Alexandra Ling Xiaoyu Psychológ, lekárka
Počet príspevkov : 1149 Rasa : človek :) Vek postavy : 23.2. 23 rokov
| Predmet: Sara Brawn, 15.4.07, Ako sa to všetko začalo... Po apríl 16 2007, 12:07 | |
| Všade bola tma a v tom pocítila zvláštny chlad a zbadala neznáme tváre. Nevedela kde je a ani ako sa tam dostala. Vedela však len, že sa bojí. Z domu Brownovcov zaznel prenikavý výkrik. Ako už tretí deň za sebou sa ozval od mladej Sary Brownovej. Zobudila sa celá spotená, so strachom v očiach. Nevedela, čo má ten sen znamenať, ale znepokojovalo ju, že sa opakoval. Ako každý deň to nechala tak a rodičom tvrdila, že sa nebojí, aj keď sa zobúdza vždy vystrašená. Vždy sa totiž hrala na hrdinku, čím chcela zakryť svoj vnútorný nepokoj. Ako každý deň sa vybrala do školy na svojej lietajúcej motorke a celý deň prebehol tak ako vždy. V noci sa však bála zaspať, pretože vedela, že sen sa bude opakovať. Túto noc sa však sen zmenil na realitu. Okná na Sarinej izbe sa otvorili a dnu vstúpili tí zvláštni ľudia zo sna. Chcela zvresknúť, no ústa jej zapchali handrou. Nevedela nič spraviť, nijako sa ubrániť a nikto z Dublinu nevedel, že práve unášajú Saru Brownovú mimozemšťania na planétu vzdialenú od Zeme nespočetne veľa kilometrov. Zobudila sa v zvláštnej miestnosti a nenormálne ju bolela hlava. Videla tam nejakých neznámych ľudí, jej spoluväzňov. Nevenovala im pozornosť a dlho sedela v kúte. Zrazu sa dvere miestnosti otvorili a strážcovia do nej vhodili novú obeť. Sara jej kývla hlavou na pozdrav a dali sa do reči. Predstavila sa ako Kristína a Sara v kútiku duše dúfala, že sa z nich stanú priateľky. Či sa to však stane ukáže len čas. Mladá „tvrďaska“ sa po čase rozhodla, že si to tam trošku prezrie. Trochu ju znervózňovali všadeprítomní strážcovia, ktorých sama pre seba začala volať posmešne mantáci, ale vedela, že si bude musieť zvyknúť. Zamierila do telocvične, kde zbadala Alex. Najprv sa k nej správala drzo, no po čase zistila, že nie je ako všetci ostatní, ale je milá. Dozvedela sa aj že prečo, ale z jej tónu hlasu usúdila, žeby to nemala nikomu hovoriť. Sara si nikdy nemyslela, že opustí Dublin, nieto ešte planétu Zem, ale bude sa s tým musieť zmieriť, aj keď to bude s jej povahou ťažké. Je rozhodnutá, že len tak ľahko sa nepodvolí aj keď v kútiku duše tuší, že sa raz bude musieť. | |
|