Gyro
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.


RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálLatest imagesHľadaťRegistráciaPrihlásenie

 

 MILETEA

Goto down 
+5
Niryai Diska'ha Moaite
Tessa Scrad
Wargan Nathrin
Cassian Scrad
Niekto
9 posters
Choď na stránku : Previous  1 ... 10 ... 16, 17, 18, 19, 20  Next
AutorSpráva
Niekto

Niekto


Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeŠt júl 21 2011, 20:33

Weira

MILETEA - Stránka 17 299px-Daenerys_Targaryen

*Nikdy netancovala na podobnej hostine. Vlastne netancovala na žiadnej, ale necítila preto smútok alebo výčitky. Zdalo sa akoby sa ju všetky tie roky tichého nazerania z bezpečného úkrytu rozhodli odškodniť počas jediného večera, takže sa vôbec nebránila a so záujmom aj narastajúcou chtivosťou sledovala pohyby mladých Siharei, ktorých pružné telá by mohli súperiť aj s tými najohybnejšími vetvami idmanu. Presne tak si to predstavovala! Život jej divoko prúdil v žilách a krv rytmicky búšila v sluchách spolu s hudbou, ktorá sa neustále zrýchľovala.
Točila sa, poskakovala v kruhoch spolu s ostatnými ženami a chytala sa ich rúk, aby sa farby okolitého sveta zliali do jednej na krátky okamih. Bez zábran sa pri tanci uvoľnila a smiala až dovtedy, kým plecom nečakane nevrazila do Analaia. Chvíľu na neho ostala prekvapene hľadieť. Pozorovala ho s rozšírenými očami a pootvorenými perami, z ktorých ešte pred nedávnom zaznieval smiech. Niekde na okraji mysle si uvedomovala, ako nevhodne a predovšetkým ohúrene si musela Analaia prezerať. Zarazil ju tým ako veľmi mužne a fyzicky na ňu pôsobil, čo určite len skomplikuje ich Spojenectvo, ale vzdať sa jeho vnímavého pohľadu bolo oveľa ťažšie. Chcela mu chytiť tvár do dlaní a pritiahnuť si ju k sebe tak blízko až by sa dotýkali čelami a ona mu mohla z oči vyčítať všetky tie myšlienky, ktoré sa tak snažil v sebe skryť. A potom sa znovu ozval ten presýpavý upokojujúci zvuk, ktorý jej nepokojnú myseľ stiahol úplne opačným smerom a zmenil aj výraz tváre. Z očareného na ešte očarenejší.* Čo to je?* vydýchla a otočila sa Analaivi chrbtom, aby vypátrala zdroj podmanivého zvuku.*
Návrat hore Goto down
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeŠt júl 21 2011, 22:32

*Vedela, že to všetko bolo spôsobené len ňou. Akoby jej ani nezáležalo na tom, čo hovoril. Odkedy ju po prvýkrát priviedli k nim do tábora sa stala tou, čo ničí úplne všetko okolo. Odmietla poslušnosť vládcu bojovníkov Achtarov, na jej žiadosť so sebou vzali aj Riyu, aj keď tým porušil stovky rokov staré a nemenné tradície, bojovala s ním, otrávila ho. Zamilovala sa doňho.
Práve kvôli nej boli jeho vlastní Zikku schopný postaviť sa mu, napriek tomu, ako hrôzostrašne je u nich zrada trestaná. „Dal si mi túto ženu, ale ja sa ňou nenechám zmeniť tak, ako sa to stalo tebe. Skrotila ťa.“ tie slová si pamätala úplne presne. Každý tón, s akým boli vyslovené jednotlivé hlásky. Opovrhnutie v hlase. Zúfalým spôsobom sa zarývali presne do hrude. Celý Teomarov plán bol postavený len na jej prítomnosti. To ona by bola krutým spôsobom, ako sa pomstiť Warganovi.
A predsa si napriek tomu všetkému vôbec nedokázala predstaviť, že by mala od neho odísť. Stačili jej len chvíle, kedy nebola s ním, aby si náhle pripadala stratená. Opustená vo svete, ktorý zrazu prišiel o väčšinu svojej krásy zakaždým, keď nemohla vnímať jeho prítomnosť či spôsob, akým dýcha. Sledovať pohyby, ktoré si sám neuvedomuje, počúvať zvuk hlasu. Pri tej myšlienke si vybavila pieseň, ktorú spieval Nimnugovi, keď ju vzal na jeho chrbát. Kúzelne neuveriteľnú. Už vtedy boli spolu prepojení.
Opretá o jeho hruď sa trhane nadýchla. Bola ako rozpoltená medzi dvomi svetmi, kým jej nechytil tvár do dlaní a neusmial sa. Až to ju donútilo zastaviť a chvíľu vnímať.
Zrazu si pripadala, akoby sa znovu ocitla v niečích snoch. Bez rozmyslu si ho pritiahla k tvári a venovala mu dlhý, kvôli slzám nenápadne slaný, bozk. Vôbec ho nechcela pustiť, obávala sa, že by sa mohla zobudiť a vyplynulo by, že si to všetko len vymyslela vo svojej hlave.* Ako je to možné? *šepkala opretá o jeho líce. Pokúšala sa zastaviť plač, vôbec jej to ale nešlo. Trápil ju však úplne najmenej zo všetkého.*
To určite vidíš toho prastarého tvora a nie mňa. *usmiala sa pomedzi neutíchajúce slzy. Skutočne tomu nedokázala uveriť.*
Návrat hore Goto down
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeSo júl 23 2011, 14:16

Analai


Kým kráčal smerom k nej, sledoval, ako sa baví medzi ďalšími tanečníkmi. Niečo skutočne podivné ho donútilo pousmiať sa nad tým, ako bez problémov zapadla medzi ostatných, zatiaľ čo on, vodca, ktorý tu prežil väčšinu života, by najradšej bol niekde inde. Ideálne osamote.* Zrejme viem, čo myslíš. *kývol jej nenápadne rukou, aby ho nasledovala, kým prechádzal pomedzi ostatných. Aj keď sem pôvodne prišiel splniť si svoj dnešný nutný zoznam povinností, napokon aj tak usúdil, že o jeden riadok viac či menej, si takmer nikto nevšimne. Preto namiesto tancovania našiel tri hudobníčky. Po pár vymenených slovách od nich niečo dostal, prešiel o kúsok ďalej, na miesta, kde sa zdržiavalo menej ľudí a Weire do rúk vložil vec, ktorá na prvý pohľad vyzerala len ako ťažké okrúhle vajce.* Weira, *začal opatrne s príjemne hlbokým hlasom.* Koľko toho vieš o tradíciách Siharei? A o našom zajtrajšom odchode hneď na svitaní?
Návrat hore Goto down
Niekto

Niekto


Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeNe júl 24 2011, 11:52

Weira

MILETEA - Stránka 17 299px-Daenerys_Targaryen



*Analaiove slová v nej spustili vlnu radosti, ktorá sa snažila vyliať von cez jej rozžiarené oči. Cítila sa ako malé dieťa a keď na dlani pocítila váhu tej neobyčajnej veci chvíľu na ňu úctivo hľadela v strachu, že len čo od nej odtrhne zrak mohla by sa niekam vypariť. Zodvihla druhú ruku a ukazovákom slabo štuchla do hracieho vajíčka, takže znovu vydalo ten príjemný zvuk, pri ktorom slastne privrela viečka. Bolo to zakorenené hlboko v jej bytosti a nemohla sa tomu ubrániť. Analai jej dal ten najkrajší darček. A za to si zaslúžil najkrajšiu odmenu.
Keď ju oslovil po mene otvorila najskôr jedno a potom druhé oko. V duchu sa do nej zahryzla hanba, ako do koláča plného šťavnatých výčitiek. Nevedela nič. Teda len veľmi málo, podľa toho, čo vypozorovala zo svojich skrýš a teraz sa Analaiovi bála priznať, lebo nechcela vidieť smútok v jeho očiach. Veď si predsa sľúbila, že ho už nesklame.* Musíme niekam ísť? Veď som len teraz prišla.* ani si neuvedomila, že tú myšlienku vyslovila nahlas a tým sa vlastne priznala. Horlivo uvažovala ako to napraviť a potom sa jej oči rozšírili poznaním.* Súvisí to s naším spojenectvom, že?* rozosmiala sa. Áno, musí to tak byť. Zajtra sa ukáže či budú dobrí spojenci a či sa dokážu postarať o celú osadu. Ona vedela loviť dobre a o Analaiovi vôbec nepochybovala. Premerala si jeho vysokú svalnatú postavu a spomínala na to, ako sa vie pružne pohybovať. Z každého jeho gesta sálala sila a autorita, ktorú si možno ani sám neuvedomoval. Srdce sa jej rozbúchalo, preto začala triasť hracím vajíčkom, aby ten zvuk prehlušila a nahlas sa zasmiala, pretože ju okamžite zaplavila radosť. Ukazovákom mu naznačila, aby sa sklonil nižšie k nej.*
Návrat hore Goto down
Wargan Nathrin

Wargan Nathrin


Female
Počet príspevkov : 139
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 26 rokov
Povolanie : bojovník Arkanov

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeNe júl 24 2011, 11:53

*Niryaina neha sa mu v bozku roztápala na perách a zanechávala po sebe ešte väčší hlad po jej chuti. Žil síce na púšti, ale tento druh smädu dosiaľ nepoznal. Mohol by stáť v oáze, piť vodu plnými dúškami, ale smädný po Niryainých bozkoch, dotykoch, blízkosti...by nikdy nenašiel svoj pokoj. Pri nej si uvedomoval, že nie je len bojovníkom, ale aj obyčajným mužom a to, čo bolo pre Grina jeho najväčším slabošstvom pre neho predstavovalo výhru. Kým nemal čo stratiť nebál sa smrť dávať ani prijímať, necítil obavy a teraz ich mal zrazu toľko a vo všetkých videl obraz Niryainej tváre, ktorý mu kradol pokoj.* Keď si stratila vedomie, môj brat sa ťa rozhodol obetovať Merey.* začal rozprávanie chrapľavým hlasom, ktorý nebol zvyknutý zaodievať do zvuku toľko slov. Vždy mu na to stačil jeden výrazný pohľad no teraz bol svet plný oslepujúcej žiary. Nádhernej a mätúcej zároveň.* Za bránami Janyru sa mu to takmer podarilo, ale potom prišiel Nimnug a zachránil nás oboch. To jemu vďačím za to, že teraz nevidím tmu, ale svetlo. Nemohol by som si ťa v ňom pomýliť s nikým iným, Niry.* hlas mu zjemnel, keď prešiel do šepotu, ktorým láskal pokožku jej vlhkého líca. Hovoril s takým presvedčením akoby opisoval dni a noci, ktoré nezadržateľne plynuli jeden cez druhý ako rieka po kameňoch. Raz plná svetla a inokedy odrážajúca hviezdy.
Odtiahol sa od nej a hoci jej nehľadel do očí, pretože tie svoje mal teraz zavreté, cítil ju.* Zabil som toho chlapca. Zabil som Grinovho syna.* v priznaní mu hlas náhle zdrsnel. Vedel, že mohol začať inak. Mohol Niryai povedať, že je to inak, ako to vyznieva z takých krutých slov, ale možno chcel, aby sa bála. Aby k nemu zahorela nedôverou, ktorá by jej pomohla ľahšie na neho zabudnúť, pretože teraz by v pralese bola v tom najväčšom bezpečí. Púšť s Merey a Nimnugom už nemohla byť taká ako predtým. To, čo cítil k Niry ho činilo dosť sebeckým, ale aj statočným pri pomyslení na to, že je v poriadku, aj keby on nemal byť pri nej. Česť a možno aj hrdosť mu velila nezvoliť si jednoduchšiu cestu sebaospravedlňovania svojich činov. Nechcel nič zľahčovať.*
Návrat hore Goto down
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePo júl 25 2011, 16:41

*Obrátila k Nimnugovi a s úctou vyslovila slovo poďakovania v prastarom jazyku. Nebola to len ona, kto mu vďačil za pomoc. Navrátenie k pôvodnému, ktoré zmenila prítomnosť minulosti. Vôbec si však neuvedomila, že nerozpráva rečou, ktorú by ju niekedy učili.* Nedokázala som s tým bojovať. *pokrútila hlavou, keď sa obrátila naspäť. Vyčítala si to, možno skutočne existoval spôsob, ako tomu všetkému zabrániť, keby sa viac snažila...* Ten tvor mi ukázal ničo, čo vyzeralo ako smrť Merey. *dodala potichu, akoby sa za to skutočne hanbila. Nerozumela, prečo v jej hlave vyvolal práve toto, preto ju myšlienky, ktoré nepatrili jej samej, znepokojovali.*
Enare, *pošepla znovu, keď sa od nej odtiahol. Jednou rukou sa napriek tomu natiahla k jeho tvári a nežne ho pohladila po líci.* Aj keď nie všetkým vašim činom dokážem porozumieť, viem, že tvoj rod nerobí nič bez dôvodu. *dokonca aj presun jediného zrnka piesku by sa dal v tomto svete považovať za zámer. Mieriaci svojim vlastným smerom, niekedy nezávislým, inokedy s dokonalou harmóniou tvorenou spolu s životom.
Nasledoval kratučký nádych, kedy si uvedomila jeho vôňu. Vždy, keď bola bez neho jej chýbala, hoci aj podvedome. Akoby so sebou prinášala pokoj, ktorý inde nemohol existovať. Tu v púšti bola menej badateľná, no pochybovala, že na iné miesto na zemi by sa hodila viac. Skrývala to, čo piesočné duny, no samy to nikdy nedokázali vypovedať.* Neviem, aký príbeh sa za tým skrýva. *dodala napokon potichu.*
Návrat hore Goto down
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeŠt júl 28 2011, 08:55


Analai


*Pokojne sledoval, s akým nadšením si od neho brala hudobný nástroj a ako zvedavo sa mu venovala. Na tvári sa mu takmer objavil úsmev. Bolo zvláštne príjemné sledovať jej radosť pre veci, ktoré by nikto iný nepovažoval za zaujímavé. Spôsob, akým počúvala jemný zvuk, vnímala postupné presýpavanie, až kým sa všetky zrnká nepodvolili jej pohybu. Nútilo ho to premýšľať nad tým, aký život musela doteraz viesť, čo všetko doteraz nikdy nezažila a naopak, aké tajomstvá pozná len ona. Pripadal si, akoby každou otázkou siahol do tmavého vreca a nikdy nemohol ani odhadovať, čo odtiaľ vytiahne. Pripomínalo mu to dobu, keď ako dieťa chodieval na neďalekú planinu a sledoval, aké tvory po nej prejdú. Ich vzájomnú komunikáciu, lov, spôsob života. Vždy pritom uvažoval, odkiaľ prichádzajú, čo všetko už zažili. Podľa výzoru, počtu jaziev a spôsobu pohybu sa snažil dať dokopy ich príbeh, vymyslieť si aspoň svoju vlastnú verziu sveta, ktorý poznali len ony.*
Áno, je to tak. Všetko je to súčasť spojenia. Vysvetlím ti to, čo nebudeš poznať. *dodal v momente, keď mu bolo naznačené, aby sa sklonil nižšie. Krátku chvíľu váhal, než sa napokon zohol až k jej tvári.*
Návrat hore Goto down
Raito Yagami
Princ
Raito Yagami


Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeNe júl 31 2011, 19:43

*Bol to pre neho iný svet. Neskutočný. Honba za mamonou tu nemala nijaký význam, pretože život stál na pravidlách, ktoré boli pre neho na začiatku len ťažko pochopiteľné. Ani teraz si nenamýšľal, že by tomu dokázal porozumieť, ale... obzrel sa cez plece a v jemnom prísvite uvidel Kreinu tvár. Zdalo sa akoby mu na malý okamih preletel myšlienkami tieň, ktorý prevrátil svoj tmavý plášť na pozadí jeho očí a rýchlo zase splynul so sivastou farbou dúhoviek. Bol pokojný. Už dlho sa tak necítil. Na tomto mieste strácal chuť bojovať a cítil len úľavu človeka, ktorý si je istý, vyrovnaný. Teraz si bol konečne istý tým o čo prišiel žiadať.
Odvrátil sa a očami spočinul na stelesnení života, ktoré dokonca uctieval život sám. Prečo inak by mu vystaval takú veľkolepú katedrálu z kameňa – urobil prvý krok vpred -, zasadil do nej večne veriacich – rukou zľahka odhrnul prečnievajúci konár vretenovitej rastliny - a presvetlil ju živým svetlom? Blázniví architekti so svojím farebným sklom! V chrámoch vystavaných ľudskými rukami na božiu slávu nemohlo byť viac falošnosti než s akou sa umelci snažili vliať do nich aspoň kúsok z tohto miesta.
A predsa sa nemohol k Stromu priblížiť len tak, bez toho, aby si nespomenul na všetku bolesť, nevšímavosť, krutosť, ktoré ho sem priviedli. Každý jeden krok vpred, bližšie k Nemu, bol ťažký. V každom znovu prežíval svoje rozhodnutia, ktoré snáď mohli byť lepšie a inokedy sa im nedalo vyhnúť. A po každom jednom kroku, bližšie k Nemu, cítil čoraz väčší mier.
Z pása si odopol puzdro so zbraňou a položil ho na kamenistú zem. Potom sa vyzul, pretože nepoznal väčšie znesvätenie ako vstúpiť na posvätnú pôdu spôsobom cudzinca. Prstami sa zaboril hlbšie do mäkkej trávy a natiahnutou rukou zmenšoval vzdialenosť medzi ním a zvráskaveným mohutným kmeňom. V poslednej chvíli však ustrnul a zmeravel – ruku pomaly stiahol a nechal ju voľne visieť pri boku. Počul ho!
Privrel oči a nechal do seba prúdiť šepot, z ktorého sa vynárali čisté pocity a obrazy bez zbytočných nevystihnuteľných slov. Nikdy predtým sa necítil tak...živo. Vyviazol z minulosti na plytčinu, ale nepozeral sa k obzoru. Boril hlavu do piesku a dýchal život zo samotného okamihu.
Nemusel nič hovoriť, pretože Strom všetko vycítil. Dal mu na výber, chcel ho zviesť tým, na čo by pred niekoľkými mesiacmi ešte pristúpil, ale teraz nie. A on si vybral a prvýkrát pocítil skutočnú úľavu a radosť, pretože si nemohol byť istejší svojou voľbou.
Padol na kolená a čelom sa dotkol zeme, uvoľnený a oslobodený od strachu. Našiel pomoc pre seba a našiel ju aj pre Kreu...


Môžem ti pomôcť, Krea.* prihovoril sa jej neskôr. Čas už nemohol byť dôležitý. Zodvihol ruku a dlaňou sa dotkol jej líca, palcom po ňom zľahka prešiel.* V mojom svete je liek. Dovoľ mi urobiť to pre teba tak, ako si to ty urobila pre mňa.


/ ak chceš tak už pokojne môžeš začať s opisom jeho sveta Very Happy urobíme sek Very Happy Very Happy /
Návrat hore Goto down
Krea Nhi'Arrei

Krea Nhi'Arrei


Female
Počet príspevkov : 146
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 23

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeNe júl 31 2011, 21:03

/Ďakujem Smile ak nám treba dohrať ešte niečo medzitým, daj vedieť Smile /



*Stála na mäkkej tráve, bosými nohami vnímala jej príjemný dotyk. Zatvorila pritom oči a nechala sa unášať vôňami. Na okamih nechala zmiznúť vec, ktorú nazývali vesmírnou loďou a tvárila sa, že je doma. Na pláži pozoruje pravidelné vlny, ktoré sa bez prestania vrhajú na piesok. V diaľke Sbathu spieva svoju pieseň. Volá ju k sebe. Chce sa s ňou rozprávať. O živote a iných podivnostiach. Obe majú toľko spoločného a predsa ju musí opustiť.
So svojím spojencom na celý život sa videla len krátku chvíľu. Stihli sa rozlúčiť, nič viac. Prekvapilo ju, ako veľmi bola korytnačka pokojná. Akoby to bol pre ňu len výlet oceánom, návšteva miest, ktoré už dávno pozná. O Krei sa to však vôbec nedalo povedať.
Oči znovu otvorila. Rýchlo to však oľutovala, pretože znovu uvidela toho obrovského kovového vtáka. Mal ich vraj vyniesť do vesmíru. Vôbec sa jej to nepozdávalo, žiadny tvor z ich planéty nelieta tak vysoko. A vôbec, čo všetko tam je? Ako to vyzerá vysoko nad oblakmi? A ako je to ďaleko do jeho domova? Napadali ju stovky otázok, tisícky dôvodov, prečo ostať radšej tu.
Urobila neistý krok dopredu, no znovu zastavila. Bojovala sama so sebou. Jej zvedavosť to túžila všetko spoznať, no niečo ju stále chcelo udržať doma. Možno strach? Často sa mu vysmievala, no teraz sa na ňu prichystal lepšie ako kedykoľvek predtým.
Pozerala sa do zeme, keď zaznela jej šeptom vyslovená otázka.* Porozprávaš mi znovu, aký bol Strom? *Obrátila sa na muža, s ktorým strávila posledné týždne. Mala pocit, že vyzerá inak. Zmenený. Upokojovalo ju to podobným spôsobom ako Sbathu, no namiesto obáv to prinášalo so sebou aj radosť. Možno skutočne našiel to, čo tak dlho hľadal.*
Návrat hore Goto down
Niekto

Niekto


Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePo august 01 2011, 12:43

Weira

MILETEA - Stránka 17 299px-Daenerys_Targaryen


*Potešilo ju, že jej Analai veril natoľko, aby s ňou zdieľal svoje myšlienky, pretože bolo ešte veľa toho, čomu nerozumela. No v tej chvíli sa cítila zvláštne omámená akoby vypila priveľa sladkého nápoja, ktorý jej myseľ obalil do ľahkej hmly. Všimla si, že Analaiov nos už nekrváca a jeho oči ju pozorne sledujú akoby každú chvíľu čakal niečo nepredvídateľné z jej strany. Ale ona si predsa v duchu sľúbila, že ho už nesklame zvlášť teraz, keď jej dal taký krásny dar.
Siahala si rukou pod veniec z kvetov, ktorý jej ženy na začiatku slávnosti zavesili na krk a vytiahla spod neho obyčajnú koženú šnúrku prívesku. Na jeho konci sa hompáľali fialkasto zlaté krovky, ktoré dominovali v záľahe zelených a čiernych. Trvalo jej veľmi dlhý čas, kým ten prívesok vyrobila a najvzácnejšie na ňom boli práve tie fialové pevné krídla. Daen, ktorému predtým patrili a ktorého sama ulovila ju tesne predtým pohrýzol tak, že tri dni preležala v horúčkach, ale teraz jej nijako nevadilo, že sa svojej trofeje vzdáva.
Zavesila prívesok Analaiovi na krk a zodvihla k nemu pohľad, aby pochopil, že sa mu tak chcela odvďačiť. Potom sa odtiahla a znovu zahŕkala zvláštnym vajíčkom, ktoré si znovu ukradlo väčšinu jej pozornosti.* Rada by som sa opýtala, čo sa odo mňa čaká.* teda, nejakú predstavu už mala, ale chcela sa len uistiť. Lov vo dvojici bol predsa vážna vec a bola to aj veľká zodpovednosť.* Chcem urobiť všetko tak, aby si bol so mnou spokojný. Viem, že to dokážem.* dodala naozaj odhodlane a zadívala sa mu priamo do očí, aby poznal, že hovorí pravdu.* Aj keď som bola doteraz sama neznamená to, že by som to netrénovala. Vlastne, myslím, že v tom budem celkom dobrá.* obočie sa jej zamyslene stiahlo. Samozrejme, netrúfala by si skoliť niečo naozaj nebezpečné, ale učila sa veľmi rýchlo. Stačilo len, aby jej Analai ukázal ako.* Ak chceš môžem ti to dokázať už hneď teraz.* očami šibla po najbližšom okolí a šikovne chytila Analaia za ruku. Mohli za z oslavy na chvíľu vytratiť a ona by mu ukázala napríklad to, ako dokáže vrhať oštepom alebo chytať do sietí.*


/ Very Happy Very Happy ona si ale pod tým Spojením vážne predstavuje niečo iné Very Happy Very Happy /
Návrat hore Goto down
Raito Yagami
Princ
Raito Yagami


Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePo august 01 2011, 12:45

/ https://www.youtube.com/watch?v=9qvglWAHDak zamilovala som sa do tejto pesničky Very Happy /


*Stál na kraji lúky a so zatvorenými očami vnímal hluk motorov pristávajúcej stíhačky. Zvírený vzduch mu strhol do tváre niekoľko čiernych prameňov a prilepil ich na ostro vystupujúce lícne kosti. Znovu vyzeral ako cudzinec z iného sveta, so zbraňou pripútanou k pásu, naučeným a podvedome udržiavaným veliteľským postojom s rukami založenými za chrbtom, ale keď po Kreinej otázke otvoril oči a pozrel sa na ňu sálal z neho pokoj. Usmial sa a obrátil tak, že jej svojou vysokou postavou zatienil výhľad na odohrávajúcu sa scénu.
Zachytil pramienok hnedých vlasov a opatrne ho založil Krei za ucho, bruškami prstov okopíroval krivku jej ucha a potom ruku nenáhlivo spustil k boku.* Je ako prebudenie zo skutočnosti do sna.* nedokázal nájsť vhodnejšie slová, ktorými by svoje pocity vyjadril hoci nad nimi často premýšľal. Vedel, že na to nikdy nezabudne a pohľad na Kreinu tvár mu to bude pripomínať až do samého konca, pred ktorým už neutekal. Znovu sa usmial.* Nemusíš sa ničoho báť.* odstúpil o pár krokov a natiahol ku Krei ruku. Za jeho chrbtom sa stíhačka práve dotkla podvozkom zeme. Medzi rozhodnutím bola len tenká hranica súhlasu alebo odmietnutia, ktorú držal priamo vo svojej dlani a v kútiku vyzývajúceho úsmevu.*
Návrat hore Goto down
Wargan Nathrin

Wargan Nathrin


Female
Počet príspevkov : 139
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 26 rokov
Povolanie : bojovník Arkanov

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePo august 01 2011, 12:46

*Všetko teraz vnímal ešte výraznejšie. Každý dotyk, zvuk, vôňu... preto sa trhane nadýchol, keď na líci pocítil teplo Niryainej dlane, ktoré skrz pokožku prenikalo hlboko do jeho tela. Bola stále tu.* Niry...* oslovil ju nežne a bruškami prstov nenáhlivo prešiel po jej tvári cez čelo a krivku nosa až na pery. Bolo tak veľa vysvetlení, ktoré jej dlhoval, aby pochopila. Nemohol od nej žiadať toľko viery v neho a oplácať jej porozumenie mlčaním.* Chcem ti povedať, čo sa naozaj stalo.* A hoci bol inokedy viac mĺkvy ako zhovorčivý teraz začal rozprávať. Hlas mal spočiatku chrapľavý, ale potom do jeho prirodzenej drsnosti vstúpili ťažko utajované city. Nesnažil sa opísať minulosť farbisto, neukrátil ju o žiadne dôležité priznanie. Bolo to naozaj prvýkrát, keď slovami odhalil zo seba viac ako pohľadom.* Mám svoje hriechy, za ktoré platím, ale sú len moje. Na tom, čo sa stalo nenesieš nijakú vinu, mi sathai. Chcel som ťa držať pri sebe, ale pozri, čo sa stalo...* nabral do dlane piesok a nechal ho pomedzi prsty prekĺzavať do vetra až kým mu z ruky neodvial aj posledné zrnko. Usmial sa. * Si slobodná a vždy budeš.


O dva dni neskôr odan zastihol Niryai osamote a gestom ruky ju privolal k sebe. Ich malá skupinka teraz žila hlboko v púšti, na mieste, kde časté púštne búrky zakaždým menili cesty, takže boli v bezpečí. Nad táborom sa po tom všetkom rozľahol tieň falošného pokoja. Wargan sa zdržiaval zväčša na púšti pri Nimnugovi, ktorý mu pomáhal mierniť zmätok z novonadobudnutého videnia. Aj teraz stál na vrchole duny a znovu sa snažil precvičovať každý pohyb so zbraňou, ktorý mu predtým nerobil nijaký problém. Sathi mal uviazanú okolo bokov a očividne mu neprekážalo ani prudké slnko dopadajúce na odhalenú hruď, ktorá sa teraz leskla od potu. Čepeľ asay sa pri každom výpade zaleskla a potom opäť preťala vzduch nebezpečne blízko za Warganovým chrbtom, keď švihol rukou a v obrate urobil plynulý výpad na opačnú stranu. Odana tým však nijako neoklamal.* Potrebuje tvoju pomoc.* prihovoril sa Niryai a zvláštne belasé oči sa prenikavo vpili do jej tváre. Z tónu jeho hlasu vyžaroval pokoj učenca, ktorý už nemá dôvod nikam sa ponáhľať. Dokonca ani so slovami nie. Bol tým najzvláštnejším Arkanom aký sa dal na púšti stretnúť. Nikdy o sebe nehovoril, pohyboval sa nehlučne ako prízrak a jeho tetovanie mnohým naháňalo do mysle nielen zvedavosť, ale aj ostražitosť. To on prichýlil verných zikku vo svojom stane a pridal sa k nim hoci o tom nikdy priamo nehovoril.* Aj keď by ťa o ňu nikdy sám nepožiadal.


Naposledy upravil Wargan Nathrin dňa Po august 01 2011, 18:48, celkom upravené 1 krát.
Návrat hore Goto down
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePo august 01 2011, 15:01

Analai


Ja... ďakujem, Weira. Vážim si to. *Vyčaril na ňu svoj veselý úsmev, kým sa rukou letmo dotkol prívesku na svojom krku. Celú dobu, kým rozprávala, zostával na mieste a bez pohybu ju sledoval. Počúval každé jej slovo a skutočne nemal ďaleko od toho, aby sa rozosmial. Istým spôsobom si pripadal, akoby neustále pozoroval svoj život z okolia a neostávalo mu nič iné len ho prijať tak, ako prichádzal. So všetkými plánmi, ktorých zámery nepoznal. Zrazu si však nebol istý, či to skutočne niekam smerovalo alebo to bolo len zdanie momentu.* Niy, asareiu. *ozval sa znovu, tentokrát však potichšie.* Myslím, že tomu stále nerozumieš. *dodal tesne predtým, ako sa perami nežne dotkol jej líca. Úplne nenápadne, možno by sa dalo namietať, že to bol len sen. Napriek tomu však stále vnímal jej vôňu.* Poď, prosím. *využil, že ho predtým chytila za ruku a vybral sa naspäť k horiacemu ohňu a rytmom tanca.


Na noc bola Weire ponúknutá jeho izba, sám sa preto vybral do koruny stromu, aby ju nerušil. Obloha postupne bledla a chystala sa na príchod dvojhviezdy. Zvažoval, či by sa jeho predchádzajúce konanie dalo niekedy nazvať správnym. V skutočnosti by to slovo však nikdy nepoužil. Potreboval by na to niečo iné, silnejšie.
Napokon to nechal tak.
Nebol z tých, ktorí by sa potrebovali presviedčať o vhodnosti svojich konaní. Len sa usmial, sám pre seba, nad niečím, čo vedel len on. Zoskočil z konára a vybral sa do svojej izby, pohľadať to zvláštne dievča. Museli sa prichystať na odchod do pralesa a vybrať sa čo najskôr na cestu.*
Návrat hore Goto down
Krea Nhi'Arrei

Krea Nhi'Arrei


Female
Počet príspevkov : 146
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 23

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePo august 01 2011, 16:16

*Pozorne ho sledovala. Akoby práve on poznal odpoveď na jej nerozhodnosť a stačilo sa len správne opýtať. Vôbec však netušila, ako by tá veta mohla znieť. A tak tam len stála a zvažovala či by dnes nemala nechať svoju zvedavosť napokoji. Obe možnosti ju mohli stáť život. Bola to takmer zvláštna irónia, že vo svete plnom dravcov by jej mala byť smrteľná práve jej Sbathu.
Bez toho, aby si to uvedomila, sa naklonila bližšie k jeho ruke, keď sa dotkol jej tváre.* Vrátime sa sem ešte niekedy? *spýtala sa opatrne. Nepotrebovala však, aby jej niečo povedal. Nechcela vedieť, aké by to bolo. Vlastne to môže zistiť sama a stačí jej k tomu jediná vec.
Ty si nemusel jazdiť na gathu... *Vzdychla si napokon, keď vykročila smerom k stroju. Vietor jej fúkal od chrbta a ona dúfala, že dnes šepká aj pre ňu. Odchádzala do sveta, kde jej ľudia nechodia.*


/pokojne ich presuň až k nim Smile/
Návrat hore Goto down
Niekto

Niekto


Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePo august 01 2011, 18:10

Weira

MILETEA - Stránka 17 299px-Daenerys_Targaryen

*Celú noc nespala a predsa sa necítila unavená. Obklopovalo ju až priveľa zaujímavých vecí, než aby sa pokojne uložila na spánok, a tak do rána chodila po Analaiovej izbe a so zatajeným dychom skúmala všetko, na čo jej padol pohľad. Neodvažovala sa nič chytať do rúk a už vôbec nie zasahovať do jeho súkromia, preto toho na obzeranie nakoniec nebolo až tak veľa. Mohla si však len domýšľať, ako k jednotlivým veciam prišiel, aký mali význam alebo dokonca na čo slúžili, preto sa s pocitom neistoty utiahla k oknu a prstami podvedome pohládzala hladký povrch hracieho vajíčka. Otočila ho dolu jedným koncom a spokojne privrela oči, keď sa ozval sypký šelestivý zvuk, pri ktorom sa jej okamžite rozbúchalo srdce. Na líci, kde sa jej ešte včera večer dotkli Analaiove pery, stále cítila miernu horúčosť, ktorá jej našepkávala, že si ten dotyk nevymyslela. Bolo to také...šteklivé a pekné. Veľmi pekné.
možno to nakoniec boli jej myšlienky, ktoré ho privolali, pretože keď otvorila oči stál na prahu izby. Chvíľku jej trvalo, kým si uvedomila prečo. Teda okrem toho, že toto bola jeho izba a ona v nej bola len hosťom, dnes sa mali vydať na cestu.
Zoskočila z okna a s úsmevom urobila pár krokov bližšie k nemu. Potom sa však zarazila na mieste a siahla po rukoväti vlastnoručne vyrobenej dýky, ktorú neustále nosila so sebou. Na stene za Analaiovým chrbtom sa práve usadil daen s nádhernými tyrkysovomodrými krovkami.
Zodvihla ruku a vystretý ukazovák si priložila na pery. Oči sa jej leskli vzrušením a sústredenosťou, keď odhadovala ako rýchlo by chrobáka stihla uloviť. Našťastie patril k tým pomalším a nejedovatým druhom daenov.*
Návrat hore Goto down
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePo august 01 2011, 18:21

*Vnímala každú vetu, tón hlasu, intenzitu, s akou rozprával. Len tušila, aké to preňho musí byť náročné. Koľko nevyrieknutých slov zrazu rozprávalo o jeho minulosti. Rozvírili piesok, o ktorom doteraz netušila. Nemala však pocit, že by jej niečo predtým zatajoval. Akoby len jeho doterajší spôsob vysvetlenia bol iný ako ten jej.
Ako pokračoval, trpela stále viac. Nepýtala sa ho, prečo sa nepokúsil vysvetliť to svojmu bratovi. Nepotrebovala to. Poznala národ, z ktorého pochádzal, aj jeho samého.* Nesiem rovnakú časť ako ty. *zašepkala mu pri uchu, keď skončil. Nosom sa pritom jemne dotkla jeho pokožky.* A vždy budem. *Napokon ho bez ďalších slov ho objala. Nepohla sa od neho, ani keď začala dvojhviezda zapadať za obzor a z nich sa stal len jediný tieň stratený v dunách.


Odana považovala takmer za šarlatána. Spôsob, akým liečil sa približoval viac k šamanskému, ako ich umeniu. Napriek tomu to však fungovalo a nevedela ani za nič prísť na to, prečo. Vedela, že by jej otázky nikdy uspokojivo nezodpovedal, preto ho vždy len pozorovala. Podozrievavo, no s istou dávkou hravosti. A aj keď mala občas nutkanie bodnúť doňho paličkou ako do chrobáka, len aby zistila, ako zareaguje, vždy sa napokon ovládla a z tieňa pokračovala vo svojom sledovaní. Musel o tom vedieť. Práve to všetko jej však prinášalo tiché uspokojenie vo vyhnanstve. Dokonca dvojitom. S trpkosťou občas uvažovala, ako sa jej niečo také vôbec podarilo dosiahnuť.
Prekvapilo ju, keď za ňou prišiel. Mal však pravdu, preto len kývla hlavou na znak vďaky a pomaly, ako dravec chystajúci sa na lov, sa zakrádala smerom k Warganovi. Zastavila sa až tesne pred ním.* Skús to so mnou. *navrhla s dravým úsmevom a rukou natiahnutou k svojej dýke. Skôr ako ju vytiahla, sa však naklonila až k jeho tvári, aby mohla len šepkať.* A ak prehráš, budeš musieť byť celú noc priviazaný.
Návrat hore Goto down
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePo august 01 2011, 18:47

Analai


*Nenápadne sa pousmial, keď znovu stretol návštevníčku. No len do doby, než vytiahla dýku. Chvíľu zvažoval, že by možno chcela zaútočiť na neho - nakoniec, dôvodov by sa vždy našlo viac než dosť. Až potom si uvedomil, kto za to môže. Malý chrobáčik, ktorý si nič netušiac lozil po dreve. Skôr, ako by mala Weira šancu ho uloviť alebo on uletieť, ho chytil opatrne do rúk. Len tak, aby mu neublížil.* Čo keby sme ho radšej pustili? *navrhol s nenápadným úsmevom.* Nejdeme ho predsa jesť, nie je dôvod ubližovať mu. *Prešiel s ním k oknu, no nepúšťal ho. Chcel to rozhodnutie nechať na nej, ani sám netušil prečo. Hádam len zo zvedavosti... Kým jej k tomu dal šancu, začal rovno vysvetľovať, čo ich dnes čaká* Dolu sú pre nás nachystaní dvaja mehari. Už si niekedy na nich jazdila? Je to vcelku jednoduché. *úsmev sa mu rozšíril.* Pôjdeme s nimi okolo Veľkých jazier a odtiaľ budeme pokračovať k horám. A so sebou si podľa tradície môžeš zbaliť len dve veci, ktoré ťa budú sprevádzať celú dobu.* Na okamih sa zamračil, akoby zvažoval, či ešte náhodou na niečo nezabudol.* Ozaj, a dnes žiadne farebné pomaľovanie. *Dodal na záver. Len pre istotu.*
Návrat hore Goto down
Niekto

