Hlavná stanica agentov planéty Telarion

*Behom niekoľkých hodín sa stihol zbaliť a už sedel na palube vesmírnej lode Istar. Počas letu si celý čas študoval spisy a informácie o jeho prípade,ktoré mu boli poskytnuté. Nikdy na Telarione nebol. Jediná planéta na ktorú vstúpil okrem Enesianu bola jedine Zem, a aj to bolo pred nejakými štyrmi rokmi.
Po dlhom čase loď pristála na pôde Telarionu v hlavných dokoch neďaleko Teralrionského paláca a krátko na to už Kazuo sedel v aute, ktoré ho malo zaviesť do hlavnej centrály Telarionských agentov, aby si mohol vybaviť povolenie na prácu na ich území. Ani si len cestou neobzeral okolie. Táto planéta ho vôbec nezaujímala. Nemal k nej žiaden vzťah, preto tu chcel čo najrýchlejšie skončiť. Navyše medzi touto a jeho rodnou planétou sú veľké nezhody a vojna visí na vlásku. Auto zastalo pred veľkou budovou, ktorá ani zďaleka nepripomínala Enesianskú stanicu agentov. Vošiel dnu a poobzeral sa po nejakej recepcii či informáciach. Pohľad mu nakoniec spočinul na zabudovanom počítači neďaleko vchodu. Pristúpil k nemu a pozrel sa na jeho obsah a informácie. Našiel si meno, ktoré mu mu dodali spolu s ďalšími informáciami a pokynmi ešte pred tým, než odcestoval a zistil si, kde sa nachádza agent, ktorý má na starosť medziplanetárne prípady. Prešiel cez dav na oko obyčajných ľudí, ktorí však v skutočnosti boli agenti rovnako ako on. Vstúpil do výťahu a vyviezol sa na tretie poschodie, ktoré nieslo názov „Medziplanetárne oddelenie“. Prešiel po tmavej chodbe, až sa zastavil pri dverách s číslom tristo dvanásť. Zaklopal na ne a čakal na odozvu. Keď ho mužský hlas vyzval, aby vstúpil, otvoril dvere a vošiel dnu. Vo veľkej miestnosti, ktorú zväčša tvorili kovové skrinky s dokumentmi sa v strede nachádzal kancelársky stôl so všetkým tým vybavením a za ním sedel starší muž v šedom obleku a za ním sa po celej dĺžke steny rozliehalo veľké okno, ktoré ponúkalo výhľad na neďaleký les, alebo park a palác za ním. Muž sa so skeptickým pohľadom pozrel na Kazua.* Dobrý deň, som Kazuo Yakusoku. Agent z Enesianu, poslali ma sem aby som si vy...* Začal odreptávať, no zrazu sa zastavil, pretože mu muž skočil do reči.* Viem kto ste a aj na čo ste sem prišli. Podali mi o vás z Enesianu informácie. Mame pre vás už vypísanú žiadosť o povolenie práce na našej planéte. Avšak z dôvodu, v akých vzťahoch sa naše planéty nachádzajú potrebujete ešte potvrdenie z paláca princa Yagamiho a to žiaľ ešte nemáme. Musíte si naň počkať.* Dohovoril zatiaľ čo sa ho Kazuo snažil dobodať pohľadom.* Nemám čas čakať dokým sa mi nejaký princ Yagami uráči podpísať blbý kus papiera! Odvrkne, pričom počas svojich slov pristúpil bližšie k stolu a nervózne sa rukami oprel o jeho okraj.* Je mi ľúto, ale budete si musieť na to počkať. Inak to nejde... Odpovedal muž kľudne. Očividne ho Kazuové rozpoloženie nezaujímalo.* Vy mi asi nerozumiete. Nehovorte mi, že to inak nejde. Musí byť iné riešenie. Potrebujem to ihneď! * Kazuo začal byť už poriadne nervózny, čo sa prejavilo aj na jeho tóne hlasu, či výraze tváre. Muž sa uškrnul a vytiahol zo zásuvky zopár papierov v obálke a podal ju Kazuovi.* Ak vás to naozaj tak súri, chodte si pre potvrdenie sám.* Povie arogantne a zdvihne obočie. Kazuo prejde pohľadom z jeho tváre na obálku a potom znova na muža. Naštvalo vydýchne a vytrhne mužovi obálku z rúk.* Ďakujem za nevídanú ochotu pán Dunst.*Povie ironicky a skôr než zmizol za dverami kancelárie, ešte raz sa pozrel na arogantnú tvár agenta. Na to hlasno buchol dvermi a vydal sa späť z budovy. Nasadol do auta, ktoré tam naňho čakalo. Najprv si našiel nejaký hotel, v ktorom sa ubytoval a nechal tam svoju batožinu a bez toho, aby si čo i len chvíľu oddýchol, nasadol opäť do auta, ktorého vodič sa rozčúlenému Kazuovi radšej s ničím nesťažoval.*