Vesmírna loď

*Jack sa teda netváril práve nadšene, keď padlo Thosovo meno. Nebola si istá čím to je, no jeho pohľad upretý na fotku bol akýsi vyhýbavý. Žeby niečo o čom nevedela? Cass bol nejaký nesvoj, nechcel jej hovoriť čo sa deje, takže to muselo súvisieť s tým.* Jack, Thos by tam kvoli Freyi určite prišiel* odvetila zamyslene, keďže nemala tušenia ako to Jack myslel* choď za ním a presvedč ho* potlapkala ho po pleci a prešla si do skrinky po sveter* pôjdem za Rowan a potom aj za Freyou, spýtať sa ich či sa teda pridajú...dáš pozor na Juliana a Ginny?* nadvihla obočie, aj keď hneď ju napadol Moris. Jack a dve malé deti, no to by dopadlo* zavolám ti sem aj Morisa, nech máš s kým hrať karty o pelendreky...* zaškerila sa veselo*

Rowan




* Dvere do ošetrovne sa jej otvorili za chrbtom a hoci práve ošetrovala ranu jednému vojakovi podľa váhavých nášľapov a ticha si vyvodila záver, že musí ísť len o ženu. Vojaci sa správali inak, ich kroky boli rázne a naznačovali niečo v zmysle: „ Pozri som tu! Okamžite okolo mňa začni lietať, urob čáry máry fuk, vylieč ma! Inak bude zle!“ Ach, už ju s nimi ani nebavilo tak flirtovať, keď nebol nablízku niekto koho by tým zaručene vytočila. Zlovestne sa usmiala a vojak, ktorému sa práve chystala pichnúť do žily ihlu vyľakane stiahol ruku späť k telu.* Pokoj... zložila som predsa lekársku prísahu. Zraneným neublížim.* snažila sa vojaka upokojiť, keď si uvedomila svoj omyl. Zlovestný úsmev zamenila za celkom priateľský. Veď tu pred ňou nesedel Lee. Trvalo to iba niekoľko sekúnd kým vytiahla ihlu z mužovej ruky a v dlani podržala striekačku s ešte horúcou krvou. Vedela, že nová pacientka začne rozprávať až keď bude muž preč takže zrejme malo ísť o nejaký intímny problém. Ale keď žena konečne prehovorila a ona v nej rozoznala Freyu takmer jej striekačka s krvou vypadla z ruky. Otočila sa tak prudko až jej okolo srdcovitej tváre zaviali husté červené vlasy netsiahnuté gumičkou. Sedela na otáčavej stoličke a trochu zmätene trochu chlácholivo pozrela Freyi priamo do očí.* Ale zlatko...* postavila sa odložiac drahocennú vzorku na stolík s ostatnými lekárskymi pomôckami a zamierila k dievčine. Položila jej ruku na chrbát a potlačila ju k uvoľnenej posteli kde sa robili vyšetrenia.* Neviem či ti to Lee spomínal, ale s Thosom nemôžeš otehotnieť, nemusíš sa báť.* nenechala ju ani poriadne odpovedať a už sa jej hlavou preháňali nové fantastické myšlienky a pálila ju neuveriteľná zvedavosť. Oči sa jej rozžiarili akoby v nich splápolali dva nezbedné ohníčky. Posadila sa na posteľ hneď oproti Freyi a začala kývať nohami, dopredu a dozadu, ako malé dieťa.* Tak čo?* zasmiala sa.* Musíš mi povedať... aké to s ním bolo?

*Srdce jej silno bilo, než konečne Rowan otvorila ústa a niečo povedala. No pochopila to úplne inak než to bolo. Keby je v jej koži, asi by sa spýtala to isté a urobila tie isté závery. Keby tak boli pravdivé, lenže neboli. Teda niežeby ľutovala že spala s Jackom, no ľutovala, že sa nemilovala s Thosom kým mohla. Nie pre pokus aké by to bolo, ale pre city. Teraz na to mohla rovno zabudnúť, Thos bol preč* Rowan, ja tu pracujem ako technik.* povedala smutným hlasom* viem že s Thosom by som dieťa nemohla mať, aj napriek tomu že moje biologické znalosti ti nesiahajú ani po členky...* nasledoval hlboký vzdych, pričom sklopila oči k zemi* Niečo sa stalo,* začala takmer mŕtvym hlasom* ...a Thos zomrel. Je úplne zničený* objala si svoje kolená, dívajúc sa na farebné šnúrky svojich tenisiek* spala som s niekým iným Rowan a ver mi, s ním by som otehotnieť mohla...

