Amacarakin byt na Gyre, č. dverí 3

* Držiac v ruke nož zamyslal sa nad tym ako sa jeho zivot za tie tri mesiace zmenil takmer až na nepoznanie. Skore ranne svetlo vychadzajuceho slnka, ktore sa lialo do kuchyne vysokymi stropnymi oknami sa odražalo na cepeli noža a kreslilo mu po tvari svetle tiene. Otocil noz v ruke a vsimol si, že je na jednej strane zafarbeny na cerveno...
S usmevom noz sklonil a pokracoval v krajani rajcin akoby sa nic nestalo. Pozorne krajal tenke platky a ked bol hotovy vsetko zhrnul z drevenej dosky do nizkeho hrnca, pod ktorym už horelo modrave slnko sporaka. Este par prísad, pomiesat nad ohnom, nechat trochu vychladnut a obed bol hotovy. Cakal už len na Amacaraku kedy zhodnoti jeho kucharske umenie.
Utrel si ruky do utierky a cestou do obyvacky si spoza opaska vytiahol zbran a skontroloval ci do nej netreba doplnit naboje. Vzhladom na to, že terza bola planeta vo vojne a on tiez nemal ktoviekolko priatelov rozhodol sa byt v pripade potreby vždy pripraveny. Nechcel Amacarku vystrasit, a preto jej ani nepovedal, že vecra vecer si vsimol niekoho spiclovať za oknom veducim na terasu. Ked sa to bude opakovat aj tuto noc už nebude taky zhovievavy. Skontroloval zasobnik, ktory s tichym zaklapnutim zapadol na svoje miesto a vlozil si zbran zase za opasok.*

/rajčiny? he he he/

*Sedela na gauci a citala si knihu.. v tomto zlom obdobi nechodili noviny.. maximalne vysielalo radio a to nikdy vela nepovedalo...vedela ze coskoro ako lekarka Gyra bude musiet íst a pomahat v stanoch kedze Gyro ineho lekara nemalo.. odkedy vojna zacala nosievala vzdy pri sebe zbran.. nevedela ci Mike o nej vie.. nedavno ked mala chvilu sukromia vytiahla svoju vyzbroj a krasne ju vylestila.. dala si na tom zalezat aby kazdy noz a kazda pistol boli perfektne vycistene.. bola rozhodnuta ze az opusti bezpecie svojho bytu pojde von v plnej zbroji tak ako ju videl aj Mike na zemi... cierny dlhy plast uz mala okefovany rovnako ako aj obtiahnute latexove nohavice a tricko s dlhym rukavom.. a topanky!.. na tych si dala extra zalezat.. cierne, vysoke so snuzovanim az pod kolena a s ocelovou spickou /take nosim len nie az take vysoke / mala nakremovane a poriadne osetrene..
ked Mike vosiel do obyvacky akurat premyslala nad tym ako to urobit.. *vonia to nadherne*povedala a nadychla sa krasnej vone ktora isla z taniera ktory niesol Mike a obdarila ho krasnym usmevom*

/ sme už pomaly ako pan a pani Smithovci ci ako sa volal ten film /

* Musel odložiť nabok svoje pochmurne myslienky aby si Amacaraka nahodou nič nevsimla. Za ten cas, co boli spolu prešli už aj nejakymi hadkami no nebolo to nic natolko važne aby sa potom aj neuzmierili a uzmierovanie bolo sladke. Aj anpriek tomu vsak vedel, že je medzi nimi niečo čo si este nepovedali. Tajomstvo zo zivota toho druheho. Aspon on ho mal, pretože sa nevzdal " svojej prace". Ibaže tentoraz už nahanal svojich byvalych kolegov z krvavej brandže. Minuly tyžden odpravil Herlingtona a podla zapiskov, ktore nasiel v jeho diere, ktora sa ani bytom nedala nazvat...urobil tak este skor nez Herlington stihol vyvraždit jednu rodinu v Liore. * Len ci to bude aj tak nadherne chutit.* neodpustil si sebakritcku poznamku s jemnym uskrnom na perach a polozil tanier na stolik v obyvacke. Posadil sa vedla Amacaraky a nežne ju pobozkal na pery.* Co to citas?* spytal a so zaujmom ked sa odtiahol a napravil Amacarake vankuse za chrbtom aby sa jej sedelo pohodlnejsie.*

/a máte v kuchyni aj takú zbierku zbraní v rúre či kde? /

/samozrejme ze mame mi jasni gangstri na nas arzenal nema nik

sme proste mimo hehehe
btw. pisem na segrinom notebooku tak nevem najst hviezdicku tak idem improvizovat a vopred sa ospravedlnujem za chyby, bo ja tu newem pisat/

"zamyslene pozrela na knihu a potom len bzradne povedala"ja ti ani neviem" a nevinne sa usmiala na Mikea.. nahla sa k jedlu a nabrala si trochu na vidlicku..."mmm.. chuti to.."snazila sa hovorit s plnymi ustami"vyborne"povedala napokon az sa jej podarilo prehltnut posledne swusto.. tu dobrotu ktoru navaril Mike zjedla velmi rychlo.. ked uz bola plna tak sa ocarujuco na Mikea usmiala"dakujem"sepla a nezne ho pobozkala na pery.. potom sa opat oprela o vankuse a zamyslene sa zahladela n mikea.. a skor nez sa stihol opytat naco mysli povedAla"premyslal si nad tym ze by sme aj my mali zapojit do vojny?

* Prave ked to Amacaraka spomenula pomyslel si na zbran, ktoru mal zastrcenu za opaskom nohavic. On bol vo vojne uz davno. Zamyslene pohladil Amacaraku po tvari a po chvili sa ozval.* Ked mam povedat pravdu, tak ano aj ked sa mi prilis nepozdava predstava, že tebe by tam malo hrozit nebezpecenstvo. * zamerne zvolil taku formulaciu vety aj ked vedel, že to vyvola v Amacarake nesuhlas. Vžd ynesuhlasila ked sa o nu obaval a tvrdila, že sa vie o seba postrat lebo jej praca pre Gyro bola mnohokrat nebezpecnejsia nez sa na prvy pohlad mohlo zdat. *

*usmiala*ja by som nesla bojovat, hlupacik*povedala sladko ale vedela, ze ho tak lahko neupokoji*momentalna moja praca je lekar.. sla by som do stanu..a..*odmlcala sa a na chvilu sa zamyslela ako to ma povedat*a kedze nemam nikoho ako pomoc, chcela by som aby si mi ty siel pomahat*vydychla naraz a s obavami v ociach na Mikea pozerala*

* Pri Amacarakinej ziadosti len nadvihol obocie a v ociach sa mu odrazilo mierne pobavenie.* Ale ja neviem nič o osetrovaní...* chcel dodat ja som ludi zabijal, ale vcas sa spamatal. A bojovať? Za Gyro? Sice na planete zil uz bezmala tri mesiace stale bol človek a nie mimozemšťan.* Pojdem s tebou.* odvetil rozhodne po chvili mlcania ked k Amacarake zodvihol pohlad. Chytil jej ruku do svojej a pritiahol si ju peram aby jej mohol na dlan vtisnut nežny bozk.*

*radostne sa mu vrhla okolo krku a silno mu vtisla bozk na pery*dakujem.. ja ta vsetko naucim*povedala naradostnene, ale zaraz sa jej tvar zmenila na zelenu a ona vybehla rychlo na zachod vracat..az bolo dobre, tak vyliezla zo zachodu uz usmiata*kedy ideme?*opytala sa veselo*

* Zmatene pozeral za Amacarakou kym sa nestratila za dverami kupelne. Nikdy predtym jej nebolo takto zle a on len dufal, že na prícine nebolo jeho kulinarske umenie.* Si v poriadku?* vyskocil z kresla akonahle sa Amacaraka opat vratila do izby a pritiahol si ju blizsie k sebe aby jej mohol prilozit per yna celo. Nemala ho horuce a nevyzeralo to, že by na nu isla nejaka choroba.* Myslim, že obedy varis už len ty...

*usmiala sa*citim sa perfektne* povedala a pozrela mu do oci prisom musela trochu zaklonit hlavu*a tvoj obed bol vynikajuci! nemusis sa bat, to nebolo nim*odmlcala sa na chvilu a potom povedala*len mi prislo trosku zle*usmiala sa a potom obratila temu inym smerom*kedy vyrazime?

* Amacarakine slová ho ani trochu nepresvedčili, že všetko je v poriadku adalej ustarostene hladel na jej tvar, ktorá pred chvilou tak strasne zbledla. Myslou mu preletela mysliena ci by predsa len nemali ostat doma, aspon este na par dní, ale na druhej strane už Amacarake slubil, že vyrazia. * Môžeme vyraziť hneď ako sa zbalíme. Myslím, že na bojisku uvítaju tvoju pomoc kedykolvek.* pery vydvihol v miernom usmeve no ten sa rychlo stratil ked sklonil hlavu a pobozkal Amacaraku na pery.*


/ Môžeme sa hneď presunúť na bojisko a začať tam ak chceš aby sme si ešte zahrali kým sa to neskončí /

/rozkaz sefe jdu tam /

/zacnes ty? /

* Na zmraštenom čele mu bolo poznať hlboké sustredenie s akym pristupoval k studiu knihy, v ktorej v tom okamihu prevratil dalsiu stranku. Zreničky oci sa mu rozsirili prekvapenim a akoby neveril tomu co pred sebou videl naklonil hlavu nabok a v tom istom smere otočil aj hruby obal knihy.* Hmmm.* zamrzmlal si viac menej pre seba a pohodlne kreslo, v ktorom sedel sa odrazu premenilo na drevenu lavicu plnu drobných ponaliepanych ihiel. Nemohol uz dalej vydrzat sediet na jednom mieste a... prudkym pribuchnutim knihu zavrel a ustarostene zovruc pery do jednej roviny polozil ju na vrch nizkeho stolika. Vyskočil z kresla akoby ho niečo popalilo a nervoznymi krokmi zacal premeriavat priestor obyvacky. Stale si niečo mrlmlal sam pre seba az sa nakoniec zastavil pri pohovke, na ktorej ležala Amacaraka a ruku zlahka polozil na jej vystupujuce brusko. Zamyslene ho zacal hladkať a pohladom sa na okamih vpil do Amacarakiných oči. V jeho vlastnej tvari za zračila radosť premiesana s hlbokým obdivom. Nepotreboval ani tu knihu na to aby sam videl ako materstvo vplyva na zdravie jeho ženy. Vsetky zmeny, ktore sa v jej tele udiali zvladala s obdivuhodnou lahkostou a on sam bol niekedy nervoznejsi nez ona. Aspon tak sa mu zdalo. Nikdy by si nemyslel, že sa z neho stane manžel aj otec. Ked si spomenul na jeho predchadzajuce zamstnenie...* Ako sa citis?* prehlusil tieto nevesele spomienky starostlivou otazkou a klakol si vedla pohovky tak aby mohol Amacarake napravit pod hlavou vankus. Pytal sa jej ako sa citi hoci presnejsie by znela otazka ci este neprisiel ten pravy cas. Kufre so vsetkymi vecami, ktoré by mohla Amacaraka v nemocnici potrebovat mal uz zbalene pri dverach aj kvoli par planym poplachom ake uz nastali no nechcel nechat nic na nahodu. Ani kniha o tehotenstve a neustala kontrola veci, na ktore by nemal zabudnut ho nedokazla dostatocne upokojit. Tvaril sa vsak uplne opacne pretože nechcel svojej manzelke pridavat este dalsie starosti.*

/čo to ináč bude? chlapec, dievča, či oboje? /

*deväť mesiacov tehotenstva prešlo akoby to bol len jeden mesiac...toľko zhonu Amacaraka ešte dosiaľ ani nezažila.. neustále bol okolo nej niekto kto jej robil spoločnosť, či už jej manžel, alebo niektorý zo susedov.. nemohla sa sťažovať... vo všetkom jej Mike pomáhal a chcel aby sa cítila ako v bavlnke, čo sa mu aj skvele darilo.. svadba bola našťastie veľmi rýchlo vybavená a to sa jej páčilo.. obrad bol v tichosti a ona sa nemusela báť ako vyzerá a kto ju vidí.. Mike zato, že pomáhal vo vojne, dostal slobodu a tým sa stal aj čestným občanom Gyra.. Amacarake to padlo veľmi vhod, keďže už sa nemusela strachovať či jej niekto zaklope na dvere so zbraňou v ruke.. konečne sa celý jej život začal ustálovať a ona dosiahla vnútorný pokoj, ktorý tak dlho hľadala..*povedala som ti už ako veľmi ťa milujem?*sepla potichu ked Mike polozil otazku so starostou v podtone..*nie?*usmiala sa skôr než stihol odpovedat*tak ti to hovorim... Milujem ta*sepla slastne s nehynucou laskou v ociach k ustrachanemu Mikeovi... bolo na nom vidiet, ako ho jej tehotenstvo vycerpava a ona sa preto snazila vsetko mu ulahcit.. avsak za tie plane poplachy a nahodne krvacanie pocas tehotenstva nemohla a nedalos a im nijako zabranit... nuz musela zhodnotit, ze ma velmi kriticke tehotenstvo a kedze hocikedy mohla o dieta prist, musela pocuvat rady doktora, aj ked sama bola doktorkou*citim sa naozaj dobre*odpovedala mu na otazku a presla mu rukou po zvrastenom cele*ale neboj sa... brusko mi trosku spadlo... co znamena ze coskoro to budem mat za sebou*uvedomila ho na situaciu, ktoru on nemusel postrehnut*

******************************************************************

Benjamin Morgen junior!- Mikeov hlas sa rozlahol napriec celou obyvackou a s miernou vystrahou nabadal syna k vacsej opatrnosti. Ak si niekedy myslel, že jeho byvale povolanie je tazke a nebezepčne co potom mali hovorit novopeceni oteckovia? Navyse sa mu zdalo, že takto by sa normalne babatka nemali správat. V elektornickych knihach si nalistoval dalsiu stranu a ked koncekom prsta stlacil plazmovy displej pod písmenkom P ako Prva pomoc rozbalil sa mu na ploche cely inventar clankov na tuto temu. Zacinal byt nervoznejsi coraz viac a viac. Amacaraka odisla do práce a on sa mal zatial postarat o maleho. Lenze na to ako ju ubezpečoval že bude vsetko v poriadku a že chlapi ako oni to spolu vydrzia do poobedia o tom teraz zacal vazne pochybovat a s naarsatjucim obdivom k svojej manzelke si uvedomoval, že starat sa o diet aje praca na plny uvazok. Za ten cas Benjamin radostne zaviskal, zatlieskal buclatymi ruckami a vycaril na neho spoza ramu postielky strbavy usmev.
- Pozrime sa na neho, kamarata..- prihovoril sa syncekovi Mike a venoval mu skumavy pohlad pricom trochu zmrastil crty tvare aby sa Benjamin este viac rozosmial. Podrailo sa mu to pretoze sa ozvala dalsia slava veseleho detskeho smiechu. Mike vstal z kresla a par krokmi sa ocitol pri postielke z ktorej sa k nemu zacalani natahovat dve detske rucky.
- Budes uz posluchat?- prihovoril sa mu ako dospelemu na co Benjamin natesene zaviskal akoby mu rozumel a zadupal nozickami v snahe cim skor sa dostat z postielky.
- Neverim ti.- Mike vedel že tato hra na maleho Benjamina zazracne ucinkuje. Akoby mal radost že sa s nim niekto takto rozpráva pretoze vzapati zaklipkal ocami a podla otcovho usmevu a celkoveho vyrazu tvare si zacal niečo nezrozumitelne mrmlat popod nos a otvarat ustocka. To bol jasny signal. Ozval sa hlad.
- Vies mi povedat ako vysvetlime mame to umelecke dielo z tvojich ranajok?- Mike sa stale s usmevom prihovaral syncekovi, zobral ho na ruky a vtisol mu na krehke cielko nezny bozk. Benjamin vedeny akymsi instinktom zaklonil hlavu a ukazal ruckou na plafon. Zacal sa veselo smiat.
- Veru male deti svoju vyzivu tak vysoko nevyhadzuju.- prisvedcil mu Mike a posadil si syna na kolena len co si on sam sadol do blizkeho kresla. Aby maleho na nejaky cas zabavil dovolil mu aby hrat sa velkou piskacou loptickou co aj zabralo pretoze vzapti nebolo pocut nic ine len pískanie. Mikeovi sa miestami zdalo akoby mu to niečo pripominalo. Bacha? Nieee. To je predsa hlupost. Nikto by nevedel na pískacej loptičke Golik vyludit ani Kohutika Jarabeho. Nervozne sa zasmial pretoze uz nevedel ci sa mu to sniva alebo nie. Uz od rana ako Amacaraka odisla do práce a oni s Benjaminom zostali sami zabavali sa raz pri kupeli kde z peny postavil jeho syn dokonalu kopiu hradnej veze z rozprávky o Vajci na vandrovke, potom ho nakrmil no malemu sa to nepacilo az dovtedy kym nezcal vypluvat jednotlive susta tak vysoko až zostali prilepene na plafone a on mal z toho ocividne vacsiu radost nez z plneho zaludka. Potom spolu isla do zahrady a stavali si z jemneho striebristeho piesku kolaciky, ktore Benjamin vzapati pretvoril na niekolkoposchodovu tortu s ruzovou polevou. Stacilo len niekolko dazdoviek. Mike sa takmer zblaznil ked to videl a okamzite nasledoval dalsi kupel a drhnutie prstob od slizu. ely ten cas to bral Benjamin ako dobru zabavu ako vlastne aj teraz. Asi presiel na Mozarta...
- Mam dobry vycvik , ale ty by si ma toho mohol naucit viac nez ja teba.-
Benjamin ako na suhlas kychol a niečo spokojne zamrnkal.
- Teraz zavolame mamičke a budeme sa správat celkom normalne co povies? - Mike stlacil cislo na vytacanie hovori a vzpati ho uz zacal snimat holograficky projektor. Tesne predtym ako sa mohla jeho žena pozriet na ich obraz Benjmanim vyhodil Golik do vzduchu s takou silou e sa odlupil kusok omietky a dopadol Miekoivi na hlav u ako snezny poprasok. Bejmanin natesene zatlieksal ruckami a znova si kychol zakonciac svoje predstavenie dalsim stvrbavym usmevom.*

//Videohovor//

*z dlhého premýšľania nad svojimi dvoma mužmi, ktorí boli dnes prvýkrát sami doma, ju vyrušil zvuk prijímaného hovoru cez holograf.. pozrela na malý display, ktorý jej ukazoval volajúceho. Mike...široký úsmev jej omladil tvár a ona rýchlo prepla hovor... oproti nej sa objavil holografický prenos z domu*ahoj drahy*sepla a usmev jej z tváre neschádzal... pohľadom prešla na málého, ktorý bol rovnako ako ona vysmiaty... vyzeral že ho niečo veľmi pobavilo a tak skúmavo hľadela na obraz... najskôr si nevšimla tú omietku v Miekových vlasoch, ale potom ju tam nejako uzrela... nedalo jej nezasmiat sa*ako ti to ide s malym?*opytala sa pobavene... sama moc dobre vedela ako maly vie dat zabrat, ale obaja s Mikeom ho ľúbili, aj keď si už dávno všimli, že Benjemín je proste.. iný... výnimočný... *chýbate mi*šepla potichu pričom jej úsmev trochu upadol... v práci mala veľa roboty a nevedela, či hneď dnes nebude musieť zostať dlhšie... chcela byť tam teraz s nimi, ale nemohla si dovoliť aby sa teleportovala k nim... hlboko sa zahľadela do Mikeových tmavých očí ktoré tak milovala a spomenula si, ako vtedy prišiel k nej s postrelením... bol taky bezbranny ako teraz ked sa musi starat o Benjamina, pomyslela si s nehynucou laskou v srdci k tymto dvom mužom..*

//Hovor bol ukončený užívateľom na druhej strane linky//

/pochopíš keď pozrieš sem https://gyro.slovakforum.net/forum-f6/topic-t55-75.htm#13518/

* Len čo sa čiastočky holografického projektora vyforomovali do podoby Amacarakinej tváre okamžite ho zaplavila úľava a radosť z toho, že ju vidí. Uľava, no nielen kvoli udalostiam toho dopoludnia, ale aj preto, že uz dlhsi cas mal dovod byt ostrazity co sa tykalo jeho rodiny.* Ahoj miláčik.* usmial sa nežne na Amacaraku v holograme a nevedel sa dockat kedy bude opat doma. Aj malemu Benjaminovi mama uz velmi chybala a hoci ocka mal rovnako rad maminej voni a chuti jej vlasov sa nic nevyrovnalo. Natiahol malu buclatu rucku smerom k hologramu a marne sa snazil chytit Amacaraku za pramienok jej vlasov. Drobne ciastocky, ktore virili vo vzduchu sa mu pod prstekmi rozptylili na vsetky strany a na okamih tak zvlnili aj Amacarakin obraz tvare.* Mame sa fantasticky a určite budes zvedava na to ake pokroky nas syn dnes opat vykonal.* Mike chytil pískaciu lopticku Golik, ktoru Benjamin pred chvilou odhodil na jeho kolena aslabo ju stlacil. Ozval sa hlasny pskoavy zvuk, tory vsak ani najmenej nepripominal Bethowenovi symfoniu. Chcel sa prave pochvalit menzelke tym ako to ich syn dokaze ked si vsimol v rohu Amacarakinej pracovne akehosi neznameho chlapa. Okamzite zbystril pozornosť aj preto že vyraz tvare jeho manzelky sa stal nervozny a ona sama mu nedala nijaku prilezitost aby sa jej stihol na niečo opytat. Co ak sa niečo deje? Mraz mu presiel po chrbte pri pomysleni na najhorsie. samozrejme keby boli ako kazda ina rodina nemusel by si teraz robit take starosti z navstevy nejakeho neznameho muza no pravda bola taka ze oni neboli tak celkom normalne rodina. To by on nemohol byt byvalým najomnym vrahom, ktorý svedcil proti njavscsim zviertam miestneho spinaveho podsvetia aby ziskal slobodu a ochranu pre svoju rodinu. Stale vsak daval pozor a teraz mu instinkt nasepkaval aby isiel Amacaraku skontrolovat. Rozhodol sa pomerne rychlo. Ich suseda odvedla, postarsia no prijemna pani, nemal nikdy nic na praci a preto sa Benjaminovej spolocnosti velmi potesila. Bezpochyby ho rozmazna nejakymi cukrovinkami od vymyslu sveta ktore zacala vypekat len co sa dozvedela ze v susednom dome byva rodinka s maly dietatom. Mike slubil slečne Hollyfersovej že sa bude ponahlat a podakoval jej za to že da na maleho Benjamina pozor kym sa nevrati.

Slečna Hollyfersova vsak Mikea ubezpečila , že sa moze zdrzat aj dlhsie a jej by to nevadilo. S Benjaminom sa nudit nebudu. Prave sa ho chystala v naruci odniest do kuchyne kde by ukazala vsetky leskle hrnceky a misky, ktore dokazali male deti tak zaujat farbami a tvarmi ked sa sklene vyplne na oknach za jej chrbtom zatriasli, skoro az rozbili a vzduch sa zacal naplnat ciernym dymom spolu so zvukmi zurvych plamenov. Bola taka sokovana že si len s tazkostou dokazala spojit vsetky suvislosti. Mike Morgen, jej mlady sused, ktoreho dieta prave drzala na rukach sedel v horiacom aute, ktore vybuchlo akonahle nastartoval s umyslom odviest sa za svojou manzelkou...*