Vesmírna loď

Wren
/len doplnok /

*Začul Lucasovu poznámku a na krátky okamih sa ešte otočil jeho smerom* Až keď si ju zaslúžiš* zakričal mu späť*

Gretchem
Austin bež prvý, odpíšem až po tebe

Austin

*Ešte by chvíľku s tou kočkou pred sebou polaškoval, no na konci chodby sa vynoril nejaký sopliak. Prevŕtal ho očami a akoby naschvál, zastavil priamo pred nimi. Dokonca na nich prehovoril! A čo bolo horšie, zjavne to bol nejaký psychopat, ktorý im ušiel z kazajky. On a nočné pomočovanie? To určite*Kamoško...* prehovoril najpriateľskejším hlasom aký voči tomu krpcovi mohol nadobudnúť, aj to len preto aby nevyplašil tu kočku vedľa seba* ...som tu prvý deň, no nepochybne po pár dňoch tvoje služby vyhľadám, aj keď asi nie pre pomočovanie. Skôr budem mať taký menší tik na nakopávanie tejto kopy haraburdia...* pohľadom sa zavŕtal do steny vesmírnej lode, ktorú si predstavoval úplne inak.*

Gretchem

*Cítila, že nový člen posádky by uvítal viac ako len pomoc pri hľadaní čo z jej strany neprichádzalo do úvahy, našťastie ju zachránil mladý muž, ktorý sa z niekadiaľ vynoril. Mala čo robiť aby sa nezasmiala, keď zahral malé divadielko o svojej profesii o ktorej s istotou vedela, že nie je správna. Tvárila sa však úplne normálne, akoby mu to zhltla aj s navyjákom a zvedavo čakala na reakciu Austina, ktorý už na prvý pohľad vyzeral tak, že sa ovládol len tak tak. Ona však dostala nápad, ako si spríjemniť deň a ešte sa aj zabaviť* vy ste psychológ?* spýtala sa a a vystrúhala tvár ako sa patrí, žiaden pobavený úškrn ani nič podobné* mohli by ste mi venovať chvíľku než pohľadáte toho čo sa pomočuje?* bolo ťažké udržať kútiky tam kde boli, no darilo sa jej to. Na tvári jej svietil nevinný výraz – verím ti každé slovo* ...mám totižto jeden problém s ktorým by ste mi mohli pomôcť...*s istotou vedela že ani tohto mladého nevidela, takže on by tiež nemal vedieť o tom, že v skutočnosti je psychologička ona.*

Luke Alberti




* Pokojne si premeriaval neznámeho pred sebou akoby ho v duchu podroboval náročnej psychologickej analýze, čo si vyžiadalo jeho maximálne sústredenie, pri ktorom sa mu čelo skrčilo do drobných záhybov a celá tvár nadobudla éterickejší výraz človeka s
nadhľadom. * Samozrejme, takže namiesto pomočovania sa budeme venovať riešeniu vašej neovládateľnej agresivity. To môže mať korene v sexuálnej oblasti. Žeby problémy s erekciou?* zamrmlal si duchom neprítomný Luke akoby už dávno premýšľal nad celým problémom pričom si v skutočnosti dosť nevhodne uťahoval z nič netušiacej obete. Mladík mu bol už od začiatku nesympatický svojím sebaistým prejavom, ktorým by sa nehanbil prezentovať ani oveľa zadubenejší zazobanec. Odhliadnuc od toho, že jeho rodina sama vlastnila dosť peňazí na podplatenie väčšieho štátu a všetkých jeho obyvateľov, nemienil sa tým pred nikým vyťahovať. To preto ho tak naštvali Remiho slová o jeho otcovi.* Ospravedlňte ma prosím, zrejme som opäť trochu roztržitý a zabudol som sa predstaviť.* obrátil sa znenazdania k mladej žene, ktorej nevinný a dôverčivý pohľad mu pohladil ego natoľko až mal chuť priasť od rozkoše. Odteraz jej venoval všetku svoju pozornosť a široký úsmev, ktorý dal vyniknúť jeho drzej príťažlivosti aká sa za normálnych podmienok celkom strácala pri jeho mračení a ustavičnej nespokojnosti. * Som doktor Izzy, Izzy Laugh.* takmer sa pred mladou ženou poklonil, ale nakoniec z toho vzišiel len obratný úklon hlavy, pri ktorom sa mu dlhšie vlasy nahrnuli do tváre.* Slečna, pomôžem vám s čím len budete chcieť.* prehlásil dvojzmyselne s nevinným úsmevom. Potom však akoby si na niečo spomenul, siahol do vrecka na uniforme a narýchlo sa v ňom prehraboval až kým nenašiel kúsok papiera a tupú ceruzku. Bolo to už síce nemoderné a navyše tým dosť plytval, ale netušil kedy ho chytí múza, preto si potreboval niekde zapisovať noty, aby neskoršie popracoval na novej piesni. Nedbanlivo niečo načmáral do notesa a potom z neho list vytrhol. Zložil ho napoly a nakoniec podal neznámemu mužovi.* Tu je adresa niekoho kto by vám vedel pomôcť odbornejšie ako ja. Najlepšie je ísť tam hneď teraz.* prehovoril ako naozajstný psychológ s dosť výrečným mrknutím smerom k mladej žene. V skutočnosti na papieri nebolo nič iné ao presný popis miesta kde sa nachádza sklad na metly a iné čistiace prostriedky, s ktorými dnes už prišiel do kontaktu.*

Austin

*Keby tak boli sami, zaúpel v duchu. Ten malý drzý sopliak by dostal takú nakladačku, žeby si najbližší týždeň nemohol sadnú na tú svoju riť. Neveril tomu sopliakovi ani slovo, zato tú kočku, kvôli ktorej sa držal na uzde zjavne obalamutil. Drzáňové slová ho však vytočili, len čo brnkol na citlivú strunu – jeho sexuálny život. Nemohol sa síce sťažovať na málo žien v posteli, no istý problém predsa len mal. No ten pokus znemožniť ho...* Keby som bol na mladých blonďáčikov, rýchlo by som vám ukázal, že sa mi postaví ako nič...no je mi ľúto, ešte stále som na ženy...*na tvári mu zasvietil navonok prehnane priateľský úsmev* mimo toho pán doktor, myslím, že vaše služby radšej nebudem využívať, viditeľne ste moc utáraný a niečo také ako lekárske tajomstvo vám nič nehovorí...* pridvihol vyzývavo obočie a očkom zablúdil k tej mladučkej kočke vedľa nich. Mohla by mať aspoň trochu rozumu, veď bolo jasné, že je to sprostý podvodník. A to meno...tiež si vymyslí najväčšiu vtákovinu aká ho napadne....* ja vás teda nechám...*chytil do ruky lístok ktorý mu podal blonďáčik a vošiel do svojej izby. Lístok ihneď letel do koša...*

Gretchem


*Stála ako nestranný pozorovateľ medzi dvomi mužmi, no ani jeden nemohol tušiť, ako ich vnútorne rozoberala. Mladého „psychiatra“, ktorý v nej vyvolával pocit, že sa mu doma dostávalo málo pozornosti a práve preto si ju získava bláznostvami, ktoré vystrája. Bola škoda že nebol jej „pacient“, sedenia by mohli byť aspoň trochu veselšie, než s ududranými členmi posádky, ktorý odpočítavali minúty, než uplynie hodina a môžu ujsť z jamy levovej. Hodnotila aj druhého muža, Austina, ktorého poznámka o jeho sexuálnom živote vytočila. Všimla si ten záblesk hnevu, možno tá poznámka nebola tak ďaleko od pravdy. Austinova poznámka o lekárskom tajomstve bola určite smerovaná viac jej než Izzymu Laughovi, ako sa mladík predstavil. Len čo sa dvere na izbe zavreli, upriamila pozornosť preto na neho, reagujúc práve na Austinove slová* pán doktor Laugh* pokračovala v hre „absolutne ti verím“* musím sa spýtať, vy nedodržiavate lekárske tajomstvo? Pretože...ehm...tá vec o ktorej s vami chcem hovoriť je súkromná a nemôžem si dovoliť aby ste ju spomínali takýmto spôsobom pred niekým iným...* nahodila utrápený výraz, akoby ju skutočne ťažilo niečo veľké, veľmi velľké, aj keď ešte ani sama nevedela, s akým problémom na neho prijde* a kde máte kanceláriu?* dodala ešte rýchlo, zvedavá, kam ju bude chcieť odvliecť. Mladíkovi viditeľne improvizácia nerobila problémy, no ak tu bol krátko, toto mohlo prispieť k jeho potrápeniu a zapoteniu sa, no o to väčšia sranda to mohla byť*

Luke Alberti




*Zatváril sa dotknuto akoby ho ženine slová mierne zranili na najcitlivejšom mieste jeho „lekárskej“ duše.* Samozrejme, že sa na mňa môžete spoľahnúť. Ten muž, s ktorým ste sa pred chvíľou zhovárali je nebezpečný recidivista a chcel som váš len ochrániť pred jeho úchylnými chúťkami. Nie ste mi vďačná?* Po tomto monológu, ktorý ho stál značnú časť jeho hereckých schopností sa predsa len usmial akoby bol príliš roztržitý na to, aby dlho zotrvával v hneve. Urobil krok bližšie k žene a zľahka jej položil dlaň medzi lopatky. * Ale nechajme to tak, zdá sa, že to už nie je môj problém ako ten muž správne poznamenal. Radšej ma nasledujte. Dávam prednosť netypickým priestorom pre moje sedenia.* Vyhovoril sa s nevinným úsmevom, ktorý dodával jeho tvári anjelskú aureolu podčiarknutú svetlými vlasmi a modrými očami. Síce v tej chvíli nemal ani to najmenšiu tušenie kam si svoj úlovok odnesie, aby si ho mohol v súkromí vychutnať pomaly sa mu v hlave začal črtať plán. Pozorovatelňa. Veľká miestnosť zaberajúca polovicu tretej paluby kde sa poväčšine schádzali členovia posádky, keď sa chceli poprechádzať a dopriať si pohľad na temný vesmír prešpikovaný svetielkami ďalekých hviezd. O tomto čase bola prázdna. To mal z overeného zdroja a navyše sa tam dalo aj bez toho dobre zašiť. * Tak čo poviete? Nie je to upokojujúce?* roztiahol naširoko ruky v obrovskom tmavom priestore kde len pri stenách svietili tlmené svetla, aby nerušili výhľad z pozorovateľne.* Tu sa môžeme pozhovárať.

Gretchem

*V skutočnosti by takto nesmel tárať pred neznýmimi ľuďmi aj tak, no nemienila sa v tom nijako podrobnejšie rýpať. Ona predsa v tejto chvíli bola pacient, nie doktor* a čo ak som nebezpečný recidivista aj ja?* jemne sa pousmiala, dolaďujúc v hlave problém, s ktorým sa mu bude chcieť zveriť. Áno, už to mala. Potlačila úsmev a pomaly sa vybrala chodbami Thanatosu, zvedavá, kde to „netradičné sedenie“ bude prebiehať. Určite to sám nevedel, aspoň nie keď vykročil. V konečnom dôsledku mu ale šťastie prialo, naskytlo sa im úžasné miesto na sedenie, dokonca tam bolo prázdno. Žeby chlapec šťasteny?* možno trochu strašidelné...* usmiala sa pri pohľade na vesmíre. Boli len malé smietky v obrovskej mase, pri veľkolepom výhľade sa tento fakt len podčiarkoval. Napriek tomu prešla dopredu pred sklo a tam sa usadila na zem. Chvíľu zamyslene hľadela von, potom odvrátila hlavu späť k nemu a spýtavo nadvihla obočie* a ako také sedenia prebiehajú? Viete, nikdy som nevidela psychológa pri práci, ani som nič také neabsolvovala...* zaklamala, až jej to bolo smiešne. Od istej kapitoly jej života to nebolo o ničom inom ako o sedeniach...ale teraz, teraz bola nevinné dievča s problémom.*

Luke Alberti

No v prvom rade si samozrejme urobíte čo možno najväčšie pohodlie...* predniesol usadiac sa na jedno z odpočívadiel, ktoré v pravidelných rozostupoch pozdĺžne lemovali celú miestnosť s priehľadnými sklami poskytujúcimi veľkolepý výhľad. Rukou jemne poplácal miesto vedľa seba akoby chcel dievčaťu naznačiť nech sa usadí k nemu a potom s nevinným úsmevom pokračoval.*...takže si môžete trochu rozpnúť uniformu pri krku ak vás priveľmi škrtí, ale samozrejme to je len na vás. * Zodvihol ruky v zmierlivom geste, aj keď mu kútikom úst mierne trhlo, pretože by celkom rád videl ako sa neznáma v jeho spoločnosti začne pohrávať s gombíkmi na oblečení. V duchu si ju už predstavoval prinajmenšom polonahú, ale to je asi údel každého doktora. Ak sa chcel dostať ku koreňu veci musel byť dôkladný... veľmi dôkladný.* Alebo vám môžem dať masáž, poznám niektoré zaručené techniky. ... A popritom mi budete rozprávať čo vás trápi.* Spojil si prsty pred tvárou a v miernom sklone sa zaprel oboma lakťami o kolená. Snažil sa vytvoriť si na tvári zodpovedajúci profesionálny výraz.*

Gretchem

*Mladý sa v duchu nepochybne dobre bavil. Plne si uvedomovala, že ani zďaleka v tomto stave nie je sám. Jeho nevinné poznámky o rozopínaní uniformy či masáži ju ani zďaleka nevyviedli z miery, čo iné sa dalo čakať? S jemným úsmevom nevinnej mladej ženy natiahla ruky ku vrchným gombičkám uniformi a bez zábran ich rozopla. On bol predsa lekár a ona ako pacientka nemusela mať nijakú obavu. V duchu sa zaškerila. A to si myslela že sa dnes unudí k smrti. Pohodlne sa usadila do kresla a na jeho poznámku o masáži len pokrčila plecami* ako myslíte* odvetila a na krátky okamih zaletela k nekonečnému vesmíru pred nimi. Zahryzla si do spodnej pery, na znak úporného premýšlania. Mohla vyzerať ako niekto, kto váha ako začať, aj keď v skutočnosti sa snažila domyslieť jej takzvaný problém. Nenapadalo ju nič originálne, no bolo to v samej podstate jedno. Otočila sa mu chrbtom, veď kto by odmietal masáž zdarma? Dúfala, že mu to aspoň pôjde dobre...rozopla ešte pár gombíkov a zhodila vrch uniformi tak, aby mala odhalené plecia. Vlasy prehodila dopredu, dívala sa von a škerila sa, keďže ju nemal ako vidieť* mojim problémom je schizofrénia, som roztrojená...a moje dve ja navyše sú na seba naštvané...

Luke Alberti


* Nečakal, že mu to prejde tak ľahko a pravdupovediac ho to ústretové chovanie na okamih zmiatlo. Nebolo to však nič, čo by nedokázal zakryť svojím chlapčensky nevinným úsmevom a vystupovaním. Keď človek prejde toľkými miestami ako on a stretne sa s toľkými ľuďmi máločo mu v tom prípade príde zvláštne. A teraz bol navyše psychiater takže by mal byť zvyknutý počúvať o nervových kolapsoch vedúcich až k exhibicionistickému odhaľovaniu sa na verejnosti a tiež o samovraždách spáchaných v sude s džemom.
Trochu si poodsadol, aby žene urobil viac miesta a len čo si z krku odhrnula pramene vlasov dotkol sa jej šije prstami. Najskôr len niekoľkokrát prešiel zľahka po pokožke akoby ju hladil a až potom začal vyvíjať väčší tlak na palce a končeky prstov v blízkosti miesta kre krk prechádzal v ramená.
Cítil sa natoľko vžitý do svojej role, že sa ani nezasmial po tom priznaní o roztrojenej osobnosti. Napadlo ho síce niekoľko vecí naraz, ale s tým by sa nemohol len tak priznať svojej „pacientke“. Preto len ticho zahmkal a po chvíli sa naklonil k žene trochu bližšie takže nosom vtiahol do seba vôňu jej vlasov a pokožky. Na tri v jednom bola celkom k svetu.* A môžem vedieť, s ktorou z vás sa práve teraz rozprávam? Ak vás odlíšime menami bude v tom menší zmätok..* A ja sa môžem pochváliť, že som mal rande s troma babami naraz, pomyslel si ešte a tá myšlienka ho tak trochu fascinovala. Kútiky úst sa mu jemne zachveli, a preto si radšej zahryzol do spodnej pery a prstami sa vrátil k jej šiji, alebo skôr k ich šiji. Mala by na to brať lieky. Šibnuté mať na lodi šibnutú ženskú.*

Gretchem

*Skutočne by mu rada videla do tváre a sledovala, čo sa mu na nej odrazí. Ešte lepšie by bolo preniknúť mu do mysle a prečítať si, čo ho v tej chvíli napádalo. V súvislosti s jej priznaním, ktoré ešte musela doladiť, či so súhlasom na masáž. Ale bola za švihnutú, tak prečo sa trápiť niečím takým. Vlastne bláznom mali čo závidieť. Nič čo spravili sa nebralo vážne, všetko bolo v norme. Spokojne sa zahniezdila a na koži jej na krátky okamih vyskočili zimomriavky, no nijako si ich nevšímala. Bola pacientka, chorá žena, takže bol najvyšší čas pokračovať, hlavne keď sa chytil* S tou normálnou, pôvodnou, Gretchem* odvetila s úšknorm, ktorý však smerovala vesmíru, takže ho nemohol vidieť* tie dve sa len privtreli. Všetko bolo v poriadku, kým nevyšlo najavo, že jedna z nich, Vanessa, je nymfa. Poviem vám, tú udržať pod zámkou je makačka a nie vždy to ide, aj teraz jančí.* zámerne si vzdychla, akoby ten boj s jej iným ja bol únavný* no a potom tá druhá, Hortenzia, ja viem, hrozné meno...tá je lezbička. A práve preto sa nebavia, lebo Vanesse sa nepáči, ako sa Hortenzia správa a čumí na iné ženy a Hortenzii sa nepáči ten stály lov na chlapov, nevraviac o tom zvyšku. A ja ich neznášam obe, aj keď to im nemôžem povedať, lebo by sa naštvali aj na mňa. Ale je hrozné keď sa hádajú, bolieva ma z toho hlava...* zvesila plecia v smutnom geste a vyčkávala na reakciu.*

Jack


* Očami sledoval strop izby zatiaľ čo k boku sa k nemu túlilo teplé ženské telo. Nemohol zaspať, a tak len bez pohybu ležal na posteli, obtáčal si okolo prsta červenkastý pramienok Freyiných vlasov a nepremýšľal nad ničím. Alebo skôr premýšľal o to či je vôbec niečo také možné. Pohol hlavou na vankúši a na líci ho takmer okamžite pošteklili hodvábne kadere. Nosom vdýchol ľahkú kvetinovú vôňu, ktorú ešte nedokázal správne identifikovať, ale bola mu veľmi príjemná. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol a až potom pozrel znovu na strop. Tentoraz už však rozmýšľal o tom aká bude jeho a Freyina budúcnosť. S ostatnými ženami si bol načistom, vždy to boli len krátke známosti sledujúce len jeden cieľ a to uspokojiť vzájomné potreby. No Freya bola iná. A nebolo to len tým, že je sestrou jeho najlepšieho priateľa. Nie, jeho bývalého najlepšieho priateľa, pretože ak sa Bryan dozvie, že položil ruky na jeho sestru.... koniec si nechcel domyslieť. Freya bola pri ňom a zohrievala ho teplom vlastného tela. Pritiahol si ju bližšie k sebe akoby mu už aj tak dosť tesná blízkosť stále nevyhovovala.*

*Tvárila sa že spí. V skutočnosti však nemohla. Vedela čo mu mala povedať skôr než sa dostali do tohto bodu, keď vedľa seba ležia nahí. Bola tehotná a on to už mal vedieť. Mala čas nad tým rozmýšľať a dobre vedela, čo všetko to znamená, nielen pre jej prácu, ale pre ľudí v jej okolí. Na pár sekúnd ešte zostala nehybne ležať, až potom otvorila oči a pridvihla hlavu, aby sa mohla pozrieť Jackovi do očí. Vedela že nespí, celkom by ju zaujímalo, nad čím uvažoval.* Nad čím premýšľaš?* spýtala sa potichu a jemne mu prešla prstami po pokožke hrudníka. Chvíľu počkala dívajúc sa mu do očí hryzúc si spodnú peru a potom opatrne spustila* Pôvodne som prišla kvôli niečomu inému, čo by si mal vedieť.*sklopila pohľad, nabrala do pľúc vzduch a znovu ich pridvihla* som tehotná Jack.* a bolo to vonku, no cítila len malú úľavu, pretože vyslovením tých pár slov sa všetko len začalo, no nič nevyriešilo*

Jack


To by si asi nechcela vedieť.* odpovedal Freyi na jej prvú otázku a tlmene sa rozosmial. Obrazy toho ako mu Bryan dáva päsťou do tváre mohli byť v imaginárnej rovine celkom vtipné, ale v skutočnosti by zrejme dosť utrpela jeho hrdosť, aj keby veľmi dobre vedel, že si to zaslúži. A potom to prišlo ako blesk z jasného neba. Žiadne lepšie prirovnanie ho nenapadlo. Prudko sa posadil na posteli a v polotme sa snažil nájsť pohľadom Freyinu tvár. * Tehotná? * zopakoval po nej ako ozvena no o poznanie tichším hlasom akoby sa mu niečo vzpriečilo v krku. Náhle mal v hlave celkom prázdno no niekde na pozadí svojho vnímavejšieho ja vedel, že by mal urobiť niečo viac než len bezducho papagájovať. Veď čo na tom nakoniec bolo také nepravdepodobné? Človek nikdy nemohol mať úplnú istotu a aj keď sa tým mnoho vecí komplikovalo pohľad na Freyinu tvár ho utvrdil v tom, že to pre ňu nie je o nič ľahšie než pre neho. Po pár minútach ticha, zatiaľ čo sa snažil trochu si to v myšlienkach urovnať, chytil jej drobné ruky do svojich veľkých dlaní a jemne stisol. * Ja... neviem, čo by som mal...* náhle sa zasmial a pokrútil hlavou sám nad sebou no potom zvážnel.* Som pri tebe Freya, neopustím ťa... je to aj moje dieťa.* Jeho dieťa. Snažil sa predstaviť samého seba ako otca. Bez úspechu. Ale to sa čoskoro zmení. * Ako dlho to už vieš? A čo ostatní? Vie to ešte niekto?

*Skôr než dnes vošla do izby, snažila si v hlave predstaviť chvíľu, keď mu to povie. Snažila sa prísť nato, čo by vlastne chcela počuť, alebo by chcela aby spravil. Lenže to nevedela ani sama. Netušila čo by ju upokojilo ani čo by ju potešilo keby povedal. Sama vedela že sa necíti na takúto zodpovednosť pripravená, že to nie je niečo čo potom odloží, keď jej začne detský plač liezť na nervy. Pri Jackových slovách sa jemne pousmiala. Keby len on nevedel čo by mal robiť.* Jack nemusíš si robiť starosti, nepovedala som ti to preto, žeby som po tebe niečo chcela, len sa mi zdá správne aby si vedel že budeš mať dieťa.* mala aj myšlienky o utajení mu tejto pravdy, lenže vedela, že by sa o tom aj tak skôr či neskôr dozvedel a aj to dieťa malo právo poznať svojho otca. Pri jeho ďalších otázkach si len slabo povzdychla.* Prišla som nato kým ste boli na planéte a nie, nikto iní to zatiaľ nevie. No Bryan nás zabije. Teda teba...* niežeby ju nečakali krušné chvíle, no aj tak to bol jej brat. Nikdy by ju neopustil, tak ako by niečo také nespravila ona jemu. Nikdy síce nespravila nič čoby sa tomuto vyrovnalo a preto nevedela odhadnúť čo príde, no bol to Bryan, jej brat.*

Luke Alberti

Hmmmmm.* tak teraz už bol v poriadnych koncoch. Lepší problém by si nevymyslel ani filmový režisér a jeho pochybnostiam tým bolo určené zadosť. Nechcelo sa mu veriť, že by si na palube bojovej lode držali blázna, o ktorom nikto nevie a ktorý mohol byť vo svojej podstate nebezpečný. Navyše, mladá žena sa mu zdala dosť inteligentná aj napriek svojej peknej tváričke a naivnému hlásku. No aj keby sa mýlil, čo viac by ešte mohol skaziť? K psychológií si nikdy ani len nepričuchol, a tak ho niečo také ako lekárske svedomie určite ťažiť nebude. Naklonil sa bližšie k ženinmu krku takže horúcim dychom zľahka pošteklil jej pokožku.* Každá z vás potrebuje svoj priestor, tak čo keby sme nateraz začali s Vanessou? Celkom rád by som sa s ňou porozprával.* uškrnul sa a zvedavo čakal ako žena zareaguje. Ak to na neho len hrala potom sa postará o to, aby ju tá chuť zahrávať sa s ním rýchlo prešla.*

Jack

* Pokrútil hlavou, chcel Freyu zastaviť a sám si v duchu nevedel celkom presne vysvetliť ten pocit, ktorý sa ho na okamih zmocnil. Nechcel stáť bokom. Nechcel sa len tak pozerať ako bude Freya vychovávať ich dieťa zatiaľ čo on sa zbaví všetkej zodpovednosti. Chápal čoho sa Freya bojí, keď sa mu tak ostýchavo priznáva a snaží sa mu to zľahčiť no v tomto boli obaja a vlastne je to celkom dobrá správa. Dieťa ho naučí viac zodpovednosti ako roky strávené na bojovej lodi kde sa viac menej staral len sám o seba.
Palcom a ukazovákom zľahka pohladil Freyu po brade a nedovolil jej uhnúť hlavou nabok., zahľadel sa jej do očí, aby poznala, že hovorí úprimne. * Som rád, že si mi to povedala. Mal by som oveľa väčšie starosti keby som sa to dozvedel príliš neskoro a teraz chcem urobiť všetko správne Freya. Budeme rodina, to je to, čo chcem a ani tvoj brat mi v tom nezabráni.* Náhle sa uškrnul takže mu v šere zasvietili biele zuby.* Zrejme bude zúriť a prekvapí ho to, ale rozhodne sa nechystám zomrieť ešte predtým než si uvidím svojho syna alebo dcéru.* Sklonil sa a pobozkal Freyu na pery, zľahka a opatrne. Potom si ju pritiahol do náručia a dlaň položil na jej stále ploché bruško. Netušil aké zmeny sa práve dejú vo Freyinom tele, trochu ho to miatlo, vyvolávalo v ňom obavy, ale aj teraz už aj fascinovalo.* Bola si už s Rowan? Musíme za ňou zájsť nech ťa vyšetrí a povie, čo treba robiť. Samozrejme si musíš dávať pozor. Možno by sme tam mali ísť hneď teraz.* Odrazu nevedel, ktorú vec by mal skôr urobiť. Stále viac ostával duchom neprítomný, pretože uvažoval, čomu by mal dať prednosť a čo vyriešiť až dodatočne. K dodatočným veciam bez zaváhania zaradil aj položku: Povedať pravdu Bryanovi.*

*Počúvalo sa to naozaj ľahko, aj tak predstava nebola taká zlá, no realita nebola ako z ružovej záhrady. Nepochybovala že časom keď si na predstavu dieťatka zvykne, bude všetko iné a nebude chcieť nič iné, no teraz to bol jeden otáznik za otáznikom. V prvom rade mala jeden obrovský otáznik pri Jackovi. Povedal že budú rodina. Lenže čo boli oni dvaja doteraz? Čo sú vlastne teraz? Nebyť toho že je tehotná, všetko by napredovalo ďalej ako doteraz. Čo si vôbec Jack myslel o nej? Čo vlastne bola? Sestra jeho brata? Žena s ktorou spal? Panebože, veď ona ani nevedela, ako to medzi nimi teraz bude. Pobozkal ju, to ju miatlo trochu tiež. Bolo to celkom prirodzené keď sa milovali, lenže mimo toho ju to miatlo, hlavne keď to bol nežný bozk. S istotou vedela že do nej nie je zamilovaný ani ju nemiluje, tak ako ona neprechováva tieto city k nemu. Samozrejme že ho mala rada, naozaj rada, lenže ani nevedela, čo si myslí on. Bolo to celé priveľmi komplikované. Nechcela aby odrazu mal pocit že je k nej priviazaný a musí sa zmeniť. Dobre vedela ako vyzerá jeho život keď zastanú v dokoch alebo keď má loď „dovolenku“. Nemala čas porozmýšľať nad touto témou, pretože aj v Jackovej hlave zjavne zúril hurikán, ktorý v ňom vyvolával veľa otázok. Lenže väčšina z toho mohla aspoň pár hodín počkať, potrebovala mať najprv poriadok vo svojom vnútri, až potom riešiť to čo sa malo diať mimo kajuty. Prudko sa posadila, pridržiavajúc si prikrývku na tele a pozorne sa mu zahľadela do očí* Jack na chvíľu sa zastav, všetko je v poriadku. Nie som si istá či by si chcel vidieť lekársku prehliadku a k tomu, tá tú chvíľu ešte počká, myslím že by sme sa mali o niečo porozprávať, je to oveľa zložitejšie. Nebudem tu môcť zostať, aspoň po určitom mesiaci. Kapitán mi nedovolí vystavovať sa nebezpečenstvu, sme predsa na bojovej lodi. Budem mu to musieť oznámiť. To však má tiež ešte čas, lenže...* krátko si povzdychla a pokračovala* ...Jack ako to bude medzi nami? Pamätáš sa o čom sme sa bavili prvý raz, nijaké záväzky. Ja viem že teraz je to iné, lenže obaja vieme, že medzi nami zrovna nie je vzťah ako medzi zvyčajnými budúcimi rodičmi. Dieťa naše životy síce spojí, no nie si ku mne pripútaný, neočakávam že sa vzdáš svojho života, pretože ja sa tiež nevzdám svojho. Nečakám, že prestaneš pri zastávkach v dokoch vyhľadávať ženskú spoločnosť, nechcem aby si sa niečoho vzdával. Časom z tadeto odídem, máme s Bryanom dom po rodičoch, bude tam pre dieťa najlepšie. Obaja vieme, že Thanatos nemá veľa zastávok na domácej „pôde“.* Vôbec sa Tessi nečudovala, že presvedčila kapitána nech ju berie zo sebou. Ako často by ho vôbec videla, keby bola doma a on tu? Deti by videl tiež len raz za niekoľko mesiacov. Vedela že aj tak bude dieťa vychovávať po väčšinou práve ona sama a jediné spojenie bude hologram. A vedela ešte o niečom inom, čo Jack ešte asi ani nevedel* Leeho klon opravil Thosa.* zamrmlala. Nevedela či táto informácia Jackovi niečo dá, no vedela že pre ňu to znamenalo veľa. Prijal vtedy pravdu o nej a Jackovi celkom dobre, no netušila čo povie na dieťa. Vedela však jedno, keď raz odíde, bude to navždy a tým sa všetko skončí aj s Thosom. Milovala ho, aj napriek tomu že on k nej to isté nemohol cítiť, no bola rada že všetko čo spolu zažili skončilo pred istou hranicou – nikdy sa s ním nemilovala. Vedela že je to tak lepšie, pretože ona nebola tá, čo mala právo mu ukázať túto stránku života. Nie pri tom čo vyviedla s Jackom a ani s jej teraz už jasnou budúcnosťou.*

V inej časti vesmíru


Alcor

Vrt sa každou chvíľou čoraz viac prehlboval. Karbostirénové vrtáky drvili pevný horninový obal a rozomieľali ho na striebristý prášok, ktorý sa vznášal v jedovatej atmosfére ako snehové vločky.
Talin pozrel cez priezor na svojej helme do Kahaiovej napätej tváre a čakal na signál. Mohlo prejsť tak tridsať sekúnd no veliteľ výpravy mlčal. Jeho oči boli neustále upreté na indikátor hustoty, ktorý mal upevnený na predlaktí skafandra.
- Teraz.-
Konečne! Talin odpojil energetický prívod generátora a špirálovité lopatky vrtákov sa začali pomaly zastavovať. Jednotlivé články sa pritom nasúvali v horizontálnom smere jeden na druhý až kým nezapadli do drážok a nespevnili ich automaticky naprogramované úchyty. Vrt zostal prázdny a hlboký niekoľko desiatok taurov. Z SPR sa teraz vysunul mechanizmus na odoberania vzoriek na konci s valcovou hlavicou. Podtlak sa zvýšil a Kahai to všetko zaznamenával na svojom minicorpe. Všetky údaje sa zapisovali na informačný čip systémom čísel a rovníc, zatrieďovali a znovu prehodnocovali. Pekná hračička. V pracovni ich má však plný safe, a preto už preňho stratili svoje pôvodné čaro.
- Mám to.- Talinov hlas sa ozval Kahaiovi v hlave akoby prichádzal z hĺbky mozgu. Nepríjemný pocit, príliš intímný. Preto sa obaja snažili udržiavať len minimálnu komunikáciu. Prikývol na súhlas a pomohol Talinovi zbaliť celé zariadenie SPR. Vzorka už bezpečne odpočívala vo vákuovom obale prepravného modulu.
- Máme tri minúty, aby sme odtiaľto zmizli skôr než sa to tu prepadne.-


Na malú chvíľu sa predné kolesá výskumného planetárneho vozidla prestali dotýkať kamenistého povrchu. Zadné pri otáčkach nabrali menšie úlomky a vyfŕkli ich do priestoru. Potom sa vozidlo predralo na druhú stranu vyvýšeniny a začalo pozvoľna klesať. Výkon motorov bol minimálny, pretože o zvyšok sa postarala gravitácia planétky. Vzhľadom na jej minimálnu veľkosť, ktorá ju však ešte delila od kategórie asteroidov, bolo jej gravitačné pole veľmi pôsobivé. Alcor bol rajom pre viaceré vedecké skupiny no celkom bezvýznamný pre pozorovateľov hviezdnej oblohy. Husté jedovaté mraky sa držali v atmosfére len pár kilometrov nad povrchom. Niekedy sa cezeň doslova prevaľovali.
Od výskumnej stanice v strede údolia Simar ich oddeľoval už len hlboký spád, ktorým sa končila náhorná plošina, keď Kahai náhle zastavil vozidlo tesne pri jej okraji. Bol zvyknutý vídať nemenný obraz mohutnej a rozložitej kolónie, ale to, čo sa teraz vynáralo z mrakov tesne nad ňou bolo gigantické a úplne ju zatieňovalo. Behal mu z toho mráz po chrbte, pretože predtým nikdy nič podobné nevidel a ani nezažil. Vesmírne lode sa od Alcoru držali čo najďalej, niektoré o jeho existencii nemali ani tušenia no táto tu, obklopená závojom drobných svetielok, sa líšila od všetkých lodí Spoločenstva, o ktorých kedy počul. Aj Talin si musel všimnúť ten nezvyčajný plášť, ktorý sa leskol, aj keď cez husté mračná neprenikol ani lúč svetla z najbližšej hviezdy a pulzoval akoby bol vymodelovaný zo živej plazmy. Obaja muži zotrvávali v mlčaní a nemohli odtrhnúť oči od lode, ktorú sprevádzal celý roj stíhačiek. Teraz sa už dali rozoznať o niečo lepšie aj jednotlivé detaily a Kahai si všimol zvláštny nápis na prednej časti trupu, ktorý mu svojím tvarom vzdialene pripomínal zvieraciu rypákovitú hlavu. Ἀχέρων
- Čo to dočerta je? – tentoraz mal Kahai problém dobre zachytiť Talinov stíšený hlas. Vycítil, že má strach a sám na tom nebol lepšie. Nikto ich o príchode vesmírnej lode neinformoval a v ich strachu bolo niečo primitívne predvídavého. Varovný signál však prišiel prineskoro. Niekoľko stíhačiek sa oddelilo od hlavného roja a začalo prudko klesať k zemi akoby zasiahnuté nepriateľom. Pri dopade na povrch sa z neho do priestoru uvoľnili celé kusy horniny, skál a úlomkov. Päť stíhačiek rozrylo zem v pravidelných rozostupoch okolo výskumnej stanice no čo sa dialo potom už Kahai ani Talin nevideli. Z roja sa oddelila ďalšia stíhačka, ktorá pristála rovnakým spôsobom ako tých zvyšných päť no z krátera blízko planetárneho vozidla vyšlo niečo podobné hmyzu. Opancierované telo ukrývalo pod sebou celú plejádu článkových výrastkov, ktoré dali tú vec do pohybu rýchlejšie než muži stihli obrátiť vozidlo opačným smerom a ujsť.
O pár minút neskôr sa život na Alcore úplne zastavil.

* Sledoval ako sa mu drobné telíčka detí chúlia v náručí a pritom vedel, že jeho ruky, z mäsa a kostí, nemuseli byť dosť silné na to, aby uchránili ich životy pred nebezpečenstvom, ktorým hrozila prítomnosť jeho rodiny na bojovej lodi.* Ostatní sú v poriadku. Unavení, ale inak zdraví. Môžeš sa s nimi neskôr stretnúť.* Hovoril pomaly akoby popri rozprávaní premýšľal ešte o niečom inom, a preto jeho tvár nadobudla výraz nesústredenosti a zamyslenia. Po chvíli zodvihol hlavu a uprene sa zadíval Tesse do očí.* Naša výprava sa skončila. Počas mojej prítomnosti na Miletei som sa dozvedel, že Siharei poznajú chorobu, ktorá zabíja Raita a Soriel, vedia ju vyliečiť. Nakoniec to bolo také jednoduché a Zem nemusí byť zničená. Ešte nie je neskoro...* Spomenul si na všetky udalosti, ktoré ich zaviedli až sem. Objavili nové svety no najdôležitejšia z nich bola Miletea. Jej obyvateľstvo žilo po celé generácie bez toho, aby poznalo vplyv cudzích kolonistov a aj napriek jednoduchému spôsobu života boli ich vedomosti v mnohých smeroch oveľa výnimočnejšie ako celá technická revolúcia, ktorá prebehla na planétach Spoločenstva. Bolo jednoduché predpokladať, čo sa stane. Po ich návrate späť na Telarion sa pripraví druhá výprava, na ktorej nebude chýbať telarionský princ. Spolu s Thanatosom vyrazia aj menšie vesmírne lode, ktoré ich budú sprevádzať. Celé vedecké tými budú na Miletei skúmať liek Siharei, aby z neho mohli vyrobiť dostatočné množstvo protilátok. No ani potom, keď bude Raito a zvyšok obyvateľov Sorielu vyliečení a Zemi už nebude hroziť nijaké nebezpečenstvo, výskum neprestane. Miletea bola príliš bohatá na prírodné zdroje, liečivé byliny a nové a celkom neznáme druhy živočíchov. Akú šancu budú mať proti vojsku mierumilovní Siharei či divokí Arkani so svojimi zákonmi púšte, keď sa Spoločenstvo dozvie o tomto čistom a ničím neskazenom svete? Chcel zachrániť životy tak, aby pri ich záchrane nemusel obetovať iné no aj keď už poznal spôsob, problém zostával rovnaký.* Kiežby sme ju nikdy neboli objavili.* zašepkal takmer nečujne a zastretý pohľad upieral niekde ponad Tessino plece. * Spôsob života je tam príliš krehký a čistý na to, aby zniesol špinu nášho sveta Tessa. * zahľadel sa jej do očí a v jeho vlastnom pohľade sa zračili pochybnosti a bolesť. Tuší, čo to všetko znamená? Musela to vedieť, nikto iný mu nerozumel tak ako ona.*

*Cass nebol jediný, ktorý sa ponoril do svojich myšlienok a úporne sa snažil vymotať z tej komplikovanej siete. Mal pravdu. Keby nikdy neprišiel nijaký klon, ktorého musela mučiť. Tak ako jej to vtedy nerobilo problém, tak si nato teraz neraz spomenula, na výraz tváre ktorú nosil muž ktorého miluje. Vtedy keď nebolo iného riešenia to brala s ľadovým pokojom, odosobnila sa, no keď bolo po všetkom, akoby ju chceli vlastné spomienky zrádzať. Nútili ju vracať sa k tomu a vynárali jej pred očami viac než chcela vidieť. No toto nebola jediná nepríjemná vec ktorá jej zostala v hlave ako spomienka na Mileteu. Napriek všetkým uisteniam, napriek tomu že sa nehnevala, Cassove slová o tom že okrem nej miluje aj Niryai nevypudila z hlavy. Chcela by no nešlo to. Veď ani on by na takú vetu nikdy nezabudol, ak by mu povedala že miluje aj iného muža. Snažila sa spomenúť na jediný svetlý moment na tej planéte, no nič ju nenapadlo. Iba chvíla keď našla Cassa a vedela že žije. V jej spomienkach bude navždy napriek krásnej prírode zapísaná ako niečo nepríjemné, aj keď jej objavenie prinesie záchranu Raitovi.* Muselo by sa to zatajiť pred senátom* prehovorila potichu. Jej myšlienky sa nedali odčítať z tváre, pretože smutné zamyslenie bolo v rámci ich rozhovoru celkom pochopiteľné. Nemienila sa Cassovi priznať k svojim pocitom, pretože sa k tomu už nechcela vracať. * Raito by musel odísť utajene s vybranými vedcami. V laboratóriach už dokážu naklonovať hocičo, stačilo by viať vzorky alebo niečo a odísť. Odísť a nechať ich žiť ich životy ako predtým...*uvedomila si, ako strašne sa cíti unavená z toho všetkého. Nie fyzicky ale psychicky. Ani tá radosť a úľava ktorú pocítila pri myšlienke že Raito a ostatní budú v poriadku jej srdce veľmi nepozdvihla. Táto výprava už trvala naozaj dlho. Prežila tu celé tehotenstvo a aj čas po ňom. Veď sú mimo domov už takmer rok....*

* Mĺkvo upieral pohľad na Tessinu tvár. Ticho medzi nimi sa prehlbovalo a narúšalo ho len pravidelné oddychovanie detí, ktoré zadriemali v jeho náručí. Zdalo sa mu to alebo naozaj trochu podrástli od toho času ako ich videl naposledy? Tvár sa mu v zamyslení zachmúrila no črty sa poznove uvoľnili, keď vstal, aby malú Jinny a jej bračeka uložil späť do postieľky.
Zovrel rukami drevené okraje a pozoroval dva maličké uzlíky, ktoré mu zmenili život a naplnili jeho nepokojné srdce láskou a istotou.
Pomaly sa vrátil k Tesse usadenej na kraji postele a v tom momente sa mu zdalo akoby ju videl prvýkrát v živote. Bola nádherná, krajšia než ako si ju pamätal zo všetkých svojich spomienok, ktoré sa mu vrátili späť do života. A to všetko, čo spolu prežili... kľakol si pred ňu a zobral jej ruky do svojich širokých hrubých dlaní. Pokožku mal opálenejšiu a svetlé vlasy ešte viac vyblednuté slnkom, ale pohľad jeho očí, keď sa na ňu díval sa nijako nezmenil. Pritiahol si jej ruky k perám a pobozkal ich hánky, pomaly, nežne... nikam sa neponáhľal.* Bez ohľadu na to ako to celé dopadne, toto je moja posledná výprava Tessa. Požiadam Raita, aby ma uvoľnil zo služby. Možno chvíľu potrvá kým za seba nájdem náhradu, ale môj čas na Thanatose sa skončil. Mám teba a deti a chcem byť s vami, na ničom inom mi nezleží. Vy ste moja rodina...

Gratchem

*Nebola si istá, či to s tým jej výmyslom neprehnala, no ak aj hej, aspoň sa zabaví. Veď mladík sa s ňou skúšal zahrávať prvý, tak sa hádam nenechá tak ľahko dostať. Pri mene Vanessa na chvíľku uvažuje ktorá to vlastne je, lebo tie mená zo seba dostávala len tak, ako ju napadlo. No ako každý normálny chlap, vybral si nymfu. Skutočne prekvapivé.* Neviem či je to dobrý nápad...* poznamená a tvári sa že uvažuje. Vlastne uvažuje naozaj, pretože hrať nymfu značilo viac ako tam tak pokojne vysedávať.* Naozaj tie dve nemám rada...*Lenže ak má pochybnosti, mala by sa trochu posnažiť, inak bude mať po srande. No čo, čo chcel, to bude mať. Zostala ticho, akoby ani nedýchala. Potom sa náhle otočí s najzvodnejším pohľadom aký vie na tvári vyčarovať, čo vyzerá s odhalenými plecami ešte lepšie a vábivo na neho zažmurká. * No čo zlatko, chceš sa rozprávať alebo si nájdeme lepšiu zábavu?* nahla sa k nemu bližšie, až bola tvárou nebezpečne blízko tej jeho. Samozrejme to nemienila nechať zájsť ďaleko, veď sa hrá na psychologa, mal by mať odstup. Vždy sa môže vrátiť jej takzvané normálne ja...*

*Bolo zvláštne, čo všetko sa už udialo, čo všetko sa zmenilo. Niekedy mala pocit že deň keď po ňom hodila vázu tu bol len včera, inokedy, akoby to bolo pred stovkami rokov. Prežili si toho spolu naozaj veľa a veľa ich aj čakalo. Či už na Thanatose alebo inde. Dívala sa mu do očí, v ktorých si pripadala tak krásna a milovaná a opätovala mu tu lásku ktorú k nej vysielal. Nechcela však sedieť na posteli zatiaľ čo on kľačí, jeho kľačanie jej prišlo zvláštne aj keď ju žiadal o ruku, jednoducho mu chcela byť zarovno očí, dívať sa do tej záplavy modrej. Zošuchla sa preto dole, vymanila si ruku z jeho zovretia a pohladila ho po opálenom líci, odhrnula prameň vlasov z tváre, tak ako to robieval on.* Nechcem aby si bol nešťastný, viem že Thanatos je viac ako len loď a práca...*nechcela aby bol na úkor nej nešťastný. Bola by rada keby ho mala v bezpečí, no nie ak by mal byť smutný. Privrela oči a nežne ho pobozkala, aj keď po chvíli ho objala. V jeho objatí bolo vždy tak bezpečno, vždy sa cítila chránená a milovaná. Teraz objímala ona jeho a chcela aby aj on cítil niečo podobné. Ako jej padol zrak na kúsok vytŕčajúceho tetovania spod trička, spomenula si na niečo, čo ešte nikto nevidel, pretože nebol vhodný čas a Cass bol preč.* Inak...* náhle sa odtiahla a usmiala sa* ...mám novinku* vyhrnie si kúsok trička na bruchu, na ktorom sa na opačnej strane než bola jazva vyníma drobné tetovanie – tulipánik.*ešteže na lodi túži toľko chlapov po tetovaní a tak existuje pár šikovných, čo sa o to postarali*