ASALA- časť Mare Imbrium

Gabriel

*Vyplavil sa tesne pri nej, takže konečne sa jej mohol dotknúť a položil jej ruku na rameno a pohladil ju po kľúčnej kosti.* Nikto však nepovedal, že by si nahá nemohla byť.* Stále sa s ňou rozprával tým hlbokým hlasom, ktorým iba málokedy balil ženy, zväčša sa ani snažiť nemusel, čo bola nuda, ale keď už musel, tak určite nie tou hlúpou intonáciou, ktorú používal teraz a len tak mu mykalo kútikmi pier. Koketne prechádzal Vanille po kľúčnej kosti a naozaj vyzeral akoby nad niečím tuho uvažoval. Iba jeho kútiky sa stále viac a viac dvíhali v úsmeve.* Myslím, že keby som moc moc chcel, tak by sa Yunna bola so mnou podelila. Áno, tým som si istý.* A stále neverím tej báchorke o láske, domyslel si, no nič o tom nedal znať na tvári.* Ty by si sa so mnou nepodelila o svojho bračeka? Alebo o svojho mužíčka keby som chcel? Ooo, ty si isto poriadne sebecká v tomto, čo? No, že ma to neprekvapuje. Vy Iridiáni ste zaťatí a tvrdohlaví ľudia, aspoň čo viem. Že ti nie je hanba!

Vanille

*Vynoril sa blízko nej a ako inak, ihneď sa jej dotkol. Túto skutočnosť sa rozhodla ignorovať, len hýbala nohami aby sa nepritopila a oblečenie nechala tak ako bolo. S tým, že mienila plávať oblečená to myslela vážne, takže nechcela dávať nijaké poznámky, ktoré by v ňom vyvolali opačný dojem. Úplne stačilo že pracku stále nezložil, ale naopak, špacíroval sa po jej kľúčnej kosti hore dolu a ešte aj hlások pozmenil. Keby svojho „malého“ bračeka tak Yunna videla.* No neviem či by sa s tebou podelila. *Uškrnula sa a po jeho slovách, ktoré prišli ohľadom jej chlapa sa strašne začala smiať. Nebol to síce veselý smiech, no pobavený poriadne.* To áno, som zaťatá aj tvrdohlavá, no ak ti ide len o môjho chlapa, nech sa páči, Leo ti je k dispozícií. Mám ti dať aj požehnanie? *Zazubila sa a trochu odplávala, nebavilo ju kopkať na jednom miesto, jednoducho sa chcela hýbať a preto sa dala do plávania, aj keď iba tak okolo, aby ho počula keby niečo hovoril.* Určite sa tvojmu záujmu poteší. *No to bola zvedavá, čo povie teraz. Sám si o to koledoval keď rýpal.* Len dúfam že potom tvoji bratia nebudú žiarliť. *Doplnila so smiechom.*

Yunna

*Nemohla tomu uveriť ako s ňou flirtoval! A ona s ním rovnako. Možno to bolo tým, že počas tej hrôzy v jaskyniach nemala čas myslieť nato čo sa udialo a čo to značilo. A jednoducho teraz s ním blbla, ale nevadilo jej to. Určite to bolo aj tým slnkom a tým, že konečne bola a nemusela sa báť, že by sa na ňu vrhol Uretan.* Ty jeden darebák!* Neveriacky zagúľala očami nad jeho rečami a rýchlo sa poobzerala, či ich niekto nepozoroval, nebodaj nepočúval. A tá jeho ručička na jej stehne! Musela si poriadne zahryznúť do jazyka, aby nevydala zo seba ani hláska.* To vieš, povedzme si pravdu. Keď tu nie je nikto iný, tak mi postačíš aj ty.* Uškrnula sa a prešla mu koketne ukazováčikom po krku, cez hruď a skončila na páse. Bolo príjemné cítiť jeho ruku na svojom tele. Kupodivu sa nezľakla.* Že je to škoda? A prečo? Nebodaj by si rád trochu precvičil to tvoje nič?* Uškrnula sa a na okamih mu pritlačila tvár na pokožku krku.* Nikdy nevieš čo si môj otec vymyslí, takže by som nato až tak nespoliehala. Predpokladám, že si bude vážne myslieť, že si ma k svadbe donútil.* Naraz jej v tvári zasvietil diabolský úsmev.* Ideme nato?

Blake


*To áno. Rád by si „precvičoval“ to svoje nič, no nemal pocit, žeby v blízkej dobe mal tú možnosť. Aspoň nie vo dvojici. No ale možno sa mýlil, aj teraz ako provokovala, možno tunajšie prostredie mohlo prospieť aj jeho nič a jej pokoju po tom čo sa stalo. No to netušil, pretože na jej mieste nebol a nevedel si to predstaviť.* Nooo...pravidelné trénovanie je veľmi dôležitá vec, to by si mala vedieť. *Zatiahol nevinne a posunul ruku trošku vyššie.* Vaše tunajšie oblečenie je veľmi fajn...veľmi praktické dalo by sa povedať...*Zasmial sa, no nevošiel rukou tak vysoko, aby ocenil práve túto časť krátkej sukničky. Len ho to tak napadlo a po jej otázke ho to napadlo ešte viac, aj keď sa pýtala ako dobre vedel na čosi iné.* No poďme nato! *Odvetil so smiechom, aj keď sa nepohol, veď ona sedela na ňom, takže prvý krok bol na nej. Len či sa jej chcelo keď jeho ručička šmátralka mohla trošku...hm...potešiť.*

Gabriel

*Smial sa až do okamihu kedy začul, že Leo má by jej chlapom. Až mu zle prišlo. Ostal na mieste stáť a len za ňou civel ako plávala preč od neho.* To mi chceš vážne nahovoriť, že Leo je tvoj muž? Alebo snúbenec, alebo čokoľvek iné? Jednoducho, že si jeho?* No to si isto robila z neho srandu. S otvorenými ústami za ňou civel a díval sa ako plávala od neho preč. Nie, toto musel byť len žart. Taká hlúposť akože bola práve Leova? No to jednoducho MUSEL byť výmysel. Však tí dvaja k sebe ani trochu nepáchli, aj keď ešte pri jaskyniach si jasne všimol, že Leo o ňu mal strach a staral sa o ňu.* Ach, tuším sa budem musieť uspokojiť len s mojimi bratmi. Urobíme si poriadny skupinový sex čisto len v chlapskej zostave a bude nám skvele. Nikomu nebude lepšie než nám, ešte aby si mi nezávidela. A ak bude Leo chcieť, prípadne aj tvoj brat, tak sa budú môcť k nám pripojiť.* Konečne sa spamätal a začal aj on plávať. Ibaže nie jej smerom. Gabriel si to mieril pod vodopád. Doviedol ju sem hlavne kvôli padajúcim kvapkám vody, takže určite jej odporúčal využiť aj vodopády.*



Yunna

*Jej obočie vystrelilo do výšky a neubránila sa pobavenému výrazu v tvári.* Áno? Trénovanie je veľmi dôležité? A ešte k tomu aj pravidelné?* Naklonila sa mu k uchu a ako pocítila jeho ruku vyššie, iba sa viac uškrnula.* Takže mi chceš povedať, že vďaka pravidelnému tréningu by si bol ešte lepší, než posledne?* Šepla, pričom jej hlas sa jemne zachvel a pri tej myšlienke jej očká len tak zasvietili. Asi mala nejakú čudesnú náladu, možno sa niečím priotrávila, ale ona sa vážne nezľakla jeho dotykov, dokonca do neho ešte viac zabŕdala, akoby skúšala kde mal hranicu. A moc dobre si uvedomovala, že by sa mali pobrať za otcom, nechcelo sa jej. Dokonca to ani nesúrilo, takže sa jednoznačne ešte neplánovala z neho postaviť. Len sa na ňom nezbedne pohniezdila a rukou, ktorú mu položila na líce mu jemne zatlačila na tvár, aby sa pozrel na ňu. A možno bolo dobré, že sa takto správali. Necro ich mohol sledovať a keď jej pohľad zamieril k jeho oknu, dokonca by bola odprisahala, že tam naozaj zazrela tieň postavy. No mohlo sa jej to zdať.* Áno? Naše sukne sú praktické? A načo? Nato, aby som sa mohla pekne odhaliť Gabrielovým bojovníkom?* Videl ich, určite na nich mal nejaký názor.* Jeden z nich bol do mňa zaľúbený.* A možno ešte je, no to si radšej nechala pre seba. Mierne k nemu natiahla svoj krk a pery pritlačila na tie jeho. Nie však pevne a s vášňou ako tomu bolo kedysi. Len nežne a opatrne. Na krátky okamih mu dokonca vkĺzla jazykom do úst, no potom sa od neho odtiahla a pohladila ho po líci.*

Vanille

*Keby sa bol videl, asi by mu aj cvrklo od smiechu. Aj keď jej by to až také smiešne byť nemalo, keď bolo také očividné, ako to medzi nimi vyzeralo. Keby všetko bolo ako malo, pravdepodobne by sa teraz kúpala s ním alebo aj s ním, a nie takto sama, nestarajú sa čo Leo robil.* Je to môj snúbenec a spojenie že som jeho sa mi nepáči len tak mimochodom. Nie som nikoho len seba. *Pomaly začala plávať tiež k vodopádom, pretože tie ju lákali ako vošla do vody, len tam sa ťažšie rozprávalo a hrozilo, že jej ten kus látky hore zmetie. No akosi jej to aj jedno ostalo, voda bola voda a bola prednejšia než čokoľvek iné čo v tej chvíli mohla vybrať.* To áno, určite si to spolu dokonale užijete, predsa len sa už poznáte, dobre si rozumiete...a neboj sa, spravím vám reklamu aj u brata aj u Lea, nech máte niečo nové vo vašej skupinke. *Zaškerila sa a doplávala pod vodopád, zavrela oči a zdvihla hlavu smerom dohora, aby si ten prúd vody užila a poriadne precítila.*



Blake


*Rýchlo pritakal na súhlas.* Veru, pravidelnosť je tiež veľmi dôležitá aby všetko bolo tak ako má. *Odvetil a na jej otázku či by to bolo potom ešte lepšie sa len záhadne pousmial.* No to už budeš musieť zistiť sama, nemôžem ti predsa všetko prezradiť, to by nebolo ono a nemala by si sa načo tešiť. *Žmurkol a pocítil, ako sa zase mrvila v tej svojej mikro sukni či rovno opasku na jeho lone. Sťažka si vzdychol a uvažoval, žeby ju mal tiež trošku potrápiť, aj keď si vôbec nebol teraz nejako istý efektom. Rozhodol sa to ešte chvíľu nechať tak, ruku nechal na stehne naďalej a po jej slovách o bojovníkoch a o tom že jeden bol zaľúbený sa na chvíľu zamyslel. Blake nebol žiarlivý a k tomu, keby s ním chcela niečo niekedy mať, už dávno by mala.* Takže jeden bol zaľúbený? Aj ti nakúkal pod tú sukňu? *Uškrnul sa a potom ešte dodal.* A tvoj braček to vedel, že jeden z jeho bojovníkov mu ide po sestričke? *Nevedel aký vzťah spolu mali, Blake sa napríklad o svoju sestru nestaral a preto by ho to nejako zvlášť nerozhodilo. Jeho ale rozhodil jej náhly útok pier, keď ho začala bozkávať. Nenáhlil sa, prispôsobil sa jej nežnosti, no dlho si ju neužil. Dovolila mu ochutnať opäť jej pery a zase bola preč. No vzdať to tak rýchlo?* Ale čo sa týka tej sukne...predstav si ten adrenalín a vzrušenie...ako ľahko sa dá užiť si trochu milovania bez toho, aby si to niekto všimol...*Žmurkol, niežeby ju nato išiel navádzať, to nie, zase takto verejne by si to niekto určite všimol a aj tak nemal pocit, žeby toho bola schopná. No ako jej to zašepkal, naklonil sa a pobozkal ju tentoraz on, rovnako nežne, jazykom otvárajúc jej pery. Chcel ju len trošku podstrčiť, kým boli tu na bezpečnej pôde kde mala len tie príjemnejšie spomienky, aby vedela že jeho sa báť nemusela. Na okamih posunul aj ruku vyššie, pod sukňu, prstom sa jemne a hlavne rýchlo obtrel tam kde by sa rád dostalo to jeho nič, no ihneď ruku zase spod sukne potiahol preč.*

Gabriel

*Tak toto bola novinka. Vážne, túto skutočnosť by vôbec nebol čakal, ale podľa jej slov sa ani nemal čomu čudovať, takže to bral celkom s rezervou.* Leo a tvoj snúbenec. No tak toto by som vážne nečakal. Teraz neviem koho viacej ľutovať. Či Lea, alebo teba, Vanille.* Uškrnul sa lišiacky, pričom mu nedalo zasmiať sa na nej.* Vyzeráte spolu ako ľudia zamilovaní až po uši, že som si to ja nevšimol!* Neveriacky pokrútil hlavou a skôr než vošiel pod vodopád ešte dodal: *Vidím to tak, že medzi nami nič nebude, potvorka. Koľká škoda, nevieš o čo si prišla!* A so smiechom sa pustil pod studenú vodu. Našťastie hladina vody bola po jeho pás, takže čo malo ostať ukryté, ukrytým aj ostalo. Vlasy mu padli do tváre, dlhá šnúrka, ktorou ich mal doteraz zviazané, mu cez rameno padla priamo do prstov a on ju zachytil skôr než by ju mohol prúd vody odniesť preč. Cítil ako sa mu voda dostávala všade, ako sa mu vlasy lepili na zátylok.* Neviem sa dočkať ako sa naša skupinka rozrastie. Možno by si sa rada k nám pridala.* Musel kričať aby sa sám počul a pomaly prešiel k Vanille, aby nemusel ziapať ako šialený.* Alebo ty sa len radšej pozeráš?* Neubránil sa opätovnému rýpnutiu do nej a dal jej slabú frčku do nosa. Yunna to strašne neznášala a on jej tým vždy robil iba nervy.*

Yunna

*Tie jeho paprčky boli teda poriadne neposlušné. Nestíhala si všímať čo to všetko s ňou robilo a čo všetko si jej manžel k nej dovolil priamo na verejnosti. Mala sto chutí mu povedať, aby sa hanbil, ale vôbec by to nemalo nejaký zmysel, lebo by sa len smiala. I tak jej jednostaj mykalo kútikmi pier.* Nebodaj zase čakáš, kedy sa po tebe sama vrhnem! Blake, takto veru naše manželstvo nebude dobre fungovať!* Snažila sa povedať to maximálne vážnym hlasom, aj keď sa začala chichúňať skôr než vetu dokončila. Bolo jej dobre takto. Zabúdala na všetko zlo, ktoré sa im stalo. Samozrejme, bolo jej ľúto, čo všetko sa stalo a ako to skončilo, ale nemohla stále plakať a trápiť sa. Navyše nerobila nič zlé, ak si na chvíľu uchmatla trochu z pokoja a dobrej nálady, ktorá sa jej ponúkala.* By si chcel vedieť, či sa mi pozeral pod sukňu? A čo ak by som ti povedala, že áno?* Samozrejme, že nie, ale prečo by si ho trochu ešte nedoberala? Nemala pocit, že on by raz mohol žiarliť, aj keď asi by si to rada pozrela.* A je to predsa samozrejmé, že Gabriel nič nevedel! Však by ho bol chudáčika roztrhal v zuboch, keby sa dozvedel, že ma ľúbi.* Netušila ako to s ním bolo teraz a či sa jeho city zmenili, no už to bolo i tak jedno. Ona bola vydatá žena a síce predtým jeho city neopätovala, teraz by tomu inak nebolo, no len dúfala, že mal aspoň trochu rozumu, aby nebažil po vydatej žene. Očká Yunne, len zaihrali, keď ho počúvala o tom ako by sa dala sukňa využiť a neubránila sa vzrušeniu, ktoré ju popadlo.* Možno mi to stihneš ukázať kým tu ešte budeme.* Zvodne na neho zaklipkala mihalnicami. Netušila ako moc by sa nechala zlákať na také šialenstvo, no nechcela mu odopierať niečo, načo ako jej manžel mal právo. Možno by nebol zlý nápad zájsť za šamankou, aby jej pomohla zabudnúť, alebo prekonať strach, ktorý mala. Teraz síce blbla a rýpala, ale to bolo všetko preto, že vedela o tom, že Blake by sa jej tu nedotkol. Nie tak moc, aby sa musela báť. So zatvorenými očami ho bozkávala až do okamihu kedy jeho ruka na okamih spočinula tam kde asi na takomto verejnom mieste nemala, vtedy oči otvorila dokorán, aj keď sa neodtiahla a nevoľky mu vzdychla do úst.* Myslím, že toto nie je správne miesto na takéto hrátky.* Cítila ako jej líca zružoveli a podvedome sa rýchlo poobzerala, len dúfala, že Bezmenný toto nevidel. A vlastne hocikto iný. No perami sa rýchlo vrátila k nemu a nežne si vyžiadala ďalší bozk.*

Vanille

*No čo už na to mala povedať, keď hovoril len to, čo bola naozaj pravda. Nevyzerali ako dvaja zamilovaní ľudia a bolo len dobre, že neboli doma. Tu keď si to aj niekto všimne, nič sa nestane. No doma by vznikali reči o tom, prečo sa potom berú, kto koho donútil a podobné hlúposti, ktorým sa chcela vyhnúť. Na svadbe si to v tom nadšení nikto nevšimol, Leo to zaklincoval bozkom takže to už boli úplne hotoví a teraz boli spolu preč, takže doma určite mali len tú najlepšiu povesť.* To vieš, chceli sme byť v prejavoch lásky originálny. *Zakričala aby prehlušila zvuk, aj keď on sa potom priblížil a ona nemusela tak moc kričať.* Nemusíš sa tým trápiť, svoje miesto rada prenechám tvojim Bratom, určite budú len radi keď im budeš venovať viac pozornosti. *Joj ako sa tešila z toho vodopádu, až to pekné nebolo. Dokonca ani tá frčka jej nevadila, aj keď, nebola by to ona keby sa nerozhodla nejako mu to vrátiť. Skôr než sa však do niečoho pustila mu odpovedala.* To áno, určite by z toho bol pekný večerný program na sledovanie. *Pritakala a skôr než by si uvedomil čo vystrájala spravila pohyb k nemu, rukou mu zatlačiac o bradu a nohou poza jeho aby sa potkol. No čo, chcela ho trošku potopiť.*




Blake

*Začal sa pochechtávať, keď spomenula to vrhnutie. Samozrejme že niečo také nečakal, no to bolo vedľajšie, hlavne keď sa mu s tým vynorilo krásne slovné spojenie.* Nie, ja len čakám na tvoj výkrik – Poďme nato! Potom sa môžem už vrhnúť i ja na teba, to máš jedno. *Nevinne sa zaškeril, to zase bola krásna debata. Na tú sukňu nevedel čo jej povedať, ak sa aj díval, nijako zvlášť by sa zase nečudoval. Ktorý chlap by sa nepozrel na ženský zadok ak by sa žena zohla a on by mal možnosť? Samotné nakúkanie to zase nie, také veci robil keď bol malý a bol zvedavý, čo sa tam skrýva.* Hmmm...tak asi nič, len toľko, že je to predsa len chlap. *Odvetil a vyplazil jej jazyk, aj keď ďalšie slová ho doviedli k vážnemu zamysleniu.* Hm...a aj mňa bude chcieť teda roztrhnúť v zuboch? *Predsa len, on nie že videl čo má pod sukňou ale sa jej tam dotýkal a miloval sa s ňou. Bol celkom zvedavý ako prebehne jeho prvé stretnutie s jej bratom takto tu, u nich. Nehovoriac o tých jeho mužoch. Zjavne sa mal načo tešiť.* Možno možno... *Pritakal a všimol si jej ružovkasté líca, čo ho donútilo uškrnúť sa a zašepkať jej do ucha.* Prezrádza ťa akurát to obzeranie, z diaľky nikto nevidí kde presne som tú ruku mal, tak sa neboj. *Zase nebol taký blázon aby riskoval, že sa z kadesi naozaj vyrúti jej brat či otec a dostane do držky, čo to robia na verejnosti.*

Gabriel

*Ako na neho zatlačila, okamžite stratil rovnováhu a jeho telo padalo na chrbát do vody. Ibaže to si myslela, že ju nestiahne so sebou? Rukami zahrabkal do vzduchu až sa mu podarilo zachytiť jej zápästie a ako padal, ťahal ju so sebou. Na chrbte pocítil zaštípanie ako padol do vody a na okamih sa potopil pod hladinu. S prskaním a smejúc sa vynoril znova nad hladinu a hravo na ňu pozrel.* Ty si teda diablica! Takto sa vrhať na nahého muža. Keď niečo chceš, tak mi to povedz, ja sa rád nechám podvoliť.* Tentoraz bol pripravený ju trochu potrápiť. Vzal ju do náruče, pevne jej ovinul ramená okolo jej, tak aby sa mu rukami nemohla vzpierať a pritlačil si ju na hruď. Oči mu potemneli, keď sklonil tvár k jej uchu a hlbokým hlasom zašepkal* A možno predsa len by bolo najlepšie zabudnúť na bratov a trochu sa spolu pohrať.* Vrásky okolo očí sa mu smiali, ale tvár a hlas mal prísny a hlboký. Perami jemne prešiel po jej uchu. Kvapôčky vody na jej tvári jej dodávali krásu a nežnosť. Bola ako ľalia, ktorú pokropil dážď. So záujmom v očiach sa na ňu zadíval. Teraz aj smiech zmizol a naraz ostal vážny. Na chvíľu sa ocitli mimo vodopád, niekoľko kvapiek ostalo na mieste tak ako spočinuli na jej pokožke a pár ich skĺzlo dolu. Rukami mal položené na jej chrbte, dlaňami jej spočíval medzi lopatkami a naďalej ju pevne držal tak aby sa mu nepohla.* Nádherná.* šepol, pod prstami cítil látku, ktorú mala zaviazanú cez prsia, no nijako sa nepokúsil dať jej to dolu. Urobil jeden krok a urobil druhý. Pohyboval sa pomaly a opatrne. Už iba jeden krok, prudko ju strhol a so smiechom ju strčil pod vodopád.* Tak čo? Budeš mi robiť zle?

Yunna

*Neverila čo jej povedal.* A však pred chvíľou som to povedala! Však som sa ťa pýtala či ideme nato!* Áno, povedala to v inej súvislosti, ale i tak to povedala. A pritom jej tvrdil, že stačí iba povedať „Poďme nato!“ To bola hlúposť. On isto chcel, aby sa na neho vrhla ako prvá. Isto iste. Drzý jeden chlap! Vtisla mu bozk na pery.* A čo ak by som ti povedala, že on sa len nepozeral?* Zahryzla si do spodnej pery aby sa nezačala smiať. Aj to bola kravina, no stále mala potrebu do neho vyrývať.* Nebodaj sa bojíš Gabriela?* Neubránila sa smiechu.* No, vážne, na tvojom mieste by som sa mu vyhýbala poriadne veľkým oblúkom. Určite bude zúriť pri predstave, že jeho sestričky sa dotkli tvoje ruky.* A nielen ruky, ale aj pery, domyslela si skôr než by to vyslovila nahlas. Chytala sa jej akási nezvyčajná horúčosť keď myslela nato čo sa medzi udialo. Často o tom snívala, škoda len že to boli sny miesené so spomienkami. Natiahla sa k nemu, znova ho pobozkala. Stále sa červenala, bolo jej to jedno.* I* bozk* tak* bozk* by* bozk* si* bozk* to* dva bozky* mohli* tri bozky* všimnúť* štyri bozky. Odtiahla sa od neho, aby mu pozrela do očí. Nič však napokon nepovedala a znova sa len k nemu privinula a pobozkala ho. Bol najvyšší čas ísť, no stále sedela.* Pripravený?* A znova bozk.*

Vanille

*Neprekvapilo ju, že ju chytil a ťahal k sebe, aby sa jej pomstil. No ona bola vo vode ako doma, takže jej to vonkoncom ale vonkoncom nevadilo. Nespokojná mohla zostať až vtedy, keď ju zdvihol na ruky a ona zostala mimo vody, čo už taká spokojná nebola.* Vrhať a sácať je rozdiel. *Vycerila rovné zúbky, nič si z jeho slov nerobiac. Ako ju držal, nijako sa nebránila, nevidela dôvod prečo plytvať energiou. No i ten stav prišiel, keď sa perami začal prechádzať po jej uchu. Mohla sa ale vzpierať koľko chcela, jej sila nestačila na jeho pevné vzovretie. Možno sa mala začať metať trošku skôr a sťažiť mu to, nie teraz. No napokon jej ucho nechal, pretože sa na ňu zadíval, až sa cítila skutočne nahá aj napriek tej látke. V tej chvíli nevedela čo si počať, hýbať sa nemohla, nevedela kam sa pozrieť a celkovo sa cítila zvláštne. Nedalo sa to zaradiť k úplne nepríjemnému pocitu, no k pocitom ktoré by vyhľadávala tiež nie. Po jeho slovách netušila čo mu povedať, už len preto, že keď nežartoval, ťažko vedela čo povedať. Bola pohotová keď išlo o papuľovanie, rýpanie či reagovania podobného druhu, no v takýchto chvíľach bola dosť stratená. Preto to radšej prešla bez poznámky a našťastie ju ani nebolo treba, pretože sa začal vo vode pohybovať a ona ani nevedela ako, ocitla sa pod vodou, kde sa len začala smiať.* Ak toto má byť týranie, musím povedať že je veľmi príjemné. *Trošku vody jej vbehlo do úst, no nedbala, oči zavrela týmto „mučením“ sa vôbec netrápila. Alebo aspoň do chvíle, čo sa tá nie moc silno zviazaná látka skutočne neroztrhla.*





Blake

*Pekne to veru chcela prekrútiť, no on sa samozrejme nemohol dať.* No áno povedala a ja som sa aj začal snažiť, no ty si sa mi posťažovala že toto nie je vhodné miesto, tak čo už mám s tebou robiť? *Škeril sa a krútil hlavou. On by nemal problém ísť nato, no zase tlačiť na ňu nechcel a ani nemienil. Mimo toho nad tým už uvažoval, že to bude musieť ísť pomaly, pripomenúť jej tie pekné stránky milovania aj bez samotného milovania. No nato naozaj neboli práve na vhodnom mieste, aj keď situácia nebola vôbec zlá. Keby mali trochu viac súkromia, možno by jej čosi pripomenul.* Okrem toho vieš, že keby nás tvoj otec takto vidí tak by aspoň nemal pochybnosti o tom, že som ťa nedonútil zobrať si ma? Nevyzeráš že sa ti na mne zle sedká. *A nielen sedká, bozkávať ju bavilo tiež.* Keby len ruky však? *Doplnil jej poznámku o rukách. Veru, jeho pery sa jej dotkli tiež tam kde ruky. Krátke bozky ho viac navnadili než uspokojili, no po jej otázke si len sťažka vzdychol. Akoby mohol byť nepripravený.* Ja vždy a všade. *Odvetil náročky dvojzmyselne a zdvihol sa spolu s ňou, pridržujúc ju, aby v prekvapení náhodou nespadla.*

Gabriel

*Bola mu vydaná na pospas celá aká bola a on si to užíval. A očividne i ona, lebo sa smiala a ešte sa aj priznala, že to bolo príjemné týranie.* Keby som ťa mal týrať utiekla by si odtiaľto a ani by si sa neobzrela.* Uškrnul sa. Týrať sa dalo nesmierne veľkým množstvom spôsobov. A on o nich vedel, určite i ona. Ako ju držal, nevšímal si nič, len vodu ako po nej stekala a on ju zatiaľ držal vo svojej náruči. Celkom podarený pohľad. Hlavne v okamihu ako sa jej látka roztrhla a jej prsia boli v okamihu odhalené. Len mu padla sánka a nemohol od nej odtrhnúť pohľad. Akože on už videl ženské telo, samozrejme ani nejaký začiatočník nebol, dievčatá z osady sa trhali aby sa ocitli v jeho posteli, aj keď to bolo hlavne pre jeho postavenie, ale skutočnosť, že teraz mal šancu vidieť Iridiánsku princeznú celkom (takmer) nahú, mu zobrala dych a aj rozum.* Citróny!* Vyrazil zo seba šokovane. Ani nevedel prečo to povedal, jej prsia ani trochu citróny nepripomínali, no jednoducho on to povedal a už to vziať späť nemohol. Naraz akoby jej pokožka pálila ako horúce železo ju od seba odhodil do vody a pritlačil si dlane na oči. Správal sa ako malé dieťa. Obrátil sa jej chrbtom.* Panebože, ja teraz budem mať len sny o tebe!* Hovoril zmučene cez prsty. Tak toto mu nebolo treba. Najradšej by sa na ňu vrhol. A to mu napovedalo, že.... Cez prsty pozrel do vody.* O joj!!* Pritlačil si ruky do rozkroku práve na to, čo sa vďaka jeho bujnej predstavivosti preberalo k životu. Hanba.*

Vanille

*No mala pocit že utekanie bolo na programe bez obzerania aj tak, keď si uvedomila že tá látka išla kamsi fuč. Vlastne by si to ani neuvedomila, keby nato on tak krásne okato a veľavravne nereagoval. Sánka dole, oči zabodnuté na jej prsia až na okamih zapochybovala o tom, či vôbec naozaj videl nahú ženu. Keď si spomenula na Lea, ten na ňu takto nepozeral, vlastne on sa na ňu pozeral len keď musel. Viditeľne bola táto časť mužského zmýšľania a všetkého mimo jej možnosť chápania. Zato jej ale rýchlo došlo že sa musela dostať z jeho zovretia, pretože pod jeho pohľadom a po tom výkriku sa skutočne začala červenať. Našťastie si tie horúce líca ani nestihla užiť a prišlo ochladenie, keď ju pustil do vody až si logla vody. Prudko sa vynorila prskajúc vodu a ruky si skrížila na tele.* No nechcem radšej vedieť akoby si nazval ostatok, keby mi aj nohavičky spadli. *Odvetila, snažiac sa nadobudnúť pokoj a obrátiť to nejako na žart. Akurát s tými červenkavými lícami to moc nešlo a cítila sa dosť trápne. Bola rada že sa otočil chrbtom aj keď tie jeho ruky pod vodou niekde na...rýchlo zase radšej hlavu zdvihla kdesi hore, cítiac, že sa cíti ešte červenšie a zahanbenejšie. Ach, kam sa to dostali. Asi začne pred ním chodiť po kanáloch, aj keď, to možno aj on pred ňou ako sa tak díva na jeho otočený chrbát.* Som ti hovorila že na niektoré veci si primladý. *Snažila sa to nejako zakecať, aj keď, dalo sa to vôbec? Nebolo ťažké domyslieť si kde mal paprčky .*

Yunna, Necro

*No áno, moc dobre sa jej sedelo. Až do okamihu, kedy sa s ňou postavil. Nesúhlasne zamrnčala. Nechcelo sa jej ísť, no museli, koľká škoda. Netušila či aj večer, keď si bude k nemu líhať, či sa bude takto správať, alebo sa zase stiahne na svoj krajíček.* Som rada s tebou.* Povedala vážnym hlasom a chytila ho za ruku. Viedla chodbami a uličkami, ktoré viedli k jej otcovi. Isto ich špehoval, zvedavec jeden a teraz ich i tak preskúša. Pred dverami k nemu sa zastavila. Vydýchla. Čakala ich skúška. Možno ťažká, možno ľahká. Obrátila sa k Blakeovi.* Bude to dobré.* Chcela uistiť jeho, či seba? Možno viac seba, on i tak nikdy nepôsobil ako trémista. Ona zväčša tiež nie, ale teraz od jej otca záviselo naozaj veľa. Postavila sa na špičky, dala rýchlu pusu Blakeovi a vošla dnu. Otec stál pri okne a zamyslene sa díval von.
„Ahoj otec.“ Hlesla potichu. No Necro si dával načas kým sa obrátil. Chvíľu tam stál akoby ich ani nebol zaregistroval. No po chvíli sa k nim obrátil Tvár mal nepreniknuteľnú a pokojnú. Ako vytesanú z kameňa. Obom kývol k stoličkám, ktoré boli prichystané oproti jeho kreslu a sám sa usadil pred nich. Skúmavým pohľadom ich oboch pozoroval a Yunna by strašne rada vedela čo si myslel.
„Keď som sa veľakrát pristihol pri myšlienkach o budúcnosti mojej dcéry, vždy som si hovoril, že jej vyberiem dobrého muža.“ Hovoril potichu a pomaly. Akoby jeho myšlienky boli v ďalekej minulosti. „Keď aj nie, vravel som si, že ona si dobre vyberie. Vždy sa vedela správať. Vedela dobre pohotovo reagovať a aj keď väčšinu času trávila v spoločnosti Bratov, čo ma neraz hnevalo, vedel som, že raz budem na ňu pyšný.“
Yunna cítila ako jej bolestne zovrelo žalúdok. Sklamala ho svojim výberom. Podvedome zovrela prsty silnejšie.
„A potom prišla správa o jej smrti. Mal som pocit, že ma roztrhne od bolesti. Veril som, že je mŕtva a netešilo ma to, no taký je život. No keď už som sa pomaly učil žiť s tým, že moja dcéra bola poslaná do sveta protivníka v čase, kedy stará šamanka umrela,“ všimol si prekvapený pohľad Yunny, očividne to doteraz nevedela, „ a ja som jej to dovolil, prišla nádej.“
Znova sa na dlhší čas odmlčal a Yunna si všimla záblesk hnevu v jeho očiach.
„Moja dcéra sa vrátila a stala sa ženou jediného syna môjho nepriateľa!“ Jeho hlas sa začínal dvíhať ako rozprával. „Tak mi vysvetlite ako je možné, že za jediný týždeň sa stalo tak veľa a vy tu teraz predo mnou sedíte ako muž a žena?!“ S výzvou v očiach sa hlavne pozrel na Blakea.*

Blake

Samozrejme že to bude dobré. *Odvetil pokojným hlasom, akoby ich čakal len piknik či niečo podobné. V skutočnosti ako kráčal k dverám kde sa mal nachádzať jeho otec sa ho mierny stres začínal chytať, no nemienil ho dať najavo ani začať nejako stresovať. Necro by si to určite bol všimol a iba by mu dal dôvod upodozrievať ich z niečoho nekalého. Mierna nervozita bola samozrejmá, no priveľká už ani nie.* Dobrý deň. *Pozdravil ako vošiel dnu a kým bol Necro otočený iným smerom, len pokojne prešiel rukou Yunne po chrbte. Nechal ju tam aj keď sa jej otec otočil, čo už sa mohlo stať? Nebude im veriť, dá ho zbiť? Zajme ho? Či zabije? Nemal tušenia, no podliehať panike neoblo kedy. Pokojným krokom sa presunul k stoličke spolu s Yunnou a očami hľadel do tváre svojej manželky. Na jeho mieste by asi penil, keby sa mu po týždni vráti dcéra a je vydatá. Takú poznámku si ale nechá pekne v hlave, nebude predsa prilievať do ohňa. Nemá pocit že treba, hlavne keď sa on rozhovorí sám a začne s tými vecami o pyšnosti. Pootočil hlavu k Yunne, mal pocit, že z týchto slov si mohla vyvodiť niečo nie práve priaznivé. Zrak mu padol na jej zovreté prsty, až mal chuť hlasno si vzdychnúť či ho prerušiť. Napokon len položil ruku na tú jej, aby si prestala mliaždiť ruku. Hlavu otočil späť k jej otcovi, ktorý konečne požadoval nejakú odpoveď aj od nich. Niežeby to Blaka nejako tešilo, keďže sa pozrel priamo na neho a on musel byť ten, čo bude musieť rozprávať vymyslenú báchorku. Vlastne nič nemusel a preto to ani nemienil spraviť. Zachoval radšej pokoj a zahľadel sa mu do očí a s rovnako pokojným hlasom prehovoril.* Možno som syn vášho nepriateľa ale nie som on. Nie som Uretan ani váš nepriateľ.

Gabriel

*Tak toto bol asi najtrápnejší zážitok v jeho živote. Dokonca trápnejší ako keď svojej opatrovateľke ešte ako mrňa dával vyberať kliešťa z pipíka.l Tomuto sa hentá spomienka ani trochu nerovnala. A to si vtedy myslel, že väčší trapas v živote nezažije. Dokonca ani Vanilline reči nepomáhali a on sa cítil akoby sa mal čochvíľa prepadnúť pod zem. No bolo mu to treba? Bolo? Ťažko si vzdychol a snažil sa myslieť na niečo asexuálne. Blake, Blake, Blake, Blake, Blake, Blake brat Vanille, Vanille, sexi Vanille, PRSIA! Potriasol len hlavou aby vytriasol tie myšlienky z hlavy a zhrozil sa nad tým čo mu vírilo hlavou. Bola to jediná žena, ktorej sa výsostne nesmel dotknúť a práve ona ho tak priťahovala. Konečne by si mal vymyslieť niečo asexuálne, lebo takto sa nikdy neupokojí. V, V, V, V, V, V v jaskyni, V udrel Vanille, Vanille a jej ochabnuté telo, Vanille a jej pevné prsia. DOSŤ! Tak toto už začínalo byť na neho až moc. Asi pridlho nemal sex, no kto mal vedieť, že sa toto stane? Nuž teda myslel na N. N, N, N, N, N. N ako sa k nemu blíži, vzrušený N. No hneď to bolo lepšie! Obrátil sa k Vanille, ruky si už tak nedržal na tom mieste kde nemal a len sa na ňu víťazne uškŕňal.* Ty vážne nevieš kedy máš prestať s rýpaním, slečinka?* Asi si neuvedomovala, že oproti nej stál nahý, vzrušený muž a pritom ešte prilievala olej do ohňa.* Čo ak by som sa rozhodol teraz ti ukázať aký mladý som?* A spýtavo zdvihol obočie.*

Vanille

*Stála tam s rukami na prsiach a čakala, až to chlapec rozdýcha. Sama sa zatiaľ snažila zhlboka dýchať aby zahnala to červenanie, ktoré asi ako jediné poukazovalo na jej vnútorný stav. Inak rýpala rovnako a v podstate kým mala ruky na tele sa necítila ani tak hrozne ani zahanbene. No líčka si mysleli niečo iné. A tak stála a čakala, až to rozdýcha i on, čo prišlo o hodnú chvíľu neskôr. Po jeho otázke sa len uškrnula a mykla plecami.* Nie, rýpanie patrí k bežnému poriadku a k môjmu dňu. *A keby teraz nebola rýpala, zase by len prepadla spomienkam a bola nešťastná. Takže radšej bude polonahá a rýpajúca než zachmúrená so slzami v očiach.* No to by som sa musela potom brániť a to by sa ti určite nepáčilo a naše dobré vzťahy by rýchlo skončili. *Odvetila a otočila sa mu chrbtom, aby si mohla ísť zaplávať a on nevidel nič len jej chrbát. Zjavne už upokojil svoje telo a nerada by ho do predošlého stavu doviedla znovu.* Myslíš že ma tvoja sestra alebo niekto naučí tancovať vaše tance? *Poznamenala ako plávala, lebo sa jej to veľmi páčilo odkedy mala možnosť kúsok vidieť. Chcela sa nato Yunny spýtať už predtým, no nejako nebol čas a tu u nich to možno bolo i lepšie.*

Yunna, Necro

*Tak toto začínalo moc zle. Doslova nepekne. Najskôr tie slová o tom, že ona ho sklamala a teraz sa ich pýtal na ten strhujúci príbeh lásky, ktorý si mala z fleku vymyslieť. Pustila Blakeovu ruku, ktorou ju držal a len podišla k otcovi. Sadla si k nemu na zem a chytila ho za ruky. Pokorný úsmev nahodila hneď a spustila svoje srdcervúce rozprávanie. Ešte sa obrátila na Blakea a žmurkla na neho. Naraz jej nálada zmenila smer a ona si dodala odvahy.
„Nič také som neplánovala, otec, to mi prosím ver. Nikdy by som neurobila niečo čo ti mohlo pošpiniť povesť, to predsa vieš. Ibaže keď som bola na území Iridiánov, mala som nehodu. Strašne tam pršalo, tak ako vždy,“ obrátila sa na Blakea a škaredo mu vyplazila jazyk. Ak mala pôsobiť tak ako vždy a hlavne strašne zaľúbená, musela sa tváriť a správať tak ako kedysi. Rovnako šialene a rovnako drzo. Tobôž k vlastnému manželovi. „Nuž a Kirinovi sa šmyklo,“ pokračovala keď sa vrátila k zdrvujúcemu rozprávaniu jej osudového stretnutia, „a my sme spadli. Vieš, keď som odchádzala, šamanka mi povedala, že práve na tom území stretnem svoj osud a ja som ho stretla!“
Pozrela sa na Blakea totálne zamilovaným pohľadom. Akoby on bol jej slnko, ktoré tak zbožňovala.
„Ja som upadla do bezvedomia a Kirin si zakliesnil, takže si nemohol vyslobodiť nohu. Keď som sa prebrala, bol tam Blake. Pomohol mne a aj Kirinovi a... Ja viem, že nato vôbec neveríš, ale bola to láska na prvý pohľad. Vzal ma do jaskýň, aby sme sa ukryli a tam.. No tam džentlmenom nebol.“ Začala sa chichúňať ako videla výraz v Necrovej tvári. Najskôr prechádzal od prekvapenia, potom k hrôze až k hnevu. Len tak mu tvár sčervenela a Yunna okamžite vyskočila na kolená, aby zabránila že by sa náhodou vrhol na Blakea. Yunna len vybuchla smiechom a okamžite zatlačila otca do kresla.
„Ja si robím srandu. Nie, Blake bol veľmi slušný ku mne. A aj ja som bola slušná, tak ako si ma učil....“ Ibaže Necro ju nenechal dopovedať a keď sledoval ako prešla k Blakeovi a chytila ho za ruku, len sa na nich zamračil
„Bolo vaše manželstvo spečatené?“ *

Blake

*Mala byť herečkou. Ako ju tak sledoval a počúval, hrala naozaj presvedčivo a nebol hádam dôvod, aby jej otec neuveril. Uveril by jej to i sám, keby bol na jeho mieste. Na jej reakcie samozrejme patrične reagoval, dal do toho všetku predstavu o tom, ako sa správa zamilovaný človek a zároveň normálny chlap a nie nejaký pubertiak. Tak predsa len pred svojim svokrom vyzerať netúžil. A tak počúval, tváril sa ako zamilovaný poslušný chlapec a po slovách o tom, že nebol v jaskyni džentlmenom mu skoro zabehlo. Niežeby teda bol, ešte si pamätal ako sa na ňu nalepil v tej vode, ale ona tiež nebola práve slušné dievčatko, ako rozprávala. Keby jej otecko vedel, chcel by sa hádam vrhnúť na ňu a nie na neho. Vlastne nie, dcéra bola dcéra, on bol ten čo ju zviedol a ona chúďa nevinná ovečka pri vlkovi. Akoby Necra naozaj zaujímala len tá jediná otázka, vyslovil ju nahlas. Zjavne dúfal, že ak by bola odpoveď negatívna, mohli by to ešte anulovať.* Áno bolo. *Odvetil pravdivo, veď keby bola odpoveď negatívna tak to bolo zle, takto to tiež pre jej otca dobre nebude.* V svadobnú noc. *Dodal pre istotu, aj keď to bola lož. No dal si pozor aby sa nijakým gestom neprezradil, ani neuhol pohľadom. Len rukou pohladil Yunnu po chrbte a pokojne čakal, či dostane do zubov alebo čo sa teraz stane..*

Gabriel

*Ona si jednoznačne koledovala o poriadny výprask! Takto do neho zabŕdať. A čo že mu hrozila bitkou? A čo že sa chcela vyhrážať niečím ako urazením sa? Jemu to nevadilo, i tak by si ju získal späť na svoju priazeň, takže to mu až tak veru nevadilo. Preto i napokon urobil to, čo urobil. Ako tak plávala preč, končekmi prstov zachytil látku na jej tele, poslednú, ktorá na nej držala a prudkou ňou šklbol. Teraz si boli kvit. On bol nahý i ona bola nahá. Jednoducho si boli obidvaja kvit. Krásne! A on sa na ňu len zubil so zvyškom látky medzi prstami. Spýtavý pohľad upieral na ňu a zároveň ju pohľadom vyzýval k tomu aby zareagovala. Možno teraz bola tá správna chvíľa kedy mal zareagovať a zdrhnúť, lebo by mu jednu struhla, ale do smiechu mu bolo stále. A čo, že si koledoval? Ibaže z kríkov sa ozval praskot vetvičiek a hneď nato sa tam zjavila ryšavá hlava Lea. Gabriel až ozelenel pri pohľade na neho. Leo sa pozrel pokojným pohľadom najskôr na Vanille, potom na Gabriela a na koniec na nohavičky medzi jeho prstami. Alebo skôr to čo z nich zostalo. Jeho tvár bola nepreniknuteľná, no oči sa mu zaleskli. Bol to odtieň bolesti? Potupy? Možno.* Leo, mal by som ti to vys...* Pokúsil sa zareagovať Gabriel, ibaže Leo sa len obrátil a odišiel. Tak ako prišiel, tak aj zmizol medzi konármi stromov, ktoré zakrývali vodopády a vtedy sa Gabriel naozaj cítil zle. Akoby bol niekomu zlomil srdce. Bolo to moc zlé.* Prepáč.* šepol nečujne, aj keď netušil komu to viac adresoval. Či Vanille, alebo Leovi, ktorý už odišiel. Hodil nohavičky k Vanilke a obrátil sa na odchod.*

Yunna, Necro

*Ak otec predtým menil farby ako chameleón, tak ona pri tej otázke tobôž.
„Otec!“ neveriacky na neho pozrela. To akože vážne myslel takú otázku? Asi áno, lebo mlčal až do okamihu kedy prehovoril Blake a slová mu potvrdil. Toto nemohla byť pravda! Tí dvaja boli hrozní. Takto sa rozprávať o niečom takom ako sex. Takmer sa jej podlomili kolená nebyť toho pohladenia po chrbte, ktoré jej venoval Blake.
„Áno, bolo v svadobnú noc a som rada. Lebo aj keby nebolo, otec, nedovolila by som ti, aby si ho anuloval. Blakea milujem z celej svojej duše, otec. Nire eguzkia, modu maite dut eta beti maite izan dut. Ezin duzu eraman ezazu from me! Ez, orduan, azkenik aurkitu dut. Horrek que me happy, nahiz eta bere semea Urethane bada. Desberdina da. Me eta ez buruz Cares utzi Urethane harrapatzeko me, I promise. (preklad: Je mojím slnkom, tým ktoré tak milujem a vždy som milovala. Nemôžeš mi ho zobrať! Nie, keď som ho konečne našla. Toho, ktorý ma robí šťastnou, aj keď je to Uretanov syn. On je iný. Stará sa o mňa a nedopustí, aby sa ma Uretan chytil, sľubujem.)“ pozvoľna prešla do ich reči, ani si to neuvedomovala, no očami pevne visela na otcových a on očividne na jej. Hodnú chvíľu sa len tak díval na ňu, nič nehovoril, nijako nereagoval, iba sa díval do dcériných očí a potom na ich spojených rukách a prepletených prstoch.
„Dobre teda. No mám jedinú podmienku, aby som vaše manželstvo požehnal, čo je u nás nevyhnutné a ste tu vlastne len kvôli tomu.“ Obrátil sa k Blakeovi a teraz jeho pozornosť bola len a len jeho. „Iridián, manžel mojej jedinej dcéry, žiadam po tebe dôkaz tvojej lásky k mojej dcére. Je mi jedno čo to bude, čo urobíš. Máš nato tri dni, cez ktoré sa s mojou dcérou nebudeš nijako vítať a potom jej dáš dar tvojej večnej lásky. Ak uznám, že je dostatočný, budeš hoden mojej dcéry. Ak nie....“ Yunna len zbledla. V ich histórii ich osady nikdy ženích nedoniesol neveste dostatočný dar.
„Preboha otec, nie!“
„Ticho Yunna! Rozhodol som.“ *

Vanille

*Plávala si neurčitým smerom, keď pocítila dotyk na svojom poslednom kuse oblečenia. Prekvapene sebou trhla, čo si vôbec nepomohla, práve naopak, dopomohla k tomu aby sa oblečenie roztrhlo a ona ostala nahá. V tej chvíli nevedela či by mu najradšej jednu poriadnu struhla, alebo sa prepadla kamsi preč. Zhlboka sa napokon nadýchla a otočila smerom k nemu, s jemne pridvihnutým obočím. Už aj otvárala pery, že mu niečo pekné povie, nejakú poznámku aby si nemyslel že ju dostal, keď sa ozval šuchot a tam sa zjavila najhoršia osoba aká toto mohla vidieť. Už aj jeho sestra by bola lepší prípad a bolo by to ľahšie vysvetliť. No nie, bol to Leo, ktorý rád chodil v nevhodné chvíle, keď všetko vyzeralo povážlivo a pritom to bolo nevinné. No nevinné, to bol uhol pohľadu, no ona sa necítila vinná zato čo sa stalo. Akurát ju mrzel ten jeho pohľad. Keď už z nej vyprchal prvotný hnev, bola schopná v rámci jeho osoby pocítiť aj niečo iné ako kričať na neho. Sťažka si vzdychla, vo chvíli ako sa otočil na odchod.* No paráda...*Poznamenala si sama pre seba a potopila sa pod hladinu. Jedna jej časť by ho najradšej nechala odísť nech si myslí čo chce a dá jej pokoj, druhá jej časť vedela, že beztak by s ním o tom hovoriť musela a keď už spolu mali v budúcnosti žiť, radšej nech majú jasno. V tej chvíli sa jej naozaj hodilo to že plávala ako žabka, pretože pri brehu bola raz dva a rýchlo vyliezla. Natiahla sa po oblečenie, len natiahla to potrhané tričko a krátke nohavice, topánky už neobúvala. Len sa rozbehla do kríkov, mokrá ako myš.* Učíš sa odo mňa nie moc dobré veci. *Ozvala sa mu za chrbtom a postavila sa na mäkkú trávu, lebo si len oškrela spodok nôh ako bežala po tých konároch za ním.* Bez slova utekať, prípadne odchádzať. *O tejto svojej chybe vedela, že bola horkokrvná a niekedy konala rýchlejšie než myslela, no nebola dokonalá a nikdy to nikomu ani netvrdila.* Keďže je asi zbytočné ti niečo vysvetľovať ohľadom toho čo si videl, skús si položiť len jedinú otázku. Myslíš si, že po toľkých rokoch života, čo som s nikým nespala a pred nikým som nebola vyzlečená mimo vtedy teba by som prišla na neznáme miesto a začala si chlapom ktorého sotva poznám? *Ak si myslel niečo také, neoblo o čom vlastne diskutovať. Mala toho na jazyku viac než dosť, no chcela to zachovať v hladine pokojného hlasu a tak radšej nič viac ani nehovorila. Bolo zbytočné mu niečo dokazovať, preto len vyžmýkala vlasy, preskočila kríček aby dopadla znovu na trávu a pobrala sa preč, zohnať si nejaké topánky, lebo za Gabrielom sa nechcela vracať a vysvetľovať čo povedal Leo a podobne.*

Blake

*Yunnu možno otázka sexu rozhodila, no jeho vôbec. Nebola to téma, ktorá by ho doháňala k červenaniu či do úzkych, dokonca ani keď stále pred jej otcom. Patrilo to k životu, manželstvu a jej otec to určite vedel. Nemohol čakať že sa vzali a manželstvo nebolo spečatené. Akurát jeho netešilo, že Yunna rozprávala jazykom ktorému nerozumel a preto bol mimo obraz diania. Mlčal však, až kým zase nebolo hovorené v jazyku ktorý poznal, aj keď v tej chvíli ako padli slová o podmienke by najradšej nerozumel ani slovo. Mal jej dať dôkaz lásky. Dôkaz neexistujúcej lásky, veď sa brali lebo to bolo nutné, niežeby spolu zle vychádzali či sa hádali a neznášali, no on o nej skoro nič nevedel. Ako jej mal teda vytvoriť dar ktorý by bol schopnú ustáť u jej otca? A mohlo u neho vôbec niečo ustáť? A ak nie tak sa ako malo stať čo? Popravia ho? Manželstvo nebude platné? Yunna vyzerala akoby to bolo hodne zlé, aj keď on sa donútil tváriť rovnako ako predtým.* Dobre, postarám sa o túto podmienku, aj keď by ma zaujímala jedna vec. Prečo ak je to dar o ňu to posudzuje niekto iný? *Dal si pozor aby ho neurazil, no jeho logika akosi nepustila z viacerých dôvodov. Keď si predstavil skutočný pár, zamilovaní až po uši, nešlo mu to do rozumu.* Nenarážam teraz na seba, ale čisto z princípu, čo ak ženích donesie dar, ktorý má skutočný význam pre nich dvoch? Je to niečo osobné čoho význam poznajú len oni dvaja? Ako môže súdiť ich lásku niekto tretí? *Vedel že sa tomu nevyhne a o to mu slovami ktoré hovoril ani nešlo. Vedel že o tri dni možno bude bez hlavy, lebo vymyslieť dar žene o ktorej vedel tak žalostne málo , už akoby cítil Smrť za chrbtom.*

Leo

*Nemusela mu nič hovoriť, ani za ním chodiť a vysvetľovať mu to. Bol predsa iba jej snúbenec, no nič medzi nimi nebolo a keďže neboli doma, aspoň by sa nebol nikto dozvedel o tom akej potupy sa teraz dočkal. Ostalo by to len medzi nimi, pochyboval, že by sa Vanille bola chválila niečím takým ako plávanie nahá vo vode s Yunniným bratom. Prekvapilo ho keď napokon ho dobehla a nezaútočila na neho. No celkom mu unikala pointa ich rozhovoru. Respektíve jej monológu, ktorý si na neho prichystala. Ibaže nestihol ani zareagovať, len si ticho vzdychol a nasledoval ju. Iba pár krokmi ju dobehol a jemne ju chytil za rameno, aby spomalila a prispôsobil krok tomu jej. So záujmom sa pozrel na jej bosé nohy.* Pozri, Vanille. Neplánujem ti strpčovať život, ani sa hrať na žiarlivého snúbenca. Videl som čo som videl, nechcem ti k tomu nič hovoriť.* Jeho unavená tvár sa na okamih skrútila úškrnom, ktorý tam však dlho nevydržal* Viem, že nie si taká aby som si o tebe musel myslieť niečo zlé.. A keď sme pri tom, znova využívaš svoj zlozvyk chodiť preč, keď ani nepočkáš na reakciu.* Úsmev mu z pier znova zmizol a pohľad mu opäť skĺzol k jej nohám.* Nebolí ťa chodiť bosá?* So záujmom a zároveň obavami sa jej díval na nohy. Síce otázne bolo, čo by bol urobil keby povedala áno? Zamyslene si založil ruky za chrbát a samozvane sa jednoducho prizval k prechádzke, ak sa predieranie lesom dalo nazvať prechádzkou. Celý deň ju nevidel, ale očividne sa bavila dobre. Bol rád. Aspoň nemyslela na Sallyho a nebola smutná. Zato on sa trápil. Jeho izba bola pri šamanke, prečo sám netušil aký to malo zmysel, ani prečo mu to vlastne urobili, no asi to tak malo byť.* Hm.. Vanille, ako sa cítiš?* Nechcel sa jej priamo opýtať či to zvládala, ale zase zaujímalo ho to. A celý čas sa jeho prejav zmohol na unavenú masku, ktorú mal na tvári. Nechcel dať najavo jeho myšlienky a tak sa o to i postaral, i keď to možno bolo viac na škodu ako na úžitok. Chcel jej povedať tak veľa, stráviť v jej spoločnosti pár normálnych chvíľ bez dozoru, bez hádok a v čo najmožnejšej harmónii. No dalo sa to? Veľa záviselo i od samotnej Vanille a tak jediné čo mohol robiť, bolo snažiť sa. Bol unavený z tých hádok a jeho únava sa mu odrazila na tvári. Vyzeral ešte staršie, ešte unavenejšie a hlboké vrásky na tvári mu dodávali na zbytočných rokoch. Možno by mal vymyslieť niečo, čím by sa odpútal od myšlienok. A na jeho obrovské počudovanie, páčilo sa mu tam! Cítil sa ako na dovolenke, len škoda tej jeho nespavosti.*

Necro, Yunna

*Vedel, že dcérin manžel bude mať k tomu isté pripomienky, ale na veľké prekvapenie ho to nerozladilo, len mu to dodalo povedzme istoty a nahralo do karát. Jeho otázky mu jasne napovedali, že mu to na jednej strane nebolo ukradnuté čo má vymyslieť a na druhej strane sa obával toho čo ho čakalo. Bol to len a len dobrý znak toho, že mladý mal záujem o to, aby ich manželstvo zostalo v takom stave v akom sa nachádzalo. Však ani nič iné mu neodporúčal. Keď mu už tak hanebne vzal jedinú dcéru, mal sa veru prečo snažiť.
Necro sa takmer nad tým pousmial. Vlastné myšlienky mu hovorili jediné, že je dokonalý! Lepší plán ani vymyslieť nemohol. A bol pripravený vlastnej dcére voprieť do priazne V, ktorý sa mu zdal o kus lepší než Iridián. Aspoň by jeho dcéra ostala doma a on by ju nemusel pustiť k Uretanovi. Pri tej myšlienke mu len krv vrela v žilách a nemohol sa ubrániť zúfalstvu. Pocity sa v ňom miesili ako na bežiacom páse a keď tak nad tým uvažoval, mali i prečo.* Ak bude tvoj dar, tvoj prejav lásky voči mojej dcére natoľko osobný, že ja by som ho nepochopil, vedz, že mi to dcéra aspoň trochu objasní. Po tej stránke, aby som pochopil, či si jej hoden určite. Na vašom poschodí je viacej izieb. Budem rád, ak sa v noci budeš zdržiavať v jednej z nich a nepôjdeš za ňou.* Na perách sa mu zjavil nepríjemný a hlavne falošný úsmev.* Nerád by som vás dal strážiť.* No Yunna už v tej chvíli vedela, že nech by ju to stálo čokoľvek, každú noc sa k Blakeovi dostane. Takúto búdu na nich ušiť! A navyše, desila sa predstavy, že bude spať sama, že nebude pri nej a keď bude mať nočné mory, nebude tam nikto aby ju pohladil. Toho sa desila úplne najviac.* Dúfam, že ste moje podmienky pochopili. Teraz choďte. Tri dni sa mi zdá ako krátka doba. Nato, že svoju lásku budeš mojej dcére, ako ju poznám, dokazovať každý deň po zvyšok vašich životov.* Yunna znova cítila ako sa začervenala a len tichým hlasom pípla „Otec!“ no ten si ju nevšímal. Nikoho z nich. Len sa obrátil a znova sa zahľadel von oknom. Nechcel aby videli ako sa usmieval.
Yunna preto chytila Blakea za ruku, aby nič nepovedal a ťahala ho von. Keď počula ako sa dvere za nimi zavreli, celá sa roztriasla, no nedbala, len ho ťahala do ich izby. Až tam ho celkom pustila a roztrasene si sadla na posteľ.* Ani nevieš ako moc je toto zlé, Blake!* Šepla a hrôza sa jej jasne odrážala z očí.*

Vanille

*Odišla od neho, lebo mala pocit, že sa s ňou beztak nemal chuť rozprávať. No mýlila sa, keďže ju dobehol a položil jej ruku na rameno aby ju zastavil. Pootočila k nemu hlavu a po jeho slovách sa jej v hlave vynorilo pár otázok, hlavne pre slovo žiarlivosť.* A si žiarlivý? *To bola prvá otázka ktorá sa jej s tým slovom v hlave vynorila, dokonca jej kútiky pier na okamih vystrúhali úsmev. Ten sa na perách dlho ale nedržal, automaticky klesol do rovnej čiarky, keď rozmýšľala nad zvyškom myšlienok, ktoré jej blúdili v hlave. Pamätala si na to čo od nej chcel, aby ho nepotupila a aby už nikdy nebola so Sallym v jednej posteli nech už tam robili čokoľvek. Nemala v úmysle ho pred nikým znemožňovať, mala sa stať jeho manželkou a bolo i v jej záujme aby spolu vychádzali ako tak. Nebola si síce istá, ako to chcela zvládnuť, už len preto ako sa zvykli často hádať, no naozaj mu nemienila nijako úmyselne ubližovať ani mu robiť hanbu. No nechcela žiť ani spútaná pravidlami a obavami, čo jej povie na takú a takú vec. Mala svoje hranice a ako mu povedala, doteraz s nikým neskončila v posteli, tak nehrozilo žeby to teraz mienila meniť. Kúpanie bez oblečenia síce tiež bolo mimo hraníc, no tam ani nemala nijakú možnosť poriadne reagovať keď zostala úplne nahá, keďže prišiel Leo. Celkom by ju ale zaujímalo, aké pravidlá mal on. Ona mu nič vtedy nepovedala, možno preto že nemala chuť mu niečo zakazovať a žiadať, v ten večer bola ledva schopná akceptovať, že bola zasnúbená. No ako tak uvažovala, ani teraz mu nešla nič hovoriť a starať sa do neho, aj keď sa jej vynárala otázka, čo mohol robiť on. Nebola hlúpa ani naivná, aby nevedela že musel mať milenky a jej povedal, že s ním v podstate bude musieť spať keď bude čas splodiť dieťa. Pochybovala žeby sa rozhodol dovtedy žiť v celibáte a sama nevedela, či by jej vedomie mileniek vadilo. Pravdepodobne raz odpoveď na túto otázku dostanem, či mi to bude vadiť. Zamyslene si hrýzla do pery ako uvažovala, toto bol len zlomok vecí ktoré saj jej odohrával v hlave. Akoby ty si chcela mať sex len pár krát v živote. Táto otázka ich manželstva jej stále nedala pokoja, pretože aj keď sa o tom bavili, nebola si istá čo čakala a ako to malo dopadnúť. Z myšlienok ju vytrhla až ďalšia otázka, kedy musela pozrieť k svojim nohám.* Záleží od terénu, ale nie je to také zlé. *Pokrčila ramenami, teraz keď nebežala a kráčala po mäkkej tráve ju len občasne pichol nejaký kamienok, čo nebolo nič strašné. Strašná bola ale jeho ďalšia otázka. Vnútro sa jej stiahlo a najradšej by opäť nejako využila svoj zlozvyk a stratila sa, len aby sa o tom nemusela rozprávať. No zostala na mieste a pomaly vedľa neho kráčala.* Ujde to. *Odvetila krátko. Bola to nie moc výstižná odpoveď, jej vnútro sa trápilo, aj keď počas dňa bola od vnútra odpútaná vďaka Gabrielovi a Bratom. Kým bojovali alebo sa kúpala, neostával jej čas uvažovať a byť smutnou, takže to vtedy naozaj nebolo také zlé. Ten ťažký balvan bol jej vnútri stále, no občas sa jednoducho niesol ľahšie. Na chvíľu odvrátila tvár tak aby jej do nej nevidel, bolo ťažké tváriť sa neutrálne keď sa téma dotýkala Sallyho.* Ale ty vyzeráš unavene, akoby si ani poriadne nespal. *Odvrátila tému radšej inam než na seba, pekne do bezpečných vôd.*