Kráľovská letecká akadémia na Telarione

/ Ak má niekto záujem navštevovať akadémiu nech sa pokojne pridá a rovno napíše do tejto témy, je jedno či začnete hrať tak akoby ste ju už navštevovali nejaký čas alebo začnete od nováčika ja budem len rada ak sa niekto pridá /

Ema

*Cítila nervozitu v každom kúsku jej tela. Rozhodla sa to jednoducho skúsiť! Aj keď od rodičov nepočula jediné slovo na jej podporu, aj keď ju od toho jej okolie odhováralo, ona to jednoducho chcela skúsiť! Ja nie som o nič horšia, než ktokoľvek iný, argumentovala. No a čo že mala postihnutie, ktoré by niekto iný mohol považovať za nevýhodu? Ona to nikdy nerobila, nikdy sa nato takto nedívala, ani v časoch kedy ju obklopovala tma, ktorú nevedela zniesť. Nevzdávala sa a chcela všetkým dokázať, že to dokáže a že je hodná chodiť na kráľovskú leteckú akadémiu. A nielen ostatným, ale aj sebe. Splniť si sny a dokázať celému svetu, že naozaj žije plnohodnotným životom a nepredstiera to.
"Mama ja tam pôjdem! Aj keby si mi to zakázala, aj keby si tam nešla so mnou. pôjdem tam!" povedala jej ráno, keď jej maminka sa jej v tom snažila zabrániť. Musela vidieť v jej tvári odhodlanie, lebo napokon súhlasila a ešte aj išla s ňou na zápis. "Ľúbim ťa." zašepkala jej dojatá a zabalila si posledné šaty do vaku. Potrebovala jej podporu, cítila, že to dokáže! Že konečne dokáže všetko čo si zaumienila. No čakala ju naozaj ťažká skúška. Dokázať, že nato má.
Vstúpila do sály so slnečnými okuliarmi na tvári a hneď ju ovanula podmanivá vôňa lietadiel. Doma mala tú česť stretnúť sa s tým. Otec mal jednu menšiu loď a niekedy keď bol v práci, keď sa domov nemal vrátiť pár dní, vykradla sa aj s Thomasom- susedom a jej strážnym anjelom- do hangára a zalietali si. Niekedy jej dovolil aj riadiť, ale v strachu, že by niečo vyviedli na ňu stále dával pozor. Jej otec bral Thomasa takmer ako vlastného syna. Preto im vždy prešlo keď všetko zistil. Z hlboka sa nadýchla a všetky spomienky sa vrátili. Cítila ako jej matka položila ruku na rameno a ona sa pohla smerom k miestu, kde sa zapisovali všetci úchádzači o miesto na akadémii.
"Som nervózna."
"Ja viem, miláčik. Ty to zvládneš."
"Ďakujem mami." Bola jej nesmierne vďačná zato, že teraz tu pri nej bola. Všetky tie zvláštne pohľady na sebe cítila. Prečo sa na ňu dívali? Nevzala si ani paličku, ani pásku na rameno. Jediné čím mohla byť iná, boli priliehavé čierne okuliare. Niekoľko hodín si odstála v rade, kým sa konečne dostala na rad a mohla sa zapísať.
"Mami, prosím ťa, pomôž mi s podpisom." Matka jej chytila ruku s perom a položila ju tak, aby sa mohla podpísať. Konečne si podpísala svoju životnú šancu a ona namiesto nervozity cítila úľavu a radosť. A všetko vôkol nej žiarilo ako v krásnom sne. Matka pochopila, že bol najvyšší čas opustiť ju. Začali všetkých uchádzačov zvolávať ku skúške. Popriala Eme veľa šťastia a so slzami v očiach dcéru opustila.
Teraz na všetko bola Ema už iba sama. Vytiahla si slepeckú paličku, vystrela ju a vybrala sa so skupinou.*

Kala

*Ako vždy keď bola nervózna, i teraz mala tiky smiať sa. Snažila sa to však krotiť, i beztak bola v tejto obrovskej sále plnej ostatných nádejných pilotov jedna z mála žien. Všade kam jej pohľad padol stál nejaký chalan, chlap, alebo dokonca aj voľajaký starec. Niežeby saj pohľad na mladých chlapov priečil, no chcelo by to nejakú dušu s ktorou ich budú preberať ak sa tam dostane. A tiež to chce niekoho, kto nebude mať nutkanie čumieť na jej dosť nezladené a nevkusné oblečenie ako počúvala doma, vždy keď pokombinovala jedno oblečenie cez druhé. No nepočúvala, svoje šťastné topánky nevymenila ani dnes, keď obliekala sukňu, nech si každý myslí čo len chce. A ako tak pozerala na niektoré pohľady a počúvala nenápadne útržky slov okolo sediacich, veru, mysleli si svoje. I keď väčšinou ich nezaujímali jej topánky ale krátka sukňa. Bezstarostne si pokrčila plecami, vyskočila zo svojho miesta a rozhodla sa prejsť. Vysedávanie na zadku jej moc nejde, takže sa rozhodla radšej krúžiť. Jej chôdza skôr pripomínala bezstarostné poskakovanie než nejaký ladný krok ženy, už len chýbalo aby si začala pohmkávať nejakú pieseň. Vyzerala akoby sa vôbec nestresovala, i keď vo vnútri sa cítila ako ožužlaná žuvačka, podobná tej, ktorú si veselo žula.* Aha! *Vyšlo jej z úst a pery sa roztiahli do širokého úsmevu. Pár chalanov okolo zdvihlo hlavu komu to asi tak patrilo, no jej už nebolo. V dave nových zapísaných si všimla dievča. Dievča! Konečne! Rozbehla sa k nej, preskočila jej paličku a chytila ju bez varovania ako taký gentlaman čo si vedie ženu na ples.* Ahoj! *Zvolala veselým, takmer bezstarostným hlasom.* Neviem či budem lepší navigátor než palička, no také komentáre okolia ako ti dám ja ti neposkytne *Zaškerí sa. Nepoloží jej otázku akú začula kým sem bežala, ako chce slepá asi pilotovať, pretože keby to nemala vymyslené, nechodila by sem. Tak načo jej podkopávať sebavedomie, na to tu určite budú nejaké prázdne hlavy drzáňov...* Mimochodom som Kala...a nie som pomenovaná podľa žiadnej pohrebnej kvetiny...*Dodá so smiechom.*

Ema

*Čakanie na to všetko jej čím ďalej tým viacej pripadalo ako utrpenie. Veď to ich nemôžu takto trápiť! Plná hala ľudí, všade samý šum, mnoho rozhovorov, keď niektorý bol blízko nej, začula komentár na svoju osobu, či cítila niektoré zvedavé pohľady, ktoré jej venovalo okolie. S tým počítala, veď za tie roky si už stihla zvyknúť. Úprimne sa ani nečudovala, možno by konala rovnako. Veď aké to už len bolo klišé. Slepé dievča uchádzajúce sa o miesto pilotky. Snažila sa upokojiť vzrastrajúcu nervozitu, ktorá ju dusila akoby jej niekto sedel na hrudi, preto sa započúvala do nezmyselného šumu okolia. Nemala záujem počúvať rozhovory, chcela len upokojiť. Mala pocit, že stojí dostatočne blízko steny, aby si ju nevšimlo veľa ľudí. Všade vnímala iba mužov. Rôzne vône, od krásnej, sivežej mladíckej vône až po hnusnú stareckú zmiešanú s alkoholom. Priečilo sa jej to. Neznášala vôňu alkoholu, vždy ju napínalo. No našťastie ju od týchto myšlienok odpútal veselý žennský hlas. Síce ju ten výpad na jej osobu dosť prekvapil, až vystrašil keďže nič takéto nečakala a vystrašene až podskočila.* Ahoj.* Odzdravila dievčenský zvučný hlas a tvár automaticky presunula k dievčine. Potešila sa spoločnosti, ale dievčininým myšlienkovým pochodom asi nestíhala.* Ehm.. Prepáč, ale asi neviem čo myslíš. Komentáre okolia? Akože mi budeš zvestovať koľko ľudí na mňa ukazuje a šepká si o tom, že som asi potratila rozum? Alebo mi chceš robiť hlasitý gps navigátor ako: O desať metrov zabočte vľavo, zíďte desať krokov a podobne?* Táto predstava ju celkom pobavila, lebo šiesty zmysel jej nahováral, že to dievča je toho naozaj schopné.* Ja som Ema a tiež sa nevolám ako žiadny pohrebný kvet.* Nedá jej to, ale musí sa tiež usmiať. Skutočnosť že dokáže byť niekto taký bláznivý ako Kala ju vždy prekvapovala a zároveň tešila.* Ale kaly sú krásne kvety. Používajú sa aj ako kvetiny do svadobných kytíc.

Kala

*Po jej slovách o navigácií tohto druhu sa musela začať smiať. Nemyslela to vôbec takto, no ale prečo nie, kľudne môže byť aj takýto navigátor, no určite presnejší než tie šunky čo bývajú v autách. Hlavne keď sa jeden dostane namiesto nákupného centra pred cintorín...* Myslím že tie pohľady ti hovoriť nemusím a k tomu, to nestojí za reč, na niekoho civieť musia...*Povedala bezstarostným hlasom, akoby sa so slepými ľuďmi stýkala bežne, i keď pravda je úplne opačná.* ...a čo sa týka toho navitátora, kľudne môžem hneď teraz...*Otočí hlavu a rozhliadne sa. Kúsok od nech stáli dvaja chalani, blonďák a tmavovlasý, celkom pekné kusy. Tam z kade prišla = ušla, také pekné zadky nemal teda nikto.* päť metrov napravo...dva pekné kusy...chceš opis alebo ti jedného hneď dovediem? Tmavovlasý či plavovlasý? *Ako rozpráva, je počuť že sa smeje. Ona by teda problém s dovedením jedného z nich nemala, veď, žijeme len raz a ona si to teda musí pekne veľa vynahradiť.* No tak Ema, som rada že ani jedna z nás nie je po nejakých pohrebných burinách, prípadne svadobných a môžem nás označiť za normálne...v rámci normy...*Napadlo ju ale, ako asi ona vie, ako taký kvet môže vyzerať. Nejde sa ale zatiaľ pýtať ako to môže vedieť, veľa uší navôkol by určite spozornelo. Šupáci jedny.*Už som sa bála že tu budem jediná holka v stáde divých koní...*Dodá veselo a úprimne. Vo dvojke to bude väčšia sranda.*

Ema

*Nedalo sa neprepadnúť smiechu keď ju Kala rozosmievala. To dievča malo v sebe toľko elánu, že musela žiariť ako neónka. Čudovala by sa keby ju bol niekto prehliadol.* Ja viem, že civieť musia. Prekvapuje ma trochu, že ty to nerobíš.* No možno by ju viacej prekvapovalo keby to robila. Ale jej smiech sa vrátil.* Prosím len to nerob. Nepotrebujem pokazené GPSko.* No akoby hrach o stenu hádzala, lebo už počula slová o dvoch pekných kusoch, ako Kala povedala o päť metrov napravo. Pootočila hlavu približne tým smerom.* Radšej ty nikoho sem nevoď.* Povedala rýchlo so smiechom a pre istotu položila Kale ruku na predlaktie, ktorým ju držala.* Ale prečo práve hentí chlapci ťa zaujali? Myslím si, že sa tu nájdu aj iní fešáci. Koniec koncov sme medzi samými mužmi. Niet ženy, ktorá by nám nezávidela.* Ona si síce nezávidí, ale vyzerá to ako raj na zemi. Dve dievčatá medzi toľkými chlapmi. No majú ešte čas, možno nejaké dievčatá sa tam ešte nájdu.* Kala, sme tu naozaj jediné dievčatá?* Možno by sa im väčší babinec bol zišiel, ale ona nemá pocit, že by bola dobrou partiou pre také hyperaktívne dievča. Ona vždy bola priveľmi kľudnou.* Koľko je tu asi tak ľudí? Som nervózna....

„Hovoril som ti, že to s tými otáčkami nemáš preháňať.“
„Vážne? Pretože mne môj inštinkt hovoril niečo iné.“ Yori zodvihol ruku a poklopal si prstom po spánku. Tmavé vlasy mu padali do čela a spotené sa lepili zozadu na krk, keď si zložil prilbu a začal si ju len tak pohadzovať medzi rukami. Z priateľových výčitiek si očividne nič nerobil. V každom prípade Gem vždy preháňal. Keby to prepískol, poznal by to sám. Načiahol sa o so smiechom pobúchal Gema po širokých pleciach. Druhý mladík bol trochu uzemčistý, zdalo sa akoby sa stále len mračil a bol neustále nespokojný. Valil sa po Yoriho boku ako veľká voda a ani by mu nenapadlo uhýbať sa študentom kráčajúcim oproti nemu. Všetci sa totižto vyhýbali jemu. Nikomu by nenapadlo poštvať si tú horu svalov proti sebe. „Zavaril si motor už na tretej stíhačke. Starého Remiho z teba načisto klepne...“
„A, a, a...“ Yori bezstarostne mávol rukou a potiahol Gema opačným smerom. Obaja sa zastavili pred vchodom do jedálenskej budovy a z diaľky sledovali zástup nováčikov, ktorí zmätene pobiehali po okolí.
„Čerstvé mäsko.“ Zasmial sa Yori a pohľadom prebehol dav. Na tvári sa mu striedal výraz od uspokojenia, cez blaženosť až po znechutenie a čisté zhrozenie. Gema to až tak nezaujímalo. Bol špinavý a hladný a lákavé jedlo príliš blízko než aby myslel na iné mäsko ako na to, čo mu bude opečené ležať na tanieri.
„No to ma podrž.“
Gem sa strhol a nechápavo sledoval ako sa Yoriho tvár sťahuje do výrazu nefalšovaného úžasu.
„Vidíš tie dve baby? Jedna z nich je slepá.“
Gem si všimol dvojicu dievčat, ale navonok sa zdalo akoby ho ani jedna z nich príliš neupútala aj keď to bola asi tá najzvláštnejšia dvojica akú kedy videl.
„Čo chce lietať na navigačný?“ zachechtal sa Yori a jeho pekná tvár ušpinená prachom a sadzami v sebe mala odrazu niečo zlomyseľné.
„Alebo jej tá druhá bude hovoriť : O desať metrov zatočiť vpravo, klesni na desať a podobné keci.“
„Yori?“
„Uhm.“ Yori sa otočil a so smiechom a krútiac hlavou vchádzal do jedálne.
„Niekedy sa správaš ako blbec.“
Zdalo sa, že tá poznámka Yoriho vôbec neprekvapila. Akoby ju počúval dosť často a už si na ňu celkom zvykol.*

Kala

*Pokrčila plecami. Ono ju to trochu aj zarážalo, no to ešte neznamená že na ňu bude civieť ako na výkladovú skriňu, hlavne, keď v okolí je dostatočne zaujímavých objektov na civenie.* Je mi ľúto, som na chlapcov takže radšej civím na nich *Odvetila so smiechom, nech nemá obavy, že z jej hendikepu ide teraz robiť vedu.* Aj keď uznávam, žeby ma zaujímalo ako chceš lietať. *Vyšlo jej napokon z pier, predsa len, je to logická otázka, ktorú jej asi nepoložila ako prvá, ani ako posledná.* Keby vidíš ich zadky, pochopila by si. Také chutné, len chytiť...*Začala sa smiať, už len pre výraz istého chlapíka stojaceho kúsok od nich. Tak to vyzerá keď počúva cudzie rozhovory, počuje aj čo nechce.* Ale si zase nemysli, ja som slušná, ale tak kochať sa hádam môžem, keď je taký...krásny výhľad...*Vysvetlila, nerada by aby ju považovala za dajakú nymfu či ľahkú. To nie, takú povesť by mať nechcela a ani nemieni. Ale tak pohľad predsa odvracať nemusí, chlapi to tiež zrovna nerobia.* No popravde, asi sem ešte nejaké dofrčia, ale pre túto chvíľu iné nevidím. Ak tu nejaké sú, muži ich zakrývajú. A aj ja som nervózna, ale skrývaj to, lebo ťa tu zožerú zaživa. Už len preto že sme ženy, budú skúšať čo si môžu dovoliť. Jednu do držky a hneď budú ticho. Prvé okamihy musíme byť drsňáčky, potom už môžeme byť aj krehké krasotinky...*To už stíšila hlas, i keď to neubralo na jej veselosti. Len nechcela aby ten špiceľ počul čo hovorí.*

Shaine X
*Izbou sa niesol jemný dych spojený so spánkom človeka. Pár minút to tak ostalo, pokým sa s hlasným výkrikom neodtiahla perina a spod nej vykúkala hlava s rozcuchanými vlasmi.* Och nie. Zas som zaspala. *Možno keby prišla po jedle nečujne do hangára nik by si jej príchod nemusel všimnúť. Lenže pozná tých tupcov naokolo. Priam sa vyźívajú v jej bolesti. No nie je to až tak dramatické, ale aj tak ich vždy teší keď má problém. Odkopne prikývku a vyhrabe sa z postele. Poobzerá sa po izbe. Taký bordel hádam u seba nikto nemá. Prejdek najbližšej kope oblećenia. Strčí do nej ruku a zaoví ňou v kope. Po chvíli ju vytiahne aj s bielym tielkom. Prehodí si ho na seba.* Výborne teraz ešte nohavice.*Keby si len spomenula, kam tie nohavice dala. Kam? Pár minút ešte stratila ich hladaním. Nakoniec ju však napadlo sa pozrieť aj pod vankúš. Popri rozmýšlaní prečo si dávala nohavice pod vankúš si ich navliekla. Pred odchodom treba ešte navštíviť zrkadlo. Postaví sa predeň. Je celkom spokojná až na rozcuchané vlasy. Trochu si ich upraví rukou. Hneď je to lepšie. Keby bolo viac času, doprila by im kráĺovskú úpravu. Ak sa nemýli, tak dnes je zápis nováčikov. Obzrie sí nové prírastky a hádam medzi nimi nájde aspoň jedno dievča. Už ju tu nebaví byť jedinou babou. Zo začiatku sa vtom priam vyžívala, ale aj na ňu bolo tých chlapov priveľa. Vyjde z izby a zavrie za sebou dvere. Rozbehne sa k jedálni. Cestou míńa všakovakých ľudí. Sem-tam zazrie aj neznáme tváre. Neďaleko od seba zazrie sexy chalana. Chce zastať, no namiesto toho vletí do dvoch báb. Spadne a jednu z nich hodí, takže má mäkký dopad, pretože padne na dievča. Vstane a opráši sa.* Neviete dávať pozor chudáci?* Zmĺkne keď si vśimne, že sú to dievčatá.* Och prepáčte mi. Vitajte medzi nami. *Podá ruku tej na zemi a na druhú sa ospravedlňujúco pozrie. Takže predsa len tu nebude sama.* Som Shaine X. To X je len prezývka.*Asi je na tá prílišná radosť vidieť.*

Ema

Chvalabohu!* Začala sa rovnako smiať ako Kala, lebo keby jej bola oznámila, že je na dievčatá, asi by ju na mieste porazilo. Hlavne ak tam zatiaľ neboli žiadne ženské posily. Vraj však ako chce lietať? Nebola si istá či by jej to mala hneď povedať. Čo tak ju trošku ponaťahovať? Preto teraz na chvíľku odpoveď odložila.* Nie nie, zadky nie. Preboha len to nie!* Je to normálne čo to tu to dievča splietalo? Tak to vyzerá, že ak ony dve prejdú, tak letecká akadémia ešte oľutuje koho si to vpustila dnu a nakoniec ich aj vyrazia.* Oooo to by som si nedovolila myslieť, že ty NIE SI slušná. Aké šťastie že nehovorí o predkoch a o tom ako ktorý chlapec má vyduté nohavice, lebo by som asi utiekla niekam od hanby. To vieš, muži tie ďalšie opaľujú a na nás sa dívajú ako na divné. Keď sedíš pri slepej, ktorá si trúfa pilotovať, nerobíš si veľké nádeje na nejaký vhodný úlovok.* No to čo hovorila o tom, že musia byť silné a nedať najavo strach jej dávalo zmysel. Pokyvkávala súhlasne hlavou, lebo presne to jej povedal Thomas pred odchodom. Veď on jej posledný rok odkedy sa mu zverila s úmyslom odísť sem dával aj súkromné hodiny sebaobrany a učil ju biť sa. Vraj ako sa vyjadril, aby si nikto netrúfol položiť dlaň na jej drobné pliecko. Vždy sa smiala, no smiech ju prešiel hneď ako prešli na tréning. Thomas ju nešetril a kým sa naučila všetko tak ako mala, tak potom ani ona jeho. Síce to jej trvalo.* Máš pravdu, nesmieme im dovoliť, že si smú do nás vyskakovať, lebo nedopadneme dobre. Ale ja to moc neviem.. A potom nás budú nosiť na pleciach.* Chichotala sa, pričom taktiež spiklenecky stíšila hlas a mierne sa naklonila ku Kale, aby ju počula len ona. Naraz prešiel okolo nich nejaký mladík. Krásne voňal, mal nejakú sviežu mužskú voňavku.* Ten bol krásny!* šepla rýchlo Kale, s diabolským úškrnom na perách ako Kala zareaguje. Síce ona si istá nie je, ona hovorí hlavne o jeho vôni. Nevie ako vyzeral. Jednoducho typuje. Ale skôr ako by stihla zareagovať cíti, že Kala vedľa nej nie je. No nejaký rozruch. Vytrhla sa jej zo zovretia a aj ona sa zatanckala. Vystrela ruku k zemi.*Kala? Si v poriadku?* No nevedela prečo, ale začala sa smiať. Chcela sa opýtať, že čo stvára, keď sa váľa po zemi, ale na jej otázku dostala odpoveď, keď sa ozvala Shaine. Vystrúc pred seba ruku povedala.* Ahoj Shaine, ja som Ema a tá čo sa váľa na zemi je Kala.* No tak sa smiala, že len dúfala, že dievča pochopí.*

Kala

*Keby bola na dievčatá, určite by nešla sem, kde sa to hemží mužským pokolením. To by bolo veľa konkurencie, pri tom počte žien. Takže radšej byť ženou čo je na chlapov a mať tu hárem.* Čo máš proti zadkom, chceš radšej popisy prednej časti či ako? *Podrypla ju so smiechom. No za slušnú už veru dlho nebude, ak vôbec vyzerala slušne aspoň v prvých okamihoch.* Ale prosím ťa, každý máme svoje muchy. Ja síce vidím, no keby vieš pri akom bláznovi to stojíš...*Smeje sa ďalej.* Odplaším ich sama ale čo tam po tom. Vieš ako, ten správny neujde a tí nesprávny nech si aj pod koberec zalezú *Určite pre nich plakať nejde. Veď to ich je tu málinko, zatiaľ čo chlapov je tu na meter štvorcový veľaaa. Takže čo, majú veľkú konkurenciu, nemôžu byť moc náročný, zatiaľ čo ony dve...diabolsky sa uškrnie a otočí hlavu za tým jej objektom. Prehliadne už len jeho chrbát i ten zadok a ešte vlasy.* Hm...vpohodke, dlhovlasý, tmavovlasý...dobre vonia...zavolám ho? *Nevinne zaklipká očami, no to ju prejde, keď sa ocitne na zemi ani nevie ako. Niečo na nej leží. Keby aspoň chlap! Ale to sa na mňa vrhá akási ženská!*Do kýbla, teraz som hovorila že som na chlapov a hodí sa na mňa žena! *Vyhŕkne bez okolkov. Nebude si predsa krotiť jazýček, hlavne keď ju niekto zramuje k zemi a ešte ju nazve aj blbec. Niekto, kto si nevie priznať že je na vine a zvaľuje to na iných. Táto tu už buď pracuje a považuje sa za veľkú frajerku, alebo je to nejaká namyslená nádejná pilotka. Pcha! Ruky sa nechytí, dokáže predsa vstať i sama. Musí sa držať toho, že nie je žiadna krasotinka, tak ako sa s Emou bavili. Všimne si tú radosť u ženy, zjavne tu tiež nevidela iné predstaviteľky nežnejšieho pohlavia.*Hej hej, som vpoho, len sa cítim zneužitá!*Zvolá so smiechom, trochu hlasnejšie než bolo treba. Pár pohľadov sa k nim automaticky otočí a zvedavo pozerá čo sa deje. Vyplazí im na drzovku jazyk a pozrie na tú Shaine.*Nováčik či pilotka?

Shaine X

*Až teraz si všimne, že tá ktorú nezvalcovala je slepá. Našťastie si vie vybrať koho zraziť k zemi. Podá Eme ruku a potom ju pustí.* Teší ma Ema. Teší ma Kala.*Z toho, že Kala odmietla pomoc si nič nerobí. Teraz ide priatelskosť bokom. Hlavne keď im dvom ide o miesto. Ale jej sa báť nemusia ona tu už dávno je.* Zneužítá? Počkaj si. Ak ťa vezmú potom sa budeš cítiť zneužitá.*Zasmeje sa. Ona vie očom hovorí. Ema jej príde ako milé dievča, ale tá druhá si zrazu akosi začína vyskakovať. To nikdy nie je dobrým znamením.* Pilotka. *Uškrnie sa a upraví si vlasy. Horšie ako pred chvíĺou to už aj tak nemôže byť. Jej chvíľokový objav sa už aj tak stratil pomedzi iné nádejné objavy. Tak si aspoň poriadne prezrie tieto dve. Pohľadom si ich premeria od hora až nadol.* Zaujímavé oblečenie Kala. Ja už radšej idem jesť, pretože mi asi nič neostane ak sa budem ďalej zabávať. Majte sa. Hádam vás vezmú. *Otočí sa im chrbtom a vykročí ku jedálni. Pred vchodom im ešte zakýva a potom vojde dnu. Zas ide medzi poslednými. Prezrie si všetkých naokolo. Väčšina z nich uź dojedá. Skvele nie lenže mešká, no eśte sa aj zakecá. Príde na rad a vezme si tácku s jedlom. Pozrie na tanier. Tento raz sa dobre naje. Sadne si k prázdnemu stolu. Aspoň pri jedle chce mať pokoj od úchylných rečí. Vezme do ruky príbor a zapichne ho do mäsa. Snaží sa jesť rýchlo. Do hangára musí prísť medzi prvými a už teraz jej to akosi nevychádza. Dnes nemá vôbec náladu na na reči typu:Môžeš byť rada, že sme ťa vzali tak by sa aspoń ráčilo prísť na čas. Samozrejem to znie viac formálnejšie, ale ona to akosi nikdy nepočúva tak si presné znenie nepamätá.*

Ema

*To celé vníma mlčky. Nemá čo povedať. Že ešte len sa bude cítiť zneužitá? To jej vtipné nepríde a naopak sa iba zamračí. Mlčať je zlato, to ju naučila jej maminka a Thomas ju učil, že nech si otvorí ústa, aby ukázala, že sa druhých nebojí a nedovolí druhým aby jej skákali po hlave. Teraz sa rozhodla mlčať, pre dobro situácie. Aj tak ich po pár slovách žena opustila a Ema len pristúpila ku Kale a teraz ju ona chytila.* Nepáčila sa mi.* zašepkal potichu trochu rozhádzaná situáciou. Ani nevedela povedať prečo, ale cítila nepríjemnú chuť olova v žalúdku.* Dúfam, že jej iba ráno uleteli včely a nie je taká stále...* Nie každý človek jej sadne na prvý pohľad a vtedy radšej odchádza a volí inú spoločnosť. Nevie sa pretvarovať a ani nemá v záujme s tým začať. Zaujíma ju čo jej nato povie Kala. Pravdepodobne niečo také ako : A nevšímaj si ju, však my dve si vystačíme, alebo podobnú srandu. Však aspoň si zase užijú čas, ktorý si budú nikým rušiť. A v pohode budú očumovať chlapov. Teda skôr Tara bude očumovať. Ona sa bude iba smiať.*

Kala


*Tam z kade prišla sa naučila rozoznávať tých, ktorým je a ktorým nie je sympatická. Usudzuje, že túto veľmi neočarila a nedá sa povedať, že ju to trápi. Dokonca i tú poznámku o svojom oblečení akoby prepočuje, veď poznámky o svojom vkuse a oblečení počúva stále. No nech je aj za blázna, je jej to jedno, aspoň sa neriadi ako ovečka v stáde niečím, čo určuje niekto iný. Niekto zahlási – teraz sa nosí fialová a všetci skáču ako niekto píska. Ponožky nepatria tam a tam, to sa nehodí k tomu a tomu. No okašľať ich je málo.* Ani mne, ale kašľať na ňu. Zjavne jedna z tých, čo si už privykli nato, že je tu za princezničku...*Predsa len, keď sa to tak zoberie objektívne, bola to kočka, o mužský záujem tu určite nemá núdzu. No jej a viditeľne aj Eme je tak ukradnutá.* Veď jej zredne keď nás zoberú a my tu budeme zelenáčky. Čerstvé mäsko...*Zachechce sa pri tom pomenovaní aké im práve vybrala* ...a ona ostane na ocot.*Doplní so smiechom.* V podstate tu budeme mať taký väčší súkromný hárem...akurát im to nezávidím, ktovie čo z núdze robia v sprchách...keď im napríklad padne mydlo...*Zaškerí sa a mrkne očkom k Eme, či ju náhodou neprivádza k rozpakom.*

(( Pardon za tú Taru Asi som nebola pri zmysloch ))

Ema

*Bola rada, že aj Kala sa nato dívala rovnako. Aspoň to značilo, že nie je netýkavka. Alebo sú netýkavky obe, ale ani v tom prípade je to bolo jedno, lebo by boli dve a neboli by si to všímali.* Asi.* Skromne pritaká na vetu o tom, že si už žena asi privykla nato že je princeznou.* Dúfam, že my dve tak neskončíme.* Pre prípad, že by ju Kala nebola pochopila, tak si chytí špičku nosa a zakloní hlavu, akoby jej malo doň napršať. No vybuchne smiechom keď ich Kala nazve čerstvým mäskom. Zbláznila sa? * No ďakujem pekne, že čestvé mäsko...* Jej úsmev však zamrzne v okamihu, keď tá nepodarená pusa pokračuje. Na Eminej tvári sa zjaví prekvapenie.* Počkaj! Aké sprchy?? Aké mydlo?* zvolá trošku hlasnejšie než by bola chcela. Okamžite hlas stíši.* To mi chceš povedať, že muži a ženy majú spoločné sprchy, alebo čo preboha?!* Len to nie, lebo v tom momente odchádza. Možno je slepá, ale to neznamená že sa nehanbí! A ešte k tomu sprchy! Všetko len nie voda. Voda všetko zhoršuje. LEN NIE VODA, kričí v panike jej vnútro.* Povedz, že si to tak nemyslela.* Posledná veta je zúfalým odrazom jej vnútra.*

Kala

*Pri tom geste čo Ema predvedie sa začne smiať. Kde sa toto naučila naozaj nevie, no vyzerá podarene.* Nie, my sme dve, jedna druhú rýchlo uzemní keby chcela vystrkovať rošky *Nechcela by veru hentak skončiť, s horenosom. Radšej bude naďalej obuchom švacnutá, vyrehotaná ako po poriadnej dávke niečoho silného.* Nerada ti to hovorím, ale presne takým čerstvým mäskom v tejto chvíli sme *Zasmeje sa. Jej osobne je to celkom dosť jedno, len nech niekto skúsi siahnuť po nej a uvidí, čo také krehko vyzerajúce rúčky dokážu. Bývalý domov ju naučil ako vychádzať s kadejakými indivíduami. Odrazu sa naozaj musí začať smiať, po tých jej zdesených otázkach, nepochopeniu jej narážok a tom jej výraze. Hodnú chvíľu sa smeje a nie je schopná slova a až potom horko ťažko zo seba dostáva súvislú vetu.* Ty slušné neviniatko...jasné že som to nemyslela hentak. Silno pochybujem že by sme mali spoločné sprchy s mužmi, povedala by som že na izbách má každý svoju a spoločné sú maximálne tak ženské a samostatne mužské...*Ani ju zrovna neláka predstava sprchovania sa s toľkými mužmi, lebo to by bola číra provokácia v tomto počtovom rozpoložení a mohlo by to dopadnúť násilím.* Nepoznáš vari žartíky čo si robia muži v sprchách keď majú spoločné? Jednému padne mydlo, zohne sa poň a druhý ho odzadu fikne? *Má taký silný pocit, že tuto Ema sa pri nej veľmi skazí, ale viditeľne potrebuje sprievodcu takýmito poznámkami, ktorými sa to tu bude nepochybne hemžiť.*

/Tak nadišiel čas predstaviť vyučujúcich nie? /

Gabriel Ailes



„Takže si nemyslíte, že je to dobrý nápad?“
Vzrastajúce znechutenie sa prenieslo do krivky Gabových úst a tým výraz jeho tváre získal mierne ironický nádych. Ani sa neobťažoval ovládať si tón hlasu, pretože to bolo celkom zbytočné. Všetko, čo prežíval sa mu vždy zračilo na tvári ako vytlačené do chladnúceho vosku.
Oproti nemu sedel za stolom v jedálni Alcor Wailon a nožom horúčkovito porcioval mäso na svojom tanieri. Akoby sa bál zodvihnúť hlavu a čeliť Gabovmu zamračenému pohľadu. Už beztak cítil ako ho ním prepaľuje skrz naskrz a nepotreboval sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Vedel si svojho podriadeného veľmi dobre predstaviť. Ako tam sedí s rukami protestne založenými krížom cez hruď, jednou nohou zapretou o nohu stola a druhou vyvažujúc naklonenú stoličku, na ktorej sa hočkal. Ten chlap sa správal nemožne! Nemožne, rovnako ako jeho študenti. Ale čo mohol on, chudák Alcor robiť? Aj on mal svojich nadriadených a tí boli Gabrielovými inštruktorskými schopnosťami príliš unesení, aby zaregistrovali jeho drzé chovanie.
„Viete, že ste jedným z našich najlepších výcvikových inštruktorov, ale vážne si nemyslím, že je to...“
Stolička po Wailonovom pravom boku zavŕzgala, keď sa na nej pohol ďalší muž tvoriaci ich malú obedovú skupinku. Query Satho. Muž so zvláštnym menom a ešte zvláštnejším správaním, ktoré sa takmer nikdy nedalo odhadnúť. Wailon konečne zodvihol hlavu a zvedavo uprel malé prasacie očká na Sathovu úzku elegantnú tvár s mačacími fialkovými očami. Boli približne v rovnakom veku, ale dvoch odlišnejších mužov by na akadémii nikto nenašiel. Vysoký a vždy upravený Satho sa vyznačoval nedbalou eleganciou takmer akoby každé ráno vstal, nahádzal na seba prvé, čo mu padlo pod ruku a aj tak to na ňom ukázalo vždy perfektne. Husté gaštanové vlasy mal nad ušami pretkané striebrom šedín a aristokratické črty tváre neurčité akoby sa nikdy nevedel rozhodnúť či sa viac teší alebo smúti. Pod vplyvom toho jeho tvár pôsobila étericky a zduchovnene a do prostredia akadémie sa hodila asi ako päsť na oko. Pritom bol Query Satho expertom a zároveň medzi študentmi veľmi obľúbeným učiteľom bojových umení dairy.
Alcar Wailon sa venoval administratíve. Cez jeho oblé prsty prešli už tisícky zložiek študentov, ktoré neustále zakladal a triedil v kartotéke akoby mu to spôsobovalo najväčšiu radosť v celom jeho živote. Pleť mal bledú a na zápästiach a krku mu spod nej presvitali modravé žily. Kedysi mohol mať primerane súmernú tvár, ale časom pribral a súmernosť sa stratila pod novými záhybmi kože na krku a lícach. Navyše mal v pravom oku slabý tik, ktorý mu kútik vždy ťahal mierne nadol. Nikdy sa na nikoho nepozeral priamo, uhýbal očami, ale keď už bol nútený niekomu venovať pohľad bolo to akoby sa na človeka pozrel duch. Alcorove dúhovky boli sivé. Také sivé až takmer splývali s bielkom a to druhých poväčšine desilo.
„Ja si naopak myslím, že je to dobrý nápad drahý Wailon. Daj mu tú zložku, keď mu na nej tak záleží. Uvidíme, čo z toho bude. “ Query sa na stoličke bližšie naklonil k Alcorovi a slabo ho pobúchal po chrbte akoby ho povzbudzoval. Najskôr sa zdalo, že ich oboch Wailon celkom odignoruje, ale potom prestal nožom pidlikať po tanieri a trochu neochotne posunul zložku po stole ku Gabrielovi. Ten sa po ňu natiahol a konečne sa mu po tvári rozliala spokojnosť. Nefalšovaná a taká číra, že sa mu rozjasnili oči aj hlas. Queryho tá priamočiarosť vedela zakaždým dostať do rozpakov hlavne, keď sa ocitol v jej centre tak ako teraz. „Vďaka kamoško. Za toto o tebe medzi študentkami z vyšších ročníkov utrúsim pár pekných slov.“
Ouery sa na okamih zatváril zhrozene. „Nie, prosím ťa Ailes len to nie.“
Gabe sa zvučne zasmial a so zložkou v ruke energicky vstal. Takmer pritom prevrátil stoličku, ale včas ju zachytil nohou. „Už by si sa mohol naučiť prijímať komplimenty. Vážne Query, nepoznám nikoho kto by sa tak desil lichôtok ako ty.“
Alcor si odfrkol a nadvihol obočie pričom ani nezodvihol pohľad od poloprázdneho taniera. „Nepotrebuje predsa počúvať nijaké chválospevy. Sám vie, aký je dobrý.“
Po tých uznanlivých slovách si Query odkašľal akoby mu zabehol kúsok ryže, ktorý si práve vložil do úst a na líca mu vystúpili bledé červené fľaky. „Zmeňme tému. Maj sa Gabe.“
„Uvidíme sa neskôr.“ Zasmial sa Gabriel po tej rýchlej a duchaplnej rozlúčke. Mal už všetko, čo potreboval a čo chcel. Držal to vo svojej ruke. A nepustí sa toho tak ľahko.
„ Vážne nekecám Gem, mala ich takéto.“ Yori zodvihol ruky na úroveň svojej hrude a naznačil gestom dva výrazné kopčeky. Gabriel práve kráčal popri študentskom stole, keď to začul. Najskôr sa zdalo, že len tak prejde okolo akoby sa nič nedialo, ale potom Yoriho trafila po hlave zrolovaná zložka. Rýchlo a tak presne, že mladík skoro ani nezaregistroval kto to urobil.
„Hej, čo to dopekla...!“ So zamračenou tvárou sa obrátil k útočníkovi, ale ten už bol na polceste k východu z jedálne. Hnev sa mu ztopil z očí akoby šibnutím čarovného prútika. Odrazu sa tváril previnilo. „Och, saladin Ailes, prepáčte... ja... bol to len žart.“
Gabriel sa obzrel na mladíka cez plece a pochybovačne nadvihol obočie. Kútikom úst mu podozrivo pomykávalo, ale pohľad hovoril jasne ´Nabudúce si dávaj bacha.´

/ Yori : /

/ Pre Emu https://www.youtube.com/watch?v=ngKke2BFADI&feature=related na povzbudenie /

