Domček na lúke

((Shut up and drive! ))

*Yuki zamraučala, keď cítila, ako jej Thomasove horúce ruky prešli od bokov k prsiam a odtiaľ každá svojou cestou. Zovrela ruku, ktorou chytil tú jej. Inštinktívne sa primkla k perám bozkávajúcim okraje jej pŕs a v tele sa jej prebudila ešte väčšia vášeň. V živote jej nič nerobilo tak dobre, ako dotyk jeho jazyka na svojom a jeho lákavé telo, ktoré sa na nej vlnilo. Horela čím ďalej, tým viac. Jeho bozky boli prudké a horúce, no, čo bolo zvláštne, boli zároveň aj nežné. Zatvárala oči a vdychovala korenistú vôňu jeho pokožky a cítila páľavu z jeho bozkov. Rukou prechádzala cez jeho hodvábne vlasy, a bolo rozkošné, ako sa jej točili okolo prstov. Vyklenula chrbát, aby tak dala ruke pod jej chrbtom viac priestoru a začala ho bozkávať ešte vášnivejšie. Čakala, kedy ju vyslobodí z podprsenky, ktorá jej zrazu pripadala priúzka a zbytočná, no keď sa ozval hlas z reproduktora, až s ňou trhlo. V duchu zanadávala, no na tvári nedala najavo žiadné emócie. Až keď sa Thomas oprel o jej čelo, po jeho slovách sa neubránila úsmevu.* Vybral si si rýchleho šoféra, miláčik. *Pošepká s úsmevom a pohladí ho po tvári. Potom sa na jej nešťastie od nej odtiahol. Posadila sa, napravila si šaty a vlasy, a slabo sa uškŕňala nad Thomasovou nespokojnosťou. Iste, aj jej to bolo ľúto, ale nedávala to na sebe poznať. Vždy sa to totiž dá napraviť a vedela, že dnes ho poteší.* Sľubujem ti, že ti to vynahradím neskôr. *Povie s roztopašným úsmevom a začne mu naprávať trochu pokrčený oblek. Keď skončí, šprngne mu prstom jemne po nose.* Ideme? *Spýta sa s úsmevom.*

*Na dokončenie toho čo začali mali ešte celú noc, no on sa tak ľahko nedokázal postaviť a veselo usmievať, hlavne nie, keď jeho telo si aj tak robilo čo sa mu zachcelo. Mohlo ho napadnúť že ich cestovanie nebude prebiehať práve slovnou konverzáciou, keď sa ponúka toľko oveľa príjemnejších možností využitia času.* no môžeme... * odvetil krátko a radšej ju už nepobozkal, aby sa to zase nestrhlo inam* škoda že telo sa nedá tak ľahko uhľadiť ako oblečenie* uškrnul sa a ruku natiahol k drobnej zásuvke na kraji dverí limuzíny. Vytiahol jemnú čiernu látku a s úsmevom zamával pred Yuki* ak dovolíš, zviažem ti očká* zašepkal no nečakal na to. Natiahol ruky a opatrne jej zviazal oči aby nevidela kam kráčajú. Potom prvý vyšiel von a chytil ju za ruku aby bezpečne vyšla za ním* nie je to ďaleko* povedal veselo a rozhliadol sa po okolí. *

*Trochu ju prekvapilo, keď jej zaviazal oči. Nebola si istá, či Thomasovi dôveruje natoľko, aby mu to dovolila. No na druhej strane neverila, že by jej chcel nejako uškodiť. Keby to chcel, mal na to predsa už niekoľko príležitostí. No aj tak nebola zo zaviazaných očí moc nadšená. Hodvábna látka na očiach jej prekážala a neistota, že nič okolo seba nevidí bola dosť nepríjemná. No napriek tomu nič nehovorila a vystúpila z veľkého auta. Takmer až kŕčovito zovierala Thomasovu ruku, aby mala aspoň ako- takú istotu.* Nie som si istá, či chcem mať zaviazané oči, Thomas. *Povie neisto.* Skús ma pochopiť. Ja... *Nevedela mu to vysvetliť a nechcela ho uraziť ani sklamať.* Proste sa takto necítim dobre. *So zaviazanými očami bola viac- menej bezbranná a to sa jej nepáčilo ešte väčšmi. Bála sa bezbrannosti a už ju nechcela viac zažiť. Chcela Thomasovi dôverovať, no stálo ju to veľa síl. Avšak ak hovorí, že to nie je ďaleko, možno tú chvíľu zvládne, no takto nedokázala predvídať ani vlastné reakcie. Bála sa toho, že sa nedokáže dlho ovládať a situáciu svojim strachom zbytočne skomplikuje.*

