RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Hl. mesto Telarionu

Goto down 
Choď na stránku : Previous  1 ... 17 ... 30, 31, 32, 33  Next
AutorSpráva
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   So november 12 2011, 13:51

Gretchem Blake



*Prešla pred auto a oprela sa o jeho čiernu kapotu tiež a prekvapene na neho na okamih vyvalila oči, keď zo seba dostal, ako prišiel k tomuto svojmu autíčku.* To veru nie je závideniahodný pohľad, čo sa ti naskytol. *Zasmiala sa a nesúviselo to ani tak s tým že šlo o osoby rovnakého pohlavia ako to, že isté veci vidieť nepotrebovala. A už vôbec nie, ak jedna z osôb mal byť rodič.* Myslím že ani pohľad na vlastných rodičov v tom najlepšom by nebol ktovie ako závideniahodný, nieto s asistentom. *Krútila so širokým úsmevom hlavou, veď i on sa smial, aj keď to možno bolo tým jeho podnapitým stavom. Jej typické ja malo na jazyku však niekoľko otázok, presne takých, ktoré by mu položila keby bol u nej v pracovni na sedení. Pretože bol to predsa jeho otec a ak mu to bolo jedno, nič to nemenilo na tom, že medzi nimi bol už nejaký iný...Gretchem sklapni, psychologický rozbor nie je na mieste ...zastavila svoje myšlienkové pochody a pootočila hlavu smerom k dverám, kde už bol Luke. Očami prebehla po jeho zjave a akosi sa sama pýtala, ako sa k nemu vôbec dostala. Bezohľadu nato koľko mal peňazí on či jeho otec, aj keby bol chudobný ako kostolná myš by po ňom ženy leteli. Bol jeden z tých, čo keby si na seba aj vrece natiahli by vyzerali sexi. Niežeby sa považovala za škaredú, no vedela si predstaviť xy krajších žien než bola ona a tie by o neho nepochybne mali záujem tiež. Teraz by sa ti zišiel psychologický rozbor na samej sebe, keď sa zbytočne stresuješ a ničíš si akékoľvek sebavedomie... Náhle si uvedomila že na neho stále pozerala a tak sa trochu zahanbila a otočila k Jerrymu, aby nasadla dnu. Nebola práve z tých čo sa v autách vyznali, bola v tom ako väčšina žien, keď sa jej niekto spýtal na to aké auto sa jej páčilo, niečo okementovala, farbu, veľkosť tvar a to bolo všetko. Napriek tomu sa vo vnútri rozhliadla, predsa len, zvyčajne cestovala skôr nejakou hromadnou dopravou, auto jej treba nebolo, keďže nemala vodičák. A na ten nemala čas, nechcelo sa jej naň dávať ani peniaze ktoré mohla minúť inak, nehovoriac o kúpe auta.* Potrebovala som vyriešiť svoj problém s roztrojenou osobnosťou a tak sa Luke ponúkol ako psychológ. *Odvetila a potlačila smiech. Bolo to krátko zhrnuté a trochu pozmenené, predsa len, oni dvaja vedeli, že to bolo trošku inak.* A kamže to vlastne ideme?



Eliot

*Sedel v tme a nehýbal sa. Nemohli ho vidieť, iba ak by mali oči ako nejaký upíri z kníh. To však nebolo reálne a tak sa neobával. Potichu ich sledoval, svoju krásnu Gretchem a toho fagana v naleštenom aute a druhého, ktorý prišiel von. Ten s tým prvým neprišiel, takže Gretchem bola asi u toho druhého. Iný záver v tom nenachádzal a cítil, ako v ňom rastú rôznorodé pocity, najmä zlosť, žiarlivosť a mnoho otázok, čo s ním Gretchem má, čo sa dialo vo vnútri. Videl že boli na odchode, sám sa postavil a stratil v jednej z uličiek, aby prešiel k taxíku. Takých ako si vybral bolo na cestách mnoho, ťažko sa teda dalo určiť či za autom ide stále ten istý, preto to bolo na sledovanie najlepšie. Sadol na zadnú sedačku a kývol hlavou k ulici, ktorá viedla k autu, do ktorého Gretchem nastúpila s tými dvoma.* Choďte na tamtú ulicu a sledujte to čierne auto...

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   So november 12 2011, 16:24

*Luke znovu pozrel do spätného zrkadla a bez najmenšieho zaváhania ďalej viedol auto vo vymedzenom pruhu cesty. Bola to hladká bezproblémová vychádzka - nie ako tá, na ktorú Gretchem zobral naposledy a pri ktorej predbehol nákladný vlak skôr než ich stihol zachytiť. Postupne sa uvoľňoval a jeho rýchle zahrabnutie do vlasov nemalo nič spoločné s nervozitou. V prítmí auta sa na okamih zaleskli jeho športové hodinky s podsvietením, dvakrát slabo zablikali a potom zelenkavé svetlo zhaslo, keď ruku znovu položil na volant. Bola hodina pred polnocou.
"Ten podnik sa volá Skrachovanec," odvetil Luke na Gretcheminu otázku a súbežne s tým sa dostal do rýchlejšieho pruhu, kde mohol zvýšiť rýchlosť. Obyčajná cesta ho už začínala nudiť.
Jerry sa zachechtal a súhlasne pokýval hlavou. "Páči sa mi ten názov. Niečo ma k nemu ťahá. Teba nie, Luke?"
"Áno, majú tam dobré pivo."
"Okrem iného," doplnil Jerry, ale potom si uvedomil v akej spoločnosti sa nachádza a nechcel to kamošovi pokaziť. "Takže ti pomáhal s krízou osobnosti?" otočil sa znovu na Gretchem a venoval jej všetko pozornosť. Vzápätí sa rozosmial a súcitne ju potľapkal po hlave. Nerobil si nijaké starosti s tým, ako to od neho príjme. "Tak to myslím, že si už nenapraviteľne stratená. Ale niečo ti poviem..." sprisahanecky stíšil hlas a naklonil sa k nej, "...páčiš sa mi taká aká si a to ťa ešte ani nepoznám." Vzápätí sa rozosmial a vrátil naspäť na svoju polovicu sedadla. Rozvalený, s jednou nohou vyloženou na opierke sedadla šoférovho spolujazdca a s rukami založenými krížom cez brucho ako na psychologickom sedení, mal pocit, že mu nič nechýba. "Gretchem, Gretchem, chcem si s tebou vypiť, pretože sa mi naozaj páčiš," opakoval a úspešne odignoroval Lukov zapáračný smiech.
"Áno, Gretchem, to si váž, pretože Jerry zvyčajne stihne vypiť fľašu skôr, než sa k nej stihne dostať niekto iný. Jeho splav má v miestnych podnikoch legendárnu povesť."
"Braček neviem, prečo sa tak snažíš. Toto dievča bolo do dnešného dňa slepé, ale hodlám ti ju prebrať. ˇ6e, Gretchem?"
Luke si odfrkol, v jeho výraze súperilo pobavenie s náznakmi žiarlivosti a nezriedenej sebadôvery, teda typický výraz pre niekoho, kto viac ako polovicu života strávil s nálepkou grázla na čele. Keď v spätnom zrkadielku zbadal, že Jerry zase dostáva "lepivú" náladu stlačil jeden gombík na prístrojov doske a inteligentný systém zabudovaný v aute automaticky odomkol bezpečnostné pásy, ktoré Gretchem pripútali k sedadlu. Potom prudko trhol volantom doprava a znavu naspäť, takže nepripútaný Jerry odletel na druhú stranu sedadla.
"Čo ti šibe?" zvolal pobúrene a skoro pritom vytriezvel. Ale len skoro.
"Drž sa na svoje polovici a možno prehodnotím či to nabudúce urobím znovu," odvetil mu Luke uhladeným hlasom, v ktorom jasne znela spokojnosť.
Jerry sa uškrnul a venoval Gretchem rýchly pohľad. "Netušil som, že si až také nebezepčná. Budem si na teba musieť dať pozor, dievča."

O niekoľko minút neskôr už Luke zišiel z hlavnej cesty a zamieril do časti štvrte, ktorá bola centrom zábavy na Telarione. Nebola tu ani jedna budova, ktorá by do okolia nevysielala záplavu laserového osvetlenia a vyblikávajúcich pútačov. Všetky žiarili ako malé súkromné minielektrárne, do ktorých prúdilo veľké množstvo návštevníkov. Ľudia uskakovali z ulíc pred autami, opití sa tackali do ďalších podnikov alebo sa opierali v skipnkách o múry budov. Sem sa chodili zabávať boháči prezlečení za chudobných študentov a chudobní študenti prezlečení za boháčov.
Skrachovanec bol len jedným z podnikov, ktorý si na ulici zábavy dokázal udržať akú takú prestíž a vyhadzovači si pod chvíľou oprašovali ruky nad nepoučiteľnými výtržníkmi.
Luke zabočil na parkovisko a s akýmsi démonickým pocitom sebauspokojenia si zvoli l na parkovanie miesto priamo pred skupinkou deciek, ktorým pri pohľade na nablýskané auto zasietili oči.
No skôr než stihol vystúpil ho Jerry predbehol a galantne, aj keď trochu neohrabane, podržal Gretchem otvorené dvere. "Poďme, inak sa ta už nenatlačíme."
A keď Jerry hovoril o tlačení myslel to doslova. Podnik bol nabití ľuďmi, z ktorých jedna polovica sa zvíjala na parkete na tóny elktornickej hudby a druhá sa pokúšala pretlačiť k baru.
"Čo budeš piť, Gretchem?" zakričal Jerry a šikovne pre ňu prerážal prechod k drevnému pultu, kde na ich objednávky čakal barman.*

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   So november 12 2011, 17:00

Gretchem Blake



*Cestu ani nesledovala, Luke jej už stihol predviesť svoje zručnosti vo vozidle, nehovoriac o tom, ako perfektne vedel parkovať. To jej pripomínalo, že sa to chcela naučiť. Niekedy mu to určite pripomenie, len si nebola istá, na akom aute a pri akých autách by to chcela skúšať. Najlepšie papierové škatule a niečo čo sa ledva drží na ceste, nech potom nemá nad čím plakať.* Pekný názov. *Zasmiala sa, vlastne sa bavila odkedy nasadli do auta. Napriek tomu že večer sa neniesol v duchu ako bol plánovaný, pre ňu, ktorá nechodila takto večer von baviť sa to bola vlastne príjemná vyhliadka a s Lukom a jeho kamarátom nehrozilo, žeby sa nebavila. Ako ju Jerry potľapkal na hlave, začala sa naozaj smiať.* Ani jedno z môjho roztrojeného ja však nemá chvostík a nešteká. *Poznamenala veselo a len pokrútila hlavou nad tým, že bude Lukovi prebratá.* Myslím že v tom stroskotancovi bude dosť slečien ktorú budeš môcť zbaliť. *Veď to chcel tou poznámkou okrem iného asi povedať no nie? Nebola blondínka a bolo jej jasné že okrem pitia na takej zábave zvykli očumovať a nielen očumovať rôznorodé krásky. Jerry si však zjavne rozhodol predsa len ju dnes zbaliť, čo nebolo najpríjemnejšie zistene v aute, kde sa nebolo kam posunúť keď sa začal posúvať na jej polovicu. Našťastie Lukove oči mali prehľad nielen o ceste v predu ale i o tom čo sa dialo vzadu a len ňou tak trhlo, aj keď skôr od prekvapenia, keďže ona bola pripútaná. Vydala tlmený smiech a natiahla ruku dopredu, položila ju na prednú sedačku šoféra a nepatrne pohladila Luka po krku.* Ja nie som nebezpečná, len cesta bez pásov môže byť, mal by si sa pripútať. *Nevinne sa usmiala, ona pripútaná doteraz tiež nebola, ale to už bol drobný detail. Onedlho sa však odpútavala, pretože prišli na miesto a ona si prekvapene uvedomovala, že napriek tomu aká známa bola pre mladých ľudí táto časť mesta, ona tu asi bola naposledy keď študovala. Radšej sa k tomu ale nepriznávala, aj keď Luke nepochybne dobre vedel že jej život nebol taký ako ten jeho, aj keď možno naozaj stačilo aby ju k tomu niekto "dotlačil" aby sa odviazala.
Vo vnútri bolo poriadne plno a ona sa predierala pomedzi ľudí smerom za Jerrym, ktorý kráčal prvý a priebežne očkom hádzala k Lukovi, či sa niekde nezatúlal.* No...asi džús. *Pokrčila ramenami a to že sa asi pýtal na iný druh pitia jej došlo až o niekoľko sekúnd neskôr, aj keď svoju odpoveď nedoplnila. Ona nemala splav ako on a asi by ju veľmi rýchlo opili.*

*Eliot vystúpil z taxíku, hodil mu peniaze a zamieril do podniku, ktorého názov sa mu vôbec nepáčil. Ako tam mohla vôbec Gretchem ísť? A s nimi? Nespokojne vrkáčal dnu, no tam ich nikde nemohol nájsť. Pri tom množstve ľudí nevidel kam zmizli a zostal stváť obkolesený tancujúcimi ľudmi, ktorý do neho drgali a zacláňali mu, takže sa mu trojica stratila z očí.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   So november 12 2011, 19:16

*Jerry odrazu prestal kráčať dopredu, zvrtol sa na päte a zastal si pred Gretchem tvárou v tvár, aby jej zahradil cestu. Luke to neustriehol, možno úmyselne - ktovie - do nej vrazil tak, že ju rukami chytil za pás a potom ich tam so spokojným úškrnom nechal.
"Ďžús?" zvolal Jerry neveriaco akoby mu v nejakej inej realite práve povedala, že trhá motýľom krídla. Potom sa mu výraz tváre zmenil, stal sa prefíkaným a v konečnom dôsledku teda vážne zábavným.
"Nie, Jerry, nechaj to, ak nechce tak ju nepresvedčíš. Máš pred sebou slušné dievča." zasmial sa Luke a všetko, čo povedal myslel vážne. Jeho kamoš sa to však očividne, ako už toľkokrát predtým, rozhodol ignorovať.
"Pila si už tequilu?" ani nepočkal na odpoveď, otočil sa k barmanovi a ukázal mu dva prsty. Ani nie o päť sekúnd na to pred ním pristáli dva plné poháriky a tanierik s rozštvrteným ovocím. Luke sa zasmial, pretože túto hru poznal a vedel, že Jerry bude do Gretchem zapárať tak dlho, až kým sa nezlomí. Vyhliadol si voľnú stoličku pri bare rovno oproti Jerrymu a Gretchem si s ľahkosťou vyzdvihol do lona. V každom prípade to bola výhodná pozícia, pretože jej krk mal až pokušiteľsky blízko k svojim ústam. Namiesto toho sa však sklonil a zľahučka ju pobozkal na rameno - malá dôvernosť, ktorú si medzi sebou zvykli vymieňať len páriky. Rukami ju objal okolo pása, aby sa z neho nezošuchla a potom poprosil barmana o nealkoholické pivo.
Jerry sa rozohnil: "Tak počuj, Gretchem, nevyzeráš ako suchár, ale je dosť možné, že som sa zmýlil. Mal by som ti objednať ten džúsa potom by ťa mal Luke odviezť domov skôr než ťa prídu kontrolovať či si už zalezená v posteli." zapáral, zodvihol svoj pohárik a vyprázdnil ho na jedenkrát naťahujúc ruku aj k druhému, aby s ním urobil rovnaký krátky proces.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   So november 12 2011, 19:41

Gretchem Blake



*Vedela že pojem džús vyvolá nejaké takéto reakcie, aj keď náhle zastavenie nebolo nič s čím by počítala. Lukove ruky na jej páse jej však pomohli a ani sa ich nesnažila strasť.* Myslím že raz striebornú za pohárik. *Odvetila,a j to už bolo poriadne dávno. Nedalo sa povedať žeby alkohol vyhľadávala a že by nejaký uprednostňovala. Ešte na škole keď sčasu na čas musela piť niektoré rázne odmietala lebo jej z nich bolo hneď ťažko, no na nijaký si zase nezvykla tak, žeby konštatovala, že ten mala rada. Ako si ju zdvihol Luke do lona, cítila že jej stúpalo do líc teplo, čo sa v blikajúcich svetlách v miestnosti strácalo, zato sa nestratil pohľad troch typických pipín, ako ich ona v duchu s obľubou nazývala. Krátke minišaty aj keby bolo vonku mínus desať, nahodené že ani stena nemala toľko omietky a zírajúce na Luka a gániace na ňu. Zjavne nechápali ako môže niekto oblečený a vyzerajúc ako ona sedieť na nohách niekomu ako bol Luke. V danej chvíli urobila niečo podobné ako Luke na parkovisku keď škodoradostne zaparkoval pred tými chlapcami, pootočila po jeho dotyku na plece hlavu a krátko, aby Jerry nemal poznámky, ho pobozkala a usmiala sa. Tam máte slečny! Lákalo ju pozrieť ich smerom, no upriamila pozornosť radšej na Jerryho a začala sa smiať, aj keď svoj smiech ledva počula.* Zmýlil si sa Jerry, lebo ja suchár som. *Vedela že ju chcel rečami vyprovokovať, no to ešte nevedel proti komu stál či sedel, na ňu niečo také nezaberalo.* Ty ma opiješ a kto zajtra bude vstávať do práce hm? *Pridvihla obočie a na okamih jej zrak padol k vchodu do budovy, kde zazrela na okamih niekoho, kto tu predsa byť nemohol. Nejaký chlap čo sa podobal na Eliota. Až ju striaslo. Už ti z tej práce asi prepína Gretchem. Vidíš kraviny a ešte sa rozprávaš v hlave sama so sebou, akoby si vážne schizofrenik. Opi sa a vypni. Najhoršom mu ovraciaš auto, čo je vlastne vtipná predstava, keby to neznamenalo že si narobíš hanbu pred Lukom...* Nerobím to pre tie tvoje reči, popravde nechce sa mi veriť že to na niekoho zaberá, takáto akože provokácia. *Ušknula sa a natiahal sa po ten pohárik s teqilou. Natiahla sa i po misku so škoricovým cukrom, olízala si ruku a trochu si tam nasypala tej škorice a oblizla znovu. Potom už len do seba naliala obsah pohárika a zahryzla do pomaranča. Viditeľne ju striaslo, no to zase nebolo nič prekvapivé.* Ty nebudeš? Veď to auto sa dá nadstaviť na to...automatické riadenie nie? *Otočila sa k Lukovi, netušiac si použila práve správny výraz. Zjavne to v aute malo nejaký konkrétny.*

/mňam mňam teqila Very Happy Very Happy zákerné to na mňa takto vyťahovať jocolor /
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   So november 26 2011, 17:37

*Obaja, Luke aj Jerry, pozorovali ako Gretchem naraz vypila pohárik tequily a potom ho rázne postavila na stôl. Luke pobavene a Jerry uspokojene akoby sa mu práve podarilo prevrátiť na svoju vieru zarytého pohana.
"Nerobím si ilúzie, ale takto sa mi páčiš viac," priznal sa Jerry a so širokým úsmevom obrátil tvár k barmanovi, aby objednal ešte jednu rundu. Vedel, že v jeho prípade to neskončí pri jednom alebo dvoch pohárikoch a bol by radšej keby v alkoholickom športe mal aj druhého spoluhráča, pretože to bola väčšia zábava, keď už sa jeho kamoš nechytal.
Luke pokrútil hlavou a napriek tlmenému osvetleniu v podniku sa zdalo akoby mu líca vystúpila červeň a na malú chvíľu zrozpačiteľ. Potom sa nadýchol a venoval Gretchem jeden zo svojich povestných úsmevov, pri ktorom by nejeden dentista upadol do stavu blaženého bezvedomia. Pevnejšie ovinul ruku okolo jej pása, aby si ju pridvihol a prstami ju jemne poškrabkal na stehne, kde dlaň aj nechal.
"Radšej ostanem pri pive," zahovoril rýchlo, vzal do rúk fľašku a zľahka ňou štrngol o Gretchemin pohárik. Potom si hrdlo doniesol k ústam a doprial si poriadny dúšok, pri ktorom mu ohryzok niekoľkokrát poskočil a polovica fľaše ostala prázdna. Jerry poklepkal Gretchem po ramene, aby mu venovala pozornosť a pokrútil hlavou.
"Zaostávaš," upozornil ju a hrkol do seba alkohol bez zbytočných kozmetických úprav v podobe sladkej škorice a pomaranča. Prišiel sa predsa opiť, nie najesť.
Hudba v podniku na chvíľu utíchla, ľudia na parkete sa postupne prestali hýbať akoby im len spomalene dochádzalo, že k triaškovitým záchvatom tela už neprúdi nijaká melódia.
Hudbu z prehrávača vystriedala živá kapela, ktorá to v podniku poriadne odpálila bez zbytočných úvodov.
/ https://www.youtube.com/watch?v=lMSkC2PGyTs /

Na malú chvíľu sa zdalo akoby Luke skamenel a trvalo celú večnosť, kým obrátil hlavu k pódiu, na ktorom kapela vystupovala. V popredí stál speváka jeho vzhľad, ako aj vzhľad ostatných členov, zodpovedal štýlu hudby, ktorý prezentovali. Všetci mali čierne vlasy a líšili sa medzi sebou iba ich dĺžkou.
Basgitarista bol vysoký chlapík s čírom, ktoré mu prerastalo cez polovicu lebky a šľachovitými dlhými prstami, ktoré po strunách behali s profesionalitou dlhoročného hudobníka. Okrem zrejmého hudobného talentu nebola jeho tvár ničím výnimočná. Bol presne ten typ neustále zamračeného muža, ktorého životná filozofia sa prenášala aj do jeho vzhľadu. Ten bol až príliš neupravený, aby mohol pôsobiť dojmom ležérnosti.
Za bubnami sa v tvrdom rytme metala hlava s dlhými dredami, ktoré pleskali do vzduchu ako tenké remienky biča. Ale až keď sa hudba na chvíľu upokojila, aby vzápätí mohla prerásť do novej, ešte drsnejšej pasáže, ukázalo sa, že hustá hriva nepatrí mužovi, ale žene.
Jeden z reflektorov zavesených na strope nad pódiom zmenil smer a v krátkom záblesku modrého svetla sa zaligotal krúžok pírsingu, ktorý mala v nose a potom jeden za druhým na celom ľavom uchu. Mohla sa tváriť sústredene, ale pri množstve mejkapu, ktorý zmenil jej tvár do upírej podoby s kriedovobielou pokožou a krvavočervenými perami pôsobila temným a nevyspytateľným dojmom.
Spevák, zdá sa, predstavoval úplný vrchol celej kapelnej zostavy. Nakláňal sa nad šalejúcim publikom až mu hladká štica čiernych vlasov padala do čela a zakrývala oči zvýraznené čiernou ceruzkou. Napriek tomu nepôsobil zženštilo ako väčšina podobných lídrov a podľa vreskotu ženskej časti publika by polovica z nich zapredala dušu, len aby si ju všimol ten chlapík, ktorého temné vyžarovanie bolo ako svetlo na nočné motýle.
"Jejda, bude problém," prorokoval Jerry držiaci už tretí pohárik a v momente, keď barman odťahoval fľašu hodil na pult niekoľko bankoviek. Nebolo potrebné, aby zdroj výživy odchádzal ďaleko.
Luke sa pomaly uvoľnil a znovu si odpil z piva nespúšťajúc pohľad z kapely, ktorá to v podniku roztočila v celkom inom duchu. "Nebude."


Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   So november 26 2011, 18:26

Gretchem Blake





*Zachytila výraz Jerryho, ktorý bol spokojný tým čo videl. Možno naozaj predpokladal že ju k tomu dohnal on, no nebolo to tak, keby nechcela, ani hodina presviedčania by nepomohla. Skôr ona dúfala, že jej to pomôže uvoľniť sa, aspoň trošku. Lebo darmo by trvdila niečo iné, bola nervózna, aj keď to nemalo na moment, keď stála pred Lukovými dverami a čakala až sa otvoria.* To je možné, len...*Len pokrútila hlavou a nedopovedala vetu. Radšej. Chcela povedať niečo k jeho autu a tiež k tomu, že narobí Lukovi len starosti ak sa náhodou opije viac, než je stav veselosti, To však ani neplánovala, aj keď alkohol bol zradný. Tvár teda natočila práve smerom k Lukovi a zazdalo sa jej naozaj niečo divné. Jediné čo si však pomyslela po myšlienke že on sa zahanbil, že ona je už asi opitá alebo čo. Keď ale odmietne piť s nimi a si s ňou len štrngne, usmeje sa a nejde sa ho na to teraz pýtať. Beztak by jej určite povedal niečo vtipné čím by to zahovoril, dala by za to asi aj ruku do ohňa.* Si moc rýchly. *Odvetí Jerrymu a natiahne sa po škoricu a zopakuje predošlý „rituál“. Chtiac nehchtiac ju aj tak znovu strasie, no pohárik skončí prázdny na stole.Ako hudba utíchla, aspon na chvíľu, pocítila že Lukova ruka na jej stehne akosi skamenela a celý bol akýsi iný. Otočila pohľad smerom ku kapele, trochu ju skúmavo naklonila a obzerala si tých dvoch. Nepatrne si nohou kývkala do rytmu a nejako veľmi neskúmala to, kto to tam hrá. Veď jej to bolo jedno, určite ich nepoznala ale niečo ju prekvapilo.* To je žena? *V prvom okamihu jej to vôbec nedošlo, až po chvíli skúmania. Čo ju ale zaujalo viac boli slová Jerryho, ku ktorému otočila hlavu.* Aký problém? *Keďže Luke povedal že nebude, nebola si istá, čo si myslieť, Jerry v sebe mal už trochu alkoholu, vlastne mal ho v sebe dosť, veď už k niim došiel napitý, takže sa to od neho možno dozvie veľmi rýchlo.* Hm? *Pootočí hlavu ale i k nemu, aj keď on sa díva stále na kapelu.*

/lúbi sa mi hudba čo dávaš z Luka:D/
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   Pi december 16 2011, 17:01

*Lukova tvár zostávala nezmenená, iba čo si znovu priložil fľašku k ústam a bez toho, aby odtrhol pohľad od pódia pivo dorazil. Odložil prázdnu fľašku na bar a zodvihol ruku, aby si objednal ešte jednu. Bolo to síce nealko, ale v tej chvíli mu to nevadilo, potreboval si len nejako zamestnať ruky a najlepšie aj myseľ. Nanešťastie, skôr než stihol celú vec nejako vtipne zahovoriť už Jerry otváral ústa a dostal zo seba prekvapujúco rýchlu a podrobnú správu.
"Tí týpkovia na pódiu kedysi patrili k Lukovi. Teda, aby si tomu rozumela, Luke založil tú kapelu a ťahal sa s nimi celý čas. Všade so sebou nosil to nemožné puzdro s gitarou a na ksichte mal viac pírsingov, než moja babka prsteňov." Jerry sa pobavene zachechtal akoby si to všetko znovu veľmi živo vybavoval. "Stále nechápem tomu, že si vyzeral tak nemožne a baby sa na teba stále lepili. Ale potom..." obrátil pohľad naspäť ku Gretchem a sprisahanecky kývol hlavou k pódiu.*... sa na neho tamtí vykašľali. Tuto , môj kamoš, im zaplatil všetko. Postaral sa o všetky nástroje, zháňal sponzorov, ale keď sa to poriadne rozbehlo, už ho nepotrebovali."
Luke nechcel dlhšie počúvať ako ho kamoši obabrali, nielen preto, že pritom vyzeral ako chudák, ale z Jerryho úst to znelo zvláštne. O tomto by mal Gretchem povedať sám. Preto pred Jerryho prisunul ďalší pohárik a Gretchem venoval bezstarostný úsmev, na ktorom neboo nič predstieraného.
"Keď mi otec vybavil "prázdniny" na Thanatose využili to, že odchádzam a hudobnému producentovi nahovorili, že som sa na všetko vykašlal. Zmluvu podpísali bezo mňa, ale keď tak nad tým teraz uvažujem, mal by som sa im vlastne poďakovať.* zodvihol ruku a prstami prešiel Gretchem zboku po krku. Odhrnul jej nabok vlasy a začal sa pohrávať s náušnicou, ktorá mu prekliato dráždila zmysly.* "Stretol som predsa svoju doktorku."
Jerry sa zachechtal a pokrútil hlavou. "Ja si tú svoju nenájdem."
"Ale nájdeš..." odvetil mu Luke a stále sa usmieval na Gretchem, " na stretnutí anonymných alkoholikov."

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   Pi december 16 2011, 17:32

Gretchem Blake



*Bolo predsa len jednoduchšie niečo sa dozvedieť od Lukovho kamaráta než od samotného Luka, ktorý by to nepochybne radšej zahnal niekam do kúta, než to musel objasňovať. Otočila teda hlavu k Jerrymu, keď sa rozrozprával. Ako ale rozprával, na okamih zbehla pohľadom k pódiu, premerala si ich s takmer nepriateľským výrazom a potom pootočila hlavu skôr tak, aby videla i na Luka. Neverila tomu že mu to bolo jedno alebo že to nechal jednoducho tak, veď to sa hádam ani nedalo. Nechcela si ani predstaviť, aké to pre neho muselo byť, keď prišiel a zistil, čo urobili, ako ho okašlali a jediné čo od neho potrebovali boli jeho peniaze. Na jeho mieste by už asi nikomu len tak neverila, že mu nejde len o prachy. Vlastne, vôbec mu to nezávidela, rovnako ako každému, kto mal akú takú popularitu, bol známy či mal vo vreckách dosť peňazí.. Veriť tak niekomu muselo byť poriadne ťažké. Nechcela ho tu však ľutovať, aj keď nevedela ako presne na to reagovať, keď si vypočula ten príbeh.* A zalietal si si na stíhačke. *Doplnila s úsmevom a po krku jej prešli zimomriavky. Len mu rukou vošla do vlasov a začala sa s nimi pohrávať, keď sa ozval Jerry a len pokrútila hlavou.* To máš tak, keď určite zastávaš s Lukom podobný názor na psychológov. *Vycerila na neho zúbky, aj keď len čo presunula svoj pohľad k Lukovi, úsmev jej znežnel, aj keď k tomu príbehu nič podstatné ani nepovedala. Nič by na tom slová nezmenili a názor na tých ľudí určite nemusela hovoriť aby si ho domyslel.* Neviem si ťa predstaviť s pírsingmi a keď tak rozmýšlam, nepočula som ťa ešte ani hrať. *Voľnou rukou ho nepatrne šťuchla.*

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   Pi december 16 2011, 19:00

*Obaja, Luke aj Jerry, sa nahlas zasmiali, ale Jerrymu pritom vyprskol z úst alkohol. Spakruky si ho zotrel z brady a oblizol pár kvapiek, ktoré sa mu prichytili na prsty. Nemienil plytvať.
"Buď rada, že si to nevieš predstaviť," zachechtal sa a obzrel cez plece na kapelu, ktorá pomaly dohrala ďalšiu pesničku. napriek tomu, čo urobili, musel Luke uznať, že sú dobrí a nemienil sa vyžívať v sebaľútosti. Keď Gretchem naznačil, že mu na tom nezáleží pozrela sa na neho presne tým pátravým pohľadom, ktorý by ho inokedy rozčuľoval, ale pri nej to bolo iné. Napriek tomu, že bola psychologičkou nesnažila sa v ňom vŕtať a jej záujem vyplýval zo záujmu o jeho maličkosť. To mu.. lichotilo. Vlastne by sa na to dalo veľmi rýchlo zvyknúť, pomyslel si a s úsmevom pohladil Gretchem po líci. Nenáhlivo nasmeroval svoj pohľad na jej pery, aby pochopila, čo chce urobiť a potom sa k nej sklonil. Nikam sa neponáhľal, keď sa najskôr dotkol jej pier a potom bozk lenivo prehĺbil jazykom. Naklonil hlavu a jednu Gretcheminu ruku si vyložil na krk, viedol jej prsty tak, aby pod bruškami prstov zachytila jeho pulz. Srdce mu bilo rýchlejšie než zvyčajne a vedel, že ak s týmto rýchlo neprestane bude mu biť ešte rýchlejšie.
Prebralo ho až trhnutie. Jerry ho držal za košeľu a mykal ním, aby si vynútil pozornosť.
"Nerád vás ruším, ale myslím, že si ťa všimli."
Luke chvíľu nechápavo hľadel na Gretchem akoby ho vytrhli uprostred snívania a potom sa otočil tým smerom, ktorým Jerry kývol hlavou. kapela na pódiu dohrala a všetci jej členovia upierali pohľad na neho. Spevák, Derek, niečo hovoril do mikrofónu, ale stihol zachytiť len pár slov, ktoré potom prehlušil potlesk a odrazu na neho s Gretchem nehľadeli len oni traja, ale celý klub. S výnimkou Jerryho, ktorý hľadel na dno pohárika.
"No tak Luke!" zakričal znovu Derek a jeho hlas sa rozliehal v priestore tentoraz už priamo k nemu. "Vidíme, že starý člen kapely je tu. Len poď a rozbaľ to s nami, ukáž týmto ľuďom, že na to stále máš, človeče."
V prvom okamihu bol Luke taký prekvapený, že sa nezmohol na slovo. Ako si ho všimli? Aj keď... on si všimol ich a ak by bol len trochu poverčivý veril by tomu, že medzi starými kamošmi existuje nejaký zvláštny druh spojenia, ktoré ich zakaždým upozorní, keď sa nachádzajú v jednej miestnosti. Bez ohľadu na to, aké spory medzi sebou mali.
Potom prebehol pohľadom po všetkých tých ľuďoch a mimovoľne ho napadla myšlienka či ho náhodou niekto nespozná a nezačne robiť bordel. Dočerta! Chcel len stráviť jeden obyčajný večer s Gretchem. Pomaly k nej obrátil hlavu, v tvári ospravedlňujúci výraz. "takto som si to nepredstavoval."
Jerry sa konečne vrátil do prítomnosti, ale jeho pohárik bol znovu prázdny. Pri tom množstve alkoholu, ktorý za ten večer vypil bolo malým zázrakom, že sa ešte drží na nohách. "Ae ak tam teraz nenabehneš, tí ľuďia ťa zožerú a zabudni, že sa odtiaľto dostaneš celý. Derek mi vždy liezol na nervy. Zrejme si myslí, že to s kapelou ešte stále nevieš prehltnúť."
Luke pokrčil ramenami a pozrel znovu na Gretchem. "Povedz, chceš, aby som tam išiel? Ak dnes večer zahrám potom to bude len pre teba."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   Pi december 16 2011, 19:40