Keď vyšiel z jedálne bol plný energie. Najradšej by začal hneď, ale najskôr si musel všetko pripraviť a premyslieť. Kráčal zamyslene a pohmkával si pesničku, ktorá mu posledných pár dní nevedela zísť z mysle. Poznal slová naspamäť a páčili sa mu až tak, že si ich vo svojej izbe spieval pod sprchou. To, ale patrilo k temným tajomstvám jeho súkromného života.
Vôbec nečakal, že sa s ňou stretne tak skoro, ale odrazu tam bola. Stála v blízkosti dievčaťa, ktoré okolo nej poskakovalo a sympaticky sa na niečom smialo. Takmer mimovoľne sa začal tiež usmievať. Prechádzal okolo nich a keď sa takmer míňali formálne si zodvihol zložku k čelu a vtipne zasalutoval.
„Slečny. Vitajte na akadémii.“
Usmieval sa, keď na okamih pozrel do očí toho veselého dievčaťa a potom so zvláštnym druhom nedočkavosti preniesol pohľad aj na tvár jej slepej priateľky. Rýchlo sklonil hlavu a zrýchlil krok akoby sa bál, že jeho výraz bude znovu výrazne čitateľný. Samozrejme Ema ho nemohla vidieť, ale aj jeho hlas bol rovnako výrečný.
Vošiel do hangáru s FX štvorkami práve včas, aby zarazil Cala v jeho blbostiach. Mladík visel v priestore pod stíhačkou a priamo nad hlavou mal ostré čepele turbín.
„Nepokúšaj sa ma naštvať Haimer.“ Skríkol na neho autoritatívne a mladík ho okamžite poslúchol. Zliezol zo stroja, ale ešte predtým než sklonil hlavu všimol si na saladinovej tvári zmes strachu a následnej úľavy. Áno, ta priehľadnosť bola niekedy vážne na príťaž. Študenti to vedeli a zneužívali ako sa len dalo.*

(( Hrozné!! Hroznéééé!!! Človek sa jediný krát rozhodne mať naozaj slušné dievčatko a oni mu ju chcú tak rýchlo pokaziť! ale mať takého fešného vyučujúceho, musím hneď uvažovať či nie je dobrý nápad nechať sa skaziť ))



Ema

*Panika ju až tak ovládla, že už teraz sa vôbec nevedela sústrediť na smiech. Kale sa krásne podarilo vydesiť ju. Predstava spoločných spŕch, predstava vody, to ju vydesilo až do nepríčetnosti. Kala nemohla vedieť o tom čo pre Emu znamená voda, ale ani jej to teraz nechcela povedať. Jednoducho všetko len nie voda. tá jej nerobí vôbec dobre.* Kala!* To dievča jej to všetko robilo naschvál? To jej robilo dobre ju takto privádzať do rozpakov? Kam na takéto veci Kala vôbec chodí?!* No ták, Kala! To nemyslíš vážne! Veď to sa nerobí. Chlap s chlapom? Veď... Panebože kam by to robili... Nie nie nie! Kala! Ja nechcem vedieť KAM si to pchajú!* Dodala rýchlo, aby dievčaťu naozaj nenapadlo opisovať ako to v tých sprchách robia. A už vonkoncom si to nechcela predstavovať o čo by sa Kala zaslúžila, keby bola pokračovala. Vedela, že je naozaj veľa vecí o ktorých nevie a že sa deje naozaj všeličo o čom by sa jej ani nesnívalo, ale bola celkom rada že to nevedela. Thomas ju chcel naučiť všetkému, to ona vždy ušla so zakrytými ušami, aby nič nepočula. Tu by ťažko utekala po neznámom prostredí. Hlavne keď jediné dievča, ktoré jej mohlo robiť spoločnosť bola Kala. Ale potom sa tam pri nich objavil ten muž. Hlas hlboký, hrubý, nízko posadený, priveľmi zvodný, aby sa nezačervenala. Musel byť krásny.* Ďakujeme.* zašepkala a tvár sklonila k zemi. Automaticky. Nechcela aby niekto videl tú červeň. Už beztak sa dosť červenala kvôli Kale a jej rečiam. Nieto ešte kvôli tomu čo všetko sa jej vynorilo v mysli potom ako počula hlas toho neznámeho muža.*

Kala

*Nevedela či plakať alebo sa smiať ako doteraz. To hádam nemyslela Ema vážne, že nevie kam si to chlapi pchajú. Samozrejme to s tým mydlom bol len žart, no ide o princíp. Však sa núka len jediná schopná dierka, to si hádam vie predstaviť. No nič, zjavne slušné dievčatá ešte nevymreli! Ale aj tak jej to prišlo divné, veď to je jedna z takých...no nie základných, ale bežných informácií. Premerala si ju a odrazu jej hlavou preletela ako taký víchor myšlienka práve o Eme.* Dám ti jednu radu Ema. *Vzdychla si, keď videla aké rozpaky v nej vyvolala, no tá rada sa jej naozaj zíde.* Ak si ešte nespala s chlapom, nechaj si to tu pre seba. A to ti dobre radím, muži sú poväčšine strašní kreténi a len čo zistia že si niečo nezažila, od chlapa po chlast, budú sa pretekať, komu sa to podarí. Ak nechceš aby tu lovili na panenstvo tak lepšie nechať si to pre seba...*Toto dievča tu bude stratené, aj keď, ona na ňu dohliadne ak obe prejdú. Veď také neviniatko ako to dievča pred ňou by tu skončilo zle nedobre.* A tiež sa treba držať ďalej od vyučujúcich a spolužiakov zo skupiny, robí to šarapatu...*Myšlienky sa rozplinú, keď okolo nich prejde akýsi chlap, viditeľne niekto z tunajších už zabehnutých.*Vďaka *odvetila hlasnejšie než Ema, ktorá to skôr zašepkala než vyslovila. Pohľadom si muža premerala, neunikol jej ani pohľad ktorý venoval Eme. Uškrnula sa a pozrela na jej sklopený pohľad.*Zakázané ovocie, povedala by som. I keď, vieš ako sa hovorí, zakázané ovocie chutí najlepšie, čo mi pripomína, pozeral sa na teba...a silno pochybujem že preto že nevidíš...

Ema

*Čo som ja komu čo urobila? zaplakala v mysli, ale radšej nič Kale nepovedala. Kam na také veci to dievča chodilo? Kde to všetko nabrala? Čítala nejaké nechutné časopisy, alebo bola už natoľko skúsená, že mala také dovednosti? Koľko bolo vlastne Kale? Neodhadovala jej veľa, možno toľko čo jej, aspoň hlas mala tenký, takmer rovnaký ako ona. Je možné, že by stihla tak veľa? To hádam nie! Či? Je pravda, že obe mali za sebou dosť času za ktorý sa dalo stihnúť naozaj veľa. To že ona sa takých vecí stránila ako čert svätenej vode, ona tak asi nerobila. Aspoň na Emu tak nepôsobila.* Kala, prosím ťa.* šepla tíško už priveľmi zahanbená. Ako jej toto všetko mohla robiť?* Pozri sa, neplánujem všade vykrikovať, že som panna a už vonkoncom som sem neprišla, aby som sa vyspala s nejakým chlapom. Ja som sem prišla kvôli mojej láske. A to kvôli lietaniu.* Šepkala jej to potichu, no to všetko bolo jedno po príchode toho muža. Úplne, všetko bolo jedno.* Vážne?* vykríkla s dávkou radosti v hlase v momente, kedy jej Kala povedala, že sa díval na ňu. Mohlo sa zdať, že tam bola štipka nádeje, alebo také niečo. No veľmi rýchlo si uvedomila ako zareagovala.* Teda.. hm.. Vlastne to vôbec nie je tak. Isto sa díval preto, že som slepá. Nemal dôvod dívať sa.... Jednoducho hlúposť.* Teraz sa potrebovala niekam prejsť. Stáť stále na tom mieste a cítila sa akoby prešla Kaliným osobným rontgenom. Chcela sa poprechádzať. Ale otázka na mieste, chcela riskovať, že Kala spustí jeden komentár za druhým? Určite lepšie než počúvať o tom, že ten muž s božským hlasom sa díval na mňa!* Poďme sa prejsť!* Možno by sa im podarilo nejako sa dostať do hangára.*