*Aj ked ona to už nevidela, trochu sa zamračil, aj ked nie z dôvodu hnevu. CHcel Yuki odniesť na rukách aby sa nahodou nepotkla, no nechcel ju vystavovať stresu pre nejakú šatku. Pokojne sa natiahol a rozviazal jej ju. Slabo sa usmial a pohladkal ju po tvári* nemusíš ich mať zviazané* povedal potichu a teraz sa jej už naskytla možnosť vidieť kde zastavili. stáli na štrkovej ceste blízko lesa. Nepôsobil však strašidelne, chodníček po ktorom mali ísť bl osvetlený a upravovaný. Chytil Yuki teplou rukou a pokojne s nou vykoročil* aspon si vychutáš peknú teplú noc* usmial sa hľadiac striedavo pod nohy a na Yuki. Aj ked jej chcel oči rozviazať až na mieste, nijako mu to nenarušilo plány. Mala vlastne pravdu, zviazané oči nebolo nič príjemné a takto sa mohli aspon bezstarostne rozprávať* pamatáš sa na náš rozhovor a na to ked sme sa rozprávlai kde by sme chceli žiť?* spýtal sa sledujúc jej peknú tvár*

*Dalo sa povedať, že jej spadol veľký kameň zo srdca keď jej rozviazal šatku.* Ďakujem ti... *Povie potichu, lebo jej bolo trochu ľúto, ak tým Thomasa náhodou sklamala. No na Thomasovej tvári nebolo vidieť žiadne výčitky. V rýchlosti sa okolo seba poobzerala, no okrem lesa, cesty po ktorej prišli a štrkovitom chodníku, na ktorom stáli a ktorý viedol nevedno kam nič nevidela. Nechala sa ním viesť po chodníku, aj keď sa jej po štrkovitom povrchu s vysokými podpätkami moc dobre nešlo, preto viac ako muža po svojom boku sledovala cestu pod nohami. Mal pravdu. Táto noc je naozaj krásna. Babie leto je teplé, bez väčších zrážok a zamatovo čierna obloha je posiata tisíckami jasných drobných hviezd.
Pri jeho spomenutí na ich rozhovor na plese sa mimovoľne usmiala, pretože sa jej hneď vybavilo, ako sa spoločne kúpali vo fontáne.* Pamätám sa naň, akoby to bolo včera, Thomas... *Povie potichu a pomaly jej asi dochádzalo, kam to idu. No nedala na sebe nič vedieť. Nemohla to ešte vedieť isto.*

*Všimol si ako Yuki uprene sleduje štrk pod nohami a bolo mu jasné že na rozdiel od neho sa jej nekráča pohodlne* dúfam že ma za toto nezbiješ* ušknul sa a poľahky si ju zdvihol na ruky. Pobozkal ju na líce a vykročil dopredu* aj ja si na to pamätám...*prikývol súhlasne a zabočil doprava. Podľa mohnutného stromu pri jednej lavičke vedel, že ešte jedna zátačka a budú tam.* už sme skoro tam* ušknie sa a pokračuje* dúfam že ked ti poviem tak zavireš na krátku chvíľku tie tvoje krásne očká...bude to len pár sekúnd ked zabočíme. Nečakal na odpoved a zrýchlil krok. Pred zákrutou zastavila pozrel na mohutné stromy pri nich* čas zavrieť oči* usmial sa a pozrel jej do tváre*

*Prekvapilo ju, keď ju zrazu len tak z ničoho nič zdvihol na ruky, no neprotestovala proti tomu. Chytila ho rukami okolo krku, aby mu náhodou nevykĺzla a hlavou sa oprela o jeho rameno. Celý čas sa dívala na jeho tvár, ktorá stále hľadela pred seba. Chcela sa dotknúť tých plavých vlasov, pohladiť tvár, pobozkať pery a krk. Chcela sa dotýkať toho mužného tela, bozkávať a hladiť tú olivovú pokožku. Bohovia, chcela ho celého len pre seba.
Nechcela mu kaziť radosť a spýtať sa ho, či idú naozaj tam, kde si myslí, no určite vie, že má aspoň malé podozrenie. Thomas našiel svoj vysnívaný dom pri lese a teraz jej ho ide ukázať. Usmeje sa nad myšlienkou, že si splnil svoj ďalší sen. Určite je šťastný, a keď je šťastný on, cíti sa šťastná aj ona. Vlastne...bola šťastná vžy, keď bola s ním. Teraz sa už nebála mať zavreté oči. Veď aj tak by ich mohla hocikedy, keď by nemala dobrý pocit otvoriť. Keď zastavil a prehovoril na ňu. Opätovala mu jeho úsmev a bez slova zavrie oči. Potom sa k nemu viac pripne s hlavou pri jeho krku. Vdýchujúc jeho vôňu mu dá jemný bozk na krk ako znak dôvery a prísľubu, že oči neotvorí skôr, než jej povie. Aj keď nemá rada prekvapenia, no chcela Thomasa potešiť.*

*Spokojne sledoval ako zavrela oči. Pomaly sa pohol dopredu, zabočil a ocitli sa na dlhej lúke, posiatej množstvom pestrofarebných kvetov. Na konci stál domček, celý obrastený zeleňou a trochu neupraveným okolím. Bolo vidno, že tam už dlhší čas nikto nežije. Veď keď tam dnes ráno bol, všetko bolo posiate hrubou vrstvou prachu a všade boli pavučiny. Teraz tam už bolo čisto, aspoň miestnosti ktoré uznal za vhodné ako tak vyčistiť. Ani zdaleka sa to nelesklo, no aspon tam pri vstupe nedrážidilo nosy pri toľkom množstve prachu. Netušil či sa Yuki bojí pavúkov, no s ich odstranením si dal záležať. Zastavil pred domom a milým hlasom jej zašepkal do ucha* môžeš* na tvári sa mu zračil úsmev a chcel jej toho povedať ešte dosť, no radšej počkal na jej rekaciu*

((nemam uz co rozoberat a ani ma nic nenapada -_-" ))

*Celý čas mlčala a v mysli si predstavovala, ako asi bude dom vyzerať. Nikdy ani len neuvažovala, aký má Thomas vkus ani aký dom by sa k nemu hodil. Navyše bolo už vážne dosť neskoro v noci a jej sa už naozaj nechcelo premýšľať o takýchto malichernostiach. Len sa nechala Thomasom niesť a stále sa ho držala ako kliešť. Keď povolil, aby otvorila oči, urobila tak. Pozrela pred nich a pohľad sa jej naskytol na dom obrastený brečtanom. V mierne schátravenom a zanedbanom stave, no práve ten dodával celému domu to krásne a melancholické čaro, navyše ešte takto v noci pokrytý zamatovou čierňavou. Bol to naozaj krásny dom. Áno, práve tento dom sa hodil k Thomasovi. V prírode, pokojný, bez zbytočného zhonu veľkomiest, tak, aby mu pripomínal jeho voľný život. Presne taký, aký jej opísal na plese.* Je naozaj krásny... *Povie a napadne ju, ako asi tak vyzerá za denného svetla.* Tak si si konečne našiel dom tvojich snov... *Usmeje sa naňho.* Dúfam, že mi ho ukážeš aj z vnútra.

*Usmial sa a súhlasne prikývol* BUdemi cťou spraviť vám prehliadku slečna* ušknul sa, opatrne ju položil na zem a preplietol si s ňou prsty.* dom mojich snov....* zamrmlal a pokrútil nesúhlasne hlavou* ...nikdy som neuvažoval o tom, že budem bývať v nejakom dome sám....* pozrel na nu* ...zišiel by sa aspoň nejaký pes či mačka* zaškeril sa* ale nie, keď ťa Raito pustí, rád by som ťa sem vzal...*jemne jej prešiel palcnom po ruke* bývať* dodal pre istotu. Očami prešiel po dome a zastrčil ruku do vrecka, kde mal drobný kľúč a ešte pár vecí. Vytiahol kľučik ale stále pozorovol jej tvár. Netušil čo mu na to povie, vlastne ani nevedel či by tam s ním chcela bývať...*

/mam ti najsť aj obrázky z vnútra? ˇ :cherry1: /

((Ak sa ti chce hladat... :angel: ))

*Po jeho slovách chvíľu naňho len mĺčky pozerala. Dávala si všetky tie slova do súvislosti ale na jej vlastné zhrozenie jej všetko dochádzalo o čosi pomalšie, než bola zvyknuta. Jej impulzívne myslenie bolo rázom fuč. Nevedela, prečo ju to tak zaskočilo, veď jej o tom rozpával ešte v ten deň, keď za ňou prvýkrát prišiel na Telarion. No teraz...keď stáli pred tým domom...domom v ktorom by mali spolu bývať a ktorý by mal obom splniť ich sen...zdalo sa to všetko a príliš pekné na to, aby to bola pravda. Nedochádzalo jej to. Niekde ďaleko od nich teraz umierajú stovky Raitových a Viktorových mužov a možno aj oni obaja, a jej tu práve Thomas ponúka budúcnosť...Spoločnú budúcnosť. Aj keď jej už povedal, že sa stala súčasťou jeho vysnívaneho domu, nespoliehala sa na to úplne. Po vojne plánovala ostať u Raita ešte nejakú tú dobu aj po tom, čo jej dovolí opustiť jeho služby. Aspoň dovtedy, kým si nezaistí veci potrebné pre jej samostatný život. Kým si nenájde novú prácu, alebo by mohla ostať pracovať pre Raita ako normálny pracovník s nárokom na mzdu. Nechcela všetko nechávať sa "strýčka Toma Náhodu" a nechcela byť nikomu na príťaž. Zvlášť Thomasovi nie...Pozrela naňho a snažila si v mysli zostaviť aspoň nejakú súvyslú vetu. Bohovia, bola zmätená ako ešte nikdy.* No ja...Thomas, ja... *Nedokázala ani len vysloviť svoje myšlienky. Po prvýkrát v živote nebola schopná vydať zo seba súvyslú vetu a zakoktala sa. Cítila, že sa jej do líc nahrnula krv a dúfala, že Thomas si to nevšimne. Privrela oči a nadýchla sa, aby sa mohla lepšie sústrediť. Potom opäť pozrela do Thomasových tirkysových očí.* Naozaj by si chcel, aby som tu s tebou bývala, Thomas? *Povie nakoniec po krátkej chvíle mlčania.* Uvedomuješ si vážnosť svojich slov? *Bála sa toho, že ak by sa predsalen rozhodli pre spoločne bývanie, mohlo by to narušiť tú krehku rovnováhu toho, čo medzi nimi je. Nepoznajú sa ešte tak dobre, no možno práve toto je tá príležitosť, ako to všetko zmeniť. Bohovia, nikdy nebola taká neistá, nikdy o sebe tak nepochybovala ako teraz. Chcela byť s Thomasom stále. Celé dni cítiť jeho prítomnosť tak blízko nej, no vedela, že niektoré veci sa môžu pominúť rýchlejšie, než by sme očakávali.* Každopádne... *No aj napriek svojim zmiešaným pocitom sa naňho letmo usmeje.* ...Bola by som tou najšťastnejšou ženou v celom vesmíre, keby som mohla byť celé dni pri tebe... *Povie nakoniec a počká si, kým odomkne. Nemohla sa dočkať toho, keď uvidí dom aj zvnútra. Nevedela, koľko celý pozemok meria a pokiaľ až siaha, no už len dom spolu so záhradou ho museli stáť dosť peňazí. Nechcela sa ho na to pýtať, nevedela, či to je dostatočne vhodná otázka. Každopádne, chcela by sa Thomasovi za všetko čo najlepšie odvďačiť a akokoľvek mu splatiť všetky tie dlhy voči nemu.*

((Fuj, to som kedy, a hlavne AKO stihla vypotit? O.o ))

*Nepotreboval denné svetlo, aby vedel, že tým čo povedal jej spôsobil oveľa červenšiu tvár, než ju máva zvyčajne. Nechal ju chvíľu tak, nech si utriedi myšlienky, no dlho mu to nevydržalo. Hlavou kývol k veľkému stromu, ktorý sa dal ľahko rozpoznať. Bola to obrovská čerešňa, ktorá každoročne poskytovala každému kto tam zablúdil šťavnaté, no hlavne sladké potešenie. * nemusíš sa báť, nechcem po tebe aby si sa nasťahovala len čo ťa Raito oslobodí a pustí preč,.... * začal opatrne a odomkýnal dvere* viem že sme obaja mladí a nechcem ťa do ničoho tisnúť...máš času dosť, premysli si to... * nevedel čo jej má presne povedať. Boli mladí a on nechcel aby sa viazala kým sama nebude chcieť. Vedel si predstaviť čo jej blúdi mysľou, predsa len sa nepoznali priveľmi dobre. Ples bol už dávno za nimi, a za tie mesiace sa stretávali len keď na to vyšiel čas. Každý z nich mal svoje povinnosti, aj keď on sa svojich práv na trón vzdal už veľmi dávno. Vždy však mal sestru a keby bolo treba, prišiel by jej pomôcť. Vedel, že aj Yuki má svojho nadriadeného za priateľa a nechcel ju ťahať preč kým si nebude istá že chce ísť. Otvoril jej dvere a rukou začal šmátrať po zapínači aby rozsvietil* je tu trošku neporiadok* povedal ospravedlňujúco a zasvietil. Ocitli sa v malej predsieni, síce pozametanej, no na poličkách bol prach. Bolo vidno že to upratoval chlap a ešte taký, ktorý sa v živote moc o poriadok nezaujímal. * nemal som veľa času upratať to tu* usmial sa a otvoril dvere, tak že sa ocitli na dlhšej chodbe. Držal ju za ruku a tak ju ľahko mohol potiahnuť, aby si prezrela obývačku. *

Foto obývačky:

|| zlaticko, dodaj prosim tu obyvacku, aby som mohla odpisat....kujem ||

/no že si to ty idem ti tam pridať tú tvoju /

*Zdvihla k nemu tvar a letmo sa usmiala. Bruskom palca mu presla po chrbte ruky s ktorou drzal tu jej.* Aj keby som tu mala ostat byvat trebars aj hned teraz, nikdy by to nebolo proti mojej voly. *Povie a vojde za nim do domu.* Budem o tom premyslat. Potrebujem si zratat vsetky pre a proti... *Dodala skor akoby ospravedlnujuc. Nechcela sa nikam ponahlat, aby nahodou nieco nevyslo uplne inak, akoby obaja ocakavali. Prehliadla si v rychlosti malu predstien a potom aj hlavnu chodbu. Dom bol naozaj velmi stary, no nabytok vyborne zachovaly. Aj ked to tu nebolo ay tak uzasne upratane, bolo vidiet, ze nejaka ta snaha tu bola a aspon to tu nedrazdilo nos. Ked ju priviedol do obyvacky, ostala stat s miernzm zarazenim. Ta totiz ani zdaleka nevyzerala, ze by bola niekolko rokov neobyvana. Hrejive farby stien svietili pod lucmi lustra a az na nejake rohy osvetlovalo celu miestnost. Nezapaleny krb s pripravenym drevom, vysivane pohovky a jemny koberec robili miestost este viac utulnu. Na stenach viseli stare obrazy a velke okna boli zatiahnute tazkymi zavesmi. Cela miestnost, tak isto ako aj cely dom posobili ukludnujuco a harmonicky so stipkou melancholie. Potiahla Thomasa k jednemu z okien, odtiahla rukou kusok zavesy a pozrela von. po vonkajsich okrajoch sa tahal brectan. Rukou zlahka presla po jednom liste a na prstoch jej ostalo trochu vecernej rosy. Pousmiala sa, posuchala prstami aby sa jej rosa mohla do nich vpit. Vyhlad odtial bol na osvetleny chodnicek po ktorom prisli, v dialke stromy, ktore ho lemovali a aj cast zahrady. Otocila sa k Thomasovi, oprela sa o paraptnu dosku okna a usmiala sa. V rychlosti este raz prebehla pohladom po miestnosti a znovu na Thomasa.* Je to tu pekne. Utulne a pokojne. *povie nadsene, no potom sa mierne zamraci v zamysleni.* Len nerozumiem tomu, preco si si vybral dom prave na Telarione a nie na Gyro. Takto budes daleko od svojej sestry.* povie hladiac nanho a stale ho drziac za ruku.*

*Jej otázka ho zarazila. Nikdy nad tým nepremýšľal. BOla to vlastne náhoda, prišiel sem spraviť jej pekný večer, hľadajúc nejaké miesto. Kým sa hrabal v novicnách o predstaveniach, narazil na ten dom a neváhal. Bol to impulz, niečo čo si mohol splniť, teraz ked už sa ukázal Melian, ked bolo všetko zariadené* dobrá otázka* prehovoril po chvíli aby nezostalo pridlhé ticho* ked som ten dom zbadal, nerozmýšľal som nad tým...,jednoducho som zbadal dom svojich snov...nikdy som nemínal peniaze z kráľovskej pokladne, načo aj...žil som preč...takže jeden raz ich to nezabije* usmial sa a prešiel popri dverách* je tam kúpeľna* nechal na ňu či dvere otvorí alebo nie a prešeil ku kuchyni, celej drevenej spojenej s jedálnou kde stál stôl so stoličkami* ak si hladná, rád ti niečo navarím* usmila sa a ukázal na hrubú kuchárku knihu* dnes som poctivo čítal * zažmurkla na ňu* takže som ti k službám* otvoril neveľkú chladničku, aby videl že si kúpil čo by bolo treba*

*Jej otazka ho ocividne prekvapila a pobavilo ju, ze na nu nevedel hned odpovedat.* Ale, ale...Takze laska na prvy pohlad? *Uskrnie sa a ked sa vyberie k dveram, pusti ho, aby mohla ostat stale opreta o okno. Pozrie na dvere, na ktore ukazal a potom spat nanho, ako presiel do kuchyne a kedze uz nanho nemala dobry vyhlad, vybrala sa za nim, oprela sa o zarubnu dveri, co ta viedli a pozorovala ho s jemnzm usmevom.* Coze? Ty vies varit? *Spyta sa pobavene a neubranila sa uskrnku. Pozrie na hrubu knihu na ktoru ukazoval .* Nemusis pre mna varit, ani nie som hladna. *Povie, ked prejde Thomas k chladnicke.* Ale ak ti to nebude vadit. odskocim si do tej kupelne. *Doda este a cestou tam sa slabo zasmiala pri predstave , ako Thomas v kucharskej zastere splasene beh od jedneho prihoreneho jedla k druhemu. Aj ked bola zvedava, ci vie naozaj varit a premyslala, ze by si predsa len nieco dala, no uprimne mala mensie obavy, aby si Thomas dom nezdemoloval v hned prvy den. No mozno ho len zbytocne podcenovala, nevedela. Kazdopadne, uz len to, ze sa sam ponukol navarit bolo od neho laskavost, ktora sa u muzov asi moc casto nevidi. Cestou do kupelne premyslala, ci Thomasa vidi tak dokonaleho len ona, alebo je naozaj taky. Mozno ho takeho urobil svet, ked musel utiect, aby zachranil Melian, netusi. Bohovia, ak je to tak, ani si ho nezasluzi.*

*či vie variť...to bola teda otázka. Vedel si spraviť len pár jedál ktorými sa krmil kým cestova. Nejakú tu praženicu, kura alebo špagety. NIč čo by vyžadovala nejaký zložitejší postup, nedajbože aby to ešte aj esteticky vyzeralo* ehm..*zakašlal a pokrútil nakoniec úprimne hlavou* neviem...ale pokúsim sa ak si niečo zažiadaš* sám vedel že by to asi bolo prihorené, presolené alebo by rovno vyhoreli, no radšej sa snažil tváriť že je všetko na najlepšom poriadku, nechcel vyzerať ak nejaký dilino, čo nezvládne podla kuchárky variť. Ak to zvládajú ženy každý deň, musí to predsa zvládnuť...* aj ked by to možno nebolo práve...ukážkové...a úplne jedlé...* ušknul sa* ale tak čo...nikto nie je dokonalý* ušknul sa ešte viac. Dokonalosť...slovo ktoré na na neho vôbec nehodilo. Bol všetko len nie dokonalý. Nikdy nevaril aj ked by mal...mal na to jeden dôvod a vedel že by to mal Yuki čím skôr povedať. Nevedel však ako...bolo to tak zložité...a bál sa jej reakcie...nebolo to niečo jedoduché ako tetovanie niekde...či nejaký prehrešok...bolo to oveľa vážnejšie...niečo čo nezmení nech urobí čokoľvek...vlastne to nechcel ani zmeniť, síce nevedel ako jej to povie, teraz by to už nemenil*

((tetovanie niekde...by ma tak zaujimalo, kde xDD ^^))