Gretchem Blake



*Chvíľku si premeriavala jeho tvár a skutočne si vôbec nevedela predstaviť, ako mohol byť veľmi popisírgovaný. Zmohla sa na predstavu, niekde na obočí či brade, možno jazyku a možno tak ešte v nose, ale tak už to bolo dosť. Asi si od neho vypýta nejakú starú fotku, nech sa pobaví a môže mu robiť zle. Darmo, určite by sa chichúňala, aj keď, nebol by to zase posmešný smiech. Jednoducho to ako sa človek zmenil za roky bolo vtipné sledovať na fotkách. Ona sa síce moc nezmenila, aj keď v období puberty si nafarbila vlasy na červeno, že jej mamu skoro vykotilo späť do stoličky, z ktorej vstávala keď vošla do miestnosti. U nej ale puberta zase tak dlho netrvala a jej rodičia okolo toho ani nijakú veľkú vedu nerobili. Predsa len, prešli si tým u zvyšných súrodencov.* Dúfam že sa nepostaral o odstránenie všetkých fotiek z tých čias vo vesmíre...*Zachichotala sa, predsa len, jej mama si pred tým ako prišiel na svadbu dala do vyhľadávača jeho meno, aby obzrela s kým to jej dcéra príde a keby takú fotočku našla, asi by k tomu mala vtipný komentár. Vlastne, možno skôr tatko než mama by sa smial. Všimla si jeho pohľad k jej perám a ani sa nepokúsila nič spraviť, len počkala až sklonil pery až k tým jej a ona zabudla na to že tam kdesi pri nich sedí Jerry a že na verejnosti by sa asi takémuto bozku vyhla, ani nevedela prečo. No teraz nič, nechala si položiť ruku na jeho krk, pokojne ju posúvala a vnímala jeho rýchlotlčúce srdce. Druhú ruku položila na jeho hruď a potom sa o neho celá oprela, tisla sa k nemu zatiaľ čo sa s jazykom hrala stým jeho. Do reality a späť na miesto kde boli ju vtiahol Jerryho hlas, až zažmurkala, aj keď neskúmala to ako sa správala. Možno to tam niekde v nej jednoducho bolo, aj niečo iné ako práca a hanblivosť a možno tie dvierka poodchýlil alkohol, ktorý v jej tele nebol práve často. Vnímala však všetko, akurát jej nad niektorými vecami neblikal trojuholník ako zvyčajne a nebrala niektoré veci tak vážne. Len sa prekvapene rozhliadla po okolí, čo sa to deje a pozrela hore na takzvaného Dereka. Mala chuť jeho i tú kapelu vypískať, nehrali síce zle ale čisto z pricípu, akí to boli hazli. Škoda len, že pískať nevedela. Teda nie tak, aby to začul niekto ďalej ako bola ona s Lukom. Na štadiónoch by z nej dobrý fahnúšik športu nebol. Pozrela do Lukových očí a zamyslene v nich hľadala odpoveď. Nešlo ani tak o to čo by chcela ona, ale či chcel na to pódium vyjsť on. Bola psychologička, jej stála časť mala chuť spraviť si v hlave rozbor, preskúmať to čo mu povedať, no napokon zistila, že sa jej uvažovať ani nechcelo a nedalo. Len natiahla ruku smerom kde stálo pódium a krásne im vstíčila prostredník. Ak aj boli slávny, čo ona teda nevedela ani ako sa volajú, bolo jej to beztak jedno.* Dúfam že ťa nesledujú nejakí fotografovia, toto by som mohla v práci ťažko vysvetľovať. *Napriek slovám sa vlastne smiala a sklonila sa k jeho perám znovu, chvíľu ruku držajúc tak ako bola, no nestáli za to aby ju bolela a tak ju napokon spustila a po chvíľke sa odtiahla.* Ak chceš ísť na pódium tak naň choď a ja sa postavím pod pódium, ale ani kvôli mne nerob nič čo nechceš.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   Pi december 16 2011, 19:47

Eliot

*Chcel to v tom bare vzdať. Zmieroval sa s tým že ich tam nenájde, že môžu tancovať kdekoľvek, bolo to tam obrovské, telo na telo, nemohol ich nájsť, možno ani keby sa na pódium postavil. Otočil sa preto na päte, no osud mu predsa len prial, pretože hudba utíchla a všetci okolo neho sa pre nejaké slová ktoré on neregistroval otočili smerom iným, než stál chlapík na pódium. Nepatrne tam otočil hlavou, aj keď nič iné ako jeho doktorka a tí dvaja muži s ňou ho nezaujímali. No akoby to chcel osud, všetci sa pozerali na práve nich. Len tak zúžil oči, keď si uvedomil že Gretchem sedela tomu svetlovlasému na nohách a nielen to, ona si ho tam pobozkala a dostala zo seba gesto, ktoré by predsa nikdy neurobila. Určite ju omámili! Toto určite nie je pravda! NIe nie nie... Behalo m u po rozume, keď zatínal päste a len čakal, čo sa to tam dialo. Musel si všetko premyslieť a hlavne ich teraz nestratiť. Nemohol za nimi ani ísť, nie keď všetky oči v miestnosti hľadeli práve na nich.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   So december 17 2011, 12:34



*Keby nebol pritom nikdy by neuveril, že Gretchem pozná aj také gesto, ktoré práve ukázala jeho bývalej kapele. Dočerta, páčilo sa mu to!* Začínam mať na teba zlý vplyv.* pošepkal jej do ucha a s nadvihnutým obočím pozoroval Derekovu tvár, ktorý sa už len z princípu tváril nevšímavo hoci sa teraz určite potil vo vlastnej šťave. Rozvášniť dav je jedna vec a upokojiť ho ďalšia. Teraz už nešlo o to či príjme výzvu, ale či sa odtiaľto s Gretchem dostanú bez toho, aby po nich niekto hodil fľašou. Pohľadom rýchlo skontroloval situáciu a nakoniec sa rozhodol. Obrátil sa ku Gretchem a usmial sa na ňu.* Ďakujem ti.* usmial sa na ňu a mal pocit, že viac nepotrebuje nič vysvetľovať. Rozumela mu viac než ktokoľvek iný. Opatrne sa zosadol zo stoličky a na svoje miesto usadil Gretchem. Vrhol krátky pohľad aj na Jerryho a potom sa obrátil čelom k pódiu, kde ho Derek s ostatnými pozorovali nedočkavými, trochu neistými pohľadmi. Odrazu boli ako cudzí ľudia, ktorí okolo seba opatrne krúžia a snažia sa odhadnúť, čo ten druhý urobí.
Luke za všeobecného pokriku a povzbudzovania zľahka vybehol po schodoch hore na javisko a aj napriek tomu, že dokonale upraveným zovňajškom pôsobil medzi ostatnými ako päsť na oko len čo mu Derek po krátkom kývnutí hlavy podal gitaru viditeľne sa uvoľnil a celkom prirodzene zapadol do zvyšku kapely.
Jerry sa naklonil bližšie ku Gretchem akoby jej chcel niečo povedať, ale v skutočnosti len pozoroval ako si Luke a Derek vymieňajú pár slov. Potom sa Luke zatváril trochu neisto a Jerry sa zachechtal akoby veľmi dobre vedel, o čom sa tí dvaja bavia.
"Tak, Gretchem. Uži si to. Už som ho veľmi dlho nepočul spievať." žmurkol na ňu a obrátil sa k pultu chrbtom oprúc sa oň lakťami, aby mal ničím nerušený výhľad do priestoru.
A naozaj Luke, po tom, čo si vymenil krátke zaodŕhavé pozdravy s ostatnými, niekoľko gest, ktorým rozumeli len hudobníci, prevesil si cez plece pás od elektrickej gitary a podišiel k mikrofónu. Vždy sa zaobišiel bez zbytočným úvodov, preto Jerryho neprekvapilo, keď bubeníčka, Alis, udala takt a po treťom klepnutí paličkami Luke zahral prvé akordy, ku ktorým sa pridali aj ostatní. Hlavu mal sklonenú a v tvári zvláštne odosobnený výraz akoby na chvíľu zabudol na to, že je Luke a jednoducho hral. Iba hral. A potom sa sklonil k mikrofónu a začal spievať. Jeho hlboký pevný hlas oduševnene skladal jednotlivé slová do textu. Raz znel lenivo potom drsne, ale vždy presvedčivo. Vždy bol zážitok počuť ho spievať, pretože vyzeralo, že to z neho ide samé od seba.

/ https://www.youtube.com/watch?v=HSxlmS31fks&feature=related /

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   So december 17 2011, 13:11

Gretchem Blake



*Zasmiala sa. Veru, asi na ňu mal zlý vplyv, aj keď v danom okamihu jej bolo naozaj ukradnuté že sa správala nevhodne. Na druhú stranu, čo sa dalo na takomto mieste považovať za nevhodné? Pravdepodobne si to tu bežne vymieňali hostia medzi sebou, keď boli nasrdení a tak podobne. Možno nie nejakému chlapovi z kapely, ale tak čo, niekto musí byť iný.* To áno, darí sa ti kaziť ma. *Akurát škoda, že sa nedívala do tváre toho Dereka, celkom by ju zaujímalo, čo mu prebehlo hlavou. Takto to ale viac vyjadrovalo postoj - mám ťa v paži. Nedovoľovala by si však odhadnúť či Luke na to pódiu napokon pôjde alebo sa na nich vykašle, v podstate si nebola istá, akoby sa rozhodla. Mohla si z psychologického hľadiska vyvodiť možnosti, no boli to len možnosti. Nevedela ako Luke miloval hudbu, čo mu blúdilo hlavou keď liezol hore na to pódiu, ani netušila čo si mohli povedať. Hodila očkom k Jerrymu a len pridvihla obočie.* Spievať? Takže on nielen hrá ale i spieva? *Spýtala sa, aj keď odpoveď prišla o chvíľku na to, Jerry nemusel ani odpovedať. Veľa o ňom veru ešte nevedela, vlastne by ju ani nemalo prekvapovať, že sa mu stále darí prekvapiť ju niečím čo netušila. Oprela sa o bar a oči uprela k Lukovi, čakajúc, ťažko povedať čo. Niežeby pochybovala o tom že vie spievať, no jednoducho nečakala, že keď spustí, jej oči na ňom ostanú nalepené a pery sa nepatrne vykrivia do jemného úsmevu. Dav sa samozrejme už obrátil smerom k nim, no ona sa k nim nepridala, napriek tomu že jej pozornosť zostala na pódiu a pri ňom. Slová ubiehali okolo nej, no napriek tomu vnímala to podstatné a vnímala to, že do toho dával seba. Nebolo to len plytké spievanie naučených slov, bolo v tom viac. Aj keď sedela pokojne, jej noha bez toho aby si to všimla či uvedomil si nepatrne kyvkala do rytmu a úsmev sa čoraz viac rozširoval.*

Eliot

*Zamračene sledoval, ako ten svetlovlasý necháva Gretchem tam so svojim kamarátom a lezie na pódium. Nepáčilo sa mu to, lebo mal pocit menejcennosti, že ten fagan stál na pódium, akoby to bolo to, prečo s ním von nešla a s týmto hej. Vo vnútri žiarlil, kypel v ňom hnev a zlosť voči nej, no najmä neznámemu, na ktorom boli teraz upreté všetky oči a hlavne tie, ktoré chcel prilákať na seba. Vždy sa o to snažil a ona na to kašlala. Pacient. Najradšej by si odfrkol a o to viac, keď pozrel na jej skoro zasnenú tvár, akou sa na neho dívala. Nevyzerala že vnímala niečo iné ako toho svetlovlasého, že ju vôbec niečo zaujímalo. Zovrel päste a prešiel na koniec baru, dosť ďaleko od nich. Potreboval sa zbaviť toho druhého, aby ostala sama. Hodil na bar bankovky a ukázal na Jerryho.* Povedzte mu, že ho tamtá slečna osamotená volá na pohárik. *Vybral akúsi osamotené čiernovlásku v krátkych šatách, tá ho hádam odláka. Barman zobral bankovku, suma sa mu páčila a tak sa pobral za Jerry, povedať čo mal.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   Št január 26 2012, 21:52

*Stačilo pár akordov a počiatočná nervozita sa stratila. Zažil to už toľkokrát predtým, že by ho to vlastne nemalo vôbec prekvapiť, ale od skončenia školy chytil gitaru do rúk zriedkakedy. Naposledy ju mal so sebou ešte na palube Thanatosu, ale už vtedy vedel, že bude musieť zo svojho hudobného sna vyrásť. Dovtedy sa ešte mohol hrať na rebela a umelo túto domnienku udržiavať pred svetom, ale ak nechcel brať peniaze od otca jednoducho musel začať žiť reálnym životom.
Dospieval posledné slovo, nechal doznieť posledný tón a odrazu netúžil po ničom inom než vypadnúť niekam veľmi ďaleko. Chcel vziať Gretchem a Jerryho, stratiť sa, pretože toto sa nemohlo skončiť nijako dobre. Hlasný potlesk ho potešil, ale už ho nebral s takou mladíckou samozrejmosťou ako pred rokmi. Jednoducho sa usmial a kývol rukou akoby sa lúčil, ale keď si zložil z pleca pás elektrickej gitary, pristúpil k nemu Derek a podal mu obyčajnú.
"Teraz nemôžeš odísť. Počuješ ako hučia?"
Luke zostal stáť tak, ako bol, čelom otočený k Derekovi a chrbtom k divákom, takže mal pocit, že bude môcť poslať Dereka do pekla vo väčšom súkromí.
"Nič ti nedlhujem," odvetil Luke a chystal sa Dereka obísť, ale ten už vyslal k šalejúcemu publiku svoj žiarivý úsmev a začal skandovať spolu s nimi.
"Mám dobrú správu, ľudkovia. Tuto Luke sľúbil, že vám zahrá ešte jednu pesničku. Bude ma sprevádzať na gitare."
Keby v bare nebolo toľko ľudí a keby nestál na pódiu, kde sa na neho upierajú všetky oči, Luke by jednoducho vyrazil Derekovi všetky zuby. V tej chvíli sa nedokázal zmôcť na slovo a hmatník gitary sa ocitol v jeho rukách akoby sa mu priamo zhmotnil medzi prstami. Na okamih zovrel čeľusť, ale nebol by to on keby sa nedokázal dokonale ovládnuť. Aspoň na niečo boli dobré tie roky strávené v spoločnosti vysokopostavených, kde všetci nosili na tvári nejakú masku. Vyhľadal v dave Gretchem a ovládol sa len vďaka nej. Keby videla ako mláti nejakého chlapa asi by s ním už nešla na druhé rande.
Aj s gitarou sa posadil na voľnú stoličku a pohodlne si ju oprel o telo. Ak bude hrať tak len preto, že sám chce. nech sa snažil akokoľvek, ale stále bol voči hudbe trochu sentimentálny.
Alis údermi paličiek odrátala začiatok a on sa chytil. Zahral prvé tóny a Derek sa spoľahlivo chytil. Hrali tú pieseň už toľkokrát, že by ju zaspieval aj odzadu.
https://www.youtube.com/watch?v=n_S8M5R01NM



*Už po desiatom poháriku zistil, že sa jeho hranica v pití znovu posunula. Zatiaľ čo na začiatku jeho sebadeštruktívneho akoholizmu mu stačil na poriadnu opicu pohárik alebo dva kvalitného alkoholu, dnes pil prvú ligu. Užíval si večer, užíval si spoločnosť, ale len naoko. V skutočnosti bol znudený a unavený zo všetkého a zo všetkých. Luka navštívil len preto, že bol práve v meste a nechcelo sa mu túlať ulicami osamote. Cítil by sa ako ešte väčší úbožiak a tu, v dave samých úbožiakov, sa jeho vlastná patetickosť aspoň trochu miernila. Už po prvých tónoch pomalej gitarovej pesničky sa otočil späť k barmanovi a bol prekvapený, keď mu bez objednania sám podsunul ďalší pohárik.
"To máte od tej ženy tamto."
Barman sa netrápil spoločenskou slušnosťou. Jednoducho mu ukázal na ženu, ktorá sama sedela o kúsok ďalej, v jednej ruke zvierala pohárik a v druhej žmolila len svojich kratučkých šiat. Jerry už poznal takéto typy len ho prekvapovalo, že sa zmohla na prvý krok. Ženy ako tá, čo ho pozvala na drink, si zväčša hľadali nové známosti a nadväzovali s nimi len očný kontakt.
"Ospravedlníš ma na okamih?" prihovoril sa Gretchem a vzal pohárik, ktorý mu žena zaplatila. Slušnosť káže aspoň sa poďakovať, preto zamieril priamo k jej stolu.*

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   Št január 26 2012, 22:19

Gretchem Blake



*Zelené oči upierala smerom k pódium, usmievala sa, no napriek tomu ju zalial zvláštny pocit, keď pieseň dohrala a ona sledovala, ako ten muž prehováral k publikum. Oči uperla smerom k Lukovi ktorý ju v tom dave našiel a cítila, že k tomu práve nadšený súhlas nedal. Možno ho dal práve vo chvíli, keď sa usadil, dobrovoľne nasilu. Keby vedela o spôsobe ako ho z tede zachrániť, urobila ho to, no jedna jej čas cítila pri počúvaní jeho spevu, že hudba k nemu patrila. Bezohľadu na okolnosti, osoby, na všekto ostatné, hudba k nemu patrila a možno pri nej zabúdal ina to, prečo na tom podiu bol. Započúvala sa preto do ďalšej piesne, aj keď hlavu otočila len čo sa Jerry ozval. Na krátky okamih ju premkla výčitka že nebola ktovie aká spoločnosť, jeho pohľad na Luka nebavil zjavne tak ako ju.* Zabav sa. *Usmiala sa na neho po jeho otázke a pozorovala ako mizol smer akási mladá žena i so svojim pohárikom. Ktovie koľko ich vypil, ona mala len jeden, bez večere keďže k tej sa nejako nedopracovali až na ten jeden či dva hlty a to sa jej chvíľu motala hlava. Ako zmizo, upriamila pozornosť znovu smerom k Lukovi, nevšímnúc si, že jej pacient sa spokojne usmieval kúsok od nej. Len čo mal vzduch čistý, pohol sa smerom k nej a Gratchem ho postrehla až v tesnej blízkosti, keď ju jeho ruka zovrela okolo zápästia.* Oslava so sestrou? *Prehovoril k nej s výrazom nie práve zdravého človeka. Gretchem sebou šklbla od prekvapenia a v očiach sa jej mihol strach. Cez jeho postavu nevidela na pódium, len cítila tlak na ruke a pohyb, ktorým sa ju snažil potiahnuť zo stoličky dole niekam preč.* Pekná to sestrička...prečo ste mi klamali Gretchem, neuvedomuje te si...*Jeho slová sčasti zanikali v hudbe, sčasti si vedela doplniť čo mohol hovoriť. Vedela že to celé môže vyústiť do agresivity, ani nie tak voči nej ako voči Lukovi, keby mu mal Elieot možnosť ublížiť, urobil by to. Nebola tam lož ktorá by to zakryla, ak ich sledoval, videl všetko. Obávala sa že Luke príde a on mu skutočne niečo nečakane urobí, nielen nejaký úder päsťou, niečo vážne, čímkoľvek ostrým čo mu príde pod ruku.* ...ste len moja...poďte z tadeto preč...zoberiem vás domov...určite ste sa len zmýlila a on vás opil...*Sťažka preglgla, uvažovala nakoľko by jej bol schopný ublížiť ak by pristúpila na túto teóriu. Napokon sa podvolila hrubej sile ktkorou jej držal zápästie a nechala sa potiahnuť zo stoličky. Chcela sa pozrieť smerom k pódiu, no všimol si to a len ňou šklbol aby sa venovala ceste pred ňou, napokon jej ľudia okolo aj tak zahatili výhľad a oni sa stratili...*

*Žena samozrejme o niečom nevedela, o nijakom nápoji čo takzvane objednala, o ničom len svojom trápení, ktoré dnes prišla zapiť. Muža ktorý jej bol po dvoch rokoch neverný s jej sestrou, ktorá len nedávno vystla do veku, kedy si užívať sex nebolo trestné. Na jednej strane si chcela večer dokázať že mužov ešte priťahovala, preto taká krátka sukňa, na druhú stranu ešte nemala dosť alkoholu v krvi, aby všetko zahodila za hlavu a niekoho len tak zavolala k sebe a dokázala si, že je schopná zabaviť sa bez bývalého, že sa páči mužom, či užiť si rýchlovku kdesi za rohom. A možno aj bola schopná, len ponurná nálada sa ešte viac podčiarkovala alkoholom.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   St február 01 2012, 12:42



*Pesnička sa pomaly končila a Luke mal pocit akoby sa niečo končilo aj v ňom. Vedel, že dlhšie už na pódiu nezostane a pri posledných akordoch nebol až taký sústredený, pretože myslel na ženu, s ktorou sem prišiel. Bolo neuveriteľné, že s ňou doteraz nestrávil osamote ani polhodinu, pretože ich buď vyrušil jeho drahý bratranec alebo Jerry so svojimi veľkolepými plánmi. Keby bol poverčivý myslel by si, že niekto tam hore nechce, aby boli spolu. Ktovie prečo ho vzápätí napadlo otcovo meno.
Zodvihol hlavu a snažil sa v dave nájsť Gretcheminu tvár. Nevidel dobre kvôli hlúčiku, ktorý sa utvoril pred barom, ale potom sa jeden chlapík rozosmial a potiahol so sebou oveľa mladšie dievča. A Gretchemina stolička bola prázdna.
Luke sa snažil nájsť jej tvár niekde poblíž, ale spočiatku nevidel ani Jerryho. Ibaže nájsť Jerryho bolo oveľa jednoduchšie ak človek poznal vzorec jeho správania. Po tom množstve pohárikov mohol byť len na dvoch miestach: dolu pod barom a v bezvedomí alebo pri nejakej osamelej žene, ktorej z tváre presakuje rovnaké zúfalstvo ako z tváre jeho starého priateľa.
Luke odložil nabok gitaru, zmohol sa na kývnutie pre kapelu, ktoré mohlo znamenať rozlúčku aj odkaz nech sa strčia a ignoroval akékoľvek protesty z ich strany. Skončili spolu. Nič im nedlhoval.
No teraz bolo oveľa ťažšie predrať sa k baru, pretože ho na každom kroku zastavovali ľudia, potľapkávali ho po pleci alebo mu do rúk strkali popísané papieriky. Vydýchol si až vtedy, keď sa dostal hlbšie, tam, kde chabé barové osvetlenie nedosiahlo na pódium, takže všetky tváre kapely sa zdali rozmazané. Ľudia tu si už neboli celkom istý či je on práve tým maníkom, ktorý pred chvíľou vystupoval a popravde boli poväčšine takí opití, že im to bolo jedno. Vynikajúce. Toto potreboval. Nájsť Gretchem, Jerryho a vypadnúť.
Nakoniec Jerryho našiel celkom rýchlo. Sedel pri stole so ženou, ktorá vyzerala o niečo staršie než on, ale to mu očividne nevadilo. Usmieval sa, strihal komplimenty a pritom sa nenápadne posúval bližšie k ženinej stoličke. Luke ho zachytil ešte predtým než Jerry stihol žene položiť ruku okolo pliec.
"Jerry, kde je Gretchem?"
Jerry sa zatváril nechápavo a trochu rozhorčene, že ho Luke vyrušil. "Ja neviem, kamoš. Ešte pred chvíľou sedela tamto na stoličke a nemala ďaleko k tomu, aby jej vypadli oči. Počuj, ako to robíš?"
Luke pokrútil hlavou a chytil smejúceho sa Jerryho za plecia. Náhle mal chuť zatriasť ním. Namiesto toho mu luskol pred tvárou, aby upútal jeho pozornosť. "No tak sústreď sa."
"Hej, hej, hej. Čo je? Správaš sa ako cvok. Možno len išla na dámy, dočerta! Čo je to s tebou? Dopekla!"
Jerry sa mu vytrhol a premeral si ako mal pred sebou blázna. Ibaže Lukov nepríjemný pocit rástol, aj keď musel uznať, že Jerry má pravdu. Správal sa ako cvok.
A pretože sa správal ako cvok zamieril naspäť k baru.
"Prosím vás, pamätáte si dievča, ktoré tu bolo so mnou? Malá, tmavovlasá, zelené oči a..."
Barman, ktorý práve utieral pohár sledoval jeho gestikuláciu a potom pokýval hlavou.
"Mal by si si ju lepšie strážiť, braček. Práve odišla s nejakým chlapíkom."
Nejaký chlapík mohol byť ktokoľvek, ale určite nie niekto s kým by Gretchem išla dobrovoľne. Bola tu predsa s ním a bez rozlúčky by neodišla. Poďakoval sa barmanovi a pretlačil cez húf ľudí k východu.
"Gretchem!" zakričal len čo sa ocitol vonku a chladný vzduch mu plnou silou narazil do tváre. Po hluku a teple tam vnútri sa mu nachvíľu zatočila hlava a všetky zvuky v ušiach zneli akoby ich niekto obalil celofánom, tupo a nezreteľne.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   St február 01 2012, 19:26

Gretchem Blake



*Chladný noc vzduchu vystriedal zadymené prostredie podniku, ruch ostával niekde za jej chrbtom. Stisk na jej ruke však nepovoľoval, skôr naopak, každým krokom silnel a silnel, akoby Eliot čakal, kedy sa pokúsi utiecť. Napadlo ju to, no pri tej krátkej myšlienke to i končilo. Nikdy predtým u neho nezaznamenala agresivitu, aj keď tušila že by k nej mohlo prísť, ak by mal pocit že niekde "rozptyľuje" jej pozornosť, že niekto sa môže dostať na "jeho" miesto. Sama to ešte prednedávnom považovala za nepodstatné, pretože nepredpokladala že jej život sa takto pozmení, no teraz bol čas riešiť to, čo odkladala a teda si za to mohla sama.* Eliot, mali by ste sa upokojiť. Vaše správanie prekračuje isté hranice a aj keď ja vám nechcem nijako ublížiť, ak by sa o tom dozvedli nadriadení, presunuli by vás k inému psychológovi a to predsa nechcete. Tak ma puste, ja sadnem do taxíku a pôjdem domov. *Z domu by pokojne zavolala Lukovi že je v poriadku, no Eliotovi sa to beztak nevidelo. Len pokrútil hlavou a ťahal ju ďalej, keď sa tichom chladného vzduchu rozozvučalo Gretchemino meno. Trhla sebou, chcela len otočiť hlavu aj keď už boli za rohom, čo Eliot pochopil ako znak toho, že bude kričať. Zdrapil ju za krk až to zabolelo, zobral jej s kyslíka že sa musela snažiť dýchať, kričanie nepridalo do úvahy, aj keď to ani nebolo v pláne. Bála sa, bála sa čo chcel urobiť, no ak chcela aby uveril jej tvrdeniu že pôjde domov, nemohla to urobiť. Beztak to ale pochopil práve tak a ona sa ho pokúsila odtlačiť. Bezvýsledne, ruky na ktorych nebolo množstvo pevných svalov no predsa boli silnejšie než tie jej ju držali a dotlačili až k taxíku. Rozcapil dvere a posotil ju dnu, načo si len sadla. Šofér sa nestaral, hľadel pred seba a ona si zložila ruky v lone. Srdce vo vnútri jej bilo ako splašené, aj keď navonok bola pokojná. Prejaviť zaváhanie, slabosť či nejaké pochybnosti nemohla, myšlienka na slobodný odchod ju nútila mať kamenný výraz na tvári. Eliot sa k nej otočil, stále nevedel kde Gretchem býva. A tak dlho ho to už zaujímalo.* Kde bývate Gretchem? *Mlčky k nemu otočila hlavu, povedať mu to znamenalo odhlaliť niečo, načo nemal právo, niečo čo ju chránilo pred jeho posadnutosťou a dávalo jej pocit bezpečia.* Odvete ma na roh 19tej ulice. *To boli dva rady činžákov pred tým kde bývala ona, poznala v tej bytovke uja čo strážil ich strechu, na ktorú vzala Luka v tej jeden večer. Dnes nemal službu, určite pozeral ten svoj tenis, ktorý ho tak fascinoval. Auto sa pohlo a Eliot vytrhol Gretchem kabelku.* Eliot...?* Chcela sa spýtať čo to robil, no on len vytiahol mobil. Chvíľku do neho ťukal, prezral posledné hovory. Figurovali tam len tri mužské mená, ktoré si napokon našiel z zozname a prezrel fotky. V tej chvíli ľutovala že si ku kontaktom pridelila fotky. Luka našiel rýchlo, pokrčil čelom a kontakt vymazal. V Gretcheminej hlave sa ozvalo jendo veľké dočerta, nevedela jeho číslo naspamäť a šanca že ho z domu kontaktuje bola teda nulová. Číslo syna miliardára nebolo práve také, čo sa dalo zistiť v zlatých stránkach a internete. Nepovedala ale nič, akoby si to ani nevšimla, len sledovala ako sa približujú k bytovkám. Eliot bol pokojný, vedel kde býval ten Luke ako si prečítal v mobile a rástlo v ňom nadšenie, že spozná kde doktorka býva.* Môžem ísť Eliot? *Ozvala sa, ako zastavili, aj keď motor hučal ďalej. Eliot zaváhal, premeral si bytovku a pozrel na ňu.* Môžem ísť s vami Gretchem? Dnu? *Akoby to bol zase ten posadnutý Eliot z ordinácie, akoby pocit že je tu bez Luka navracal všetko do správnych koľají.* Nie, dnu si nikoho nevodím, len rodinu a svoju kolegyňu. Ani Luke u mňa nikdy nebol, chcela som sa len zabaviť...*Klamala, aj keď bolo pravdou že Luke u nej nikdy nebol.* Dobrú noc Gretchem. *Naklonil sa, chcel bozk, no ona len šikovne otvorila dvere taxíka a ponorila sa do chladu. Rýchlymi krokmi zamierila k bytovke, na schodíku zahrala divadlo potknutia, aj keď účelom bolo len to, buchnúť rukou po zvončeku s menom pána. Potom chvíľku lovila v kabelke kľúče kým sa neozval jeho hlas a ona ho požiadala o otvorenie. Eliot z auta cez jej chrbát vidieť nemohol či otvárala a ako, takže o chvíľku už bola v bezpečí bytovky a upalovala hore. Pán bol prekvapený, ona vyplašená a v krvi jej ešte koloval adrenalín. Len v skratke vysvetlila čo sa stalo, nakukla von, kde Eliot ešte stále sedel v taxíku a čakal.
"Luke ma bude hladať," počula jeho výkrik, určite mu bolo jasné že by neodišla len tak a už vôbec nie bez rozlúčky.
"Ostaň tu, pôjdem pred tvoju bytovku a počkám tam a zavolám známeho zo strážnej služby, či dnes nemá službu na polícií. Ak by tam volal, povedia mu, nech zavolá na moje číslo, ja by som ho už usmernil, neboj sa." Pohladil ju po vlasoch, potom už len navliekol hrubú bundu, vzal svojho malého psíka a zahral sa na dedka čo nemôže spať a tak venčí. Gretchem sťažka vydýchla, usadila sa na gauč s dekou na sebe a mlčky čakala, aj keď každá sekunda jej pripadala ako večnosť.*

*Eliot mal ale jasné plány, nedôveroval tomu mužovi a obával sa, že Gretchem znovu zlyhá. Zatiaľ čo sedel v taxíku a sledoval dianie pri bytovke, vytiahol z vrecka mobil. Jeho brat nebol blázon, no bol to debil. Agresívny debil. So svojimi troma kamarátmi prečesávali bary a práve jemu volal. Dal mu rýchle info, najmä o aute toho fagana a jasne naznačil, že by mu mohli dať nakladačku a upozorniť ho, kam už nemá chodiť. Eliot si nebol istý či tam ešte bude jeho auto stáť a či ho stihnú, no ak by predpokladal že ju stiahol preč nejaký úchyl, asi by najprv začal prečesávať okolie, či ju nestiahol niekam do kríkov za roh či niekde, kde by ju rýchlo pretiahol. Tí štyria ho hádam na tom parkovisku počkajú a dajú mu príučku.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   St február 01 2012, 21:03



