Melian Smang Fu, 27.1.07, Nástup do funkcie

Predmet: Melian Smang Fu, 27.1.07, Nástup do funkcie Po apríl 16 2007, 11:58

Princezná Melian Smang Fu kráčala rýchlym krokom po dlhej chodbe bez svetiel. Vedela že to čo ju čaká nebude ľahké. Nástup do funkcie býval pre každého ťažký, a to ešte nevládla žena. Melian vedela že prekonať predsudky voči jej pohlaviu bude zložité. Pri najbližšom rohu odbočila a kráčala k veľkým dreveným dverám. Čím bližšie k nim bola, tým viac mala pocit že pri nich niekto stojí. Zastala a hlboko sa nadýchla. Vedela že nesmie prísť neskoro, aby nemali dôvod ju hneď kritizovať. Znovu sa pohla a zastavila pred dverami. Z tieňu vykročila mladá žena, len o niečo mladšia ako bola Melian.

„Ahoj,“ pozdravila ju čiernovláska.

„Som rada že ťa vidím, aspoň niekto kto nemá predsudky...“ odpovedala princezná.

„Neboj sa, určite to zvládneš a oni si zvyknú,“ odpovedalo mladé dievča.

„Alex, už aj pri mne hovoríš ako psychológ,“ usmiala sa prvý krát od začiatku dňa.

„Musím,“ odvetila psychologička Alexandra Ling Xiaoyu, ktorá úsmev tiež opätovala.

„Bola by som ti nesmierne vďačná keby si tam išla so mnou, lebo sa chcem na radu obrátiť ešte v jednej záležitosti a tvoja podpora by mohla určite zavážiť.“ povedala záhadne, teraz už bez úsmevu, hľadiac na Alexandru, ktorá sa na ňu pozrela so spýtavým pohľadom v očiach.

„Asi viem na čo myslíš“ odvetila po chvíli. „ Ty chceš ísť zase hľadať svojho brata.“ Pokrútila hlavou a zahrnula si za ucho uvoľnený pramienok čiernych vlasov.

„ Koľkokrát si sa už o to pokúšala a nič si nezistila. Podľa mňa to nie je dobrý nápad vyťahovať to pred radou práve teraz keď sa má rozhodnúť, či ti uznajú tvoju funkciu. A navyše spomeň si ako to dopadlo naposledy“ snažila sa Alex múdrymi argumentmi presvedčiť Melian, ktorá sa zamyslene zahľadela na dvere oproti nej pričom si mimovoľne prešla rukou po líci, na ktorom sa jej črtala tenká červená jazva.

„ Máš pravdu“ súhlasila napokon „ nebolo by to správne, ale aj tak ho nikdy neprestanem hľadať a dúfam, že ty mi pritom pomôžeš...“ obrátila na Alex spýtavý pohľad, v ktorom sa zračila prosba.

„ Zváž si to a potom mi môžeš dať vedieť“ žmurkla na ňu, a chytila rukou veľkú mosadznú kľučku na dverách vedúcich do rokovacej sály. Ešte raz sa zhlboka nadýchla a cítila ako jej čerstvý vzduch napĺňa pľúca. Na malú chvíľu si pomyslela ako rada by teraz stála hocikde inde, len nie tu a práve teraz keď sa malo rozhodnúť o takej dôležitej veci ako bola nielen jej budúcnosť, ale budúcnosť ľudí, na ktorých jej záležalo. Rýchlo však zahnala obavy a na tvár jej sadol pochmúrny rozhodný výraz keď otvorila dvere a obidve aj s Alex vstúpili do miestnosti. Za veľkým stolom tam už sedeli členovia rady a na tvári sa im dala čítať nespokojnosť, ktorú zdôrazňovalo aj nervózne klopkanie prstov o drevený povrch stola niektorých z nich. Skôr ako mohli niečo povedať ich predbehli Melianine slová plné chladnej rozvahy.

„ Ospravedlňujem sa za svoje meškanie, ale bolo mi oznámené, že máme nového väzňa a tak som sa rozhodla ísť ho osobne skontrolovať“ bolo jediné, čo povedala pred tým ako si sadla do veľkého kresla a čakala, čo bude nasledovať. Zo svojho miesta sa zdvihol straší muž so sivou bradou a držiac v ruke paličku, o ktorú sa opieral zobral do ruky list a začal nahlas čítať. Ten list Melian veľmi dobre poznala, vedela by ho povedať aj naspamäť, len slová v ňom boli príliš bolestivé . Našťastie hlas toho muža čítal z neho iba nepatrný zlomok, kde stálo napísané: „ Ja Zyntha ustanovujem svoju sestru po mojom odchode a jej dovŕšení dvadsiateho roku života za panovníčku planéty Gyro a prenechávam jej všetky svoje právomoci a zodpovednosť. Nech sa stane tak ako hovorí tento list a nech nikto si nedovolí spochybniť jeho pravosť a rozhodnutie, ktoré v ňom stojí ...“ hlas starca stíchol a nahradil ho hrubší mužskejší, ktorý prítomných oboznamoval: „ Po dôkladnom preskúmaní tohto listu iba potvrdzujem jeho pravosť a preto tu pred členmi radmi kladiem otázku. Kto súhlasí aby do funkcie panovníčky nastúpila princezná Melian?“ tentoraz bolo ticho dlhšie a Melian, ktorá všetkých sledovala pohľadom svojich ľadovo modrých očí, navonok pokojná a vyrovnaná, sa neodvažovala ani dýchať. Napätie, ktoré sa šírilo jej telom opadlo až potom keď sa ruky v sále začali dvíhať na znak súhlasu a tak potvrdili jej postavenie. Keď bolo po všetkom a Melian stála opäť pred dverami rokovacej miestnosti spolu s Alex, iba na ňu prekvapene pozrela.

„ Až sa mi nechce veriť ako hladko to išlo, ani jeden z nich nemal nič proti. Všetci sa jednohlasne zhodli. Tuším v tom nejaký iný hlbší význam. Čo si o tom myslíš?“ opýtala sa psychologičky keď sa vybrali kráčať dlhou chodbou a ich hlasy plné prekvapenia, ale aj úľavy sa strácali podobne ako ich postavy v tmavej chodbe.