Gratchem Blake

*Pozerala úplne iným smerom a preto sa prudko mykla, keď zacítila dotyk na svojom pleci. Vydesene pozrela tým smerom, no keď zbadala kapitána, viditeľne sa jej uľavilo* Kapitán Scrad...* vydýchla si a ani nevedela ako mu to má vysvetliť* niečo sa tu deje. Ja vámt o neviem vysvetliť. Lee je divný...* ani sa neunúvala stíšiť hlas* a aj ja som divná...* nehovorila to ironicky, ale s plnou vážnosťou* Lee povedal, že sú vo vzduchu asi halucinogény, pred chvíľou som ho totiž videla celého krvavého a utiekol,. O pár sekúnd bol pri mne znovu, úplne zdravý...* až ju striaslo ked si na to spomenula. Cítila sa riadne šialená, lenže čo iné mu mala povedať, ked presne toto sa jej stalo?*

Rowan



* Najskôr prestala kývať nohami a potom sa aj úsmev začal pozvoľna vytrácať z jej tváre akoby niekto zobral gumu, pregumoval jej líniu okolo pier a namiesto poloblúčika nahor nakreslil nepodarený poloblúčik nadol.* No teda!* zvolala pretože práve teraz nebola tak celkom vo svojej roly profesionálnej doktorky, ktorú by nemalo nič prekvapiť. Ešte stále z nej bola len obyčajná zvedavá žena a podľa toho šokovaného zvolania sa dalo usúdiť, že sa tá zvedavosť nijako nezmenšila. Práve naopak. * Thos je.. mŕtvy?* vyliezlo z nej ťažko.* A ty si bola s niekým iným? Ja som myslela, že... že.. S kým?* rukou si rýchlo zakryla ústa. Vyzeralo to, že chce zabrániť sebe samej, aby ďalej pokračovala v takomto spovedaní. Zavrela oči a chvíľu len dýchala potom pokrútila hlavou a oči znovu otvorila.* Kedy sa to stalo? Potrebujem to vedieť kvôli lieku.

*Nebola si istá, čo tým „No teda“ chcela Rowan povedať a dúfala, že si teraz nemyslí nič zlé. Sledovala ako jej úsmev mizne z tváre a ako nemôže maskovať prekvapenie z toho čo jej práve povedala.* čo si si myslela?* reagovala na jej slová, ktoré vyslovila skôr, než sa spýtala o koho ide, čo jej nechcela ani povedať.* meno nie je podstatné* odvetila potichu. Mlčky čakala kým sa Rowan preberie s chvíľkovej pauzičky a potom si premietla čas dozadu. V izbe nebola dlho, s kapitánom sa tiež nebavila dlho a ako dlho bola u Jacka nevedela presne. No spolu to nemohla byť viac ako hodina, hodinka a pol maximálne, čo jej už prišlo ako príliš dlhá doba* hodina a pol dozadu maximálne* povedala napokon. Nebolo treba riskovať, radšej nech je tam časová rezerva, nebola si istá ako to funguje*

Rowan



* Mala chuť povedať ďalšie No páni! , ale zdržala sa a to len silou vôle. Naozaj by ju zaujímalo koho asi tak Freya stretla, že jej z hlavy vyhnal spomienku na Thosa. A pretože bola stále v šoku neospravedlniteľne sa jej hlavou začali preháňať tváre mužov, ktorých poznala a pracovali na Thanatose. Mike? Nieeee, vysoký tenký, dlhé vlasy- to určite nebol Freyin typ. Skôr ju odhadovala na niekoho mužnejšieho, na niekoho na om aj špina vyzerá dobre a príťažlivo... teda nič v zlom, ale poznala takých. Napríklad Jack.* Nooo.. vieš.. to teraz nie je podstatné...* začala sa vyhovárať zoskočiac z postele. Zamierila k dverám, ktoré prepájali ošetrovňu s jej malou botanickou záhradou.* To nie je tak dlho, nebudem ti musieť predpísať nijaké tabletky. Stačí, keď ti dám istú bylinky. Viem, znie to ako z doby kamennej, ale naozaj pomáha. Ako prevencia. Mimochodom, nestretla si náhodou Jacka? Dohodli sme sa, že mi pomôže povykladať nejaké nové schránky s rastlinami, ale nepovedala som mu kedy presne má prísť.. * začala hovoriť tak rýchlo až tá rýchlosť pripomínala ohnivú farbu jej vlasov. Akoby sa nemohla zastaviť. Nevedno prečo sa necítila príjemne na tejto vratkej téme : Thos. Podieľala sa predsa na jeho stvorení a teraz musela šmahom ruky zamietnuť akékoľvek myšlienky na neho pretože Freya potrebovala jej pomoc. Síce s Thosom nestrávila toľko času ako ona, ale o to viac ju teraz Freyino tajomstvo prekvapilo.*