*Stáť na mrazivom vzduchu pred barom a len tak čakať so založenými rukami nebol jeho štýl. Ešte raz nahlas vykríkol Gretchemino meno, ale jedinej odozvy, ktorej sa dočkal bola séria pokrikov od skupinky sporo odetých žien. Postávali pri múre budovy a očami vyhladovanými po peniazoch striehli na možnú klientelu.
"Hej, cukríček, ak chceš budem tvoja Gretchem. Stačí len povedať. A zadarmo," dodala akoby mimochodom a vzápätí sa drsne rozosmiala.
Luke si ju nevšímal, ale uvedomil si, že nemá ďaleko od toho, aby stratil nervy. Bolo jasné, že Gretchem neodišla na toaletu, pretože barman ju videl s nejakým mužom. Bol hlupák, že sa nespýtal na jeho výzor, ale pochyboval, že by mu to bolo na niečo platné.
Bez rozmýšľania sa otočil na päte a zamieril priamo k skupinke prostitútok. Tá, ktorá sa mu už predtým prihovorila sa odlepila chrbtom od steny a premeriavala si ho drzým pohľadom, ktorému neuniklo nič z jeho postavy. Zvlášť, keď si zastal oproti nej a ona ešte stále upierala zrak na jeho slabiny akoby si myslela, že ho tým vzruší dosť na to, aby to bolo poznať.
"Pred malou chvíľou vyšla z baru dvojica. Muž a žena. Žena asi takto vysoká..." rukou naznačil vzdialenosť od zeme, ktorá sa končila tesne pod jeho ramenom,*... tmavovlasá a zrejme nešla dobrovoľne."
Prostitútka si založila ruky krížom cez hruď čím len zdôraznila plnosť svojho extravagantného výstrihu a pomaly, akoby mu robila láskavosť, zodvihla pohľad k jeho tvári. "Cukríček, myslím, že v našej brandži žiadna nerobí dobrovoľne."
Luke pokrútil hlavou, vedel, že žena sa ho snaží len vyviesť z miery z veľmi prozaického dôvodu. Bez obalu vytiahol peňaženku, otvoril ju, neskrýval množstvo bankoviek, ktoré v nej boli pekne uložené a vytiahol všetky.
"Myslím, že si na niečo spomínam. Nízka tmavovlasá, do tváre malé nevinné dievčatko. Luis si určite spomenie na viac. Hej, Luis!"
Luke predpokladal, že Luis je prostitútkina kolegyňa, ktorá šlape chodník o niečo ďalej, ale vzápätí bol nútený pozmeniť názor, pretože z tieňa pod rozbitou lampu sa vynorilo pekných stopäťdesiat kíl živej váhy.
Medzitým už Luke vytiahol mobil a našiel s ňom Gretchemino číslo. Mal by volať políciu, ale ak bola šanca, že to zodvihne musel to skúsiť. Poznal už metódy policajného vyšetrovania a vedel, že viac získa ak najskôr vyskúša všetky svoje možnosti. Pri uchu mu zapípal vyzváňací tón, ale to sa už za Luisovým chrbtom objavili ďalší traja muži. Všetci spolu vyzerali akoby vo väzniciach mali nedávno deň otvorených dverí a im sa nejako podarilo dostať von. Drsní chlapi, ramenatí a očividne pripravení zlomiť pár kostí. Luke sa obzrel na skupinku prostitútok, ale tie už boli preč akoby záhadne splynuli s tieňmi po stranách budovy. Žena, ktorej dal celý obsah peňaženky ho okašľala a ak toto nebol úmysel potom mal sakramentskú smolu.
"Myslím, že bude najlepšie ak teraz pôjdem a budem svoju priateľku hľadať niekde inde," prihovoril sa mužom, ktorý si pred ním zastali do polkruhu. Takže cesta najmenšieho odporu? Luke sa snažil ako len mohol, aby vyzeral pokojne a vyrovnane, aj keď všetko v ňom kričalo a pripravovalo sa na bitku. Adrenalín mu rozpumpoval srdce, keď hodnotil svoje možnosti. Chlapík, ktorého prostitútka oslovila menom Luis mohol byť vysoký tak meter deväťdesiat. Vlasy na hlave mal ostrihané podľa krátkeho vojenského strihu, takže sa nedala rozoznať ich skutočná farba a podľa sebaistého výrazu to bol preborník v začínaní konfliktov. Zvyšní traja muži boli takmer jeho vernými kópiami a všetci do jedného vyzerali ako reklama na bodybuilding. Neprirodzené nafúknuté svaly na ramenách im obťahovali tričká s krátkymi rukávmi a každú chvíľu sa napínali ako muži zatínali a uvoľňovali päste.
"Myslím, že najlepšie bude ak sa s tou ženou už nikdy nestretneš," prehovoril Luis a povytiahol obočie akoby si bol istý tým, že potom vyzerá ešte hrozivejšie.
Luka tá poznámka zarazila. Takže nešlo o náhodu! Niekto musel Gretchem a jeho sledovať. Niekto kto by bol rád, keby jej dal pokoj.
Stále si držal mobil pri uchu, nechal ho zvoniť, ale ruku pomaly skladal dolu. Uvedomoval si, že ju bude potrebovať, pretože toto mala byť výstraha a on výstrahy nemal rád. Veľmi dobre vedel, že proti tým štyrom nemá nijakú šancu, ale každý úder, ktorý uštedrí sa aspoň pripočíta k jeho dobru.
Luis kývol hlavou a skupina sa pohla jeho smerom ako jeden. Prvému úderu sa Luke vyhol, aj druhému, ale vzápätí mu jeden z chlapíkov zasadil pravačkou úder rovno do brucha, takže ho prehlo, zalapal po vzduchu a mobil mu pritom vypadol z ruky. Nanešťastie nemal dosť času spamätať sa, preto ho ďalší úder zospodu do brady vystrel ako prútik. Zúrivosť, ktorá do Luka vošla bola len chabým pokusom jeho mozgu spustiť v ňom pud sebazáchovy. Rozohnal sa a päsťou zasiahol Luisa rovno do oka. Ten sa zapotácal a uvoľnil miesto svojmu kolegovi, ktorému sa takisto ušlo niečo z Lukovej agresivity. Niekto ho však zozadu chytil, skrútil mu obe ruky za chrbát a podržal ako vo zveráku. Snažil sa oslobodiť, muža pred sebou kopol do rozkroku za čo sa mu ušlo len pevnejšieho zovretia.
Luis, ktorému už oko začalo mierne puchnúť si pošúchal bradu a pretlačil sa pred Luka.
"Ako som povedal. Drž sa ďalej od tej ženy."
A vzápätí nasledovala salava úderov, pri ktorých sa Lukove vnútornosti premenili na boxovací vak. Keď už mal brucho riadne "premasírované" odstrčil Luisa ten chlapík, ktorý od neho schytal ranu do rozkroku.
"Sladké sny, cukríček."
Úder so spánku poslal Luka rovno do bezvedomia. Cestou tam ho napadlo, že keby jeho otec tušil, kde to jeho syn dopracuje, zaplatil by mu radšej hodiny boxu než boj s kordom. Toľko k výchove miliardárovho synčeka.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   St február 01 2012, 21:54

Gretchem Blake



*Ručička na hodinách sa pomaly presúvala a Gretchem žmohlila deku. V jednej chvíli sedela, v ďalšje, ako začula vyzváňať svoj mobil vyskočila na nohy. Hlupaňu ju nenapadlo, že Lukovi nikto číslo nezmazal a on jej môže zavolať. Zamotala sa do deky a skoro spadla pri ceste smerom ku kabelke hodenej v predsieni, no nedbala, vymotala sa a utekala. Keď dobehla do predsiene, mobil ešte zvonil a ona ho s nádejou zdvihla.* Luke?!* Ozvala sa zadýchaná do telefónu, no hlas sa neozval. Počula však nejaké iné, zároveň však nevedela s jasnosťou rozoznať skoro nič, pre hluk a viaceré hlasy. Niečo zarachotilo priamo v telefóne, nebolo ťažké domysleiť si, že to bol pád či úder mobilom o niečo tvrdé.* Luke? *Zopakovala, no nikto ju tam nemohol počuť. Zato ona počula dosť, šuchot, pobavený smiech nepochybne aspoň dvoch mužov, zvuky ako z filmu pri pouličnej bitke.* Dočerta...Luke...*Zaklapla mobil a presunula sa k oknu, Eliot tam bol stále, no čoho bol schopný voči mužovi ktorý ho ohrozoval? Cítila sa vinná, vedela o Eliotovej rodiacej sa posadnutosti a nič s ňou nerobila a teraz na ňu doplatil niekto iný. Bola to jej vina a Luke...* Nepanikár. *Upozornila samú seba a zapla drobnú lampičku. Bolo veľa hodín, keby sa nič nedialo, išla by spať. Eliot vonku by tomu mal tiež veriť. Zhasla preto lampu, no nepredpokladala, že odíde. Všetky jej znalosti a inštinkty jej našepkávali, že ju bude strážiť, pre prípad, žeby chcela odísť či prišiel Luke. No ona tu nemohla sedieť, ľutovala že nemala číslo na Jerryho. Predstava že Luke tam niekde...Zahnala všetky zlé predstavy, ktkoré by ju len viac stresovali a hnali jej do tela strach a prešla do kuchynky s jedálňou. Otvorila dvere na drobný balkón, ruky pevne ovinula okolo zábradlia. Táto strana bola otočená iným smerom než bolo parkovisko, keby zliezla, nevidel by ju. Vedela že dole boli ešte jedny dvere, no tie boli určite zamknuté, bývali aj cez deň. Zahľadela sa dole. Len tak sa jej zatočila hlava pri tom pohľade, aj keď to bolo len druhé poschodie.* Zvládneš to. *Presviedčala sa, keď sa pobrala lašovať po skrinkách. Nebolo jej príjemné rozhadzovať skrine starého pána, no vedela že jeho syn u neho máva veci na lezenie, keď ide s frajerkou na stenu. Našla ich, netrápilo ju že nevedela ako sa to používalo. Potrebovala len niečo čo sa nerotrhne a čo jej pomôže. Do časti sa "navliekla ako do kraťasov", utiahla remienky a potom zvyšok pripevnila ku kovovému zábradliu. Znovu sa naklonila s rukami pevne ovinutými okolo zábradia a srdce sa jej rozbúchalo ako zvon. Vedela že nemala na výber, jej priority boli jasné, aj keď jej strach si nechcel dať pohov. Netušila ako sa spustiť, len preliezla cez zábradlie a radšej už dole nepozrela. Nohy sa jej triasli a nebolo to práve od zimy. Uchopila lano na vrchu a opatrne si sadla. Istiť samú seba bolo nerozumné, no pud sebazáchovy bol jasný. Cesta dole jej trvala, lanko jej dooškrelo ruky až do krvi, pretože na rukavice nemyslela. dole len zhodila veci, siahla do vrecka po mobil a peniaze s kľúčmi od bytu a rozbehla sa na vedľajšiu ulicu, volajúc taxík. Pán prekvapene hľadel na jej bledú tvár a kým prišiel taxík, poznal všetko čo potreboval. Taxíkov bolo v meste ako maku, o chvíľu v jednom sedeli a auto sa rútilo späť k podniku.* Počkajte tu, len niekoho vyzdvihem, dostanete svoje peniaze...*Zamrmlala ako vyšla z auta. Netušila kde hľadať, preto siahla do vrecka a dala vytáčať posledný prijatý hovor. Zvonenie nepočula, až keď prešla hlbšie na parkovisko začula tichú melódiu. Starý pán ju nasledoval aj keď jeho uši neslúžili už tak ako kedysi. Pohlad na Luka Gretchem zabolel, hlavne keď vedela že za všetko mohla ona. Prvá jej obava však bola horšia než bitka, no v chladnom vzcuhu videla jeho výdychy. Pán zo strechy ho opatrne chytil pod ramená, Gretchem mu pomohla vziať ho za nohy a spoločne ho vzali k taxíku. Výraz šoféra prezrádzal nesúhlas že ho nakladajú, no Gretchem mu tam len vysypala obsah svojich vreciek, čo bolo o dosť viac než bola platba za cestu sem i späť a to čakanie. Ostal ticho a auto sa pohlo späť k jej bytovke. Pán zo strechy ostal sedieť v predu, ona len mlčky hladila Luka po vlasoch, aj keď to bol len pohyb ktorý mal upokojiť ju, on ho mohol len ťažko cítiť. Nemala so sebou vreckovku aby mu utrela krv, no to malo čas. Šofér im napokon pomohol dostať ho až do jej bytu, kde ho zložil na jej posteli, aj keď ona necítila nijaký pokoj, možno len ten falošný. Neverila že sa to takto skončilo, že Eliot dá pokoj. Teraz keď Luka videl, bude striehnuť na každý jej krok a nijaké varovania od polície ani nikoho ho nezastavia.* Ďakujem, mrzí ma že som vás do toho zatiahla. *Povedala pánovi, no ten len pokrútil hlavou.* Mala by si to ohlásiť na polícii, ten muž nie je psychicky vyrovnaný a nevieš čoho je schopný aby ťa mal len pre seba. *Nepovedala nič, len prikývla a po pár ďalších slovách a dohode s pánom o tom, aby jej zavolal keď Eliot odíde zavrela dvere a zamkla. Zatiahla závesy a nabrala si čistej vody, potichu prejdúc do spálne. Zažala len drobnú lampu, aj keď túto bytovku nikto nesledoval. Usadila sa hore a opatrne mu očistila krv a priložila k tvári ľad. Vedela že bude dobytý aj inde, no začala takto. Jeho rebrám a bruchu a ničomu inému beztak nemala ako pomôcť, bolo lepšie keď spal a ľad by ho asi na tele prebral a ničomu by nepomohol. Modriny a bolesť prídu aj tak. Ošetrila mu teda aspoň sčasti tvár, opatrne vyzliekla košeľu a prikryla ho. Zelené oči smutne zostali hľadieť na jeho tvár, výčitky i zlosť na Eliota kolovali jej telom. Napokon potichu vyzliekla svoje tričko od Lukovej krvi a natiahla to v ktorom spávala, na legíny kašlala. Len sa šuchla na druhú polovicu a prikryla sa, mysliac si, že bude hore. Dlhý čas aj bola, než adrenalín z jej tela išiel preč, no oči napokon zavrela tiež.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   St február 01 2012, 22:00

Eliot

*Taxikár nedbal, podriemal si, zatiaľ čo Eliot bedlivo sledoval bytovku. Izby už boli tmavé, nikde sa nesvietilo, dokonca i ten pán čo predtým išiel venčiť psa sa vrátil a okolie ostalo tiché. Volal mu Luis, čo ho neskutočne potešilo, ten fagan ostal ležať kdesi na betóne. Dúfal, veril, že to ho odradí motať sa okolo jeho Gretchem, pretože to nemienil dovoliť. V hlave vymýšľal plán ako ju mať len pre seba, napádali ho normálne veci, no aj tie, ktoré dávno prekračovali hranice zákona a možností. Kúpiť chatku, tam ju zavrieť a mať skutočne len pre seba, môcť sa na ňu dívať, nosiť jej jesť, rozprávat sa s ňou kedykoľvek sa jej zažiada. Pohladiť ju po tých vlasoch...Mierne sa strhol na zvuk mobilu. Luis mu volal kde trčí a on pozrel znovu k bytovke. Stále tma, aj keď hodiny sa blížili k ránu. Hodil peniaze vodičovi na predné sedadlo a vykĺzol von, peši kráčajúc do mesta do bytu kde býval spolu s Luisom. Musel sa s ním poradiť, on mal dobre nápady. Drastické, no dobré. Riešili veci natrvalo. Keby náhodou bitke nepomohla, určite by vymyslel niečo, čo by zabralo stopercentne. A možno tá chatka nebola taký zlý nápad, ešte si to musel premyslieť. A zistiť kto ten Luke bol. Ten ksich z niekade poznal, no netušil z kade. Neprišiel mu taký tuctový, ani z ordinácie ho nepoznal, tak kde ho mohol vidieť? Spýta sa Luisa, isto na to prídu...*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   St február 01 2012, 22:57



*Mal len akýsi neurčitý pocit, že sa z jeho telom niečo deje, ale viečka boli príliš ťažké, aby sa ich vôbec pokúšal otvoriť a vnútornosti akoby sa mu zväčšili na dvojnásobok svojej veľkosti. Jednu chvíľu si dokonca myslel, že ich vyzvracia, ale potom sa ozval Jej hlas a zázračne ho upokojil. Ak bola pri ňom možno sa mu to len zdalo. Nebol si istý či je možné mať halucinácie, v ktorých cíti vôňu, ale to bola príliš zložitá myšlienka na to, aby si ju v tom momente uchoval v mysli.
Mohol len tušiť, že ho niekto našiel, pretože už neležal tvárou nachodníku. Zacítil cigaretový pach v malom priestore, do ktorého ho uložili a potom dotyk niečej ruky. Bola jemná, preberala sa mu vlasmi a bolo to tak neskutočne príjemné, že sa pokúsil zodvihnúť viečka a pozrieť sa komu tá ruka patrí. Nakoniec to vzdal a znovu ho zahalilo veľké nič, prázdnota, ktorej sa nedesil, pretože bol niekto pri ňom.
Keď otvoril oči hľadel priamo do plafónu. Ležal na posteli v neznámej izbe, prikrývku mal vytiahnutú až k brade a podľa toho ako sa matrac po jeho pravej strane zvažoval musel niekto ležať vedľa neho.
Pomaly otočil hlavu a pohliadol na tvár, ktorá bola len niekoľko centimetrov vzdialená od tej jeho. Vankúš, na ktorom ležala jej deformoval líce, takže v spánku trochu špúlila pery, ale inak bola uvoľnená. Spala.
* Gretchem,* oslovil ju hlasom, o ktorom si myslel, že je tichý, ale nakoniec bol tichý a chrapľavý akoby mu šmirgľom prebrúsili jazyk a do hrdla naliali kyselinu. Doriti, snažil sa spomenúť si kedy naposledy dostal takú nakladačku a mozog mal ako spomalený. Odrazu mu to všetko doplo naraz až sa mu z toho zakrútila hlava a všetko sa zhoršilo, keď sa prudko posadil. V tom okamihu ho skrútlo od bolesti, ale našťastie bol taký duchaprítomný a namiesto zastonania všetko stlmil zaťatými zubami. Nejaký chlapík odviedol Gretchem preč a potom na neho poslal maníkov s odkazom, že sa má od nej držať ďalej. Miestnosť, kde bol teraz nespoznával, ale niečo z štýlu, akým bola zariadená mu našepkávalo, že je u Gretchem doma. Ako sa to všetko stalo? Ako ho našla? Bola v poriadku? A kto dopekla bol ten tajomný chlap?
Všetky tie otázky, ktoré chcel Gretchem položiť museli počkať, pretože ho naplo a krútenie hlavy sa premenilo na kolísanie, keď sa vypotácal z postele a v hrôze z toho, že by mal Gretchem ovracať koberec zamieril k prvým dverám, ktoré mu pripomínali kúpeľňu. Našťastie vpadol do tých správnych a keď ramenami objal záchodovú misu telom mu prešiel kŕč, ktorý mu bol dobre známy. Nesnažil sa mu vzpierať. Dávenie oživilo každú bunku jeho tela, ktorá dostala na frak a keď kŕče ustali spakruky si prešiel po ústach akoby sa chcel zbaviť toho nepríjemného pocitu, že na ňom niečo ostalo.* Tak takto vyzerá skutočný hrdina.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   St február 01 2012, 23:21

Pán Ethan Handson

*Pán na dôchodku, aj keď doma ho to nikdy nebavilo. Ako mu umrela manželka, musel sa zamestnať a stráženie hornej časti bytovky, kde žila Gretchem ho bavilo. Mal tam pokoj, mal zároveň prácu a cítil sa užitočný. Ľudia v jeho veku už boli odpisovaný na šrot, mali si čítať noviny, hrať sa s vnúčatami a cítiť sa nepotrebne. On to nechcel, nevedel obsedieť aj keď i tá práca to obnášala. Mohol sa však rozprávať so strážnikmi z chodby, či sa zastaviť na kávu či čaj u Gretchem, prípadne prišla ona hore na kakao a hneď sa cítil mladšie. Včerajšia noc v ňom však zanechala nepokoj, nikdy nepočúval o jej práci lebo ona nechcela nič prezrádzať, pacienti boli tabu, čo chápal. Dnes ráno, keď kráčal smerom k jej bytu však mal pocit, že si predstavoval jej pacientov inak. Nie takýchto psychopatov čo zbili chlapca a ju "uniesli". V rukách si niesol nádobu s koláčmi a pred dverami neklopal. Bolo ešte šero keď kráčal, kľúče mal ešte z času, keď Gretchem bola na Thanatose a on jej chodil polievať kvetiny. Nepýtala si ho späť, nebol dôvod, verila mu. Potichu odomkol dvere, zamkol ich a započúval sa do ticha. Len nakukol do spálne, kde tí dvaja potichu spali a sčasti na jeho starom srdci padol menší kamienok preč. Odložil koláče, dal robiť vodu na čaj a pripravil raňajky. Mal i mastičku pre chlapca, v dnešnej dobe sa všetkého dalo rýchlo zbaviť, aj keď zlomeniny či narazené rebrá, to bolo niečo iné. Lieky nechal pri poháry s vodou a roztiahol si noviny, keď začul neveslý zvuk vracania. Noviny zavrel, zložil okuliare a potichu prešiel za chlapcom. Klakol si k nemu, neraz klačal pri synovi, aj keď to ho mal chuť nakopať do zadku, ak prišiel opitý a potom budil celý dom.* Aj hrdina je len človek. *Odvetil na jeho slová ktoré zachytil a pozorne sa mu zadíval do časti tváre, na ktorú videl. Na podlahu položil pohár na vypláchnutie úst i servítky a povzbudivo sa usmieval.* Doniesol som nejaké lieky, zmierni to opuch i bolesť. *Hovoril potichu aby nezobudil Gretchem a zatial sa venoval mladému mužovi, na ktorom napokon Gretchem záležalo viac, než na strachu z výšok. O povesti mladého počul, no hlavu si tým nelámal, teraz si ju lámal len nad jeho neprížažlyvou spuchutou tvárou a telom.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   Št február 02 2012, 00:05



*Nečakal, že mu niekto odpovie, preto sa strhol a s pomocou rúk odsunul od misy dosť na to, aby videl kto to za ním stojí. Hlas mu nebol povedomý, ale tú tvár už spoľahlivo videl. Chvíľu mu trvalo, kým si ju spojil s menom Ethana Handsona, strážnika zo strechy, s ktorým ho pred nejakým časom Gretchem zoznámila. Bolo to prekvapujúce, ponižujúce a upokojujúce zároveň. Netušil, že v byte je okrem neho a Gretchem ešte niekto iný, ale popravde bol hore dosť krátko na to, aby sa venoval podrobnejšiemu skúmaniu svojho okolia. Teda až na záchodovú misu, s ktorou sa oboznámil veľmi dôverne.* Ďakujem, ale cítil by som sa lepšie, keby to bolo naopak.* Pokus o žart mu veľmi nevyšiel, pretože len čo sa usmial mu do pravej polovice tváre vystrelila bolesť. Rana na pere sa mu znovu otvorila a začala krvácať, preto sa natiahol po papierovej servítke a krv zotrel. S poďakovaním prijal aj pohár vody, ktorý mu starý pán predvídavo doniesol a niekoľkými glgmi spláchol v ústach nepríjemnú pachuť. Nebol dvakrát nadšený tým, ako sa mu telo premenilo na želé a jeho inak nenútené pohyby viazli v bolestivých kŕčoch, ktoré sa mu šírili žalúdkom. Rozhodne však nechcel zo seba robiť martýra, preto sa na muža znovu usmial, tentoraz o niečo presvedčivejšie a vzápätí zvážnel.* Čo sa minulú noc stalo? Je s Gretchem všetko v poriadku?
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   Št február 02 2012, 00:18

Pán Ethan Handson

*Ethan sa usmial, bol to úsmev muža ktorý nerád videl mladého muža v takomto stave, úsmev muža, ktorý mal syna, aj keď už staršieho než bol Luke. Vedel že prídu otázky, no napriek tomu sa najprv vystrel, zobral vedro spod umývadla a zložil ho k zemi.* Poď, neseď na zemi, vedro bude poruke. *Včera sa už na zemi neležal dosť, to hádam i stačilo. Okrem toho, predpokladal že už vyvracal hlavnú časť predošlého dňa, vedro skutočne postačí.* Gretchem je v poriadku, len sa o teba bojí. *Odvetil najprv na druhú otázku, pretože sa na ňu odpovedalo jednoduchšie.* Neviem či sa spolu rozprávate o jej práci, no má tam takého pacienta, čo si k nej vybudoval hlbší vzťah než by mal mať. Včera vás sledoval a zobral ju z baru, pravdepodobne na teba poslal aj tvorcov tejto omaľovnánky čo máš teraz na tvári a tele. *Hlas mal vážny, určite mu nemusel hovoriť, že tým to asi neskončilo. On nebol psychológ aby odhadol čo ten muž bude chcieť urobiť, no nič dobré to určite nebolo.* Poď, pozriem sa na teba skôr ako sa Gretchem zobudí a začne si o teba robiť starosti, že sa k tebe ani nedostanem. *Samozrejme preháňal, no chcel jej trochu ušetriť obavy. Gretchem sa medzi tým začala prehadzovať, tak ako pár krát v noci siahla rukou kúsok od seba a skontrolovala či tam Luke je, spravila to i teraz. Miesto však bolo prázdne a ona sa prekvapene posadila a započúvala do domu, aj s rýchlo tlčúcim srdcom.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Hl. mesto Telarionu   

Návrat hore Goto down
 
Hl. mesto Telarionu
Návrat hore 
Strana 31 z 33Choď na stránku : Previous  1 ... 17 ... 30, 31, 32, 33  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Planeta Telarion-
Prejdi na: