Kráľovská letecká akadémia na Telarione

Ema

*Tak ak sa Adam postaral o to, aby sa červenala, pri Taliahových slovách mala chuť utiecť niekam a zahrabať sa, aby ju nikto nevidel ako strašne sa hanbila. Vôbec to od nich nebolo pekné. Ani od Taliaha nie. Od neho už vôbec nie. Ale načo by mu hovorila, aby sa hanbil keď by to nemalo žiaden zmysel. Dokonca ani Adam neubral na pare, možno ešte pritlačil, keď povedal o tom pokračovaní. Ema ako na strunke vyletela spoza Taliahovho chrbta, celá červená akoby bežala práve maratón na studenom vzduchu a zagánila na jeho odchádzajúci chrbát. No a nakoniec tie slová? To ju už dorazilo.* Nákaza z radaru?* Zašepkala šokovaná. No to dopadla, však si teraz o nej budú myslieť, že má nejakú pohlavnú chorobu a to len preto, že Taliah povedal takúto kravinu a Adam sa jej tak krásne chopil.* No to ti teda pekne ďakujem, mladý muž.* Ona by mohla ako správna žienka povedať, že ju obťažoval, ale nikdy nebola pomstychtivá. Len teraz sa tak veľmi hanbila.* To si mi radšej mohol ten monokel urobiť ako sa postarať o to, že tu behá pojašený Adam, vykrikuje že som nakazená a sám si myslí, že tu robíme... No... Však vieš.* Ani to vysloviť nemohla taká bola rozrušená. Áno, mohlo jej byť jedno čo si Adam myslel, však jej to aj jedno bolo, ale že je nakazená? To si fakt mohol odpustiť.* Teraz už fakt nevýjdem z tvojej postele!* A na truc si ľahla, otočila sa tvárou k stene a perinu pri pritiahla až nad hlavu.*

(( Presne som počítala s tým, že nejakým zázrakom si tú správu Ailes nepozrie Ale beriem to pozitívne, do zajtra má času dosť. ))

Mey Small





*Počúvala Kalino nadšené rozprávanie a sem tam jej myklo kútikmi úst, pretože jej živá povaha pracovala s absolútnou otvorenosťou a úprimnosťou. Ako vtedy, keď nepriamo spomenula Aruthu a dosť jasne tým dala najavo, že jej nie je ľahostajný.* Hmm, rada.* uvažovala Mey nahlas a podvedome pritom kráčala správnou cestou. Bolo to akoby ju niekto už vopred naprogramoval takže sa jej nohy hýbali svojou vlastnou vôľou a myseľ mala čas premýšľať o niečom inom. * Neviem, čo také by som ti mala poradiť. Vieš, ja nie som asi tá najlepšia osoba.* rozpačito pokrčila ramenami.* Ale možno Arutha by ti vedel poradiť.* dodala akoby len mimochodom a odvrátila tvár, aby si Kala nevšimla jej potuteľný úškrn. Čím bližšie boli k hangárom tým uvoľnenejšie sa cítila a bolo to na nej aj vidno. Do krvi sa jej vlievalo viac adrenalínu a len čo zahla za roh a jej noha vkročila na to posvätné územie šťastie sa jej objavilo na tvári ako mávnutím čarovného prútika.* To sú FX 4, Klzáky.* natiahla ruku smerom k zadnej časti hangáru kde v pravidelných rozostupoch sedeli na zemi štíhle stroje ako skrotené oceľové vtáky. Pohľadom prebehla po miestnosti a všimla si saladina Ailesa s Nickom a Jill. Podľa výrazu jeho tváre hneď vedela odhadnúť, že ho niečo trápi a zrejme to niečo malo do činenia s Nickovou modrinou.* Nick a Jill. Myslím, že saladina Ailesa už poznáš.* doplnila Mey na vysvetlenie a veselo sa uškrnula. Saladin si ich všimol a vtedy sa ma tvár aspoň na malý okamih rozjasnila. Veselo im kývol a Mey pokračovala v ceste. Ako už povedala Kale, mala svoj vlastný učebný plán. Len potrebovala nájsť Walieho.*

Yori





*V prvom momente ho možno trochu zarazilo ako Ashieta otvorene hovorí o mukách, ktoré mu chcela spôsobiť a takmer sa jej to aj podarilo. Ale išiel by proti svojmu tvrdeniu keby sa preto na ňu hneval. Veď sa mu priznala a tým ho zbavila aj posledných pochybností, ktoré by k nej mohol prechovávať. S takou úprimnosťou sa rád stretával hoci nebolo príjemné počúvať ako mal skončiť. Preto si iba potľapkal rukou po bruchu a bezmocne pokrčil ramenami. To gesto hovorilo za všetko. Ani on sám netušil, že jeho telo je niečoho takého schopné, ale v každom prípade to bola výhoda. Oveľa viac ho však zaujímal plán, ktorý sa Ash očividne črtal v hlave, a tak ju nechal premýšľať. Namiesto toho sa natiahol za Gemovým modelom stíhačky a začal si ho zblízka obzerať. Dokonalá prácička, zrejme sa nad tým musel slepiť celý deň a potom pokračovať v noci. On by na niečo také miniaturistické nikdy nemal trpezlivosť. Hlbšie sa zošuchol do kresla a položil stíhačku späť na pôvodné miesto. Ticho si povzdychol a poklopal prstami po opierke.* Ty, Ash... už si na niečo prišla? Lebo ako si spomenula to jedlo začal som byť hladný.* nevinne sa uškrnul a so spokojnosťou hľadel ako sa na jeho posteli uvoľnene natiahla. Páčilo sa mu, že sa správala tak bezprostredne a k ničomu ju nemal dvakrát nahovárať. Sadni si, Urob si pohodlie, Uvoľni sa... niečo také pri nej nehrozilo. Bolo fajn môcť sa konečne správať tak ako chcel.*

Taliah Nura

*Chvíľu hľadel na zavreté dvere a potom pozrel na Eminu tvár. Mal pocit, že teraz by sa už mohla nazlostiť, preto, čo Adam vonku vystrájal. On sám to nebral moc vážne, už len preto, že to vybľakoval Adam. No Ema nemohla tušiť, že Adamove slová pôjdu všetkým jedným uchom dnu, druhým von.* Vieš načo máme dve uši? *Spýtal sa pokojným hlasom bez známky pobavenosti.* Aby jedným uchom vošlo dnu, druhým von.*Objasnil odpoveď na svoju otázku, sledujúc ako sa skrýva pod jeho perinou. Netušil či sa len hanbí, alebo naozaj i hnevá a netušil, ako to zistiť. Ženy a ich zmýšľanie mu boli jednoducho cudzie. Nahol sa k nej, chytil ju cez perinu niekde kde mohla mať plecia a naklonil sa k perine, aby pokračoval. V podstate vyzeral akoby sa chystal objímať prikrývku nebíčkovej farby.* Trápiš sa pre hlúposti. Na tejto škole si už zvykli na Adama a jeho časté výbľaky a pamätaj, ak sa skrývaš pre niečo, hocičo pravdivé či nepravdivé, akoby si to potvrdzovala. Pochybujem že jeho niekto počul a kto aj hej, o pár minút zabudne. Je to Adam, časom si určite zvykneš a budeš počuť nejeden krik, na kadekoho. A nemyslí si že tu robíme dieťa, len videl, že do teba môže rýpať. Rád to robí keď cíti, že môže.

Kala


*Nebola najlepšia osoba? Prečo? Lebo vyzerala tichúčko? Veď to s tým nemalo nič spoločné. Tichý a takmer neviditeľný ľudia boli často krát oveľa všímavejší než tí, čo ich poznal každý. Potom však zaznelo Aruthovo meno a ona sa zaškerila i zapýrila zároveň. Takto nahlas povedať jeho meno. Aj keď v tak obyčajnej vete. No mala pocit, že to bola narážka na niečo, čo pred chvíľou vlastne sama povedala.* Toto mám brať ako podpichnutie k mojej nočnej prilepenej spoločnosti? *To malé neviniatko určite nebolo také neviniatko ako sa tvárilo. Od tichého sedenia kdesi a šúchania nohami mala nepochybne ďaleko. Rovnako ako Ema. Hanblivé to áno, no keby boli nepriebojné, na tejto škole by určite neboli. No dostali sa sem, rovnako ako každý iný, cez skúšky, porazili chlapcov. Neboli slabé ani bezbranné.* Nemysli si že neviem na kom si bola nalepená v noci ty a na koho si pozerala zamilovanými očkami keď si tancovala *Dobromyseľne ju šťuchla, dúfala, že ju týmto nevyplaší. Predsa len, poznali sa desať minút aj s cestou a ona na ňu takto zhurta. No ale čo, bola úprimná o sebe, mienila byť úprimná i o nej. Veď to nebola žiadna hanba. Vošli do hangárov a ona zvedavo krútila hlavou. Všimla si náramkových zo včera, i saladina.* Dobré ránko *Zazubila sa na Gabriela a tým dvom kývla na pozdrav.* ahojte *No nezdržovala sa pri nich, nasledovala Mey, nech už jej kroky viedli kamkoľvek. Sama povedala že má nejaký iný rozvrh, čo v nej vyvolávalo zvedavosť, aký je to rozvh.*

Ashieta

*Myšlienky sa jej zasekli. Neprúdili okolo podstatných vecí ako zvyčajne. Lenivo stáli na mieste. Neprispieval k tomu ani fakt, že Yori jej do toho musel rozprávať. Zahriakla ho rukou.* Pšššt Yori. Nie je to také ľahké. Ale to jedlo by mohlo predsa len pomôcť. *Cítila lačné stony svojho žalúdka vyprovokované rečami o jedle. Lenže takto nemôže prijsť na raňajky. Jej to až taký problém nerobilo, no tie pohľady. Radšej si na seba ešte niečo hodí. Vstala a znova prešla k Yoriho skrini. Chvíľu sa v nej prehrabávala, pokým nevytiahla čierne nohavice súce aj jej velkosti. Boli zahrabané úplne vzadu, takže Yori ich už asi nenosil. Bez ostichu si ich na seba natiahla a s úsmevom zavrtela zadkom Yorimu pred očami.* No poď Casanova som hladná. Veľmi hladná. *Prikročilak nemu a chytila ho za ruku. Potiahla ho z kresla a za sebou ťahala až ku dverám. Vytiahla ho z izby a za dverami ho pustila. Kráčala k jedálni nečakajúc, či ju nasleduje. Určite ide za ňou ak je taký hladný. Predsa by sa len nehanbil.* Ak sa bojíš lačných pohladov a závideniahodných tvárí, môžem ísť dva metre pozadu. *Rýpla si do neho s veĺkou dávkou zadosťučinenia. Dnes už aj tak nić nevymyslí, tak sa aspoň pobaví.*

Yori


*Nechal sa vytiahnuť z izby a s istou dávkou vnútorného uspokojenia sledoval ako pred ním Ashieta vrtí bokmi. Čo dočerta! Veď bol normálny chlap a rozhodne nie žiadne neviniatko. Možno spolu uzavreli niečo ako pracovné prímerie, ale kvôli tomu určite nemienil oslepnúť. Navyše to, že Ashieta mala na sebe oblečené jeho veci brnkalo na akúsi strunu jeho mužského ega, ktoré priadlo spokojnosťou. Možno by sa to dalo dokonca považovať za istú formu majetníctva, znak toho, že Ashieta patrí k nemu. Zrýchlil krok, aby ju dobehol a potom si uvoľnene položil ruku cez jej plece čím ju pri sebe zadržal.* Tak ľahko sa ma rozhodne nezbavíš, Ash. Mala si predsa vedieť, že uzatváraš zmluvu s diablom.* zašepkal jej s provokačným úsmevom do ucha a potisol pred nimi dvere do jedálne.
„Dobré ráno!“ zvolal nahlas čím na nich upútal pozornosť hneď niekoľkých najbližšie postávajúcich študentov. Rozpakmi rozhodne netrpel a keď sa následne obrátil k Ashiete iba pokrčil plecami. Oči študentov sa na nich ešte stále upierali a podľa výrazu tváre si každý myslel svoje. Rozhodol najmä Yoriho spokojný úškrn a Ashietino mužské oblečenie.* Mala by si sa pripraviť na to, že tvoja povesť mojím priateľstvom značne utrpí. *zasmial sa Yori tým neznesiteľne drzým smiechom, pre ktorí ho už väčšina ľudí považovala za stratený prípad, nenapraviteľného grázla alebo nezmieriteľného salámistu.* Tak na čo má moja kráľovná chuť?* opýtal sa vzápätí a zobral zo stojana dva podnosy, aby si na ne s Ashietou mohli vyložiť jedlo.*


Mey


*Nechala sa uniesť, to áno. Podpichla Kalu s Aruthom a skutočne si myslela, že sa jej podobného podpichnutia nedostane naspäť? Ako odpoveď len niečo zahabkala o tom, že včera večer bolo zlepených veľa ľudí a viac sa k tej téme nevracala hoci jej červeň z líc stále neschádzala dolu. Namiesto toho jej Kala poskytla prekvapivú myšlienku na rozmýšľanie. Netušila, že to, čo k Malesovi cíti je na nej pred druhými až také viditeľné. Za iných okolností by ju to dostalo do rozpakov, ale teraz mala skôr väčšie obavy, pretože ak jej strýko bude čo i len tušiť, že niekoho má... Vydýchla si a slabo pokrútila hlavou nad vlastnými úvahami. Predsa si sľúbila, že na to stretnutie bude myslieť až vtedy, keď bude aktuálne.
Vedela, že voči Kale sa nespráva navonok až tak priateľsky ako by si zaslúžila, ale pri zoznamovaní s novými ľuďmi bývala vždy viac opatrná. Najskôr ich zvykla len tak pozorovať z diaľky a až potom sa k nim priblížiť. Niekto by ju možno kvôli tomu považoval za čudnú. Vlastne aj bola tak trochu čudná, ale v blízkosti stíhačiek to z nej pozvoľna opadalo. Výraz na jej tvári prezrádzal nadšenie a keď sa rukou dotkla krídla najbližšieho klzáka už sa veselo usmievala a oči sa jej vzrušene leskli. Nič tak nepozdvihne človeka na duchu a sebavedomí ako vedomie toho, že je v niečom naozaj dobrý. Pre ňu to bolo lietanie.
„Walie?“ zavolala hlasnejšie, aby upútala technikovu pozornosť. Nebol starší než saladin Ailes, možno trochu robustnejší, s tmavými krátkymi vlasmi, okrúhlou tvárou a hrubým krkom nasadeným ako býčia šija na rovnako mohutnom tele, ale keď sa otočil ich smerom tváril sa priateľsky. On a Mey vyznávali spoločnú záľubu a pri množstve hodín, ktoré strávila v hangári bolo ich priateľstvo takmer nevyhnutné.
„Čaute lentilky.“ Walie strčil štetec do vedra s farbou a poľahky zliezol z rebríka. Na človeka s takou úctyhodnou stavbou tela bol prekvapivo zručný aj v najmenších detailoch svojej práce.
„Toto je Kala, Kala Walie.“ Predstavila ich Mey a s úsmevom sledovala ako si Walie najskôr utiera ruku do kombinézy a až potom ju naťahuje Kaliným smerom. Usmieval sa, ale zároveň budil celkom prirodzený rešpekt. Až tí, ktorí ho lepšie poznali vedeli, že by im za podpichovanie neodtrhol hlavu, ale zo začiatku to radšej nikto neskúšal. Walie nebol až taký čitateľný ako saladin Ailes a mal zvláštny druh humoru, ktorým druhých rád dostával do rozpakov. No Mey ho už poznala, a tak vedela, že Kalina prítomnosť mu nebude na príťaž. Zvlášť ak sa bude zaujímať o jeho prácu, na ktorú hneď aj upozornil. Postavil sa medzi ne a potom rukou prešiel vo vzduchu celú dĺžku klzáka, ktorý predtým natieral.
„Tak, čo poviete? Vy na nich budete lietať, ale...“ odkašľal si a čelo nad zvlnenými oblúčikmi obočia sa zachmúrilo. „...nevyzerá ako zebra, že?“
Mey vrhla na Kalu rýchly pohľad a s mierne nadvihnutým kútikom úst nenápadne pokrútila hlavou.*


Query Satho


*Chvíľu ju mlčky pozoroval, nečitateľný úsmev mu spola zakrýval okraj pohára, ktorý vzápätí položil na stôl a ruku preniesol z jeho stopky na Nayarino zápästie. Nenásilne si ju pritiahol bližšie k sebe a sám sa pritom naklonil ponad stôl. Perami sa len zľahka dotkol jej pier. Iba tak, aby si jazykom mohol zotrieť z úst trpkosladnú príchuť vína a ženy, ktoré provokovali k väčšiemu smädu. * Prepáč, nemohol som odolať.* Odtiahol sa a znovu sa posadil hoci uvoľnenosť jeho výrazu nebola ani zďaleka taká nenútená ako predtým. Fialkové oči o poznanie stmavli alebo za to mohol tieň vysokého stromu, pod ktorým sedeli.* Netušil som, že si fanúšik púštnych pretekov. Je len veľmi málo ľudí, ktorí niečo také neodsudzuje.* mierne nadvihol obočie, ale bolo jasné, že Nayaree nesúdi iba je zvedavý. Pretekári sa len málokedy držali pravidiel a pre výhru sa neštítili aj skutočne tvrdých zásahov voči súperovi. Krv, polámané končatiny a občas aj oveľa horšie zranenie tam nebolo ničím výnimočným.*

Ashieta

*Možno mala predsa len prehodnotiť svoj náhly výlet s Yorim. Nemohol si odpustiť grobianské správanie nikde a nikdy. Lenže práve toto sa jej na ňom tak páčilo. Samozrejme mu to nehodlá povedať. Pozrela na ruku na svojom pleci. Neubránila sa spokojnému úškrnu.* Ach škoda. Teba sa zbaviť bude rozhodne ťažké. Ale trúfam si. *S povzdychom prešla dverami jedálne spolu s ním po boku. Pretočila očami, keď sa jeho samoľúbi hlas niesol celou miestnosťou. Mohol rovno celej akadémii rozposlať pozvánky. Asi je naivné si myslieť, že ich hlavy napĺňala iná myšlienka, než tá ktorá by napadla aj jej samotnej. Kľudne sa mohli len tak stretnúť na chodbe. čo je však v prípade ich oboch dosť nepravdepodobné. To už skôr Yori zmení orientáciu. Mala však chuť si zakryť tvár pred tými pohľadmi. Nedívajú sa podobne lačné supy na svoju mŕtvu potravu?* Pokojne hlasnejšie Yori. V odlahlých galaxiách ťa ešte nepočuli. *Radšej sa rozhodla tie pohľady ignorovať. Upierala oči niekde pred seba, kde sa nenechádzala žiadna tvár.* Yori ja nemám povesť. Po tomto už rozhodne nie. *Zahrala dramatický plač, ktorý po pár sekundách prešiel v úškrn. Ona nebola oproti Yorimu o nič lepšia, lenže jeho povesť bola predsa len mnohonásobne horšia. Za čo mu mohla ďakovať. Za pár hodín sa aj k Shaine donesie to, čo vlastne ani nie je pravda. Vzala si od Yoriho podnos a spolu sa postavili do pomaly postupujúceho radu.* Vôbec neviem. Prestala som myslieť od doby, ako som s tebou. Bože, ako to robíš? *Odhalila zuby v zákernom úsmeve. Žeby začínala mať Yoriho radšej? Asi je to len pomätenie spôsobené šokom. Zavrtela hlavou.* Šťavnatý hamburger. *Pomädlila si ruky pri predstave, ako ho pchá do úst a mäso jej trčí z druhého konca. Nie veľmi prívetivý pohľad na ráno, ale hlad nad ňou v tejto ťažkej chvíli vyhrával.*

Nayaree Rezisté

*Sladké uvoľnenie a opojenie večerom, ju ešte tále neopúšťalo. Očami prešla po jeho ruke na svojom zápästí. Pohľad jej prekypoval spokojnosťou s vzrastajucou túžbou. On sa rozhodol ju ešte viac provokovať, keď sa ich pery zľahka spojili na pár sekúnd. Pri odlúčení sa jej oči sklamane sklopili k zemi, ale keď ich znovu uprela do jeho, usmievala sa. Jeho chuť ju v ústach podmaňovala k nevhodným predstavám.* Prečo mi to len robíš? *Zmenu témy uvítala, no potrebovala viac času na odstánenie všetkých predstáv. Prikývla.* Milujem tie preteky. *Odmalička v nich túžila súťažiť, ale pokazila priveľa strojov, aby ju tam len tak pustili. Všetci sa obávali väčšmi o svoje stroje, než o jej život, ktorý by sa mohol pri púštnych pretekoch až poľahky ukončiť. Preto radšej presedlala na vyjednávanie a nemusela pritom potláčať svoj talent prehovoriť hocikoho, na hocičo po pár minútach rozhovoru. Dar reči sa jej pozdával. Stále však chodievala na preteky a predstavoval si, aké by to bolo preháňať sa pred divákmi na tých strojoch.* Mojím snom bolo odmalička prejsť cielovou čiarou ako prvá a nechať za sebou všetkých súperov. Samozrejme sa im aj nemiestne vysmievať svojou výhrou, no ostalo len pri snoch. Akosi sa žiaden stroj pod mojimi rukami nedožil viac než jedného dńa. *Nevinne pokrčí ramenami. Tento fakt mu mala asi oznámiť skôr, než jej zveril svoje auto. Predsa len sa mu nič hrozného nestalo, čo je jediné ospravedlnenie, ktoré na svoju obhajobu teraz má.* Ty si jeden z tých, ktoré tie preteky odsuzuje? *Otázka je smiešna. Keby to tak bolo, nemal by lístky. Ale musela sa opýtať, pretože jeho poznámka zatlačia na citlivé miesto.*

Ema

*Dve uši aby veci šli jedným uchom dnu a druhým von? Jej mamička sa vždy hnevala, keď jej niečo ušlo. Vždy jej hovorievala: "Ema, ak sa nenaučíš počúvať, nič z teba nebude." A tak sa naučila počúvať a bola teraz tu. Lebo zároveň ako sa naučila počúvať okolie, tak sa aj naučila počúvať samú seba a to bolo to najlepšie čo mohla urobiť, lebo inak by tu nebola.* Ale to nie je fér, keď niekoho počúvaš a pritom sa tváriš, že ho iba počúvaš a všetko ide opačnou stranou von.* Obrátila sa tvárou k Taliahovi a na tvári jej svietil naozaj vážny výraz. Nebolo to správne. Síce ani nebolo správne, že Adam vrieskal práve hento. Ale nepoznala ho a nepoznala ani ľudí tu, takže netušila čo všetko je pravdy na tom čo Taliah o ňom povedal.* Uvedomuješ si, že až sa rozkríkne, že si mal cez noc na izbe dievča, asi Adama začnú počúvať?* Pery sa jej roztiahli v miernom úsmeve. Už sa netrápila pre to, že ju Adam nazval nakazenou. Koniec koncov ak by si niekto bol myslel, že je niečím infikovaná aspoň by mala pokoj od zvedavých očí. A to by bolo celkom aj plus, keď sa nato tak dívala. Ehm, kto tu hovoril o robení detí? pomyslela si s miernou červeňou na lícach, ale rozhodla sa to zamaskovať tichým chichotom.* Mám taký pocit, že Adamovi sa začnem vyhýbať a raňajky do postele ti nabudúce donesiem keď tu už nebude.* Čo mohlo vlastne znamenať na obed, ale tak počas dňa by si ich bol niekedy našiel.* Kedy ti vlastne začína vyučovanie? Aby som ťa nezdržiavala.* Posadila sa pripravená odísť ak jej povie, že už je čas. Spomínal síce, že vyučovanie sa začína neskôr, ale to myslel akože pre všetkých? Či len pre seba?*

Luka de Peligro




*Zdalo sa to až smiešne jednoduché. Možno ju chcel Remi touto úlohou za niečo potrestať alebo mal len zvrátený zmysel pre humor no len čo to dievča vošlo do hangáru vedela, že to budú dosiaľ najľahšie zarobené prachy. Nakoniec dva dni nebol dlhý čas no ako poznala svojho šéfa nakoniec sa to možno ešte natiahne a ona bude márniť svoje schopnosti pri akomsi hlúpom pestúnstve.
S neutrálnym výrazom na tvári sa vyšplhala po rebríku pristavenému k jednej zo stíhačiek a prepojila jej riadiaci systém na svoj sken.
„Koho iného by som tam poslal? Ty sa na to najlepšie hodíš. Vyznáš sa v stíhačkách rovnako dobre ako v lámaní väzov.“
S odstupom času uvažovala či tie slová od Remiho mali byť nejakým zvráteným komplimentom alebo ju potreboval len presvedčiť. Sken sa po prenesení dát automaticky aktivoval a na obdĺžnikovom monitore sa zjavili informácie o poslednom lete. Všetko, čo stroj počas letu zaznamenal sa ukázalo v grafickej tabuľke. Navonok si sústredene kontrolovala údaje, ale bola dosť blízko na to, aby počula o čom sa skupinka s Mey baví. Nič dôležité, ale to nakoniec aj mohla čakať. Toto nebola špionáž na úrovni no rozkazy boli rozkazy. Zostávala na svojom stanovisku a robila si svoju prácu. Vlastne dve práce no o tej druhej nikto nevedel a ani sa nikto nedozvie. Ale ak to takto pôjde ďalej zomrie od nudy. Bude si musieť nájsť nejaký zdroj dočasnej zábavy.*

Maels a Arutha

*Porozhliadol sa po okolí. Práve krátko pred ním tam prišla Mey aj ssssss.... Kalou? Nebol si istý či si dobre zapamätal meno. Pohľadom sledoval ich odchádzajúce postavy a pohľad presunul k Ailesovi a ten kočke po jeho boku. Nie, rozhodne nie kočka. Ak by ju mal pomenovať podľa slangového opisu ostatných chalanov na škole, tak by ju nazval stíhačkou. Ááááno a moc dobrou stíhačkou. S jemne pozdvihnutým obočím sa pozeral najprv z Ailesa na ňu a potom späť. Z dumania ho vytrhol tichý hlas Aruthu za jeho chrbtom.
"Kto je tá stíhačka?" Maels sa uškrnul.
"Netuším, ale viem o kom sa bude do večera poriadne rozprávať." A veruže mal pravdu.
"Idem skúsiť šťastie." Uškrnul sa, keď pohľadom fľochol po Artiem, ktorý prekvapene iba zízal ako Maels kráča za neznámou, ktorá sa presunula k jednej zo stihačiek. Ruky mal pokojne zastrčené v zadných vreckách a keď prechádzal okolo saladina, ticho sa mu pozdravil a niečo mu pošepkal. Arutha nemal tušenia čo, ale úprimne radšej to nechcel ani len vedieť. Potichu sa prikradol smerom k Mey, Kale a osadenstvu čo sa tam zbehlo a s výkrikom BU! na perách strhol Kalu do náruče a objal ju okolo pása.
"Máte pravdu, vyzerá ako DVE zebry." Uškrnul sa a potom pustil Kalu aby náááhodou nevyzeral trochu.. Šialene.

Maels zatiaľ čo prechádzal okolo saladina mu pošepol či si prečítal správy a zamieril priamo k žene, pričom kútikom oka strelil po Mey. Ako vždy sa okolo nej zhŕklo priveľa ľudí, aby s ňou mal chvíľku osamote.
"Vitajte." Prihovoril sa neznámej čiernovláske s chlapčenským úsmevom na perách a poriadne si prezrel čo robí. Alebo sa tvárila že robí. Nepýtal sa či je nová, lebo to bolo jasné. Nad slnko jasné, preto zvolil slová ktorými ju privítal. Aj keď bolo to skôr iba trápne oslovenie chlapa v oneskorenej puberte, ktorý po ráne pôsobil priveľmi rozkokošene a neohrabane. Spustil by na ňu príval slov a energie, ale najskôr zvolil pomalý začiatok, pre prípad, že slečna nedotknuteľná. Pohľad na chvíľu opäť presunul smerom k Mey a mierne sa na pätách zaknísal.*

((Ak som niečo dototo, tak kričte.))

Query Satho


*Nayaree ho svojím priznaním úprimne zaujala. Skutočne bola ženou s veľmi nezvyčajnými snami, ale tento fakt nepôsobil v jej neprospech, práve naopak. Občas netušil akej odpovede sa od nej dočká, a preto bola nečitateľnosť jeho výrazu vystavená veľkej skúške. Daira ovplyvnila jeho život natoľko, že sa vo všetkom usiloval zachovávať triezvy postoj no dva večery s Nayaree začali veci meniť. Cítil sa pri nej uvoľnene a jeho ostražitosť voči okoliu už nestála na prvom mieste. Čoraz viac začal na sebe pozorovať ako sa púta pohľadom na Nayarinu tvár. Jej mimika pri rozprávaní v ňom mimovoľne zobudila reflexy, ku ktorým sa dopracoval rokmi výcviku, a tak sa musel začať krotiť, aby nevyvolával dojem prílišnej sústredenosti. Nechcel, aby sa pri ňom cítila ako na výsluchu preto sa usmial čím zmiernil prenikavosť svojho pohľadu.* To, čo väčšina ľudí odsudzuje mňa paradoxne láka. Chcem vedieť o čom je všetok ten rozruch a keď to zistím potom sa rozhodnem či sa mi to páči alebo nie. Skúsenosť, ktorú nezažiješ nie je skúsenosť.* pokrčil ramenami a pretože sa k nim približoval čašník s objednaným jedlom iba sa odmlčal a sprisahanecky na Nayaree žmurkol. Na podnosoch sa mohlo skrývať naozaj čokoľvek a veľkolepý výraz na čašníkov tvári to potvrdzoval.
„Dobrú chuť.“ Zaprial im a oboma rukami synchrónne zodvihol vrchné pokrievky, spod ktorých sa vyvalili slabé kúdoly voňavej pary. To gesto v sebe mala takú teatrálnosť, že sa Query takmer nezdržal a zatlieskal čašníkovmu bravúrnemu antré. Žiadalo si to iróniu no tá chvíľa s jeho odchodom upadla do zabudnutia. Jedlo bolo na tanieroch harmonicky naaranžované takže farebne ladilo s prílohou, nijaké dve hlavy. Našťastie.* Ešte stále lietaš? Možno chyba nie je v tebe, ale v stroji, pretože moje auto je stále pokope. Tvoja povesť ničiteľky je určite prehnaná.* žmurkol na Nayaree a na vidličku si nabodol kúsok niečoho, čo vyzeralo ako cestoviny poliate ružovkastou omáčkou.*

Nayaree Rezisté

*Zatvári sa chápavo.* Presne tak. *Usmeje sa nad Queryho slovami. V skutočnosti sa musí zamyslieť, či ho správne pochopila. Možno si len vzala prisilného súpera na rozhovor. Zahliadla čašníka až keď bol celkom u nich a bolo dobre, že skôr nezačala rozprávať. Prikývla na jeho zdvorilostné slová, ktoré automaticky hovoril každému hosťovi. Chcela si zakryť oči, keď čašník zbavoval taniere tajomnosti. No vedela, že etiketa nič také nepovoluje. Kašlať na etiketu. Napriek tomu nechala oči otvorené. So záujmom sledovala nádherné skvosty vytvorené na tanieroch. Takmer ju mrzelo, že to musí zjesť. Tento pocit sa však so zaškvŕkaním v žalúdku vytratil. Vzala vidličku položenú vedľa taniera a s chutou pichla do neznámeho mäsa. Alebo aspoń v tejto podobe jej prišlo neznáme.* Nie. Mám to zakázané. Aj ich chápem. Mal si vidieť stroje, ktoré skončili mojím zavinením. Nikdy nezostalo nič k oprave. *Nevinne sa zahmýrila na stoličke.* Tvoje auto malo nehorázne šťastie. Možno, keby sme boli ja a tvoje auto pokope viac než jazda sem, už by si ho pochovával v tmavej priekope a ja by som bola rada, ak by si ma ešte niekedy pozdravil. Dokonca ani Gabe ma nechce pustiť do hangára. *Napichla na vidličku aj kúsok cestovín, pomedzi ktoré bolo mäso pohádzané. Pamätala si, ako sa chcela prednedávnom vplížiť do hangára pre malý let. Gabe ju stade musel vyniesť, ale aspoň to skúsila. Query skutočne nevedel, s akou ničiteĺkou sa zaplietol.* Len sa na mňa Ailesa nepýtaj. Rozplače sa.

/Dokelu ja sa musím smiať už na druhom tvojom príspevku Nayaree, aj Ashieta bola fantastická tie poznámky nemajú chybu /

Kala

*Keď Mey len niečo zamrmlala, Kala si spätne uvedomila, že spomínať Maelsa asi nebol dobrý nápad. Aspoň nie v prvých okamihoch ich zoznámenia. Nedalo sa povedať žeby čakala nejakú odozvu na svoje slová, aj tak jej do toho nič nebolo, ale tak rýpať, to ju vždy bavilo. I do takých neviniatok. No keď mlčala na túto tému ona, ani Kala viac nepovedala. Len ju nasledovala, zvedavá kam idú a koho hľadajú. No Mey presne vedela čo robí a keď vyslovila meno, ona sa zvedavo rozhliadla. Nevedela ale koho hľadať, takže jej oči skôr smerovali k iným veciam, než k nejakému či nejakej Walie. Prišlo jej to rovnako dievčenské ako i mužské meno. Oči jej náhle padli na čosi, čo vyzeralo ako zebra. Chcela k tomu niečo Mey i povedať, no v tom začula pozdrav. Pri slove lentilky jej myklo kútikmi, už len preto, že včera boli všetci farebný ako také lentilky. Možno i on stretol nejaké zafarbené bytosti z včerajšej oslavy. Prebehla po ňom pohľadom, nevyzeral staro ale bol poriadne mohutný. Nechcela by veru od neho dostať. Pri predstavení sa jej úsmev mierne rozšíril a potom natiahla ruku k tej jeho.* No...*Zdvihla pohľad k Zebre a všimla si Meyino krútenie hlavou. Ona vždy uprednostňovala úprimnosť, no dnes spraví výnimku a nebude mu kaziť radosť.* Nie, nevyzerá. *Odvetila napokon pevným hlasom, i keď to bola ukážková zebra. Pohľad sa jej presunul k Mey a keď sa Walie nedíval, uškrnula sa a žmurkla. Určite sa to aj jej podobalo na Zebru, inak by hlavou nekývala. Predpokladala, že teraz bude Walie spokojný, no keď ju niekto strhol dozadu s hlasným BU a ona sa v prvom okamihu kvalitne strhla, vedela že má chudák po radosti.* Si na neho zlý *Drgla ho lakťom opatrne do rebra, predsa len, ktovie či bol ešte dolámaný z tej noci. Ona teda ešte tak trochu bola. Očkom hodila po Aruthovi a nenápadne sa zaškerila.* Ale vyzerá to ako zebra *Zašepkala tak, aby to počul len on.*



Taliah Nura

*Nemyslel to síce tak doslova ako to pochopila, no u niektorých špeciálnych prípadov to realizoval často. A Adam bol týmto prípadom veľmi často. * Adam je prípad, ktorý sa ťažko vysvetľuje. Až ho spoznáš, pochopíš. A nebolo to myslená tak že ho nevnímam, ja ho vnímam, no nič si z jeho slov nerobím, prípadne málokedy. Často má poznámky, ktoré by sa mohli niekoho dotknúť, on si to moc neuvedomuje, ako môže ublížiť. Preto som si zvykol si to moc nepúšťať k srdcu a nenechať sa dostať do úzkych.* Prvé okamihy na izbe s ním boli i pre neho hrôza a des. Neraz musel premýšľať nad tým čo rozprával, čo rozprával vonku a trápil sa tým, čo si myslia ostatní. No toto už bolo preč, akosi sa od toho odosobnil.* Budem tie reči ignorovať a ich to nebude baviť, ak by aj niečo hovorili. Ak človek neprejaví záujem či ostych, nebaví ich to a má zase svätý pokoj. *Usmeje sa, jeho typické správanie. Nie je nič lepšie ako ľahostajnosť voči klebetám.* Ale je pravda, že niečo také si nenechá pre seba, no to asi ani Maels, keď ťa so mnou včera videl. Veď si počula, považoval ma za teplého, asi by som mal byť rád že si mi napravila povesť *Zachechtal sa, krútiac hlavou nad tým všetkým.* Po obede, takže ešte mám času dosť. Ty poznáš svoj rozvrh? *Nemal pocit, žeby nováčikovia začínali niekedy pred dvanástou, ale tak ktovie.* Ak chceš, môžeš sa ísť prezliecť alebo niečo a pôjdeme na raňajky, keď si mi ich do postele nedoniesla *Nevinne sa zachechce a potiahne prikrývku, nech lezie z postele.* Dosť bolo leňošenia slečinka!

Luka de Peligro




*Obrátila sa v ústrety chlapčenskému hlasu a zvedavo po jeho majiteľovi prešla pohľadom. Netrvalo to viac ako pár sekúnd a keď sa mu znovu pozrela do očí bola si načistom. Pekný mládenček, stál by za hriech a prišiel práve v okamihu ako rozmýšľala nad svojím rozptýlením. No nebolo jej štýlom byť hneď zo všetkých krajších mužov namäkko a už rozhodne by niečo také nedala najavo nech nemajú pocit, že nad ňou môžu tak ľahko zvíťaziť. Takéto mladé kúsky slúžili viac na jej pobavenie. Trošku sa s nimi pohrala kým ju to bavilo a potom selaví. Keď už ju Remi trestal nech si to aspoň urobí príjemnejšie.
Chytila sa rebríka po stranách, zišla o pár priečok nižšie a potom jednoducho zoskočila. Neušiel jej ten opatrný pohľad, ktorý mladík hodil ponad svoje plece a ani komu ho venoval. Meyina skupinka. Hmm, zaujímavé, zatiahla si v duchu sama pre seba a mala chuť na diabolský smiech. Takže je to buď Mey alebo tá neznáma žaba ku komu patrí. Asi jej nezostáva viac než z neho vytiahnuť viac informácií a možno sa konečne dozvie niečo zaujímavé. Na prvý deň by to bol veľký úspech. Usmiala. Ani príliš koketne ani chladne. Mala už takéto typy prečítané. Len to na ňu skúšal či sa chytí a potom sa ešte týždeň bude chváliť kamarátom pri pive.* Vďaka, milé od teba. Ty si ten študent, ktorý mi má pomôcť s prehliadkou?* prešla k zadnej časti stíhačky, aby sekenerom skontrolovala hydrauliku kolies a akoby nechtiac sa pritom sklonila tým „nesprávnym spôsobom. Prehliadka. Aké nevinné slovo a aký nový význam „nechtiac“ nabralo, keď ho trochu neupresnila. Odrazu zodvihla hlavu.* No keď si už tu mohol by si mi podať to náradie?* natiahla ruku ku kufríku, ktorý stál na podlahe hangáru len pár metrov od mladíkových nôh. Najradšej by ho hneď niekde pritlačila k múru a aj násilím z neho vypáčila všetko, čo vie. No musela krotiť svoju horkokrvnosť, pretože za ňu nebola platená.*

/Ďakujem. Nečakala som, že moje úprimné poznámky ťa rozosmejú. Ja som si Yoriho posledný príspevok minimálne 10x prečítala a stále mi bolo vtipne. /

Arutha

Nie som zlý, som iba úprimný.* Uškrnul sa a pri údere do rebier ho v páse takmer zlomilo.* Blázniš? Moja krehká konštrukcia vôbec nie je stavaná na takéto údery. Tak si ich prosím odpusti.* Po tej noci je taký zlámaný, že sa cítil akoby do neho hodina tvárnicu. Veď toto nie je normálne, takéto údery.* Po tej spoločne strávenej noci si ma zničila!* schválne dodal s úškrnom na perách tešiac sa na jej červeň. Nestíšil ani len hlas, aby ich Walie, či Mey nepočuli. Aj tak Walieho nikdy extra neriešil. Asi preto, že vždy odolával nutkaniu volať ho Willy. Podľa tej kosatky z pozemského filmu. Ešte aj taký nevinný pohľad mal Walie. A možno aj podľa nej dal čierno-bielu farbu.* Ale keď sa nato tak dívam, ani to tá zebra nemusí byť. Možno taká kosatka, presne ako tuto Willy.* No čo, nemohol si odpustiť. Willy, je Willy a na jeho závislosti od ľudí sa nič nezmení. Netušil ako sa toho chopia ostatní, ale pohľadom si premeral halu a s úsmevom si všimol Maelsa s tou ženskou. On jednoducho nikdy neotáľa. Zaujíma ma o čo mu zase ide. Mal som pocit, že s Mey to myslel vážne. Stalo sa niečo? Možno by som mal ju vyspovedať, predsa len Maels dnes čušal ako zarezaný, neviem čo si o tom myslieť... Naraz sa jeho myšlienkové pochody zastavili. Fuj! Veď ja začínam byť koketný ako ženská! Ako Maels!!! Pri tej myšlienke ho striaslo a on sa radšej vrátil pohľadom späť ku Kale.* Mrška, kde si nechala spolubývajúcu?

(( hííí do ritky. Mala som čakať na Mey? Mám menší zmätok ))

(hej, mala isť ona, ale nevadi, pôjde teraz a ja pôjdem potom )

(( kľudne to zmažem, nem problém ))

Maels

*Pomôcť s prehliadkou? S akou? Ailes mu nič nepovedal, ani len na tú správu, nič, nula bodov. Možno to večer prehnal s alkoholom a tak dnes bral hodinu len ako také flákanie sa. Preto Maels iba kývol plecami, akoby hovoril, že nedbá a nasledoval ju bokom. Obočie mu prekvapene vystrelilo do výšin, keď mu naskytla vážnu otázku: O akej prehliadke je teraz reč? tíško preglgol a nervózne sa poobzeral či si to niekto všimol. Však to muselo vyzerať veru všelijako len nie nevinne. A pritom on v tom aj BOL nevinne! Len no.. Ťažko by to veru vysvetlil. Ruky si dal poslušne za chrbát a pozrel sa iným smerom, aby jej pozadiu dal.. Priestor. Náradie? Preboha aké náradie? Šokovane sa poobzeral keď zbadal kufrík. Ticho si vydýchol a urobil krok k nemu a keď jej ho podal postavil sa tak, aby jeho postava bola situovaná skôr k jej ramenám a tvári.* Takže ste tu ako nový technik? Alebo ako saladinka, ktorá rada robí aj špinavú robotu?* Uškrnul sa a oprel sa o pracovný stolík za jeho chrbtom. Netušil kam by ju mal hneď zaradiť. Medzi saladinmi bolo mnoho .. ehm zvláštnych osobností, takže to že tu síce bola v montérkach a robila technickú prehliadku, to vôbec nemuselo znamenať, že nie je saladin. Aj tak sa hovorilo o niekom novom. Azda to mala byť ona?* Saladin Ailes sa veru nepochválil, že tu pribudne niekto ďalší.* Nebolo by zlé prepracovať sa k nejakej poistke, ale netušil ako. Potreboval viacej času, ktorého nebolo nadostač. Dnes a zajtra to mali byť skôr preteky o čas, nie púštne. Ale potreboval záruky, ktoré si musel vytvoriť. Aj keby mal pokračovať u nejakej neznámej ženskej čo mu hneď otrčila pozadie akoby bola diabol zvádzajúci na krivé chodníčky. Ale on nerád chodil krivo. Mal rád istoty.*

/ nič sa nebude mazať pojdem teraz /

(( Ok šéfe už som ticho ))

Ema

*Bez zbytočného prerušovania počúvala čo jej Taliah rozprával a iba prikyvovala, aj keď vlastne ani nevedela načo prikyvuje. Asi iba trochu chápala tomu čo jej hovoril. Jeho slová dávali zmysel, ale keď sa nato tak dívala, ona sa nedokáže odosobniť. Aj keď on sa bude tváriť ľahostajne, akože nič, ona sa pri akomkoľvek spomenutí noci začne červenať. Pozná sa.* V tom prípade ti asi všetko pokazím, lebo ja sa neviem nečervenať. Ti vravím, ak niekto spomenie nejakú zmienku o tomto, aj keď to bude blbosť, moje líca si budú robiť svoje.* Veľavýznamne pritom prikývla, akože to bola číra pravda a mierne pritom našpúlila sústrastne pery. Jej výraz však nabral na hrôze, keď spomenul ešte aj Maelsa.* Preboha.* zašepkala a pritisla si dlaň na pery, aby zakryla otvorené ústa.* Skôr by som povedala, že som ti narušila reputáciu samotára. Teraz ti nikto nedá pokoj. Prepááč!* Tvárila sa tak vážne ako vážne to aj myslela. Ak si človek zakladá na tom, aby si držal ľudí od seba, určite mu nič takéto neprospeje. Zničila mu vlastne povesť. Vôbec mu nepomohla.* No, mala by som začať tiež niekedy poobede. Rozvrh mám v izbe.* Nepamätala si presne čo ju prvé čaká, ale vedela, že má čas. A to bolo najdôležitejšie.* Dobrý nápad, môj krokodíl ma už ide celú spapať.* Nervózne sa zasmiala a chytila sa za bruško. S výskotom vybehla z postele, keď Taliah z nej stiahol prikrývku a schmatla veci na zemi a pritiahla si ich k hrudi. No potom si uvedomila jednu vážnu vec. Nahodila vážny výraz a lá špión a kútikom oka kukla na Taliaha.* Ako moc si mal rád toto tričko?* Áno, vážne použila minulý rod, lebo nejak nemala v pláne mu ho vrátiť, ale pre istotu že by chcel blázniť sa postavila smerom k dverám, aby mohla veľmi rýchlo utekať s výkrikom, že ho nedá.*