*Ked uz mala ruku na klucke dvier, ktore viedli do kupelne, na poslednu chvilu si to rozmyslela. Aj tak si chcela len skontrolovat vyzor, nic viac, kedze mala pocit, ze po tom, co sa dialo v limuzine nemusela vyzerat prave ukazkovo a ona nechcela pred Thomasom stat ako strasiak. Vratila sa spat do kuchyne a az teraz si vsimla, ze je cela z dreva. Takmer zhodna s tou, o ktorej snivavala. Ked bola mala a tulavala sa po celom cisarskom palaci, neraz zabludila do kuchyne, kde sa aj nemalo priucila. Varenie ju bavelo, aj ked sa mu nikdy obzvlast nevenovala. Velka cisarska kuchyna, ktora varela takmer pre cely dvor vyzerala skoro tak isto ako tato. Utkvela jej v pamati a mozno prave preto bola aj v dome o ktorom snivala.
Oprela sa o zarubnu dveri do kuchyne a prekrizila ruky na hrudi. Tak predsa len nevie varit. Pozrela na Thomasa a usmiala sa.* Varit podla knihy nie je vobec tazke... *Povie a kyvne hlavou smerom ku knihe.* ...Ak samozrejme postupujes presne podla prikazov. *Doda a to uz sa vyberie okolo Thomasa, ktoreho chyti za ruku, aby ho odtiahla od chladnicky ku kuchynskej linke kde bola polozena hruba kniha, ktoru jej pred chvilou ukazoval. Otvori na nahodnu stranu s akymsi receptom na pikantne morcacie a v rychlosti ho prejde ocami tak, ze ani poriadne nevnimala co tam bolo napisane.* Staci sa drzat troch pravidiel. *Pravy ukazovak polozi na text s ingredienciami.* Po prve- Ako som povedala, drzat sa pokynov z knihy. Po druhe- neustale ochutnavat a premyslat, ci sa urcite ingrediencie k sebe hodia a ci ich vobec mas rad. A po tretie, to hlavne- Mat chut varit a verit si, ze to zvladnes. *Usmeje sa nanho a knihu s buchnutim zatvori. Presne tieto slova jej kedysi hovorila Shizu. Mladucka kucharka z Kyoto, ktoru to zas naucila hlavna cisarska kucharka. Stara tucna baba, ktora takmer cely cas chodila len so zasterou okolo pasa a s bielou ciapockou na hlave a pod nou siet na vlasy. Bola dost naladova a Yuki sa jej este ako uplne mala bala. Az pokial sa nespoznala so Shizu, ktora bola uz aj podla svojho mena tiche ziena s dobrym srdcom a milym usmevom. Cakavala na Yuki kedy pride do kuchyne, aby sa mohla s niekym pohrat. Ona ju naucila nebat sa velkej kucharky. Ak jej nebude zavadzat a hnevat ju, nebude na nu protivna.To boli este pekne casy, ked Yuki nepoznala smutok, stratu a sklamanie...* Ty nemusis vediet varit, aby si bol dokonaly... *Doda a pohladi ho po tvari.*

*Pozorne sledoval a najmä počúval čo mu Yuki hovorí. Jemu sa to ani zdaleka nezdalo také jednoduché, či variť bez knihy alebo s knihou.* no...rozmýšlam....* usmial sa a spomenul si ked tu bol doobeda*...ktorý bod som vynechal...ked pri tom čo som skúšal variť....*napadlo ho že by to možno nemal spomínať nech nevyzerá ako nedjaký dilino* ...a podpálil som utierku a to maso bolo akosi čierne...*dokončí napokon. Je rád že nemusí variť, lebo sa obával že by vznikol další neželný ohníček* ...ale máme tu aj špekačky...* dodal s úsmevom. ked ho pohladila po tvári, sklonil sa k nej a dal jej bozk* dokonalý nie je nikto* len sám vedel ako veľmi sa od dokonalého chlapa vzdaluje. nie vzdaluje, ale je na míle daleko.* ak ma teda zachranuješ z tejto šlamastiky, tak môžeme pokračovať s prehliadkov...* usmial sa, chytil za ruku a potiahol dalej*čaká nás jedna veľmi osožná miestnosť* pozrel na nu a oči mu veselo žiarlili, ked otvoril dalšie dvere a vošiel do spálne* osobne považujem tú postel za najlepšiu...* zasmial sa* ale predpokladám že to zrkadlo ta poteší* potiahol ju k sebe aby sa o neho mohla oprieť a dal jej bozk do vlasov* aj ked myslím že si krásna aj keby si sa do neho nepozerala...

((Ise malaka, ta spalna je totalne bozia! O.o ))

Pravdepodobne ťa na nejakú chvíľu niečo zaujalo očosi viac, než varenie. *Pokrčí ramenami a krátko sa uškrnie.* Každopádne, potom by bolo najlepšie, ak by si už vôbec nevaril a ani sa o to nepokúšal. *Podpichne ho.* No jasne, špekačky su niekedy najlepším východiskom. *Úškrnok jej neschádzal z pier, no keď sa k nej sklonil, aby ju mohol pobozkať, zmizol jej z pier a opetovala mu bozk.* Keď myslíš...Nemiením ti brať tvoj názor. Ale ja ten svoj zatiaľ nemením. *Povie s úsmevom a nechá sa ním viesť ďalej po dome.* Ja ťa nezachráňujem, sám si sa ponúkol. *Dodá pred tým, než vojdu do ďalšej miestnosti.* Osožná miestnosť? *Zopakuje.* No jasné, spánok je pre zdravý organizmus veľmi dôležitý... *Povie s mierným úškrnkom, keď si vlastne uvedomí kde sa nachádzajú a ako to Thomas myslel. Keď sa postavia pred zrkadlo, zahľadi sa doň. No omnoho viac, než odraz jej samotnej ju zaujal celkový obraz ich dvoch. Bola očosi nižšia než on. Tmavé vlasy jej kontrastovali s tými jeho plavými. Ich oči mali takmer rovnakú farbu, len tie jeho žiarili veselosťou. Trochu posmutnela. Nikdy sa na žiadneho muža nedívala tak ako naňho. Nikdy o nijakom mužovi tak nepremýšľala. Nikdy nikomu nedôverovala tak, ako jemu...Hodia sa vôbec k sebe? Aká dlha je ich budúcnosť, ak vôbec nejaká je? Bohovia, veď ju vôbec nepozná. A on nepozná ju. Je vôbec možné, že by sa dokázali zniesť aj po tom, čo sa spoznaju lepšie? Slabo sa usmiala, aby zakryla svoje myšlienky. Pevnejšie stísla jeho ruku a zahľadila sa jeho odrazu do očí. Na to sa jej úsmev rozširil.* Celý dom je naozaj krásny... *Povie potichu.* Nie som si istá, či sa mi to všetko len nesníva...

*Nemal tušenia nad čím vtedy premýšľal, vlastne mal. Nad tajomstvom ktoré mal čím skôr Yuki povedať, len ešte neprišiel na to ako. Obával sa jej reakcie, sám by asi reagoval nie práve milo, minimálne by niekomu vynadal,konkrétne keby mu to tají ona, vyprskol by, prečo to nepovedala na začiatku. Lenže to tajomstvo mal on a bolo na ňom aby jej ho povedal. NO nie dnes, nechcel skaziť atmosféru niečím takým zložitým. * no jo, neviem čo rozprávam, však vieš že mne to už po ôsmej vôbec nepáli* zasmila sa a pozrel na ich odraz v zrkadle. VIdel že nad niečím premýšla a rád by vedel čo jej blúdi po rozume, aj ked sa jej na to nemienil pýtať. Každý mal právo na svoje súkromie, svoje tajomstvá...zase rozmýšlal nad tajomstvami toho jeho života...* potom by sa to snívalo aj mne...* jemne sa usmial* a ak je to len sen, dúfam že sa nezobudím...

((sorry, nemam muzu xD))

A ja dúfam, že to nie je len sen. *Povie stále hľadiac jeho odrazu v zrkadle do očí. Potom zdvihne jednu ruku a pohladí ho po tvári. Na to sa k nemu otočí a nakloní sa k nemu, aby ho mohla jemne pobozkala.* Pretože by si potom musel byť sen aj ty a všetko to, čo sme spolu prežili.* Dodá.*

/v poho, ja na pol spím /

*Slabo sa usmial a vychutnal si jej krátky bozk. Chvílu na nu len hladel a potom sa veselo usmial* no to je pravda, dúfam že to kúpanie vo fontánke sa mi len nesvnívalo* zasmial sa a sklonil hlavu aby jej dal teraz bozk on, aj ked určite dlhší než mu venovala ona*