Podľa potreby

Sídlo kapitána Farina




* Bolo to už dávno, čo si s Tessou dožičili taký dlhý čas len sami pre seba. Na lodi k tomu nebola príležitosť, pretože ho neustále odvolávali na mostík, potom ten prípad s vrahom... podvedome sa mu tvár stiahla do nečitateľnej masky keď si pred zrkadlom rýchlym pohybom rúk uväzoval viazanku do zložitého no elegantného uzla. Nechcel si však pokaziť náladu zbytočným premýšľaním nad tým čo sa už stalo. Namiesto toho radšej spomínal na svoje deti, malú Ginny a Juliana, pričom mu črty tváre takmer okamžite znežneli a oči sa naplnili energickými iskričkami hrdosti, ktorú cítil neprestajne už odo dňa ako ich prvýkrát uzrel v Tessinom náručí. Chýbali mu tak veľmi, že neprešla ani minúta bez toho, aby sa k nim myšlienkami nevracal aspoň v duchu. Utešovalo ho len vedomie, že sú v bezpečí doma a práve teraz im Hanah možno číta rozprávku aj keď sú ešte príliš maličkí, aby rozumeli slovám. Akokoľvek však bol Hanah vďačný, ani ona nemala natoľko príjemný a láskyplný hlas ako keď sa deťom prihovárala Tessa. Rád ju pri tom pozoroval, raz sa opierajúc plecom o zárubňu dverí detskej izby, inokedy predstierajúc spánok spod privretých očí sledoval ako sa jeho žena a deti spolu veselo hrajú a jemné farby jesenného západu slnka sa im pri tom opierajú zboku do usmiatych líc. Nikdy nevydržal dlhšie než pár minút keď sa k ich hrám pripojil aj on. Miloval to. Bol kapitánom najväčšej bojovej lode Telarionu, ktorého mala vlastná dcéra tak dokonale omotaného okolo svojho maličkého pršteka, že jej bez výhrad robil koňa a štvornožky ju vozil po celej záhrade. A Julian rovnako, držal v rúčke imaginárny povrázok a jeho otec by mu zniesol aj modré z neba keby bol len tušil, že práve po tom prahne jeho detské srdiečko. Úsmev na Cassovej tvári snáď už ani nemohol byť širší keď dokončoval viazanie pod krkom a natiahol sa po slávnostné sako uniformy, ktoré mal prevesené cez operadlo nízkej pohovky. Stál v malej obliekarni, pretože kapitánsky večierok, ktorý organizoval jeho starý známy, sa odohrával u neho doma. Dom alebo skôr sídlo pôsobilo trochu starosvetsky, ale Farin mal vždy rád okázalosť minulých pozemských storočí. Aj to bol dôvod prečo sa ešte stále nestretol s Tessou hoci nemohol takmer nič dokončiť poriadne. Túžba po nej mu tak rozochvievala každý kúsoček tela, že to takmer nevydržal a vovalil by sa do jej budoáru ako veľká voda keby práve v tej chvíli nevyšiel zo svojej izby Tamin a tiež sa netváril tak skľúčene. Cass ho zazrel cez pootvorené dvere na malej miestnosti a kývol mu hlavou na pozdrav.
- Dočerta, čo to Farina napadlo nasťahovať nás do tých nemožných izieb?- rozčuľoval sa vždy pokojný Tamin a z dlhej chvíle sa pustil oprašovať si imainárnu smietku zo saka. V tej chvíli sa k nemu Cass obrátil tvárou a venoval mu chápavý úsmev.
- Ver mi.. ani ja nie som dvakrát nadšený z toho, že ja a moja žena máme každý vlastnú izbu. Tie spojovacie dvere ma však nezastavia ak si Starký myslel..- nedokončil len významne nadvihol obočie na čo Tamin zareagoval sprisahaneckým smiechom a o niečo neskôr trochu posmutnel.
- Mám pocit akoby sa to Idie páčilo. Tá predstava, že môže pár dní stráviť na zámku a predstierať, že žije v inom storočí na celkom inej planéte. Vždy som ju upodozrieval keď si domov navláčila toľko ľúbostných románov... – Tamin akoby zabudol na všetko vôkol seba , aj na rozčarovanie, ktoré pred pár minútami ešte cítil. Cass k nemu pristúpil bližšie a potľapkal ho po pleci v povzbudzujúcom geste.
- Idie je určite rada, že ste tu spolu a podľa mňa dnes večer nebudem sám kto spácha izbovú revolúciu.- uškrnul sa na kapitána Solarie, ustúpil pár krokov dozadu a upažil ruky v náznaku hodnotenia.
- Je nová...- podotkol keď vrhol rýchly pohľad dolu a s potuteľným úsmevom spomínal, čo sa stalo s jeho starou slávnostnou uniformou. Táto bola ušitá z kvalitnej látky pripomínajúcej zamat, okolo goliera aj gombíkových dierok bohato vyšívaná striebornou niťou. Sedela mu tak dokonale, že na ramenách bezmála kopírovala každý sval keď sa čo i len trochu pohol a len málokto by poznal, že bola dokončená narýchlo. Samozrejme musela byť aj trochu formálne vážna a dôstojná, preto sa mu vpravo na prsiach ligotali dobre vyleštené rady vyznamenaní. Nerád ich nosil všetky, ale teraz sa tomu nedalo vyhnúť. Aj samotný Tamin bol nimi ovešaný ako vianočný stromček aj keď to takto zrejme prišlo len samotným mužom. Kráčajúc po dlhom točitom schodisku do haly kde mali počkať svoje polovičky, na nich dopadali zvedavé, úctivé pohľady služobníctva, ktoré sa radšej rýchlo skrylo a venovalo svojej práci. V tejto chvíli by si to s nimi Cass rád vymenil, ale akonáhle sa postavil pod schodisko , Tamin už dávno odprevadil do tanečnej sály svoju ženu Idie, zmocnilo sa ho vzrušenie. Posledných niekoľko hodín Tessu vôbec nevidel. Farin ich odlákal od ženskej spoločnosti tak dômyselne, že si ani nestihol uvedomiť ako rýchlo plynie čas. Vedel, že ani Tessa sa nemusela nudiť, prečo v spoločnosti toľkých kapitánskych manželiek si iste mali čo povedať. Napríklad samotná Idie bola príkladom na večne usmievavé žieňa, na ktoré by sa človek nemohol nahnevať ani keby chcel. Od Tamina vedel, že sa im len nedávno narodilo dievčatko a tak nebol jediný hrdý otec v tomto dome. Bezpochyby s ním však vedel vo vymenovavaní predností svojich detí lepšie súperiť. Uzavreli to pri Ginnynim potmehúdskom úsmeve a Julianovom nadaní pískať nosom.
Tentoraz mu však nervozitu nepomohlo prekonať ani tých pár rýchlych spomienok. Potreboval Tessu znovu cítiť pri sebe a hoci by sa rád prechádzal popod schodiskom len tam stál, ruka galantne založené za chrbtom a v dokonalom postoji sledoval ako dolu schodiskom po jednej alebo v dvojiciach schádzajú ženy. Len tú svoju stále nevidel...*

*Postávala pred vysokým zastaraným zrkadlom, premýšľajúc nad tým, čo asi robí Hanah s deťmi. Pred hodinkou sa od nich teleportom vrátila, v pravidelných časoch ich chodila nakŕmiť, no aj tak ju stále neprešiel ten zvláštny pocit. Bolo to vôbec prvý raz čo deti boli bez nej a Cassa a ona bola celá vyplašená, aj keď ju Hanah presviedčala o tom ako skvele to zvládne. Jej nová časť osobnosti – matka, si stále nevedela dať pokoj, aj keď našťastie nemala príliš čas na premýšľanie.
Spočiatku sa bála či zapadne medzi ostatné manželky kapitánov, či nespraví Cassovi hanbu, predsa len, bol kapitán najlepšej lode, no jednotlivé manželky boli priateľské a milé. Strávila s nimi posledné hodinky, keď ich hostiteľ Farin odviedol mužov niekam preč.
„Tessa poď, už sme tu zostali len my tri,“ začula s vedľajšej miestnosti jednu z najusmievavejších žien aké kedy stretla, Idie. Tessa sa len usmiala a popravila si zlatisté šaty, ktoré už mala pred Cassom oblečené, aj keď na svetlo verejnosti sa nikdy nedostali. S tunajšími manželkami sa zhodli, že krátke kokteilové šaty budú oveľa pohodlnejšie než dlhé róby, takže si napokon obliekla šaty z Cassových narodenín. Bolo to vtedy jediný krát čo ich mala na sebe, aj keď aj to len na krátko. Od toho času sa zmenilo veľa vecí, no to čo bolo viditeľné aj v zrkadle boli väčšie prsia vo výstrihu...aká pekná výhoda tehotenstva a času po pôrode... Rovné vlasy dnes mala premenené na vlnky, ktoré si nechala len tak voľne padať na plecia. Usmievala sa, pretože zámerne odchádzala medzi poslednými. Ak by išla medzi prvými, Cass by bol obklopený priateľmi a zjavne by sa im neušla ani chvíľka samoty. Ak by išla v strede, kapitáni lodí by boli už aj v sále, aj pod schodmi, takže ani tam by sa chvíľka súkromia nenašla. No ak pôjde posledná...znovu sa usmiala, aj keď si vedela predstaviť Cassov nedočkavý výraz na tvári, ako ju chudáčik musí čakať pod schodmi. Nerozmýšľala nad tým či bude vyzerať ako šišmák, len sama poznala svoje dôvody.
„Už idem,“ zakričala k dvojici žien, stojacich pri dverách. Kývla im nech idú a sama sa konečne pohla dole. Vysoké podpätky sa ozývali po chodbe obrovského, no krásneho sídla ich hostiteľa. Všetko bolo, akoby sa vrátili do inej doby, akoby ani neboli v roku 4016. v takom veľkom sídle bolo stále čo prezerať, aj keď tie oddelené spálne neboli ktovie čo. Podľa názoru niektorých žien to bolo úžasné spestrenie tunajšieho pobytu, aj keď ona do tej skupinky nepatrila. Radšej by sa v noci pritúlila ku Cassovi a rovnako mu hľadela do očí ako každé ich spoločné ráno.
Posledné klopkanie zaniklo, keď zastavila za stĺpom, ktorý ju delil od schodiska. Nepochybovala o tom, že Cass tam stojí. Posledné ženské kroky zanikli a ona vykročila z tieňa starodávneho stĺpu, zastaviac na najvrchnejšom schode. Pery namaľované jemným rúžom sa jej vykrivili do nežného zamilovaného úsmevu, aj keď v očiach sa okrem lásky odrážala aj jej šibalská povaha. Pomaly sa vybrala schodmi dole, vôbec sa neponáhľala, len si vychutnávala pohľad na svojho manžela. Pohľad na novú uniformu jej úsmev rozšíril ešte viac, stačili spomienky na posledné vianočné plesy a ich výsledok. Ako ju tam tak čakal v dokonalom postoji, takmer neovládla pokušenie zrýchliť svoje kroky. Kráčala však stále rovnako a len čo zastavila pred ním, oči sa jej rozžiarili akoby doteraz boli len obyčajnou zelenou.* Dúfam že si dlho nečakal princ môj...* prihovorila sa mu jemným úsmevným hlasom, pretože vyzeral skutočne ako princ z rozprávok, ktoré jej čítali ako malej. A bol len jej.* ...a tiež dúfam, že táto uniforma neprejde krstom...* dodala veselo. Jej pôvodné predsavzatie správať sa ak dáma z dôb minulých bolo ťažké dodržať, hlavne pri jej ohnivej povahe.*

* Ešte niekoľko žien odetých do elegantných, viac či menej vyzývavých rób, prešlo okolo neho a on sa im zakaždým slušne uklonil zraziac opätky naleštených čižiem k sebe tak ako to prikazoval spoločenský kódex. Zmes polichotených úsmevov, jemných kvetinových vôní a ľahkých dotykov keď sa s ním niektorá z nich priateľsky zvítala... to všetko mu mohlo odvádzať pozornosť iným smerom a zamestnávať zmysli, ale akonáhle na stupienky schodiska dopadol posledný tieň všetky ostatné farby, vône a dotyky naokolo vybledli. O láske mnohí tvrdia, že je len dočasných pomätením zdravého rozumu a časom, ako všetko, vyprchá prenechajúc sýtosť a výraznú chuť citov len vzdialenej minulosti. Akákoľvek však už bola pravda... Cass sám veril len v to, čo bolo jasnejšie než všetky nepopierateľné skutočnosti – miloval svoju ženu každým dňom čoraz viac a keď zišla až k nemu doslova stratil reč ako ho tá nevyvrátiteľná pravda ohromila. * Čas pri čakaní na teba, drahá, nie je vôbec podstatný.* chytil Tessinu pravú ruku do svojej a zdvihol si ju k perám galantne sa pri tom ukloniac až sa mu svetlo bohato zdobených lustrov vplietlo do svetlých, s nedbalou eleganciou upravených vlasov. Tesne nad chrbtom Tessinej ruky však mierne zodvihol hlavu a opätoval jej šibalský pohľad.* Keď sa už rozprávame o oblečení... dúfam, že sa mi opäť len nesnívaš...* význame si prezrel Tessu oblečenú v zlatistých šatách, ktoré si dokonale pamätal aj z toho dôvodu, že v nich vyzerala očarujúco. Zlatistá látka ladila so zlatistou farbou jej vlasov a strih vábivo odhaľoval práve tie časti jej tela, ktoré najviac podnecovali jeho predstavivosť- krivku labutieho krku, oblinky pliec a dekoltu... * Nevieš si predstaviť ako ma v tejto chvíli upokojuje vedomie, že väčšina prítomných mužov je už dávno zadaná, pretože tvoja krása by im mohla učariť rovnako ako mne a to by som nezniesol.* kompliment vyslovil tak vážne a úprimne až nebolo pochýb, že sa nejedná len o obyčajnú zdvorilosť, ktorú zvykne manžel venovať svojej manželke. Narovnal sa, pričom nízke opätky na čiernych naleštených čižmách ho urobili ešte vyššieho takže musel lakeť spustiť nižšie keď ho chcel Tesse ponúknuť, aby ju odprevadil do hlavnej sály. * Ospravedlňujem sa, že som za tebou neprišiel už skôr, ale začínam mať podozrenie, že hostiteľ tu poťahuje akési neviditeľné nitky.* prehovoril s úsmevom a trochu pri tom nadvihol obočie, pretože si spomenul na spojovacie dvere medzi jeho a Tessinou spálňou. Rozhodne nebude pre neho problém dostať sa cez ne aj násilím, hostiteľ nehostiteľ.*

smiem vedieť prečo hráte na dvoch miestach naraz?

/to čo sa hra tu malo byť pôvodne mimo rpg, ale nakoniec sme sa dohodli tak, že toto sú udalosti po tom čo sa stalo na thanatose, akurat ten sa ešte dohrava.
Inak mi uniaka prečo pišeš z niekto, ked vieme kto je autor tejto poznamky. Máš pravdu, nemá sa to a som si toho vedomá, ale ten kapitánsky ples aj tak neovplyvnuje nič s inými postavami.../

*Koketne sa usmiala a v neurčitom geste pohla ramenami. Pery jej zostali v jemnom úsmeve, keď mu z náznakom šibalstva a podpichovania odpovedala na poznámku o snívaní.* Nikto nevie čo noc prinesie, možnože znovu budem len tak spať v tvojom náručí a potom sa vyparím v tme noci...* žmurkla, až sa jej tak zaligotalo jemne namaľované viečko, skrývajúce sa za dlhými mihalnicami* aj keď moje gardé sa teraz asi venuje iným činnostiam na Loriene...* predstierala sklamanie, keď krútila hlavou, až jej tak zlatisté vlasy skackali zo strany na stranu* neviem kto bude na moju počestnosť dohliadať teraz...* slabo sa zachectala, oči prižmúrila v smiechu* No aj keby tu boli len slobodní muži, čo myslíš, kde by som mala upreté oči?* položila mu skôr rečnícku otázku, stále sa na neho usmievajúc. Pohľadom preletela po jeho vysokej postave, pripadala si ešte menšia než zvyčajne, aj keď to nikdy nebol problém ani pre jedného z nich. Chytila sa ponúkaného ramena a pohľadom zavadila o všetky tie vecičky, ktoré dostal keď bol vyznamenaní* ani si sa nepochválil že ich máš tak veľa...* hrdo si svojho manžela prezrala ešte raz v celej kráse a pomaly sa pohla spolu s ním dopredu. Bola by na neho hrdá aj keby ich tam bolo menej či žiaden, no chcela aby vedel že si zaslúži byť hrdý na to čo dokázal sám a vlastným úsilím* Náš hostiteľ to to má síce naozaj dobové a aj sa tak správa, no tie dvere medzi spálňami...manželia v minulosti neboli ktovie ako praktický a ani romantický...* pokrútila hlavou nad tým, ako mohol niekto spávať v oddelených izbách* ...aj keď náš hostiteľ zabudol na takú vec, však vtedajší muži chodili za manželkami keď uznali za vhodné....neviem prečo nás držia tak na krátko...v tejto dobe by prišli manželky možno ešte skôr než by sa manžel postavil z postele...* vycerila zúbky, naznačujúc že ona by zjavne do tej skupiny patrila.*

/nešlo mi o to, aby sa nevedelo kto píše.. proste som napísala z niekto.. či som nesmela???/

/čoby sa nesmelo, len mi to prišlo divne ked maš viacero postav/

* Perlivé svetlo, ktoré sa v kaskádach lialo z drahých ozdobných lustrov priamo do tanečnej sály, zahaľovalo všetkých prítomných do oparu akéhosi tajuplného lesku zvýrazneného rozvláčnou gestikou rúk, tlmeného smiechu a pohybov keď sa na naleštených parketách mihol tieň tancujúceho páru. Staroklasický orchester sa skrýval na galérií takže tóny pomalej sláčikovej skladby sa preplietali pomedzi kamenné stĺporadie a podčiarknuté veľkolepým kamenným stropom sa odrážali naspäť k nim. Pre Cassa však bolo veľmi ťažké sústrediť sa na krásu, ktorú starostlivý hostiteľ len vyzdvihol elegantnou výzdobou. Stačil by mu aj holý pás piesočnej pláže len keby po ňom mohol prechádzať s Tessou po svojom boku. Nálada sa mu v jej prítomnosti okamžite zlepšila takže teraz už vôbec nemyslel na to aký bol celý deň podráždený a silil sa do aktivít, na ktoré vôbec nemal chuť len preto, že sa im nemohol venovať v blízkosti svojej manželky. Viedol ju nenáhlivým krokom do tanečnej sály k ostatným hosťom a náročky predlžoval chvíľu keď sa o jej pozornosť nemusel deliť s niekým ďalším.* Nezvyknem ich nosiť všetky...* urobil narážku na rady vyznamenaní, ktoré Tessa spomínala keď si ho premeriavala tým rozkošným pohľadom, v ktorom sa miešala zvedavosť s údivom a... obdivom. Odrazu sa mu v hrudi rozlialo teplo úprimnej radosti a vďaky pričom však na príčine neboli tie studené kúsky drahého kovu, ale jeden jediný pohľad milovanej ženy, v ktorom vycítil hrdosť. * Cítim sa s nimi ovešaný ako vianočný stromček, ale keď už to tak kvôli etikete musí byť...* usmial sa hravým úsmevom a naklonil sa k Tessinmu uchu práve včas, aby mohol dopovedať.* ... som rád, že mám vedľa seba takého nádherného anjela. Práve teraz keď sa snažím neprivlastniť si ťa na celý večer, vylomiť pár dverí... vlastne len jedny...a potom...neviem kto by bol skôr v koho posteli...* dodal šteklivo a uškrnul sa s perami blízko Tessinho ušného lalôčika, na ktorý ju o sekundu neskôr zľahka pobozkal. Ibaže to už prekročili prah hlavnej sály kde ich okamžite privítal Tamin s Idie, takže možnosť nepozorovane sa vytratiť bola stratená. Aspoň nateraz.*
- Rád ťa znovu vidím Tessa. – ozval sa Tamin úvodom a rovnako galantne ako Cass na začiatku, chytil Tessinu ruku, priložil si ju na srdce a na pár sekúnd sklonil hlavu – spôsob prejavenia úcty v inej obmene ako pobozkaním ruky. Jediným jeho šťastím, z Cassovho uhla pohľadu, však bolo, že Tessinu ruku si nepridržal na svojej hrudi dlhšie než prikazovala slušnosť, rýchlo ju zase pustil a objal vysmiatu Idie okolo pása. Očividne bol taktiež rád, že má svoju ženu pri sebe a nemieni ju zase nechať samotnú. Ale Idie bola príliš živá a priateľská duša na to než, aby pokojne obstála pri manželovi bez toho, že by neobjala svoju novú priateľku, s ktorou si tu začala tak skvele rozumieť.
- Zlatko vyzeráš ešte úchvatnejšie než keď som ťa videla pred chvíľou, doslova žiariš a aj ty Cass. – odtrhla sa od Tessy a venovala im obom žiarivý úsmev. Hneď bolo jasne vidieť ako si ich potmehúdsky premeriava a šťuchá Tamina prstom do boku.
- Prišli ste práve vhod, pretože majú zahrať la tangoni a Tamin sa nechce nechať presvedčiť, aby si ho so mnou zatancoval. Tvrdí, že je príliš unavený, ale ja poznám pravdu... určite to nevie.. Tessa, že mám pravdu, lebo muži nevedia tancovať tak vášnivo, aby pri tom nevyzerali ako drevené bábky na špagátiku.- Idie sa zasmiala a jej očividný pokus vyprovokovať Tamina k činu sa u neho stretol len s porazeneckým zdvihnutím rúk. Mal svoju ženu príliš rád na to, aby jej svojou váhou dolámal nohy.
- V mojom prípade sa vášeň prejavuje skôr horizontálne ako vertikálne. – skočil jej do reči s takým nevinným úškrnom, že Idie takmer zabudla zavrieť ústa keď na neho celá červená pozrela nádhernými tmavými očami.
- Tamin!- sykla zhrozene a ešte viac sa začervenala. Cass, ktorý pridobre poznal ležérny humor svojho priateľa sa len uvoľnene zasmial spolu s ním, aby tak celú situáciu, ktorá mu však ani najmenej neprišla nevhodná, odľahčil a sám sa ozval.
- Keď sa vy dvaja konečne dohodnete stretneme a na parkete.- bez ďalších slov sa obrátil priamo k Tesse s vyzývavo nadvihnutým obočím akoby hovoril " pod ukážeme im ako sa to robí" a zdvorilo sa spýtal. – Smiem prosiť?- vystrúc ruku v pozívajúcom geste.*

*Pri Cassovej poznámke o vyznamenaniach a tom, ako sa kvoli ním cíti sa len nezbedne usmiala, venujúc mu ešte jeden obdivný pohľad. Skutočne po prvý raz videla všetky ocenenia, nikdy by nečakala, že ich bude mať až toľko.* nemusíš sa báť, zatiaľ neblikáš...* neodpustila si drobnú poznámočku, veselo sa pri tom usmievajúc. Taký únos na celý večer by vôbec nebol taký zlý nápad, hlavne po dni ktorý strávila rôznymi aktivitami, ktoré zvyčajne nerobila. Možno by aj reagovala, no príchod jej nových známych, Cassových priateľov Tamina a Idie jej v tom zabránil.* aj ja vás rada vidím, konečne zase spolu...* sprisahanecky žmurkla na Idie, pretože dobre vedela, že nie je jediná, ktorej počas dňa chýbala manželova pozornosť. Obe na ňu boli teraz po narodení detičiek zvyknuté a celý deň bez tých úsmevov či poznámok bol akýsi dlhší a prázdnejší. Keď však začula čo sa bude v nasledujúcej chvíli hrať na parkete, takmer to nevydržala a otočila sa smerom ku Cassovi. Už poriadne dávno netancovala, vlastne na la tangoni s Cassom ešte nikdy. Tamin a Idie mali pravdu, bol to tanec vášne a aj keď to nepovedala nahlas, nesúhlasila s Idie. Nepochybovala o tom, že Cassovi to pôjde lepšie než nejakej drevenej bábke. No chcela pomôcť aj Idie, veď kto by si nechcel zatancovať tento tanec práve s mužom, s ktorým si , ako sám Tamin povedal, prejavujú vášeň horizontálne. Pri tej poznámke sa pobavene zasmiala, vrhla na Idie pokojný pohľad a potom pozrela znovu na Tamina* myslím že dnes by si mal zapracovať aj na tej vertikálnej verzii, nechceš predsa aby to na Idie skúšal iný nezadaný mladý muž...ktorý si tú horizontálnu dovoliť nemôže...* vyzývavo nadvihla obočie, no to už otáčala hlavu smerom ku Cassovi. Jeho pohľad znamenal výzvu, ktorá sa nedala odmietnuť. Idie aj Tamin zachvíľu uvidia, ako vyzerá vášeň na parkete v ich podaní.* A dá sa to odmietnuť?* spýtala sa s koketným úsmevom, no to už sa chytila podávanej ruky*

Máš pravdu, nedovolil by som ti to...nevieš si predstaviť ako dlho som už uvažoval nad tým, že s tebou budem takto tancovať. Ale predtým som samozrejme musel trochu cvičiť...* odvetil Cass so širokým úsmevom, ktorý len podčiarkol záhadné tajomno vo výraze jeho tváre keď Tessu zaviedol priamo do stredu tanečnej sály kde sa už okolo nich, v posledných rytmoch sláčikovej hudby, vznášali tancujúce páry. Nezáležalo mu na to či sa aj ostatní hostia tvária tak začudovane, očividne čakajúc, čo sa bude diať. Mal oči iba pre svoju manželku. Vpíjal sa do nej pohľadom akoby v tej chvíli na svete neexistovalo okrem nich dvoch už nič iné. Nijaká tanečná sála, nijakí zvedaví pozorovatelia, priestor ani čas. Zmyslami sa dokonale sústredil len a len na Tessu, jej vôňu – hudba postupne utíchala až kým nezazneli nové podmanivé tóny hriešnej hudby https://www.youtube.com/watch?v=fNk9rvacryo - sklonil sa k mäkkej oblinke jej pleca, labužnícky do seba nasal vzduch tesne nad odhalenou pokožkou krku akoby privoniaval k omamnému kvetu – vtedy sa v skladbe ozvali prvé sladkobôľne stony husieľ – postavil sa k Tesse zboku, objal ju rukou zľahka okolo pása a pri prvom razantnejšom tóne vykročil poza jej chrbát, aby ju mohol niekoľkými krokmi obísť a postaviť sa k jej druhému boku. Celý ten čas však pohľadom ani raz nevnímal nič iné okrem Tessy samotnej, každučkú kúsoček, aj tú najmenšiu čiastočku jej zmyselnej aury, ktorá ho k sebe priťahovala tak, že sa jej chcel sám podať, opiť sa ňou, rozplynúť sa v nej... Tessa mu bola všetkým a tak isto aj on jej, milencom, priateľom, manželom a to všetko odrážal len pohľad očí, pretože v jednom momente vnímal ako sa všetky tieto podstaty a lásky z iných uhlov pohľadu dokonale snúbia pri jednej bytosti. – pieseň sa začala stupňovať v razancii – šikovným pohybom si k sebe otočil Tessu tak, že na páse odrazu mohla zacítiť pevný dotyk jeho ruky, ktorá jej bola akoby rámom, vedúcou, ale aj poddávajúcou sa silou, nedotýkal sa len jej.. ale aj ženskosti ako takej...ľavou nohou urobil polkrok dozadu keď prešiel celou plochou dlane po vonkajšej strane Tessinho ľavého stehna, miernym tlakom ju prinútil zohnúť nohu v kolene a v jedinom momente, nežnom aj drsnom- vábivom aj nevinnom zároveň- si ju zodvihol vysoko k boku akoby medzi nimi neboli nijaké šaty a on chcel cítiť jej najcitlivejšie miestečko vystlané hebkosťou priamo na svojom tele. Takto jej jednou rukou pridržiaval nohu zatiaľ čo druhou prešiel z pása vyššie na chrbát a vyklenul jeho krivku ešte bližšie k sebe až sa mu naskytol úchvatný pohľad na zmyselné krivky pŕs uväznené v zlatistom lesku drahých šiat. Sklonil hlavu akoby sa chystal špičkou nosa prejsť cestičku medzi smotanovými oblinkami, ale v poslednej chvíli prudko pustil Tesse nohu, aby ju uvoľnil k jej tancu, ktorým sa mali navzájom zvádzať.*

*Málokedy kráčala tak ako teraz. Ladne ako páv, takmer sa vznášajúc pár milimetrov nad lesklou podlahou. Zlatistá látka šiat jemne poskakovala pri každom jednom pohybe, obšúchavala sa o jej pokožku, zatiaľ čo Tessa sa len usmievala, čakajúc na vhodnú chvíľu, než Cassovi šibalsky odpovie.* Trošku cvičiť?* úsmev sa zmenil, pre niekoho kto by ju nepoznal na prísny a pohoršený výraz tváre, ktorý chcel vedieť viac* ...a s kým?* spýtala sa a efektne nadvihla pravé obočie, aby len podčiarkla celý výraz. Vo vnútri však odpoveď nečakala ani nepotrebovala. Ak skutočne trénoval, tak pre ňu, osoba nebola podstatná. Podstatný bol okamih v ktorom teraz bola, pretože to čo bolo bolo a to čo malo prísť ju aj tak nemohlo obísť. Chcela si užívať čaro chvíle, neregistrujúc pohľady ktoré si ostatné páry spýtavo vymieňali. Za iných okolností by možno bola nesvoja, no modrý pohľad prepaľujúci ju až do špiku kostí ju dokázal udržať myšlienkami tam kde chcel.
Na krátky okamih privrela oči, keď jeho tvár zostala tak blízko nad jej odhalenou pokožkou krku, naklonila krk do ľavej strany, nechala mu viac priestoru než sám potreboval. Ako divá šelma, jej privreté oči neznamenali nepozornosť, skôr vychutnávanie a len čo sa ozvali tóny hudby na ktorú sa dalo tancovať tak hriešne, roztvorila ich, uprela do tých v ktorých teraz nehľadala len lásku, ale najmä vášeň. Vášeň ktorú poznala, tú ktorú v nej vedel rozohriať. Vedela tancovať, poznala kroky spoločenských tancov, ešte ako malej jej Raito zaobstaral súkromného učiteľa. No dala sa vášeň vložiť do tanca, aj ju človek necítil k partnerovi, ktorého držal v náručí? Neverila tomu. Kroky samotné boli len linajky, ktorých sa mohol pár pridŕžať, mohol tancovať ako každá iná dvojica v miestnosti, kopírovať rovnaké pohyby, zopakovať ten či onen pohyb, no s vášňou to bolo iné. Nezáležalo na krokoch, išlo o súhru dvoch bytostí, ktoré sa odrazu zlievali do jednej. Bola uvoľnená, nechala sa prudko strhnúť tvárou k manželovi, na ktorého vysielala zvodný pohľad, ktorý nemohlo nič zakryť. Nebola zahanbená ani len keď si ju prudko zdvihol, práve naopak, užívala si to. Bola tak blízko, jemná látka neznamenala nič podstatné. Zavlnila bokmi, hlavu ohla v krku a potočila ňou od pravej strany až k ľavej, pomalým ladným pohybom, až sa vejár zlatých vlasov zaleskol pod svetlami lustrov. Vedela aký pohľad sa mu tým naskytol, no vedela aj to, že toto je tanec plný zvádzania a jej čas ešte len príde. Nechala sa pustiť znovu nohami na zem, odstúpila o krok dozadu, natiahla rozprestrenú dlaň priamo k jeho hrudi, dívajúc sa mu uprene do očí a pomaly, ako šelma striehnuca na svoju korisť sa pohla. Ruku nechala na mieste, no telo sa vlnivo hýbalo, prechádzalo poza neho, až sa ocitla za jeho chrbtom. Ruku opásanú okolo jeho tela spustila k telu, jemne zavlnila bokmi a priložila ruky na jeho pás aby sa pridržala, pretože pravú nohu zohla v kolene, zdvíhala ju hore, kopírujúc tú jeho, no skôr než sa k nej stihol otočiť, prudko sa ho pustila, spravila dve rýchle otočky dozadu a zastavila. V očiach zahoreli dobre známe ohníčky, len čo vystrela pravú ruku, dlaňou hore, zatočila prstami a jednoduchým gestom ho volala k sebe*


/aha https://www.youtube.com/watch?v=i-kgP4HoGWQ /

* Keď skrz látku nohavíc pocítil na stehne horúčosť Tessinho tela, vliala sa mu do žíl a rozbúrila v ňom krv. Bruškami prstov jej stihol prejsť len po vonkajšej krivke lýtka keď sa od neho náhle odtrhla tak, že sa musel rýchlo otočiť a pohľadom sledoval ako ho zvádza.
Videl to v Tessiných očiach keď ho k sebe volala gracióznym pohybom prstov akoby bol on len bábkou a ona držala neviditeľnú niť medzi nimi. A tá niť sa začala skracovať každým krokom, ktorým sa k nej ocitol bližšie. Črty tváre mal pevné, sústredené len na jediné – pozorovanie každého Tessinho pohybu, ostrá hrana sánky mu výraznejšie vykreslila profil tváre a vášeň ešte viac podčiarkla tmavnúcu farbu očí. Jediným ráznym pohybom v rytme hudby si ju k sebe pritiahol cez ladnú otočku a s pohľadom neustále upretým do jej jasných zmyselných očí, prešiel do bočného kroku, v ktorom ju jeho ruky láskali no pri ďalšom prudšom obrate Tessu pustil a ako ohrdnutý milenec zastal k nej chrbtom, aby jej dal v tanci ďalší dôvod privinúť sa k nemu.*

*Koľko zvodnosti dokázala bytosť vložiť do prostých pohybov. To čo by možno bolo za iných okolností len jednoduché gesto, v tanci ako bol tento, bol význam úplne iný. Každý ladný pohyb bokov, dotyk, všetko vyvolávalo predstavy, ďalšie dotyky a gestá, ďalšiu vášeň vloženú do tanca. V tanci sa dali odkryť možno aj doteraz skryté city, stačilo len pozorovať.
Tessine pery sa usmievali, aj keď nie až tak výrazne. Kútiky mala do úsmevu vykrivené pre povahu, no zelené oči odrážali zvodnosť. Pozorne sledovala každý jeden krok, ktorým Cass zmenšoval priestor medzi nimi, no ani nevedela ako a jej telo sa točilo v ladnej otočke. Nepotrebovala poznať úmysly, stačilo sa uvoľniť a nechať viesť. Keď však znovu zostala stáť osamotene, očami prebehla po Cassovom chrbte a nižšie...vediac že ju očakáva. Nenechala ho dlho čakať, pohybmi ktoré vytvárali dojem že sa jej vlní hádam celé telo prešla až k nemu, za jeho chrbát, rukami prešla po ramenách pliec, kĺzajúc po rukách až k lakťom, no potom spravila ladnú otočku až pred neho, zastaviac tvárou len kúsok od tej jeho. Oči jej zažiarili, pery skrivili do hravého úsmevu, no viac sa nepohla, vyčkajúc na neho*

* V duchu žasol nad tým ako ľahko sa mu Tessa prispôsobuje v tanečných kreáciách a zároveň ako ľahko sa prispôsobuje on jej. Akoby sa už predtým dohodli na krokoch tak, aby plynuli s prepracovanou ladnosťou, ale opak bol pravdou. O to viac sa do tanca vcítil a zabudol aj na všetkých tých ohúrených hostí, ktorí ho spočiatku trochu rozptyľovali, pretože tancovať s Tessou bolo ako viesť s ňou nemý rozhovor, s jej telom, s jej očami a čo všetko si dokázali povedať len pohľadom... pripomenulo mu to deň ich prvej svadobnej noci keď Tesse zaviazal oči šatkou a viedol jej ruky najskôr v dômyselnej hre, ktorá sa premenila na zvádzanie a neskôr aj po svojom tele, spomínal si ako sa mu o nej prvýkrát snívalo na lodi, na vzdychy a stony pri svojom uchu, keď ju nežne bozkával na hebkej pokožke krku zatiaľ čo do nej vášnivo vnikal. V tónoch tejto hudby sa skrýval celý ich príbeh. To, ako sa po prvýkrát stretli, aká vášnivá iskra prebehla medzi nimi aj keď sa spočiatku prejavila v hneve, potom dlhé obdobie kedy si zakázal na Tessu myslieť, pretože vedel, že ju nikdy nebude môcť mať a že jej spoločensky nie je hoden. Rýchly rytmus, ktorý akoby kopíroval údery srdca zas v sebe niesol spomienku na okamih kedy sa láske prestal brániť a tá sa v ňom rozliala ako prílivová vlna keď padla aj posledná hrádza, na deň strávený medzi tulipánmi kde sa s Tessou po prvýkrát miloval. Potom tu boli kvílivé tóny husieľ, vtedy si myslel, že Tessu stratil, podľahol klamstvu a život pre neho prestal mať cenu no nakoniec... hudba predsa len pokračovala tak ako sa aj jemu otvorili oči zaslepené bolesťou a vtedy ju uvidel znova a tentoraz ju už nepustil, nedovolil, aby sa mu opäť niekam stratila... a tak aj teraz, keď tóny hudby postupne doznievali a Tessina tvár sa ocitla tak blízko pri jeho využil to, čo mu ponúkala chvíľa a horúčkovito ju pobozkal, pretože všetko čím počas sklady prešiel akoby odznova sa v tom bozku prehĺbilo a podčiarklo svojou naliehavosťou. Bozkával ju najskôr vášnivo, potom jemne zasypúc jej pery malými bozkami a posledný vtisol vrúcne na čelo. Ani si neuvedomil to hrobové ticho, ktoré po piesni nastalo v celej sále. *

* Ak si predtým myslel, že bolo stratou času zúčastniť sa celej tejto frašky, tak práve teraz aspoň videl dôvod lepší než stoly praskajúce pod ťarchou jedla, pre ktorý sa tu oplatilo byť. Keď sa spustili prvé tóny hudby, ktorá si tak podmanivo vedela strhnúť svojich obdivovateľov, on radšej zostal stáť v tieni hore na galérií a lahodnými dúškami si vychutnával svoj aperitív. Oprel sa plecom o mramorový nosný stĺp, ktorý sa smerom nadol zväčšoval do obvodu, takže keby mu bola nepríjemná aj tá občasná zvedavosť, ktorú k nemu nasmerovalo niekoľko nevychovaných hostí, mohol sa za ním pokojne ukryť. Ale už po prvých taktoch dospel k názoru, že mu môžu byť všetci ukradnutý. Všetci okrem nej... a samozrejme aj jeho, pretože dvaja tanečníci spolu vytvárali ten podmanivý obraz zvodnosti, akýsi druh milostného umenia priamo na parkete a pred zrakom tisícky užasnutých pohľadov. So vzrastajúcim záujmom sledoval ako medzi kapitánom a jeho manželkou plynie tichý nevyslovený súlad tak, že odrazu pochopil ako veľmi by mohli byť sklamaní ich tajní zbožňovatelia, ženy aj muži, pretože títo dvaja mali očividne pohľad len jeden pre druhého. Tretí alebo dokonca štvrtá by v ich malom, tesnom spoločenstve len zavadzali. A keď hudba utíchla a bravúrne antré dospelo k vrcholu, v sieni zavládlo ticho. V tom tichu sa ozval zvuk položeného pohára na mramorový povrch zábradlia možno stonásobne hlasnejšie. Bol to on, ktorý ho odložil, aby mohol ako prvý zatlieskať. Potom sa pripojili aj ostatní zatiaľ čo jemu pohľad stále zotrvával na dvojici.*

Pravdepodobná podoba v prítmí http://www.blogcdn.com/www.joystiq.com/media/2008/10/snow-villiers.jpg

/Snow /

*Zjavne by si ani nevšimla, kedy hudba dohrala, pretože tu boli odrazu Cassove pery ktorým sa bolo treba venovať, niežeby v tom videla nejakú nepríjemnú čínnosť. Práve naopak, po dlhých minútach, ktoré v sebe niesli náboj vášne, mohla aspoň jej časť popustiť z uzdy. V tesnej blízkosti len položila ruky na Cassove plecia, jemne sa ich počas vášnivého bozku pridržiavajúc. Neuvedomovala si, aké ticho vládne v celej sále, nevidela ani tie pohľady ktoré sa na nich upierali. Až ked začula jasný zvuk z niekadiaľ z boku, niečoho skleného, možno pohára či misy, udrel jej do uší zvuk ticha. A potom potlesk. Prekvapene odtrhla oči od Cassa a neisto sa rozhliadla. Len čo uzrela všetky tie pohľady, do líc jej udrela jemná červeň. Oči sklopila k zemi, netušiac čo urobiť. Nenápadne sa zdekovať, usmiať sa alebo niečo iné. Bez toho aby pozrela na ostatných kapitánov s manželkami, očami sa zastavila v Cassových a slabo sa usmiala* Dívajú sa na nás...* zašepkala do toho potlesku*...mám taký pocit že všetci...* Nebola práve z tých čo sa vyžívali v takejto pozornosti, takže len potichu zostala stáť kúsok od Cassa, jemne ho držiac za ruku*

* Bozk si vychutnal až do posledného okamihu. V miestnosti mohlo byť aj tisíc ľudí, ale akoby tam v tej chvíli nebol nikto okrem nich dvoch. Až keď sa mu realita jasne rozostrela pred očami všimol si jemný rumenec na Tessiných lícach, ktorý však nemala od jeho bozkov, ale z pocitu ako na nich všetci hľadia. Nie hľadia, ale lepšie povedané bez ostychu vyvaľujú oči akoby sa pred nimi ocitli celkom nové, nepoznané bytosti z iného svetla. Mal chuť pobavene sa zasmiať, ale tušil, že by tým Tessu uviedol do ešte väčších rozpakov, preto sa k nej len sklonil a zašepkal jej odpoveď.* Navrhujem rýchly defenzívny ústup smerom na vonkajšiu terasu.* vložil do hlasu predstieranú vážnosť akoby išlo o niečo, čo by im obom mohlo skutočne zachrániť život aj keď oči sa mu figliarsky smiali a v kútikoch úst sa držal potláčaný chlapčenský úškrn. V poslednej chvíli na Tessu žmurkol a chytil ju za ruku * Sľubujem, že sa na vás už nikto v tento večer nepozrie milady... samozrejme nikto okrem mňa.* dodal takmer samoľúbo, hrdo kráčajúc po Tessinom boku a vedúc ju k východu na terasu. Na chrbte ešte cítil pohľady niektorých hostí aj keď hudba už opäť začala hrať a niekoľko párov dosť nemotorne vykročilo na parket akoby odrazu pred týmto miestom mali úctivý rešpekt.
Napriek vlažnému vánku, ktorý zavial od vysokých presklených dvier zložil si pri vchode z pliec sako uniformy a prehodil ho Tesse starostlivo cez plecia. Predsa len bola oblečená o niečo skromnejšie než on. Doslova horel a nie iba z tanca, ale horúčosť do neho prúdila aj skrz Tessinu ruku, ktorú držal vo svojej dlani celkom zľahka akoby sa bál, že by ju pri silnejšom stisku mohol zlomiť.* Už je to lepšie?* uškrnul sa teraz už bez zábran a pritiahol si Tessu do náručia, aby ju mohol znovu pobozkať. Tentoraz to bol pomalý vychutnávajúci bozk keď sa jazykom pustil skúmať sladké vnútro Tessiných úst.*

*Keď zazrela nezbedný chlapčenský úsmev na Cassovej tvári, musela sa usmiať. Ten úsmev nej dokázal vyvolať záplav nehy a tajne dúfala, že aj malý Julian bude mať raz takýto úsmev, ktorým si podmaní kohokoľvek bude chcieť. Vlastne nedúfala, bola si istá že to tak bude. Už teraz sa dokázal usmiať spolu so sestrou úsmevom, ktorý by roztopil aj srdce z kamena. Prekonala prvotný ostych a veselo ho šťuchla do boku, aj keď len jemne* Myslím že sme im to tam riadne natreli...* zazubila sa po ceste na terasu* ...a aj keď sa mi plán pozdáva, obávam sa, že náš hostiteľ nás tu nenechá zašitých dlho...* nechala si prehodiť cez ramená sako uniformy, no neodpovedala, kým si ju nepritisol pevne k sebe, aby jej dal bozk* Teraz už hej...* zašepkala cez pootvorené pery, aj keď tie sa hneď nato oddávali sladkému bozku. Svet za zastavil, aby si ich jazyky mohli vymeniť nemé slová lásky. Keď sa ich pery oddelili, pootvorila oči a oprela sa telom o Cassovu hruď. Bolo úžasné ako ľahko sa mohla skryť v jeho zovretí. Jemne ho prstami hladkala aj cez košeľu, keď sa odrazu usmiala, zdvihla pohľad a dobiedzavým hláskom spýtala* Červenáš sa niekedy či som v tom sama?* jemne sa zasmiala a ešte skôr než by mohol odpovedať mu na pery vtisla hravý bozk*

* Trošku sa od Tessy odtiahol, aby jej mohol nahliadnuť do tváre a vyzývavo skĺzol pohľadom na jej líca akoby sa snažil na nich nájsť práve tie červené ruže ostychu, ktoré tak miloval zakaždým, keď sa jej rozvili na hebkej bledej pokožke. Podľa toho vedel aká vášnivá žena pred ním stojí už v ten večer, keď sa po prvýkrát stretli. Nebála sa mu oponovať, bola ako mačiatko, ktoré sa postavilo pred leva a zaťalo do neho svoje jemné pazúriky. Vtedy sa takmer prestal ovládať, bol nahnevaný, videl ju takú akou vôbec nebola a bolo takmer neskoro, keď si to uvedomil. Teraz už nevidel v Tesse len mačiatko, bola to hotová dračica, keď sa rozhodla za niečo bojovať alebo sa niečomu oddať celým telom aj dušou. Nevinne sa usmial, pohľad mu potemnel a hlas sa zastrel lenivou malátnosťou, keď naklonený k Tesse, začal jej šepkať do uška svoju odpoveď. Nepustil ju z objatia, práve naopak, privinul k sebe ešte bližšie, ešte pevnejšie. * Musím sa červenať zakaždým, keď mi po rozume behajú hriešne myšlienky na teba.* Privrel oči akoby sa chystal celkom ponoriť do svojich predstáv a začal Tesse opisovať všetko, čo vidí a čo cíti v jej blízkosti.* Predstavujem si napríklad, že sme tu celkom sami. Nie je nijaký ples a záhrada je celkom prázdna. Myslím na to ako ťa chytím za ruku, vediem ťa po cestičke k jazeru, presne tam kde do neho vybieha terasa altánku. Cítim ako sa mi chveješ v náručí, pretože vieš, že už o chvíľu budem hlboko v tebe. Idem z toho zošalieť, vyzliekam ťa príliš pomaly, príliš po tebe túžim, aby som si ťa vzal hneď, pretože sa túžim ponárať do tvojho tela, spôsobovať ti rozkoš a rovnakú rozkoš si brať z tvojich úst. Vieš, že mám pravdu ...* Znenazdania chytil Tessinu ruku a priložil si ju na hruď kde mu divoko búšilo srdce. Boli to len predstavy, ale hlas sa mu chvel akoby opisoval skutočnosť. Oči neotvoril len sa lícom zľahka obtrel o Tessino a perami sa takmer nebadane dotkol jej ušného lalôčika.* Začne pršať, stojíš predo mnou nahá, pokožka ti svieti v tme akoby na ňu dopadalo mesačné svetlo, ale sú to len kvapky dažďa. Stekajú po tvojom tele, dotýkajú sa ťa presne tak ako sa ťa chcem dotýkať ja a strácajú sa ti medzi stehnami, presne tam kde sa chcem stratiť aj ja. Natiahneš ku mne ruky a je to akoby som neexistoval až do chvíle kým ma v sebe neprivítaš, pretože len s tebou sa cítim úplný. Teraz už kvapky na teba nedopadajú priamo, ale stekajú ti do priehlbinky na hrdle z mojich vlasov, keď ti začnem jazykom láskať bradavky. Cítim v ústach ich pevnosť, to ako sa ku mne vypínajú presne ako tvoje boky a lono a vtedy, keď už vôbec nerozmýšľam, vtedy keď už nič nie je podstatné len ty a to, že si všade okolo mňa...* odmlčal sa, hlas už nemal malátny, ale zachrípnutý od túžby. Pobozkal Tessu a urobil to s dravosťou vyhladovaného, s nesmiernou túžbou trpiaceho dosiahnuť uvoľnenie.* Zastav ma...* vyrazil pomedzi bozky no navzdory svojej prosbe si Tessu pritiahol k sebe ešte pevnejšie. Sám proti sebe nemal nijakú šancu, že sa mu podarí ovládnuť.* ...zastav ma...* zastonal ešte raz, takmer bolestivo.*

/inak neviem prečo, nezobrazuje fotky v avataroch, treba načitať znovu k jednotlivým postavám /

*Jemne pokrútila hlavou, takmer nebadane. Nie preto, žeby pochybovala o Cassových hriešnych myšlienkach, kedy svoju myseľ vodil po rôznych miestach kde by sa mohli milovať, čo všetko by mohli robiť...o tom skutočne nepochybovala. Veď sama si vedela predstaviť rôznorodé miesta, rôznorodé situácie, ktoré však končili jedným a tým istým, milovaním. Či bolo vášnivé alebo nežné, tie predstavy boli rovnako živé, akoby boli skutočné. * asi na to ale nemyslíš pri mne, pretože ružovučký nádych v tvojich lícach som ešte nevidela...* zašepkala mu do ucha zvodným hláskom, po ktorom nasledoval opis Cassových predstáv. Privrela oči, aby si mohla lepšie a živšie predstavovať čo jej hovorí, no to nebolo ťažké. Vedela si veľmi ľahko predstaviť, ako roztúžene čaká kým sa ocitnú niekde sami, ako jeho jemné a predsa žiadostivé ruky schádzajú po jej tele, vyzliekajú jednotlivé kúsky oblečenie, ako sa tie jasné modré oči dívajú na nahú pokožku a hlcú každý jej jeden kúsok. Vedela si predstaviť aj seba, ako mu rozopína košeľu, prstami objavuje po kúsku jeho telo a pri tom ho žiadosti bozkáva na pery, zvádza s ním neľútostný boj ktorý musia dokončiť. Nemôžu prestať, kým ich telá nezostanú uvoľnene prepletené v jedno, akoby k sebe patrili odjakživa...pod rukou cítila rýchle údery Cassovho srdca, ktorému sa to jej automaticky, bez toho aby si to uvedomila alebo nad tým rozmýšľala, prispôsobilo. Počula ako sa mu mení hlas od potláčanej túžby urobiť to čo jej práve opisuje, no sama cítila ako jej telo reaguje na provokatívne slová. Telo sa jej zohrivalo, priam prehrievalo a dovolilo by, aby si s ňou robil čokoľvek aj tu, priamo na terase, či je za oknami ples alebo nie. Boli chvíle, kedy nedokázala byť racionálna a nechávala všetko na osud. Rovnako ako teraz. Ako mohol chcieť aby ho zastavila, keď ju takto provokoval, vyvolával v nej predstavy ktoré sa jej páčili? Ako mohol chcieť niečo také, keď napriek prosbe robil všetko opačne? Ťahal si ju bližšie, bozkával akoby sa svet prestal točiť...akoby mohla?* a čo ak nechcem...?* zašepkala, spojila si s ním pery a bez toho aby ich opäť oddelila, potisla ho dozadu, až kým sa neopieral o stenu budovy. Preplietala si s ním ruky a zdvihla ich dohora, tak že ich zatláčala do steny. Ani na sekundu ho neprestávala bozkávať a nebola si istá kto ich teraz zastaví. Bola toho schopná ona? Bol toho schopný on? Ktovie...*

* Bolestivo čakal, že sa Tessa od neho odtiahne, že mu zabráni v tom, aby celkom stratil akékoľvek sebaovládanie, a preto ho o to viac prekvapilo, keď mu bozky neustále opätovala a provokovala tak vášeň, ktorá sa v jeho vnútri zvíjala v reťaziach rozumu a volala po oslobodení. Prudko vydýchol rozkošou, keď ho Tessa zatiahla za okraj budovy a tam chrbtom oprela o múr. Cítil chladný dotyk steny na vonkajšej strane rúk a naliehavosť, s ktorou sa jeho čertica domáhala bozkov mu doslova vyrazila dych. Ešte nikdy neurobili nič také odvážne, celkom zbavení triezveho uvažovania a Tessina veliteľská iniciatíva v ňom zapaľovala oheň a vlny vzrušenia svojou intenzitou pripomínali práve tie vyhrotené situácie v jeho živote kedy okrem dokonalého sústredenia cítil aj pôsobenie adrenalínu. * Potom sa s tebou pomilujem priamo tu a teraz.* prehovoril zachrípnutým hlasom zastretým temnou túžbou. Mala to byť vyhrážka, posledná možnosť ako to zastaviť no zároveň so svojimi slovami sa ľahko vyslobodil z Tessinho zovretia a vymenil si s ňou miesto tak, že teraz sa už ona opierala chrbtom o múr budovy a on jej horúcimi dlaňami prechádzal po stehnách až k zadočku. V okamihu ako do jeho mäkkosti zaboril prsty a pevne ho chytil, pritlačil sa tiež panvou k Tessinu lonu, aby pocítila ako šialene po nej túži a skloniac tvár k jej krku trhane zmučene zastonal.*

*Určite nečakal z jej strany niečo takéto. Ona, čo sa zapýrila pri väčšej pozornosti, práve zvádzala svojho manžela na terase, aj napriek stovkám ľuďom za dverami. Často krát sa milovali na netradičných miestach, no toto bolo prvý raz čo nemali súkromie toho pravého zmyslu slova. Aj napriek tomu, že si to vlastne v hlave uvedomovala, nerobila nič preto aby sa zastavila. Jednoducho žila len raz. Mohla sa vrátiť do sály, tancovať a baviť sa s ľuďmi, z ktorých 99,99 percent už v živote neuvidí. Alebo...mohla byť tu a urobiť niečo, načo dosmrti nezabudne. No čo by si človek vybral? Áno, druhá možnosť bol risk, no kto neriskuje, nič nezíska. Niekedy bolo treba vyliezť spoza stálych oporných múrov a spraviť niečo spontánne ( ) bez premýšľania.* to mala byť vyhrážka?* zašepkala mu do ucha, tak, že sa perami dotkla jeho pokožky. Potom sa ale strany vymenili a ona bola tá, ktorú pritláčal k múru. Pocítila horúcu dlaň na svojom zadočku a ako spokojná mačka mu zapriadla do ucha.* ...myslím...* zašepkala a voľnou rukou, vlastne ukazovákom, prechádzala po jeho košeli čoraz niššie* ...že na predohru nebude čas...* jemne sa zachichotala a rozopla mu gombík na nohaviciach. Nemienila ich stiahnuť, len vošla rukou k miestu, ktoré jej tak žiadostivo pritláčal k telu. Bez zaváhania či štipky ostýchavosti mu ho pohladila, aj tak vedela že dnu sa tak skoro nevrátia. Na to, ako pofukovalo keď vošli na terasu, teraz mala pocit, akoby bola pri sálajúcom ohni. Cítiac jeho ruku na svojom tele, nechala tú svoju v jeho nohaviciach a druhou si ho pritiahla tesne k sebe, aby ho mohla žiadostivo pobozkať. Tušila však, že jeho myseľ je teraz ale v inej časti tela...*