Kala

/takže do hangáru sa ti zažiadalo /

*No nič, asi skľudním hormón, lebo Ema utečie skôr než sa vôbec všetko začne. A to predsa nechcem, veď je taká rozkošná. Vlastne i napriek tomu že boli naozaj odlišné, zdala sa jej milá. Mohli by byť dobrá dvojka, ona by sa možno priučila normálnosti a Ema by mala sprievodcu poznámkami a svetom ktorý nepozná. Dopĺňali by sa ako nič.* Veď ja nič, nechcem ťa privádzať do rozpakov, len sa ti snažím poradiť, pretože to nemusíš nikomu hovoriť, stačí keď sa takto červenáš pri zmienkach...*Už mala na jazyku nejaké to slovo, no nechce ju zase priviesť do ďalších rozpakov a tak to prehodnotí* ...určitých vecí a je to jasné každému. *Naozaj by si to všimol asi každý a chlapi už ani nehovoriac. Hádam majú na takéto veci aj anténky...Avšak, vtom si uvedomí čo povedala.* Hej hej, zahováraj, aj tak si jasná, ten tvoj nadšený výkrik som si vôbec nevšimla. *Odpustí si poznámku že sa tiež nemusí zabuchnúť do prvého chlapa čo sa im pozdraví, i keď bol k svetu, to je fakt. A ako tak salutoval s tým hárkom či čo to mal, vyzeral na riadneho salámistu. Dobrá kombinácia.* Tak poď ty trdielko, spravíme si obhliadku hangára čo povieš? Možno si nás nevšimnú...*Uškrnie sa nevinne. To že ten chlap išiel tým smerom samozrejme zamlčí, ešte by si to rozmyslela. A keď je jej láska lietanie, čo je zaujímavé vzhľadom na ten jej stav, prečo neísť obzrieť mašinky? To by obzerala i ona. A tiež piloti...S úškrnom ju potiahne smerom k hangáru, i keď, ony dve sa tam asi veľmi nestratia. Slepá a dievča v krátkej sukni. Nenápadnosť nadovšetko, len čo je pravda.*

Ema

((už ti to vravím stýkrát, ale si hrozná! ))

No a čo, tak to zistia. Sú mi ukradnutí...A ja viem čo si smú dovoliť a čo nie. Viem sa zabávať, aj keď to asi tak nevyzerá, ale viem to a viem sa aj ochrániť pred dotiernými rečami druhých. Som predsa zakomplexovaná panna, hádam si nemyslíš, že som si tento status udržala tak, že neboli záujemci?* Chvíľka s Kalou a už má slovník ako hulvát. Keby ju bola počula maminka, tak by bola odpadla od úžasu a vykríkla by: "Ema Stardust!! Čo to máš za slovník?! Si slečna a nie si v hangári tvojho otca s Thomasom! Okamžite sa oprav!" Keby jej maminka počula čo všetko počúva od Kaly asi by zošedivela a ešte by ju aj porantalo. Dúfa, že nikdy sa jej slovník takto neupraví a keď sa najbližšie stretne s rodičmi bude stále vzornou dcérkou a pilotkou. Odkašľala si.* No a čo no. Tak sa pototo, že som bola nadšená z neho. Keby si bola takou ako ja...* Schválne nepovie slepou, lebo toto označenie úplne nesedí.*.. tak by si bola tiež z toho nadšená, lebo tam bolo toho viac než len jeho záujem. A poďme radšej preč, lebo ma kazíš a potrebujem to rozchodiť.* Netuší kam ju Kala plánuje zaviesť, ale ešte ju na okamih zastaví.* Čo tak sa chvíľu tváriť normálne?* Nadhodí neurčito a paličku zloží, strčí si ju do vrecka a okuliare si dnes prvýkrát založí do vlasov. Podľa Thomasa takto vôbec nevyzerá ako slepá. Aj vďaka jej očiam, ktoré nemajú to povestné biele zafarbenie na šošovke a okuliare vo vlasoch nevyzerajú už ako slepecké.* Len ma veď.* Usmeje sa smerom ku Kale. Bez okuliarov cez deň často nechodieva, nie je to moc príjemné na oči. Hlavne nie vo svetle, ale v budove také ostré svetlo nie je, aby cítila v očiach bolesť, či rezanie, takže tú chvíľku to už nejako vydrží. Musí, ak má vyzerať ako normálne dievča. A keď sa dozvie, že idú do hangáru, poteší sa. Bude to fajn. Možno sa im podarí sa tam trochu pomotkať.*

/kčerty. to čo som dala šikmim mala byť priama reč kde hovorila kam idú no nevadi:D /

Gabriel Ailes





Prechádzkovým tempom si vykračoval popred prvý rad s FX 4. Stroje boli účelne rozostavené v rovnakých vzdialenostiach od seba pričom druhý rad klzákov presne zapadal do medzier medzi nimi na báze trojuholníkovej mriežky. Gabe mal teda perfektný výhľad na všetkých študentov, ktorí v napätom vojenskom postoji čakali kým spustí stopky. Cítil ako sa na neho upiera dvadsať párov sústredených očí, takže keď sa druhýkrát obrátil a začal sa vracať po tej istej horizontálnej línii všetky pohľady ho sledovali ako pohybujúcu sa tenisovú loptičku. Chystal sa na tretí prechod, keď sa z ničoho nič zastavil uprostred cesty a spustil stopky s hlasným cvaknutím. O stotinu sekundy nato sa ozval zborový výdych a všeobecné šušťanie, keď sa študenti začali zohýbať po svoje veci na dlážke a rýchlo sa obliekať akoby im horelo pod zadkom.
„Poďme, hýbte sa! Máte tridsať sekúnd na to, aby ste na seba všetko nahádzali a skočili do stroja! Dvadsať sekúnd!“
Gabe zodvihol pohľad od chvejúcej sa sekundovej ručičky a prebehol ním po kadetoch, ktorí zápasili s komplikovaným obliekaním leteckej kombinézy. Musel sa pritom dodržať istý postup, aby dokonale priliehala k telu a ak človek v rýchlosti spanikáril mohlo sa stať, že na jednotlivé súčasti celkom zabudol. Niektorí na tom boli dobre, zohýbali sa k zemi a fixovali pripínanie na špeciálnych topánkach s vysokým lemom a iní...
„Jaime, aj moja babička by bola rýchlejšie oblečená ako ty. Človek vám povolí chvíľu voľna a už zleniviete? Pätnásť sekúnd!“
Prilba bol zvlášť ťažký oriešok. Najskôr sa musela skontrolovať a bolo jedno koľkokrát ju pilot skontroloval predtým. Gabe sa snažil kadetom vtlačiť do hlavy jedno : Ráta sa len prítomnosť, tu a teraz. Po pripnutí ku golieru kombinézy sa priestor prilby začal automaticky plniť kyslíkom zo zásobníka všitého pod treťou vrstvou odevu na chrbte. Stačila malá škárka a ak prilba nezapadne na svoje miesto nespustí sa prívod vzduchu ani nezasvieti kontrolka na špeciálnom leteckom náramku, ktorý kontroloval všetky životné funkcie pilota už od momentu zapnutia. Opakovať celý postup znovu by si vyžiadalo pár drahocenných sekúnd naviac.
„Desať sekúnd!“
Jill, nadaná a cieľavedomá kadetka, sa už šplhala po pristavených stupačkách do kokpitu klzáka. Gabe ju so záujmom pozoroval a periférne pritom sledoval sekundovú ručičku. Jill bola bravúrna, dokonale koncentrovaná na svoju úlohu a zatiaľ pri nijakej nezlyhala. „Len tak ďalej Jill, dobrá práca.“ Pochválil ju uznanlivo a na bledých perách mladého dievčaťa sa na okamih mihol rýchly úsmev. Aj naďalej bola sústredená, vynakladajúc veľké úsilie na to, aby neurobila ani pohyb navyše. Ale v okamihu ako si chcela zapnúť bezpečnostné istenie po jej pravom krídle sa na zadnom klzáku spustil kryt kokpitu.
„Nick! Perfektne, takto to má vyzerať! Zapisujem si body.“ Zakričal Gabe a v duch sa už pripravoval na nasledujúcu hádku.
Jill nahnevane zmraštila tvár pričom sa jej spodná pera mierne odula, keď sa vyklonila z kokpitu svojho klzáka a ponad chvost vyslala smerom k Nickovi vražedný pohľad. Mladík ho zachytil a s veselým úsmevom Jill provokačne odmával. „Neznášam ťa, pako.“ Naznačila ústami a s nechuťou sledovala výraz blaženosti na peknej chlapčenskej tvári. Potom jej poslal vzdušný bozk. Najradšej by mu jednu vrazila.
Jaime a ostatní boli na podobné výstupy zvyknutí. Mať dvoch najlepších kadetov v skupine bolo niekedy vážne zničujúce. Hlavne keď on visel polovicou tela zo stíhačky zatiaľ čo nohy mu voľne plantali cez okraj. Cítil sa strašne. Znovu to nezvládol. A to v ten deň opakovali už po štvrtýkrát. Vždy, keď saladin zakričal „Znovu!“ mu telom prebehla triaška. Chcel zapôsobiť. Na saladina aj na ostatných. Tak veľmi sa snažil, ale nič z toho. Tridsať sekúnd ubehlo a jemu z kokpitu trčal iba zadok.
„Nemôžem za to, že si taká pomalá. Som lepší. “
Nick práve zostupoval po stupačkách na zem a s prilbou pod rukou nedbalo pokrčil ramenom. Jill si svoju už dávno odopla a rozkročená v bojom postoji čakala pri svojej stíhačke. Na tvári jej bolo poznať ako ťažko sa ovláda. „Ty...!“
„Tak dosť!“ zakričal saladin a všetci sa razom obrátili čelami ku Gabovi založiac ruky za chrbát ako správni vojaci. Saladinov pohľad prechádzal po radoch kadetov a na každom sa na okamih skúmavo pristavil. Črty jeho tváre prezrádzali netrpezlivosť a znechutenú únavu. Všetci vedeli, že tentoraz to Nick a Jill vážne prestrelili.
„Jaime, môžeš mi povedať aké je heslo Telarionského kráľovského letectva?“
Jaime sa strhol a na chvíľu celkom zabudol rozprávať. Rozpačito zahabkal a pozrel sa do saladinových očí, ktoré na neho povzbudzujúco pokojne hľadeli takže si vydýchol a mechanicky spustil: „Za večnú česť a slávu najvyššieho kráľovstva. Za vlasť a domov, pane!“
„Správne.“ Gabe prikývol a na chvíľu sa odmlčal akoby chcel, aby tie slová každému dozneli v ušiach.
„Stojí tam za večnú česť a slávu Telarionu, nie za večnú česť a slávu Nicka Dreya ani za večnú česť a slávu Jillien Taru. Nick, môžeš mi povedať, čo sa stalo s Jillieniným Ceptorom pri dnešnej bojovej simulácii?“
Tmavovlasá Nickova hlava a počerná tvár sa držali vzpriamene. Mal saladina rád, obdivoval ho, ale jeho mladícka hrdosť a vzpurnosť boli silnejšie. „Nepriateľ ho zostrelil, pane!“ pretisol ťažko pomedzi zovreté pery.
„Prečo?“ Gabe si založil ruky krížom cez hruď a spýtavo nadvihol obočie. Bolo jasné, že to chce počuť z Nickových úst hoci dôvod každý veľmi dobre poznal.
„Zmenil som svoju pozíciu na krídle a prenasledoval ďalší nepriateľský stroj, saladin, pane!“
Gabe mlčky pokýval hlavou a na pár sekúnd v hangári zavládlo úplne ticho. Nick bol Jillným Anjelom. Tak sa volal krycí pilot. Anjel sa držal v ústraní za vedúcim strojom a kryl nepriateľskú palbu. Zmeniť pozíciu znamenalo ohroziť člena letky a to zase znamenalo neuposlúchnutie rozkazu.
„Obaja ste vynikajúci piloti.“ Prehovoril odrazu Gabe a výraz tvare sa mu zmenil. Hnev zmizol a nahradil ho trpezlivý pokoj. „Kráľovské letectvo však nie je súťaž o tom kto zostrelí najviac nepriateľov. Chcem vás naučiť bojovať, ale nie je mojím úmyslom urobiť z vás stroje. Musíte vedieť aké následky ponesiete pri každom jednom rozhodnutí, ktoré urobíte. Pretože aj keď ste tam hore zavretí v kokpite vždy máte niekoho po svojom boku. Sú to vaši priatelia, ľudia bojujúci za rovnakú vec. Nie konkurenti jasné? Jill, Nick poďte ku mne.“ Kývol rukou a všimol si ako obaja na okamih ustrnuli. Uškrnul sa a to im dodalo odvahu, aby vystúpili z radu. Vedeli, že keď sa saladin usmieva nič zlé im nehrozí. Teda si to aspoň mysleli kým im okolo zápästí necvakli disynchronizačné náramky spojené silovým poľom. Jill neveriaco nadvihla obočie a spodná pera sa jej slabo obviňujúco zachvela, keď zodvihla pohľad k širokému úsmevu na saladinových perách.
„To nám nemôžete urobiť. Nemôžete nás k sebe takto pripútať.“
„Drastické situácie si žiadajú drastické riešenia. Pokúste sa to nejako prežiť. Obaja, ak by to bolo možné.“
Zdalo sa, že Gabriel je konečne spokojný. Natiahol obe ruky a širokými drsnými dlaňami sa dotkol dvoch pliec akoby im požehnával.
„Kedy nám to dáte dole? A čo Noel? Nemôžem byť takto...“
„Budete spolu jesť, kráčať spolu, robiť spolu všetko mimo toho, čo väčšinu z vás napadlo v tej istej sekunde ako som to povedal...“ Gabe preniesol pohľad na Nickovu uškŕňajúcu sa tvár a pokračoval.
„ Budete spolu aj dýchať, keď to bude nutné a keď ma presvedčíte, že spolu dokážete vychádzať pustím vás. Ak by mal Noel nejaké výhrady pošli ho za mnou Jill.“
Bude zaujímavé sledovať ako dlho to bude Jill a Nickovi trvať. Len dúfal, že sa nepripravil o dvoch najlepších pilotov v ročníku. Práve v tom okamihu Jill strčila do Nicka, ktorý sa k nej naťahoval po objatie. Použila chvat z dairy načo by bol Query veľmi hrdý, ale neudržala rovnováhu a pri páde ju silové pole náramku potiahlo priamo na ležiaceho Nicka.


FX4, Klzák


Ceptor

Kala


/aj ja chcem taký náramoook /

*Vyjavene na ňu hľadí, ako sa rozčertila. Nepovedala by, že ju tak veľmi rozrušia jej poznámky a to to myslela len v dobrom.* Dobre dobre...* Tíšila ju, rozmýšľajúc nad tým, či sa hnevá.* Nechcela som ťa nahnevať, nemyslela som to zle tie svoje poznámky. *Jej hlas bol ospravedlňujúci, niekedy to možno trochu preháňala, i keď pre ňu boli podobné reči plne normálne. Ona nežila v slušnom prostredí, ale na mieste, kde si vycibrila svoj slovník, poznámky i sa naučila obrániť slovami, i keď ruky a nohy má tiež celkom funkčné.* Kazím?*Zatvárila sa ako nieviniatko a bolo to cítiť i v intonácií jej hlasu.* A to som ešte ani nezačala. Skazená budeš až po čase, neboj sa...vlastná mama ťa nespozná! *Zasmiala sa a sledovala ako si dáva dole okuliare. Vyzerala úplne normálne, akoby videla.* Na nerozoznanie *Pochválila ju a pomaly ju potiahla smerom k hangáru. Dávala pozor aby ju včas varovala pred prekážkou, asi by ju nepochválila keby narazí do steny a obije si čumák.* hangár...nijaký dozor...veľa osôb, medzi ktoré moc nezapadáme *Šepkala potichu informácie a očami sledovala prítomných. Nejedna osoba zdvihla zrak a prebodla ich pohľadmi, či už pobavenými alebo pohoršenými. Do miestnosti plnej uniforiem sa veľmi nehodili, to bol fakt.* Vidím tvojho krásavca *Poznamenala nevinne a sledovala čo to stvárajú.* Fú...učiteľ alebo ako ho nazvať. Ale zaujímavé výchovné metódy... *To učiteľ trochu zvýraznila. Ema je predsa len nevinné dievča a zamilovať sa do učiteľa, to by bol prúser ako mraky. Aj keby je to tu povolené, čo možno i je, no všetci by z nej mali posmech a nepríjemné bolestivé poznámky, že sa všade hrabe cez posteľ a podobne. Ešte keď chodila na súkromnú školu skôr než skončila tam kde skončila, tam také boli, o ktorých sa viedli takéto reči.* Mali by sme sa asi trošku schovať, svietime tu ako žiarivky...