Niekto


Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeUt august 02 2011, 12:14

Weira

MILETEA - Stránka 17 299px-Daenerys_Targaryen


*Pozorovala ako Analai pristúpil k oknu aj s jej vzácnou korisťou v dlaniach a v duchu stonala ľútosťou za tyrkysovomodrými krovkami. Ale keď už sa vzdávala nádeje prišla otázka, ktorá čakala iba na jej odpoveď, a to ju potešilo, pretože stále mala šancu, a tak ruku s dýkou nespustila.
Popritom ako sledovala daena jej do mysle prenikal význam aj ďalších Analaiových slov, ktoré ju opäť dokázali vyviesť z miery. Narovnala sa z prikrčenej polohy do svojej plnej výšky a zdalo sa, že sa konečne uvoľnila.* Čo je to mehari?* spýtavo nadvihla obočie a snažila sa spojiť si to meno so zvieraťom, ktoré určite poznala, ale unikalo jej jeho sihareiské pomenovanie. Zastala si vedľa Analaia a v momente kedy by to najmenej čakal mu vzdala daena z dlaní. Šikovne chytila jeho pevné okrúhle telo medzi palec a ukazovák podstrčiac mu ho až k očiam. Nožičky mu kmitali vo vzduchu akoby sa po ňom snažil loziť a schovať sa do bezpečia, ale plány mu boli v okamihu prekazené. Weira si ho strčila do úst a zubami mu odhryzla hlavu, ktorú potom vypľula von oknom.* Ale daen sa dá jesť. Je to pochúťka.* usmiala sa na Analaia vrátiac sa k jeho predchádzajúcej poznámke. Zo zohaveného telíčka, ktoré ešte stále pohybovalo nožičkami začala vytekať hustá biela šťava rovno na Wierine prsty. Znovu mu ich pritiahla k tvári a s nedočkavosťou rovnajúcou sa len očakávaniu dieťaťa sledovala či sa Analai ponúkne. No aj keď mala radosť z úlovku stále chcela vedieť, čo je to ten mehari.* A čo tam vonku teda budeme robiť?* oblizla si palec druhej ruky a slastne tľoskla jazykom. Vynikajúca pochúťka.*
Návrat hore Goto down
Raito Yagami
Princ
Raito Yagami


Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeUt august 02 2011, 17:46

/ https://www.youtube.com/watch?v=8kRvAWjpRq4&feature=related /


*Nič, čo pochádzalo z jeho sveta ho už nemohlo prekvapiť. Aspoň to si myslel, kým Krea nestála po jeho boku a na všetko sa nedívala zvedavými očami. Padlo mu naozaj dobre pozorovať ohúrenie v jej tvári, keď sa stíhačka čoraz rýchlejšie vzďaľovala od zeme a smerovala hore k oblakom. Sedel pripútaný na sedadle vedľa nej, lakťom sa zapieral o bočnú opierku a ukazovákom si zamyslene prechádzal po perách. Nechcel hovoriť nič, pretože akosi podvedome vycítil, že by sa Krea mohla lúčiť so svojím domovom. Neodpovedal jej na otázku či sa na toto miesto ešte niekedy vrátia, ale vedel, že ak by naozaj chcela potom jej nič nebude stáť v ceste. Uvoľnil sa a hlavou oprel dozadu tak, že svetlo prenikajúce z okna prežarovalo Kreine vlasy dodávajúc im mahagónový lesk a jemnosť. Bol v pokušení natiahnuť ruku a dotknúť sa ich, ale neurobil to, nerušil jej myšlienky.
Ako stúpali čoraz vyššie svetla v atmosfére postupne ubúdalo a nebo tmavlo rozpínajúcou sa temnotou. Spomenul si na chvíľu, keď letel do vesmíru prvýkrát. Bol ešte malým chlapcom, synom panovníka, preto musel nepohnuto stáť na vyhliadke vedľa svojho otca hoci netúžil po ničom inom len sa pritisnúť na priehľadné sklo rukami aj tvárou, aby nič neušlo jeho pozornosti. Mohutné nákladné lode, ktorých pohyb sa dal vytušiť len na osvetlenom pozadí Telarionu, stíhačky predvádzajúce zložité manévre a celá plejáda menších vesmírnych korábov, ktorá sa držala v úctivej vzdialenosti od kráľovskej lodi.* Poď.* nahol sa ku Krei a odopol jej bezpečnostný pás len čo sa stíhačka dostala na orbitu Miletei.* Ukážem ti niečo.* Pohľad na hviezdy bol ohromujúci, keď si človek popri ich nepredstaviteľnej veľkosti a vzdialenostiam uvedomil malosť vlastného bytia, ale nič sa nevyrovnalo pohľadu na domov. Chytil Kreu za ruku a zaviedol ju zadnej vyhliadke, ktorú tvoril pás priehľadného vystuženého skla. Pohľad na Mileteu bol úchvatný. Sám toho videl veľa, ale toto bola planéta tých najväčších protikladov. Jedna polovica sa zelenala pralesom a druhú zalievali zlaté piesky gigantickej púšte. A nad oboma polovicami sa vznášal tieň vrhaný dvojhviezdou.* Predstavovala si si niekedy svoj domov takto?* zašepkal Krei do ucha stojac za jej chrbtom. Zelenozlatá planéta visela v temnote vesmíru medzi hviezdami a obklopovalo ju ticho. Ticho, ktoré však napriek tomu malo svoj zvuk a silu.* Existuje veľa živých planét, ktoré čakajú len na to, kým ich objavíš. Mohol by som ti o nich rozprávať.* pohľadom skĺzol po krivke Kreinho krku a potom na jej oblečenie. Na malý okamih mu pri všetkej tej technike modernej doby pripadala stratená. Pocítil ako sa mu hruďou rozliala vlna nehy a zanechala po sebe neurčitú túžbu dotknúť sa jej, objať ju...chrániť ju. Keby nevedel, že v jeho svete jestvuje pre Kreu liek myslel by si, že ju vytrhol z prostredia, kde mohla prekvitať no Strom súhlasil s jeho prosbou a dal mu všetky odpovede, ktoré potreboval.*
Návrat hore Goto down
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeUt august 02 2011, 18:16

Analai


No, tak dobre... *vydýchol napokon a prstom sa dotkol tej podivnej šťavy. Len chvíľu váhal, než si ju napokon vložil do úst.* Mehari je štovrnohé zviera. Určite si ho videla, často sa na nich jazdí. *Hovoril pomedzi to.* Strašne slintá a čím je svetlejší, tým jednoduchšie sa vyľaká. *pousmial sa a obrátil na odchod. Svoje veci už mal nachystané, stačilo len vyraziť. Zastavila ho však ďalšia otázka.* Čo tam budeme robiť? *na krátko sa zamyslel. Bez toho, aby si to uvedomil, sa znovu natiahol k zvyšku chrobáka a až keď sa prstom dotkol úst, uvedomil si svoju chybu. Jedno ochutnanie bolo rozhodne viac ako dosť. S úškrnom sa preto vybral smerom dole, aby sa dostali až na zem.* Môžme z toho spraviť prekvapenie. *usmial sa náhle. To, že nepoznala ich tradície mohlo byť napokon ozvláštnením ich cesty.* Budeš môcť odhadovať, na čo sa tešiť a čoho sa obávať. *pokračoval veselo, kým prechádzal posledný úsek po obvode ich stromu. Tak ako sľúbil, ich dole čakali dvaja mehari. Obaja šedej farby s tmavými fľakmi. Takmer akoby ich niekto s Weirinou kreativitou úplne náhodne pomaľoval.
Medzitým sa ukázal aj starý šaman a popod nos si s potmehúdskym úsmevom šepkal želania pre Aharei. Neustále veril, že jej vôľa sa stane skutočnou, stačí tomu len trochu veriť.*
Vyber si len dve svoje veci a zvyšok tu nechaj. *ponúkol Analai ruku mladej žene, aby jej pomohol vyskočiť. Aj keď vovnútri len úplne nenápadne tušil, že sa jej podarí vymyslieť niečo úplne iné, ako bol jeho pôvodný zámer.*
Návrat hore Goto down
Krea Nhi'Arrei

Krea Nhi'Arrei


Female
Počet príspevkov : 146
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 23

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeSt august 03 2011, 01:55

*Od chvíle, keď sa zdvihli zo zeme, jej smútok prevážila panika. Nepredvídateľné pohyby stroja ju desili, pretože jej nepripomínali vôbec nič, čo doteraz poznala. Obrátená k oknu, bojujúca sama so sebou a svojim žalúdkom sledovala, ako sa stále viac vzďaľujú od korún stromov. Na okamih ju pritom napadlo, ako dokážu zabrániť tomu, aby sa kovový vták nestretol s nejakým skutočným a dravým. Na druhú stranu, nepoznala žiadneho tvora z ich planéty, ktorý by mohol niečo takéto považovať za jedlé.
Keď prešli atmosférou, všetko sa zdanlivo utíšilo a to prinieslo pokoj aj jej samej. Konečne sa oprela o sedadlo a zahľadela sa na tisícky hviezd, ktoré sa odtiaľto zdali byť omnoho bližšie a predsa boli stále nedosiahnuteľné. Fascinovalo ju, koľko z nich doteraz nikdy ani nezaregistrovala. Žiariace vo svojej tajuplnej kráse ako tiché osamelé lode plávajúce vesmírom. Až na tú ich, ktorá k tomu dostala aj priateľa.
Vec, ktorú nevedela ani pomenovať, potichu ťukla a jej pozornosť upútal Rawei a jeho pohyby. Opatrne sa spolu s ním postavila a krátku chvíľu vnímala, ako na to zareaguje jej telo. Vôbec sa však nezdalo, že by malo v pláne protestovať, preto sa nechala odviesť až do zadnej časti.* To je neuveriteľné. *zašepkala potichu, keď sa ocitla až pri priehľadnej časti. Dlaňou sa oprela o okno, akoby sa tým mohla znovu dotknúť miesta, ktoré opúšťali. Na perách sa jej zjavil nežný úsmev.* Odtiaľto vyzerá omnoho pokojnejšie. *obrátila sa k svojmu spoločníkovi a v jeho očiach sledovala hru svetla a tieňov. Vnímala jeho hlas, spôsob, akým rozprával o ostatných, pre ňu neobjavených, svetoch.
Ja... ďakujem.* dodala po chvíli ticha. Rukou sa pritom dotkla jeho ramena a niečo v jej pohľade sa náhle zmenilo.* Naozaj veľmi ďakujem za všetko. Za každú chvíľu, ktorú so mnou si, aj keď vôbec nemusíš. *znovu sa jemne pousmiala. Vnútri pritom trošku bojovala s nutkaním objať ho a len vnímať jeho teplo.* Viem, že si vládcom vo svojom svete, kde ťa viažu vlastné a dôležitejšie povinnosti.
Návrat hore Goto down
Niekto

Niekto


Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeŠt august 04 2011, 21:05

Weira

MILETEA - Stránka 17 299px-Daenerys_Targaryen


*Pri Analaiových slovách zabudla na chrobáka, ktorého zvyšok si celkom podvedome vložila do záňadria, kde mala na tunike našitú malú kapsičku presne na tento účel.
Nasledovala ho dolu po rebríku, ktorý sa točito ovíjal okolo mohutného kmeňa rodového stromu a oči jej žiarili vzrušením. Prekvapenie? Ešte nikto jej neprichystal nič podobné a teraz prvýkrát zažívala ten opojný pocit, napoly radosť, napoly nedočkavosť, ktoré sa v nej miesili v neprehľadnú mätež zvedavosti. Mala toľko otázok, toľko možných návrhov až sa jej z toho zakrútila hlava, pretože by ich najradšej všetky povedala naraz, aby sa dozvedela odpoveď.
Jej prelietavú pozornosť však potom nadlho zaujal tvor, ktorého Analai volal mehari. Pristúpila k nemu spredu tak, aby mohol do zvláštnych nozdier vtiahnuť jej pach a zodvihla ruky, aby ho pohladila. Keď sa vyklonila spoza mehariho boku spojené dlane mala plné slizu a na tvári výraz nadšenia. Zasmiala sa a v ďalšom okamihu už stála vedľa Analai otriasajúc si z prstov lepkavú hmotu. Nevšimla si, že jedna kvapka mu odfŕkla na líce, a tak sa ho bezstarostne chytila, aby mohla vysadnúť na mehariho chrbát.* Mám len svoju dýku a hracie vajíčko, ktoré si mi včera dal.* pri posledných slovách jej hlas citeľne zmäkol, ale potom mehari vydal zvuk, ktorý ju rozosmial a prestala sa dívať Analaiovi do očí.* Myslím, že ťa predbehnem.* zahlásila sebaisto akoby Analaia vyzývala na hru a pohladila tvora po krku. *
Návrat hore Goto down
Wargan Nathrin

Wargan Nathrin


Female
Počet príspevkov : 139
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 26 rokov
Povolanie : bojovník Arkanov

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeŠt august 04 2011, 21:21


*Cvičil so zavretými očami, pretože jedine tak sa mohol dostatočne sústrediť na každý pohyb bez toho, aby ho rozptyľovalo svetlo. Ešte stále si nezvykol na nový spôsob, akým videl svet okolo seba a dokázal sa preto rýchlo unaviť. Vnímať každý detail bolo teraz oveľa náročnejšie, ak sa jeho pozornosť upínala predovšetkým na snahu zachytiť viac vecí naraz.
Hrdosť bojovníka a zvyk spoliehať sa sám na seba mu však zväzovali ústa nielen pred Niry, ale aj ostatnými. Nebol tu Karim, ktorý by mu dokázal preniknúť za nečitateľný výraz tváre a s jeho stratou sa vyrovnával rovnako, ako so všetkým ostatným – mlčaním.
Kroky v piesku ho neklamne upozornili na prítomnosť ďalšej osoby a aj bez toho, aby otvoril oči vedel, kto to je. Špička čepele sa bez jediného zachvenia zastavila tesne pri Nirayinej hrudi. Potom odznela jej výzva, ktorá ho prinútila asay skloniť a narovnať sa do plnej výšky. Cítil ako sa mu slnko opiera do chrbta a po tele steká pot, pretože aj tento deň strávil dlhý čas cvičením osamote. Mal ešte dostatok energie, ktorá sa len znásobila pri predstave Niryainej odplaty za prehru. V divokom úsmeve sa mu zaleskli zuby, keď Niry šikovne chytil za lakeť a znovu si ju pritiahol k sebe.* Ak vyhrám budem sa s tebou milovať celú noc a ani jeden z nás nebude priviazaný.* v šeptavom tóne hlasu sa ukrýval prísľub, ktorý naznačoval oveľa viac než tých pár slov. Potom Niry pustil a odstúpil od nej o pár krokov dozadu, do tieňa vrhaného Nimnugovým mohutným telom. Stále sa usmieval, pretože mu z mysle neschádzala spomienka na ten prvýkrát, keď si s Niryai skrížili čepele. Už vtedy to bolo divoké no teraz sa v boji ukrývalo viac hravosti než skutočného súperenia, aj keď plánoval naozaj čestný súboj. Pomaly otvoril oči, ktoré mu vďaka striebristým vlnkám na tmavomodrom pozadí dúhoviek doslova žiarili. Niekoľkokrát zažmurkal, pretože ho znovu oslepilo všadeprítomné svetlo no teraz v ňom najviac vynikala práve Niryai. Nepovedal jej to, ale vždy keď večer zaspala vedľa neho, pozoroval jej tvár tak dlho, až kým sa žiara vychádzajúca z nej postupne neustálila na jednotlivých detailoch. Stálo ho to veľa sústredenia, ale nakoniec bol schopný znovu ju vidieť aspoň z časti tak, ako predtým, aj keď bola celá zrodená z nádhernej belasostriebornej žiary.
Znovu sa mierne prikrčil a s úsmevom vyzval Niryai na prvý výpad.* Asmar thu.* vykročil do strany akoby ju chcel obísť v kruhu.*
Návrat hore Goto down
Raito Yagami
Princ
Raito Yagami


Male
Počet príspevkov : 514
Rasa : mimozenšťan
Vek postavy : 35 rokov, 12.12.3996
Povolanie : princ Telarionu

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimeŠt august 04 2011, 21:26

Nemám len povinnosti.* prihovoril sa Krei a hlas mu postupne tíchol, keď zobral jej ruku, ktorú mu položila na rameno a podržal ju v dlani.* Mám aj svoje potešenia.* po úsmeve, ktorý skôr pripomínal letmé zdvihnutie kútikov úst pomaly sklonil hlavu a perami sa zľahka dotkol pokožky na chrbte Kreinej ruky. Tomu gestu však chýbala akákoľvek okázalosť hraného gavalierstva. Malo v sebe niečo nežné, niečo, čo hraničilo až s intimitou skutočného bozku.
S úsmevom sa po chvíli narovnal a vložil si Kreinu drobnú dlaň do ohybu svojho lakťa. Postavil sa vedľa nej a pohľad uprel na vzďaľujúcu sa Mileteu, ktorá okolie zalievala odrazom zlatistozelenej žiary.
Cítil ako sa mu postupne vracajú sily, ktoré potreboval na nadchádzajúce udalosti. Bolo ešte veľa vecí, ktoré musel vyriešiť, ale tie nepovažoval za povinnosti. Ostával pokojný a hrejivé teplo šíriace sa z Kreinej dlane mu dávalo za pravdu. Tentoraz vedel s úplnou istotou, že sa rozhodol správne...


„Veličenstvo, vitajte na palube.“
Kapitán Yomru prudko zodvihol ruku na pozdrav a zovretú päsť si ju preložil krížom cez prsia. Sklonil hlavu, aby Raitovi prejavil úctu a privítal ho na palube vesmírnej lode Aredan, ktorá ich mala dopraviť až na Telarion. Bol to postarší muž, vysoký, tmavovlasý s ostro rezanými črtami doživotného vojaka, orlím nosom a tvrdým pohľadom, ktorý jasne svedčil o jeho zásadovosti. Preto nemihol ani brvou, keď pohľadom preskočil z panovníka na dievča stojace po jeho boku. Uklonil sa aj jej, ale to bol vrchol zdvorilosti, ktorý ešte dokázal vyvinúť pri odhadovaní toho divošského dieťaťa. Podľa nečitateľného výrazu tváre nebolo možné poznať, čo si naozaj myslí, preto pôsobil dojmom akoby v službách panovníkovi zažil už všetko možné aj nemožné, a tak ho už nič nedokázalo prekvapiť.
Raito si udržiaval rovnako zdvorilý, ale pritom aj chladný odstup, ktorý bol pri kontakte s podriadenými úplne bežný. Jedinú výnimku tvorilo to, keď odzadu položil Krei na chrbát dlaň ruky a jemne ju potisol, pričom sa dali do pohybu.
„Všetko je pripravené na váš návrat. Ak smiem podotknúť, mnohí mali ohľadom vašej cesty isté očakávania...“
„...ktoré sa naplnili.“ Dokončil Raito za kapitána čím ho vyviedol z rovnováhy na dostatočne dlhý čas, aby sa v jeho očiach dal vypozorovať tieň skutočných pocitov.
„V tom prípade mi dovoľte vyjadriť potešenie...“
Raito prestal počúvať a znovu si uvedomil ten zarážajúci rozdiel medzi svojím a Kreiných svetom, v ktorom žiadna zdvorilosť nebalansovala na hranici spoločenskej etikety a úprimnosti. Na Telarione sa len hral hru na život, zatiaľ čo na Miletei sa skutočne žilo.
Prikývol na letový plán, ktorý mu kapitán vylíčil a potom ho nasmeroval do obytnej časti lode, kde bol dokonale izolovaný od zvyšku posádky. U nich sa tomu hovorilo súkromie, ale ktovie, čo si o tom pomyslí Krea, napadlo ho.

Kajuta, ktorú mala Krea počas cesty obývať susedila s jeho a keď sa dvere na nej automaticky otvorili zostal stáť na prahu, aby jej dal prednosť.* Ako sa ti to páči?
Návrat hore Goto down
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitimePi august 05 2011, 08:15

Analai


*S trpezlivosťou horského brala si zotrel sliz z tváre. Až potom prešiel k jednému zo svojich bojovníkov a nechal uňho väčšinu svojich zbraní. Rozlúčil sa so Siaree a vypočul si slová na rozlúčku, určené len pre neho. Chvíľu ho ešte pozoroval, akoby si nebol istý, čo všetko z toho myslel vážne. Možno sa chcel ešte niečo aj opýtať, no nechal to tak a len vysadol na mehariho. Spolu s nenápadným úsmevom prijal výzvu mladej ženy, pohnal zviera do cvalu a s ľahkosťou sa rozbehli pomedzi stromy von z osady.
Pridal sa k nim vietor, jasný víťaz nad obomi, a s hravosťou dodával ich závodu pocit nespútanej slobody. Sprevádzal ich v každom nádychu, hral sa s nimi, až do chvíle, než Analai nezastavil na okraji kamenného útesu.* Táto prestávka nie je povinná. *pousmial sa smerom k Weire.* Chcel som ti len ukázať miesto, kde sme často chodievali. *Zoskočil z mehariho a nechal ho ísť vyjedať okolité rastliny. Prešiel až na úplný okraj zrázu, odkiaľ bol dokonalý výhľad na stromy pralesa, neďalekú pláň a v diaľke sa črtajúce okraje veľkých jazier.* Keď tu ostaneš dosť dlho, začneš vnímať prítomnosť zvierat okolo. *rukou ukázal smerom k širokým lúkam.* Genurioni tadiaľ prechádzajú takmer neustále. V stromoch žijú stovky vtákov a v jaskyni hlboko pod nami býva dravý manu. *Na okamih sa zastavil. Vrátil sa v čase do dôb, kedy jeho jediným skutočným problémom bolo, ako si vyrobiť poriadnu vlastnú dýku.* Ak chceš, môžeme tu na chvíľu ostať alebo pokračovať ďalej. Pred zotmením sa musíme dostať k jazerám.
Návrat hore Goto down
Sponsored content





MILETEA - Stránka 17 Empty
OdoslaťPredmet: Re: MILETEA   MILETEA - Stránka 17 Icon_minitime

Návrat hore Goto down
 
MILETEA
Návrat hore 
Strana 17 z 20Choď na stránku : Previous  1 ... 10 ... 16, 17, 18, 19, 20  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Vesmír-
Prejdi na: