-„Aké to je nič necítiť?“
Ozval sa nežný ženský hlas. Christian si pritúlil Annu bližšie k sebe, až pocítil horúci pot na ich rovnako horúcich telách, ktoré sa o seba dotýkali. Za celé štyri roky manželstva sa ho na to nikdy nespýtala. Anna sa ani nepohla a ani nepovedala nič viac. Len pomaly dýchala a čakala na jeho odpoveď. Christian usúdil, že to naozaj chce vedieť. Trochu nadvihol hlavu, aby sa mohol pozrieť na svoju manželku, ktorá mala hlavu uloženú na jeho hrudi. Nedívala sa naňho, ale sledovala svoju ruku, ktorou ho hladila na ľavej kľúčnej kosti. Jemne ju pohladil po tmavých vlnitých vlasoch. Na perách sa mu pohrával slabý úsmev. Tak strašne ju miluje. Zadíval sa nad seba na béžový strop na ktorý vrhal tiene nábytok a malá nočná lampa. Chvíľu v tichosti premýšľal a Anna stále trpezlivo čakala na jeho odpoveď. Vie, že jej odpovie...vždy jej odpovedal na jej otázky.
- „Je to, ako keby si bola úplne prázdna...“ Na chvíľu sa zarazí, aby pohľadal vhodné slová. „Ako keď stratíš niekoho blízkeho a ty máš pocit, že už ti nič nezostane. Keď už odíde aj smútok a slzy a ty nemáš nič, len seba a tú prázdnotu vo vnútri svojho ja. Vtedy ti nezáleží na nikom a na ničom. Je ti všetko jedno, pretože ťa neviažu žiadne pocity.“
Nerád jej to hovorí, no chce to vedieť. Dokáže svoje schopnosti ovládať, ale môže sa stať, že to bude silnejšie ako on a on ju môže v tomto stave pokojne zabiť. To je fakt, no ona to nevie...dúfa. Bola by s ním, ak by to vedela? Žila, mala by s ním dieťa, keby si bola vedomá toho, že by ju mohol hocikedy zabiť?
-„Mohol by som ťa v takom stave hocikedy zabiť a nemihol by som pritom ani okom. Teba aj Soniu.“ Nerád to hovoril, ale bola to pravda. Obzvlášť meno ich dcérky sa mu z hrdla dralo neskutočne bolestne. Opäť na Annu pozrel a neprestával ju hladiť po vlasoch. Miluje ju. Miluje aj ich dcérku. Neprežil by, ak by sa niekedy dozvedel, že ich zabil.
Anna sa stále nepohla. Keby nevidel, že má stále otvorené oči, asi by si myslel, že už spí. Nespala. Len mlčky premýšľala. Potom pomaly kývla hlavou na znak pochopenia. Bola stále taká pokojná. Možno si bola toho faktu vedomá a len si ho chcela potvrdiť, alebo dokázala úžasne skrývať svoje emócie. Ani on nič nepovedal, len ju mlčky sledoval. Je tak krásna. A o to krajšia v týchto chvíľach pár minút po ich spoločnom milovaní, kedy si obaja vychutnávali prítomnosť toho druhého a kedy bola ona tak rozkošne vyčerpaná.
Trochu sa pomrvila. Zdvihla k nemu tvár a natiahla sa, aby ho pobozkala. Krátko, ale nežne a s láskou. Určite si všimla jeho nepokojný výraz a pobavene sa usmiala.
-„Nemusíš sa báť, nikdy by sme ťa neopustili pre niečo, čím si nemôžeme byť istí.“ Povie s upokojujúcim hlasom. Christian sa na ňu usmeje a potom Anna hlavou opäť klesne na jeho hruď. Až teraz zatvorí oči. Christian sledoval ako dýcha a sledoval ju ešte aj dlho po tom, čo sa jej dýchanie stalo pravidelné a pokojné. Už spala. A on zaspal chvíľu po tom, čo si uvedomil, že ho Anna miluje takého, aký je...
Prebudil sa. Automaticky sa pravou rukou presunul na vedľajší matrac, aby sa uistil, že Anna leží vedľa neho. Keď však ucítil len hladkú mäkkú posteľ, okamžite otvoril oči a prudko sa posadil, aby sa o tom naisto presvedčil. Bola to pravda a jemu až teraz došlo, ako to vlastne je. Iste, že je posteľ prázdna. Je to tak už dlhší čas. Ani sám nevie koľko presne. Nepočíta to. Nemá to zmysel. Anna je mŕtva rovnako ako aj Sonia. Nikdy už nebude Annu držať v náruči a zaspávať spolu s ňou. Nikdy už nebude držať Soniu na rukách a smiať sa s ňou. Nikdy ich už neuvidí. Toto je jeho svet. Svet samoty. Svet, ktorý si vybral so svojím povolaním. Vlastne...ktoré mu vybrali jeho rodičia tým, že ho poslali do školy klerikov. Nemohlo ho čakať nič iné, ako samota. Niekto, kto zabíja ostatných bez mihnutia oka na rozkaz niekoho druhého ostane vždy nakoniec sám. No vtedy, keď sa s Annou brali tomu neveril. Alebo skôr tomu nechcel veriť. Teraz už vie, aká to je krutá pravda. Teraz má aspoň aj osobný dôvod na to, aby zabíjal. Oni mu zabili rodinu, on zabije ich...ale koho? Doteraz presne nevie, kto to spravil. Boli to len „tí, ktorých treba odstrániť“. Prekážajúci mimozemšťania, či ľudia. Tí, ktorí robia problémy a preto musia byť zneškodnení. Tí, ktorí tu budú vždy a preto tu budú vždy aj takí, ako je on. Tvory ako on sa starajú o bezpečnosť ostatných ľudí. O rovnováhu na tomto svete a o všetko okolo toho. Teraz bolo jeho úlohou dostať viacero gangov, ktoré sa skladajú s tej takzvanej „vyššej vrstvy“. Je smutné, že aj v týchto pomeroch sa nájde niekto taký úbohý, že sa nedokáže zmieriť s faktom, že sa dve rasy snažia o súdržnosť a sú voči sebe povýšeneckí až do takej miery, že nemajú problém zabíjať.
Pre nich musel zobrať druhú prácu, aby tá jeho pravá mohla byť utajená. Aby sa mohol medzi nimi voľne pohybovať bez toho, aby ho hocikto upodozrieval. Zo začiatku z toho nadšený nebol, no neskôr si sa na to časom zvykol. Práca redaktora v najpočúvanejšom rádiu v aliancii nie je zlá. Poslucháči si ho obľúbili rýchlo a jeho poradňa je taktiež dosť žiadaná, preto ide zatiaľ všetko tak ako má ísť. Robí prácu, ktorú by robil aj hocikto iný a popri tom vyhľadáva informácie o tajných spoločenstvách. Aké jednoduché...
Slabo si povzdychol pri pohľade na prázdne miesto vedľa seba. Za celý ten čas ho žiadna iná žena nezabrala. Nikto mu ju už nedokáže nahradiť. Je to zaujímavé, ale za celú tú dobu ani len nezatúžil po ženskej spoločnosti. Aj keď sa často stretáva s flirtovaním a s dvorením mladých a krásnych žien, no nikdy si žiadnu nepustil k telu. Akoby Anna bola stále s ním a živá. Akoby nebol vdovec, ale šťastný manžel a otec. No to nebol, ale nedokázal si to plne pripustiť... On jednoducho nechce.
Vstane z postele a pozorne si po sebe posteľ ustelie. Zvyk z klerickej školy. Vždy tam dbali o poriadok. Prísny režim a tvrdá neľútostná výchova ho naučili svoje. No i napriek tomu všetkému nestratil cit. Len ho naučili ho v správnu chvíľu potláčať, či posilniť. Preto bol vždy jeden z najlepších. Mal schopnosť, ktorú už dlho nikto nemal. Jednoducho... V práci sa mu darí. V obidvoch. Navyše informácie, ktoré mu poskytuje organizácia ohľadom prenasledovaných gangov sú často dosť nápomocné. Nikam sa so svojou úlohou neponáhľa. Je jasné, že dostať ich všetkých netrvá mesiac, či dokonca ani rok. Niekto tejto práci zasvätí celý život. Možno sa k ním pridá aj on. Pár ich už odstránil ale boli to len malé krysy v porovnaní s celým tým skazeným brlohom. Prekliatí bastardi...
Z tichej spálne sa vyberie do rovnako tichej kúpeľne. Celý tento byt je tichý. Už nikdy sa tu nebude ozývať Soniin veselý smiech, či volanie jeho manželky na nedeľňajší obed. Nikdy už nebude mať svoju milovanú rodinu, ktorú mu vzali. On však raz tých bastardov chytí a pozabíja. Do jedného...
St júl 21 2010, 14:16