*Rowan sa snažila zatĺkať horšie než ona. Na tvári jej videla ako úporne premýšľa, zjavne už v hlave prezerala celý zoznam mužskej posádky.* Nezatĺkaj, myslím že dnes prežijem všetko, takže vpohode...* nech už mala Rowan na srdci čokoľvek, zjavne by jej otupené city aj tak začali nad jej slovami uvažovať až neskôr. Dnes už toho bolo priveľa. Chcela zaľahnúť do postele, vyplakať sa, a snažiť sa veriť tej malej nádeji čo jej dal kapitán. Asi preto sa eešte držala. Thos sa možno zachvíľu vyrúti po chodbe...pocítila výčitku svedomia pri tej predstave. Vedela že by za ním bežala, lenže hned si spomenula na dôvod prečo je u Rowan. Možno vtedy u Jacka vypla, možno bola v šoku no v podstate to neľutovala, vedela že aspoň na tú chvíľu môže myslieť na niečo iné. Možno by to bolo pre niekoho nepochopiteľné ako to tak môže byť, no teraz, keď tu tak sedela, myšlienky sa točili len okolo jediného. Pred očami mala zničené Thosovo telo a bolesť sa len vracala* myslím že spí...* odvetila mysľou neprítomná. Smutne pozrela na svoje farebné šnúrky a postavila sa na rovnú zem* a je to určite spoľahlivé?* nedalo sa jej nespýtať. Nejaké byliny...*

Rowan



* Po pár krokoch sa stratila za plazivými výhonkami rastlinky, ktorá sa ovíjala okolo oceľovej konštrukcie všetkými smermi, až vytvorila akýsi prírodný prechod alebo malú kupolu. Tam Rowan zastala, chrbtom otočená k Freyi, a jej ohnivo červené vlasy výrazne kontrastovali so zeleným pozadím. Keby jej na chrbte odrazu narástli jemné pavučinkové krídla podobala by sa skôr akejsi lesnej víle než sahrií, čo v reči jej rasy znamenalo asi toľko, čo človek. Pohľadom prechádzala po svojom kráľovstve a pri pohľade do pátravého výrazu na jej tvári bolo jasné, že niečo sústredene hľadaná. Alebo tú sústredenosť iba predstierala, aby sa vyhla priamej konfrontácií tej myšlienky, ktorá ju práve napadla. Podišla bližšie k poličke s celým radom podlhovastých kvetináčov a natiahla ruku k rastlinke, ktorá svojím zjavom skôr pripomínala smaragdového zvíjajúceho sa hada než pokojne rastúci bylinku. Puk rastliny bol uzavretý, zvláštne nevýrazne sfarbený oproti stonke, ale len čo Rowan okolo nej zovrela dlaň a stlačila ju medzi prstami puk sa náhle otvoril presne ako hadia papula a zaútočil na jej zápästie. Ibaže lupene , ružové k okrajom jemne sčervenené, jej nemohli nijako ublížiť. „ Pes, ktorý šteká nehryzie.“ Zišlo jej na um a konečne nabrala odvahu, aby sa Freyi mohla obrátiť tvárou. Nakoniec sa však pozrela len cez plece, len z profilu a rýchlo takmer so strachom alebo zle utajovanými obavami.* Hm.. ehm, Freya chcem sa ťa na niečo opýtať a možno sa ti to bude zdať odo mňa príliš...* vtedy sklopila pohľad k zemi, oči jej prekryli dlhé mihalnice*... opovážlivé, ale ja... to jednoducho musím vedieť.* A preto, aby nestratila odvahu vylsoviť svoju otázku radšej do toho skočila rovnými nohami a priamo po hlave nech by sa už pod vodou nachádzal akokoľvek veľký a bolestivý kameň či skala.* Spala si s Leem?

*Pozorovala Rowan v tom jej rozprávkovom kráľovstve, ktoré poznala ako svoju dlaň ak nie lepšie a premýšľala, čo si asi tak môže teraz myslieť. Keď však videla s akými obavami sa na ňu pozrela, ako sklopila pohľad čo pre ňu nebolo vôbec typické, rýchlo si rozmyslela to nad čím uvažovala. Rowan ju nesúdila, ale sa obávala, že ide o Leeho. Tá jej otázka ju prekvapila natoľko, že na krátky okamih len zmraštila obočie a pootvorila ústa* Rowan nie!* zvolala prekvapene keď sa spamätala. Zoskočila zo stola a prešla až k nej, kde ju chytila za ramená a otočila k sebe* počuj mojko, vživote ma nenapadlo myslieť na Leeho inak ako na svojho kamaráta a najlepšieho technika akého poznám, to mi musíš veriť. A aj keď mu robíš stále naprieč, ver mi, on ťa miluje a snaží sa stále vymyslieť spôsob ako ťa získať späť. A nech mi budeš tvrdiť čo chceš, viem že ti chýba, tak prečo za ním nejdeš a neudobríte sa?* Rowan síce vyzerala nedobytne, no tú tvár si musela držať pred posádkou, aby si nemysleli že je nejaká cintľavka. Lenže ak sa teraz trápila zbytočne, nemalo to zmysel, hlavne keď Lee netúžil po ničom inom než ju mať zase pri sebe*

Rowan




* Najskôr iba hľadela Freyi do očí a prijímala jej slová ako na smrť vysmädnutý človek prijíma pohár čírej vody – dychtivo, lačne... ale potom sa akoby niečo v jej vnútri, čím visela na každom Freyinom slove akoby od nej odtiahlo a učupilo sa kamsi do kúta nazbierať si kamenia na stavbu pevného múru okolo svojho srdca. Takže ona robí Leemu stále napriek? Mala chuť pohrdlivo si odfrknúť pretože v tej chvíli si vybavila udalosti z plesu ako aj to ako ho raz strtela na chodbe v spoločnosti tej.. tej.. doktorky alebo čím bola. Lee nenávidel nič, čo súviselo alebo malo v názve slovo psycho, akási jeho utkvelá predstava, s ktorou sa jej nechcel zveriť, ale zakaždým ho to nadmieru rozrušilo. Aj preto sa k tomu nevracala. A aha! Odraz sa tu odniekiaľ objaví a on s ňou už, aj napriek tomu psycho v názve jej povolania, kamsi behá a kuje plány. Možno ho zázračne vyliečila. A na tom všetkom ju najviac hnevalo to, že jej sa to nepodarilo. To, čo Freya povedala potom ju možno malo presvedčiť, ale nepresvedčilo. Nadvihla hlavu, hrdo a vyzývavo.* Nie, mýliš sa v ňom Freya. Iba ľudí využíva a keď si od nich vezme to, čo potrebuje tak sa vyparí.* vymanila sa zo zovretia Freyiných rúk a podišla k stene pri vysokých poličkách. Odhrnula pár výhonkov a odrazu sa ukázala sivastá stena lode.* Pozri! Jediné, čo vie je nechať po sebe len zmätok a neporiadok. Ďakujem pekne za jeho bláznivé nápady. Predstieraním zranenia si ma teda nezíska!* lepšie nadvihla stenu z tiel rastlín a ukázal sa krvavý odtlačok ruky.* Nedá sa to vyčistiť..* zamrmlala si akoby pre seba popod nos, ale napriek rozhodnému tónu v hlase sa jej čelo predsa len nepokojne stiahlo.*

*S Rowan si neboli natoľko blízke, aby si mohla dovoliť nejako jej kafrať do súkromného života, hlavne, ak netušila ako to v skutočnosti je. Vídavala Leeho, videla jednu stránku mince, no druhá mohla byť iná. Netušila prečo sa pohádali, no nepochybovala o tom, že Rowan by nešantila len tak. No nech to bolo akokoľvek, príčinou musela byť nejaká žena, alebo niečo v spojení s inou ženou. Čo iné by bolo natoľko vážne, že by si ho potom jeho prosíkaní nepustila k sebe späť.* pozri, ja neviem čo sa medzi vami stalo a tak ťa nebudem presviedčať, no myslím že sa v jednej veci mýliš, on sa nesnaží vypariť, aspoň tebe určite nie.* podišla bližšie k stene a obzerala odtlačok krvavej ruky. Prakvapene nadvihla obočie, simulovať zranienie bolo teda riadne šibnuté* to už skúšal aj niečo takéto?* pokrútila hlavou, ale zase na druhej strane sa aspoň snažil* ...rob ako chceš Rowan, ja len nechcem aby si neskôr čosi ľutovala, život je strašne krátky a nikdy nevieš či tu bude aj zajtra...* nehodlala sa ju v ničom už presviedčať, aj tak bola tvrdohlavá a napokon si psraví čo sama uzná sa za najlepšie, čo bolo v konečnom dôsledku najrozumenjšie.*

Rowan




* Pozerajúc na odtlačok si nervózne hrýzla peru.* Teraz už vôbec neviem, čo mám robiť Freya.* povzdychla si náhle a sklonila hlavu. Zdalo sa, že ju niečo zožiera a musí sa s tým Freyi zveriť.* Keď sem prišiel celý krvavý naozaj som sa zľakla, v očiach mal takmer mŕtvy výraz ... vyzeral ako duch. Nič mi nepovedal, a tak som ho zobrala na ošetrovňu a chcela mu prezrieť rany, ale keď som ho umyla nijaké na tele nemal. Aj preto si myslím, že to len predstieral, ale celé je to akési... divné. Odišiel možno pred dvadstiami minútami a ja teraz neviem či som neurobila chybu, keď som ho poslala preč. Chcel mi povedať niečo dôležité, ale nechcela som ho počúvať... myslela som si...

* Po doktorkiných slovách sa medzi nimi rozhostilo chvíľkové ticho, počas ktorého sa však na Cassovej tvári neobjavilo nič, čo by naznačovalo, že doktorke neverí alebo ju pokladá za šialenú.* Viem, že by som vám to nemal hovoriť...* začal pretože si veľmi dobre pamätal na to kedy bol Lee naposledy takýto „ divný“. Pravda možno za to mohol aj halucinogén, ktorý doktorka spomínala, ale ako nadvihol hlavu videl, že vojak stojaci o niekoľko metrov ďalej pri ohybe chodby už má na tvári plynovú masku, zrejme to už zariadili, a tak sa skôr než odpovedal na doktorku usmial a prikývol na znak toho, že oceňuje jej konanie. Potom sa však opäť začal tváriť vážne.* Lee, ako ste si už určite všimli..* tentoraz bol úsmev na jeho tvári iba pochmúrny*... nemá priveľmi v láske psychológov. Ale nie je to také jednoduché, nejde o obyčajnú nechuť alebo nesympatiu... skôr než sme sa streli... bol dlhé roky zavretý na psychiatrii, ale netrpel pritom nijakou duševnou poruchou. Držali ho tam ako väzňa pretože sa stal zradcom svojho národa. Keby ho však nezradil boli by sme teraz vo vojne...pochopte.. ja... mali by ste vedieť, že pobyt tam nebol pre neho nijako príjemný...* to ako okrajovo a takmer tajomne sa k celej veci vyjadroval naznačovalo, že za pozadím týchto udalostí stojí ešte veľa nevypovedaného, ale aj jasná nechuť vyjadrovať sa tomu. Nerád to robil za Leeho.* Prepáčte, ak som vás teraz zmiatol, ale..* pozrel na dvere s ospravedlňujúcim úsmevom.* .. mal by som ísť za ním. * A potom, aby Gretchem nemala pocit, že ju vyháňa ešte doplnil.* Urobíte mi láskavosť? Ak naozaj unikol do vzduchu nejaký halucinogén len Rowan bude mať potrebné lieky...môžete ísť za ňou?* Potom odrazu počul v Leeho pracovni nejaký hluk. Rýchlo ešte pozrel na doktorku a s úsmevom prikývol hlavou akoby jej chcel naznačiť, že bude všetko v poriadku. Otočil sa jej chrbtom a vošiel do pracovne zavrúc za sebou dvere. *

*Zamračila sa. Najprv si myslela, že tá krvavá škvrna sa týka minulosti, nie dvadsiatich minút dozadu. Po tom výbuchu by predsa Lee nevyvádzal takéto hlúposti, bolo by to nelogické, simulovať mohol aj inokedy. Lenže povedať čosi také teraz Rowan, mala by výčitky....lenže ak bolo niečo s Leem, mohlo by to dopadnúť zle ak by teraz zostala ticho* Kde by vzdal toľko krvi a prečo by to robil teraz?* spýtala sa jej potichu, položiac jej ruku na plece, jemne ho stisnúc* po tom čo sa stalo s Thosom si určite nevymýšľal, ale ak nemal zranenie tak sa mohol zababrať krvou niekoho iného a mohol byť v šoku kvoli tomu s Thosom, vieš, keď som ho našla, kľačal pri ňom...ani si nevšimol že som tam bola...* plece jej stisla ešte silnejšie* neboj sa, určite je v poriadku, lod sa hemží vojakmi, ak by sa niečo stalo, ihned by ťa volali...* ani nemusela klamať aby ju aspon čiastočne mohla upokojovať, aj ked sama vedela, že čosi také sa jej nepodarí. No lod bola skutočne plná pobehujúcimi chlapmi z posádky, Lee musel byť v poriadku*

Gratchem Blake


*Nečakala, že jej kapitán objasní práve túto časť. Úplne by jej stačilo uistenie, že vie čo sa deje a dá to do poriadku, aj keď si vážila dôveru ktorú do nej vložil, keď jej zdelil kúsok z Leeho minulosti. Vedela, že to nerobí z rozmaru alebo preto, že nevie držať jazyk za zubami.* Už sa nečudujem prečo sa v mojej spoločnosti tvári tak ako sa tvári* odvetila úprimne. Nepovedala nahlas, že sa nechystá spomínať neskôr Leemu že to vie, alebo čokoľvek podobné, kapitán si to mohol vyvodiť aj sám. Posudok zamietla už predtým, keď to povedala Leemu, takže to bola iba informácia ktorá jej pomohla pochopiť niečo čo Leeho nútilo mať k nej odpor, no inak to bolo zašité hlboko v nej.* ...videla som tie jazvy...* povedala po chvíli, reagujúc na to, že ten pobyt nebol príjemný. Aspoň predpokladala že tie jazvy s tým súvisia, no nemienila sa na nič z toho pýtať.* povedal ste mi toho dosť aby som vedela že mi to stačí* odvetila krátko. Kapitán bol pokojný, takže asi vedel ako Leeho vrátiť do normálu, čo ju trochu upokojovalo. No chcel to urobiť sám a aj ked sa to snažil zaobaliť, posielal ju za Rowan len preto, lebo sa mu zdalo neslušné vykopnúť ju z tade* idem za ňou, veľa šťastia s Leem...* dodala ešte skôr, než sa pohla smerom k lekárke. Kráčala pomaly, snažiac sa pochopiť nejaké veci. Tá krv čo videla nebola vysvetlná a ak by to nebola halucinácia, tak sa tu vynárala ďalšia otázka. Zastavia pred Rowaninou pracovňou, z ktorej počula hlasy. Opatrne zaklopala a nakukla dnu, kde zbadala okrem lekárky aj drobnú techničku* dobrý deň* pozdravila ich, vojdúc dnu. Zavrela za sebou dvere a sťažka si vzdychla. Ako začať...* Poslal ma kapitán, je totižto možné, že vo vzduchu sú halucinogény a že vy už viete čo s tým ak je to tak...

Rowan



* Odrazu nebol kontrast len pri tom ako sa na zelenom pozadí odrážali Rowanine ohnivočervené vlasy , ale aj pri pohľade do jej stále belšej tváre. Preplietla si prsty oboch rúk a zovreté päste si pritlačila na srdce akoby sa bála, že by jej mohlo vypadnúť z hrude.* Vtedy som nevedela, čo sa stalo Thosovi až teraz...ach, Freya... čo ak sa mu naozaj stalo niečo zlé?* Vedela, že by si to nikdy neodpustila nech sa ju Freya snažila akokoľvek presvedčiť, ž eLee je určite v poriadku. Nebola tu, keď prišiel, už jej všetko akosi dávalo lepší zmysel...vtedy bola príliš zaujatá a posadnutá hrdosťou než aby pripustila, že sa mohlo stať niečo vážne... Odrazu sa prudko strhla a pozrela ku dverám ako štvané zviera, ktoré sa ocitlo v kúte. Oči sa jej v okamihu zúžili pretože nedokázala potlačiť žiarlivosť ani strach.* Halucinogény?* opýtala sa nechápavo. A potom, lebo sa jej to zdalo ako celkom dobrý nápad hoci sa musela veľmi premáhať, sa opýtala znovu.* Kde je Lee? Už sa vrátil do pracovne?

Jack



* Bol rád, keď nakoniec Tessa zmenila tému. Nebolo síce voči nej fér, že sa jej ani nepokúsil objasniť veci ohľadom Thosa, ale predpokladal, že tak urobí kapitán len, čo si na to nájde čas. Určite vie upokojiť svoju ženu lepšie než by to dokázal on a pravdupovediac ho už začali mátať iné veci. Oči sa mu rozžiarili.* Ty ma necháš s drob..* ale vtedy Tessa spomenula Morisa a nálada mu klesla pod bod mrazu. Dokelu! To je smola! Morisa tak ľahko neukecá na nejaké bláznivé hry s krpcami. Pravdepodobne mu ich ani nedá do ruky. Musí využiť príležitosť kým je čas...* Jasné Tessa, rád to urobím, maj sa.* a už ho nebolo. S pocitom najvyššieho blaha aké sa mu dostalo sa stratil vo dverách menšej izbičky kde spali maličkí. Jediná vec, ktorá bola na Jackovi, vojenskom pilotovi, pri jeho povolaní a minulosti ako tak zaujímavá bolo to, že miloval malé deti. Možno preto, že sám nikdy celkom nedospel a v ich spoločnosti sa častokrát cítil príjemnejšie než so svojimi vlastnými rovesníkmi.*

Gratchem Blake

*Postávala pri dverách a ťažko si mohla nevšimnúť Rowanin nie práve priateľský postoj k nej. Nemienila to však komentovať, človek si pomaly začne zvykať. Kapitánová žena sa tiež netvárila najpríjemnejšie, keď sa pri nej zastavila.* áno, je v pracovni s kapitánom.* prikývla trochu zmätene. Prečo sa práve teraz pýta na Leeho, vari aj ona videla pobehovať jeho krvavé druhé ja niekde po lodi keď sa na neho pýta?* viete, tie halucinogény, keď som pomáhala zbierať kúsky čo zostali z...* pohľadom opatrne prešla po ryšavej techničke, no ťažko teraz mohla držať jazyk za zubami aby jej to nebolo nepríjemné, keď to bolo treba vyriešiť.* ...z Thosa, Leeho som videla celého krvavého a potom niekam ušiel, pričom o pár sekúnd bol pri mne úplne čistý a zdravý. Povedal, že to budú asi halucinogény...* pokrčila ramenami*

*Freya nestihla už nič povedať, keď začula tú novú psychologičku medzi dverami. Prekvapene sa otočila, potom pozrela na Rowan a zbadala v jej tvári okrem strachu aj ďalší pocit, žiarlivosť. Aj keby to poprela, ťažko by ju presvedčila o opaku* s Tessou si niekedy sadnite na kávu, myslím že nájdete spoločnú reč, žiarlivky jedny...* zašepkala Rowan potichu, doktorka si nemohla ani všimnúť, že otvorila ústa. Zato ona počula čo povedala, Thosova tvár sa jej vynorila pred očami. zničená. Striaslo ju, no mlčala. Čo sa na to vôbec dalo povedať. Thos bol preč a kapitán jej povedal, že Lee ho skúsi opraviť. Potrebovali zbierať súčiastky. Nemohla si však pomôcť, aké nepríjemné pocity sa rozliali v jej vnútri, že doktorka si len tak rozpráva o Thosovi ako o čomsi mŕtvom...*

*Nestihla ho ani pozdraviť a bol pri maličkých. Neveriacky pokrútila hlavou, uvažujúc, či to bol taký dobrý nápad. Napokon ale vytiahla mobil a poslala Morisovi krátku správu, či by nemohol prísť do ich kajuty a robiť Jackovi spoločnosť s malými. Vedela, že ak nemá nič dôležité, príde. Sama sa vybrala aj s plagátom zvieratka za Rowan, aby jej oznámila čo má v pláne. Potom pohladať Freyu a tú...tú...psychologičku. tvár sa jej stiahla a taká zamračená prešla až pred dvere. Boli pootvorené a na jej počudovanie tam boli všetky tri, ktoré hľadala. No aká náhoda...* prečo sa tvárite ako na pohrebe?* spýtala sa neisto. Ťažko mohla ignorovať Rowan, ktorá vyzerala vyplašene ale aj akosi inak...Freyu, ktorá vyzerala smutne a psychologičku, ktorá vyzerala zmätene. Trojka ako vyšitá z riadneho psychofilmu.* deje sa niečo?* vošla dnu, časopis hodila na stolík a všetky si ich premerala, alebo aspoň ich strnulé tváre*

Rowan



* Tak teraz už nechápala vôbec ničomu. Thos, Lee živý a zdravý, Lee zranený, Freya a jej nečakaná prosba... rozpojila si ruky skrížené na hrudi a dlaňou si prešla po čele akoby jej to pomohlo usporiadať si popletené myšlienky a vyhladiť ich do prijateľného obrazu. Celé to bol zvláštne, všetko sa začalo akosi kaziť a ona nevedela nájsť príčinu. Rýchlo šibla pohľadom po Freyi a venovala jej súcitný rýchly úsmev kvôli Thosovi a unavený kvôli poznámke o žiarlivosti až z toho vzniklo niečo neurčité a bezmyšlienkovité.* Neviem, čo je vo vzduchu, ale nikdy som nepočula o hromadnej halucinácií..* aj keď stať sa to môže ibaže vo veľmi špecifických prípadoch, doslova laboratórnych podmienkach.* Freya videla Leeho po tom ako sa Thosovi stala tá nehoda, vy..* pozrela na Gretchem a len kvôli zamysleniu sa jej vytratil z pohľadu mierne znechutený výraz.*... tvrdíte, že ste videli Lee najskôr celého od krvi a potom sa ten prvý Lee niekam stratil a vrátil sa druhý Lee už celkom v poriadku.* Mala pocit, že blázni. Snažila sa, ale tak trochu sa jej nepodarilo prekryť zakašľaním ten hysterický smiech, čo jej tlel na polceste v krku.* Ja som zase videla Leeho celého od krvi, ale keď som ho vyšetrila nemal nijaké zranenia, odišiel pred niekoľkými minútami a jediné, čo mi tu zanechal je tento odtlačok, keď sa oprel o stenu....* vrátila sa o niekoľko krokov späť a rukou prešla po krvavom odtlačku dlane.* Chcete mi povedať, že som si to iba vymyslela? Trpíme tými predstavami všetci alebo to naozaj vidím len ja?* svoju otázku neadresovala nikomu konkrétnemu. Skôr sa zdalo, že o niečom veľmi dlho premýšľa, ale potom sa opäť strhla ibaže tentoraz to vyzeralo už tak, že sa buď začne šialene smiať alebo plakať. * Tessa..* vydýchla a vykročila priamok nej. Chytila ju za ruku a potiahla ju k stene.* Vidíš to? Je to skutočné nie? * prudko sa nadýchla.* Lebo ak povieš áno potom sa tu deje niečo veľmi čudné...

*Stála vo dverách a vypočula si Rowanine slová. Nebolo to práve logické a preto nemala pocit, žeby jej niekto objasnil čo sa deje. Zachytila však dosť na to, aby sa začala tváriť podobne ako oni. Nechápavo, zachmúrene ale i súcitne. Lee od krvi, Thos a nehoda...už chápala prečo Jack hovoril tak neurčito. Všetci vedeli všetko, len ona nie. kapitánova manželka sa vždy všetko dozvie posledná. Slabo si vzdychla, no nemala veľa času na spamätanie a už ju Rowan ťahala. S obavami sa zahľadela na stenu, kde bola krvavá škvrna, odtlačok ruky, ktovie koho* ehm Rowan...rada by som ti povedala že to nevidím, ale ten odtlačok tam je.* asi sa tam fakt dialo niečo poriadne čudné a asi aj preto bol Cass taký zvláštny, keď ju priešiel pozrieť. Dočerta. Človek je zavretý v kajute a potom je mimo reality, pretože ona potrebuje chrániť. Akoby žitie v bubline nevedomosti bolo príjemné a malo nejaký dosah na jej šťastie. Dozvie sa to aj tak a akurát je pozadu. Tak či onak to malo rovnaký účinok...* neviem o akých spoločných predstavách si to hovorila, no mne sa to vidí dosť...reálne...* tvárou sa priblížila k stene, akoby sa chcela uistiť, či to tam fakt je.*

Rowan



* Nevedela, či môže Tesse vôbec niečo vysvetliť pretože sama rozumela len máločomu, a tak sa rozhodla zhrnúť si to ešte raz pred všetkými, ale bola to práve Tessa, ktorej to všetko adresovala. Netušila, čo všetko vie a čo nie, a tak začala od začiatku.* Dnes po tom výbuchu...* vedela o ňom preto lebo ju už stihli informovať vojaci, ktorí za ňou prišli do ošetrovne.* ..nezomrel iba Tieň, ale aj Thos..* pohľadom opatrne šibla po Freyi, aby zistila ako to nesie, ale rýchlo sa zase vrátila k rozprávaniu.* Zdá sa, že prvý ho našiel Lee, Freya ho videla... potom s Leem bola až doktorka Blake a tá povedala, že videla niečo veľmi zvláštne, že sa pred ňou ukázal a bol celý od krvi potom sa niekde stratil, ale o chvíľu sa vynoril spoza nej celkom v poriadku. Potom som tu ja, ktorá som s ním bola, ale ja som ho zase videla celého od krvi, odišiel odo mňa možno pred dvadstiatimi minútami a tváril sa veľmi vážne.. ja.. myslela som si, že predstieranie zranení je nejaký jeho bláznivý spôsob ako to medzi nami urovnať, a tak som ho poslala preč, vtedy som ešte nič nevedela o Thosovi...a teraz doktorka Blake tvrdí, že niekede unikol do vzduchu halucinogén a ten krvavž Lee bol len výplodom, halucináciu ibaže potom to nedáva zmysel keďže som ho videla aj ja a zostal tu odtlačok jeho dlane.. vidíme tú istú halucináciu všetky štyri? To nie je možné...* vzdychla si napokon takmer nečujne a rovnako nečujne dodala. Bu´d je to veľmi zvláštna halucinácia alebo nám tu pobehujú dvaja hlavný technici...* nepokojne ju striaslo. Tá druhá možnosť bola bláznivá, rada by verila tej prvej, ale nezdalo sajej, že by si Leeho iba tak vymyslela. Bol až príliš reálny.. ale kde je potom pravda?* Kedy ste videli Leeho vy?* obrátila sa k doktorke Blake. *

/aby som nemusela spisovať aj freyu, opíšem ju z Tessi /

*Ani jediný raz Rowan neprerušila, aj keď pár krát pohľadom skĺzla k Freyi, ktorá navonok vyzerala pokojne, až neprirodzene na to, čo sa dialo okolo. Prezerala si dlážku a mlčala, akoby ich vôbec nepočúvala. No nepochybne počúvala, pár krát jej trhlo čelom, aj keď to bol jediný jej pohyb. Aj Tessa len stála, snažila sa pochopiť to čo jej Rowan vysvetľovala, no čím viac rozprávala, tým divnejšie to znelo. Akoby sa asi dostal druhý „Lee“ na loď, samozrejme, vždy tu bol hologram, no hologram nie je hmatateľný...a to s Thosom...pozrela znovu na Freyu, no tá mlčala ako hrob, takže to napokon nechala nateraz tak.* Rowan dvaja hlavný technici tu predsa nemôžu byť...jedna vec je hologram....ale dvaja?* pokrútila hlavou.*