mužovi čo stál pri Tessinom stole. Nadstavil hodiny a spustil odpočítavanie. Mala hodinu a potom musela trpieť. Netušila čo za cd-čko im to vzal, no strašne dúfala že im ho donesie a nenechá ju tam.

Do hodiny zostávala jediná minúta a Jessona nebolo nikde vidieť. Prudko sa strhla, len čo hodiny hlasno zabzučali.
„Čas uplynul...váš milovaný asi nepríde...“ zasmial sa muž a kývol na muža pri dverách nech začne.
„NIE! ON PRÍDE!“ skríkla zdesene, no to jej už holohlavý muž vrazil do tváre aby bola ticho. Horúca krv jej stekala po lícach, no to nebolo nič s tým čo nastalo. Chlap sa ostrým nožom priblížil k jej telu a prudko jej trhol s tričkom. Zarehotal sa a priložil jej nôž k pokožke brucha a prudko potiahol.
Tessa ešte nikdy tak hrozne nekričala. Nerezal príliš hlboko, chcel jej spôsobiť bolesť, nie ju zabiť. Teda zatiaľ. Boli to tri centimetre keď skončil. Tri bolestné centimetre.
„Za päť minút pokračujeme...“ zašepkal jej do ucha. Ona ho však nepočúvala. Po krvavej tvári jej stekali slzy, bolesti aj nenávisti zároveň.
„Zabije vás“ povedala takmer nečujne, pretože stále vzlykala.
„O tom pochybujem“ zasmial sa.
Prešlo ďalších päť minút a holohlavý muž sa vrátil aby pokračoval.
„NIE!“ skríkla aj keď vedela že toto jej nepomôže.
Nôž sa jej znovu zabodol do brucha a rezná rana sa ťahala ďalej. Všade bola krv, akoby ju zarezali. Kričala od bolesti, no muž pokračoval. Keď ju pustil, neboli to tri centimetre ale 10 centimetrová rana.
„Čo keby sme ju podstrihli?“ navrhol zrazu chlap. Nestačilo mu že jej rozrezal brucho, mienil pokračovať.
„To nebude treba“ začula zrazu a dobre vedela kto prišiel.
„Kde si tak dlho...“
„Povedal som ti že som ďaleko...“ zavrčal a pozrel na ňu. V očiach sa mu odrážal chlad, aj napriek tomu vedela že ho to trápi.
„Máš to?“
„Mám“.
„Tak mi to...“
„Pustite ju“ zavrčal.
„Najprv mi to daj...“
„A zabiješ nás...no to vieš“ odvetil a pomaly sa k nej blížil. Bol ostražitý, no ona si to nevšímala. Hnevala sa že sa tvári akoby tam ani nebola. Ležala tam celá krvavá a on sa tam s nimi dohadoval akoby jej nič nebolo.
„Naval mi to lebo ju zabijem aj bez toho“ zasyčal chlap.
„Nie nedám ti to kým ju nepustíš“ zavrčal Jasson znovu.
Chlap luskol prstami a holohlavý muž k nej prišiel. No nerozviazal povrazy, namiesto toho chytil nôž a prešiel jej hrotom do rany, pričom prechádzal od vrchu rany až po spodok, celých desať centimetrov.
Z hrdla sa jej ozval výkrik, plný bolesti a utrpenia.
„Toto vám nepomôže“ povedal im chladne, akoby ju ani nepoznal.
„Jasson preboha!“ zvolala najhlasnejšie ako len vládala.
„Je to pre tvoje dobro“ odvetil jej ani na ňu nepozrel „zabijú ťa ak na ich hru pristúpim...radšej bolesť ako smrť...“
„Vynes ju“ zavrčal chlap „ a zavolaj jej taxík...“
Zacítila ako ju rozviazal a preniesol von. Muž aj s Jasson kráčali za ňou, aby to skontrolovali.
Čakali vonku až kým nesedela zakrvanvená v taxíku. Pozerala sa cez zadné zrkadlo ako Jasson podal mužovi malú tašku, pričom pozrel jej smrom za odchádzajúcim autom, poslal je vzdušný pusu a potom sa otočil mužovi do tváre, ktorý mu už mieril zbraňou na hlavu. Ozval sa výstrel a Jassonovo telo padlo na čistobiely sneh.
Návrat hore Goto down
 
Tessa Montenegrová - 14.4. - Jazva
Návrat hore 
Strana 1 z 1
 Similar topics
-
» Tessa Scrad

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: Iné :: RPG práce-
Prejdi na: