RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Caffeé Latte, 9.2.07, Únos

Goto down 
AutorSpráva
Alexandra Ling Xiaoyu
Psychológ, lekárka
avatar

Female
Počet príspevkov : 1149
Rasa : človek :)
Vek postavy : 23.2. 23 rokov

OdoslaťPredmet: Caffeé Latte, 9.2.07, Únos   Po apríl 16 2007, 12:01

Jedného pekného dňa išla Caffeé po ulici. Teda, nie žeby šla, ona skôr bežala. V rukách zvierala batoh plný podstatných vecí ako zubná kefka a podobne. Bola totiž práve na úteku. Úteku z detského domova kde bývala. Kde bývala... potlačila slzy pri spomienke na minulosť. Pohodila plavými vlasmi keď zrazu začula nejaký zvuk. Vychádzalo to sprava. Či vlastne nie. Zľava. Nie, spredu... alebo žeby zozadu? Hučalo to ako vrtuľník, no omnoho menej. Ako vrtuľník... a vrtuľník lieta hore. Vo vzduchu. Caffeé vyvrátila hlavu hore a vzápätí sa hodila nabok do trávy. Asi bude mať modriny, no aj tak to stálo za to. Inak by ju totiž rozmliaždilo čosi také... také... také divné. Vyzeralo to ako torta... ale bez sviečok a všetkých ostatných povrchových úprav (ako napríklad nápisy „všetko najlepšie“ alebo cukrových ruží alebo čoho)... bolo to tmavo modré a nablýskané. Zrazu sa začalo rozvidnievať, lebo dovtedy aj napriek tomu, že bol deň bolo tmavo. Bola to predzvesť búrky. No toto oranžové sve
tlo z „modrej torty“ bolo akési iné. Všetko okolo stíchlo. Fúkal vietor, no akosi ho nebolo počuť. Caff videla ako sa malé dieťa na päť krokov od nej rozplakalo, no bolo to absolútne nehlučné. Z „modrej torty“ priam sálalo čosi zlé. Čosi, čo malo navždy narušiť chod ich životov... svetlo z „torty“ sa pomaly menilo na červené, potom plynule prešlo cez fialovú do modrej a nakoniec do zelena. Caffeé chcela odísť... no nemohla. Čosi ju držalo na mieste. Pozrela sa naokolo. Kdesi ďaleko videla auto. Išlo veľmi pomaly... vyzeralo to akoby v spomalenom filme. Z ničoho nič sa jej podlomili nohy. Priam si sadla do piesku ktorý pokrýval cestu. Malé dieťa a jeho mama sa naopak rýchlo (bolo vôbec možné hýbať sa až tak rýchlo?) pohli a veľmi zrýchlenou chôdzou prešli preč. Chôdzou... pomaly spomaľovali až nakoniec boli ešte pomalší ako auto. Caff sa snažila postaviť, no nech to chcela ako silne, nedarilo sa. Padla dozadu a pocítila na koži hlavy studený a mokrý piesok. Z posledných síl p
ootočila hlavu a videla ako do piesku stúpila kovová topánka. Topánka... nie, to skôr čižma. Zaborila sa do piesku a vedľa nej druhá... potom Caffeé stratila vedomie.

Keď sa prebrala bola na čudnom mieste. Bola to miestnosť polkruhového pôdorysu a na pohľad mala modré steny. Tmavomodré... Caffeé to aj čosi pripomínalo, no nevedela sa rozpamätať čo. Príšerne ju bolela hlava, no iba na jednom mieste. V strede čela. Chcela si tam siahnuť rukou, no nepodarilo sa. Najprv si myslela že je to pre to, že je taká slabá... ale potom sa jej do zápästia zarezala tvrdá obruč. Najskôr kovová. Nepríjemne to chladilo. Caff sa podarilo pootočiť hlavu. A uzrela čosi, čo jej pripomenulo udalosti posledných hodín. Vysokú kovovú čižmu. Z úst sa jej vydal tlmený ston. Niekto povedal čosi čomu nerozumela. Bola to iná reč, alebo je len taká unavená? Unavená... a to veru dosť. Dovtedy tlmené svetlo začalo oranžovieť. Ach, nie... červená. Takže znova stratí vedomie. Modrá. Posnažila sa zdvihnúť ruku no nešlo to. Tyrkysová. Už veľa nechýba... zelená. Zaťala zuby a snažila sa nestratiť sebakontrolu. Hlboký nádych... výdych... nádych... zas niekto niečo povedal. Ozva
lo sa len nerozhodné slovo... prvý výrok zopakovaný o to ostrejšie. Caff už jasne vedela ako zostať hore pri vedomí. Vtedy však dostala úder do hlavy. Nebolel veľmi, ale bol presne cielený... chrupavka na temene. Pocítila že sa prepadáva a zas stratila vedomie.

Teraz už bola prebratá. Vedela že má zaviazané oči a tak sa ich neobťažovala otvoriť. Rozviazať ich neprichádzalo do úvahy... mala zopnuté ruky. V nejakých putách. Jednoducho sa hrala na spiacu... alebo bezvedomú. Okolo už celkom jasne počula hlasy. Akurát že slová jej moc nehovorili. Zrazu ju niekto postavil na nohy. Postrčila ju nejaká chladná vec. Na chrbte pocítila kovové pichnutie.
„Nôž...“ povedala pomaly a ticho.
„Áno, dievča. A ak sa poriadne nepostavíš, asi ťa ním budeme musieť prebodnúť...“ chladne povedal čísi hlas. Možno ho už počula... a možno nie. Postavila sa rovno. Nôž ju začal postrkovať dopredu tak išla. Išla dosť dlho... chvíľu bolo podložie pod jej nohami tvrdé a rovné, inokedy hrboľaté. Nakoniec však až príliš rovné aby to bol len betón... alebo asfalt... trochu dupla. Ozvalo sa kovové štrngnutie. Teraz išli (lebo počula dupanie číchsi nôh – a nôž ju postrkoval stále) do kruhu. Aspoň sa tak zdalo. Teraz dole. A napokon otváranie dverí. Dali jej dolu šatku. Uvidela dvoch ľudí. Akurát že títo vyzerali tak inak... bledo, chladne... sotili ju dnu... do nejakej miestnosti. Miestnosť bola strednej veľkosti a bola v nej jedna posteľ. Od zvyšku chodby bola miestnosť oddelená mrežami, medzi ktorými bola medzera asi tak pol metra... Caffeé sa k ním pomaly priblížila a poobzerala sa, či naokolo nie je žiaden chladný a bledý človek. Vlastne... nebol tam nikto. Vopchala sa do medzery
medzi jednou a druhou mrežou. Zapulzovalo tyrkysové svetlo, odhodilo ju na posteľ a viac už o sebe nevedela.

Keď sa prebrala videla že pred posteľou stojí miska jedla a pohár vody. S vďakou sa poobzerala akoby mohla zistiť kto to tam dal a začala jesť. Za mrežami uvidela strážcu ktorý na ňu namosúrene hľadel. A uvidela aj chrbát nejakej ženy. Premklo ju tušenie že vďaka nej teraz môže jesť a s vďakou na ňu pozerala.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi http://gyro.slovakforum.net
 
Caffeé Latte, 9.2.07, Únos
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: Iné :: RPG práce-
Prejdi na: