RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Hory a les

Goto down 
Choď na stránku : Previous  1 ... 15 ... 27, 28, 29, 30  Next
AutorSpráva
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 22 2012, 15:06

*Stála v tichosti keď prehovoril, neskúšala mu do toho skočiť, aj keď v jej hlave už naskakovali myšlienky, na jazyk sa hrnuli slová, ktoré mu chceli niečo povedať či oponovať. Výchova jej matky ale nepustila, do reči mu neskákala a možno v tom nebola len výchova, ale pocit, že ak by to robila, moc by toho pri nej nenahovoril s jej utáranosťou. A ona rada i počúvala, aj keď sa to pri tej urapotanosti mohlo strácať.* Nie som na teba dobrá preto, že ťa chcem zmeniť Níat. *Počula síce, že ženy chcú mužov meniť stále, no nevedela tento výrok posúdiť. Doma mužov nestretávala takže nemala pocit, že mala kde túto vlastnosť pochytiť, ani nevedela ako sa to malo prejaviť.* Počula som že ženy to robia, ale netuším ako sa to robí a nechcem ťa zmeniť, prečo by som to robila? *Ona ho predsa mala rada takého aký je, čo ak by sa jej podarilo niečo pokaziť?* Mám ťa predsa rada takéhoto, nemusím sa teda snažiť niečo meniť, aj keď je pravda že snahu rozprávať sa asi nepotlačím, lebo ani ja sa už asi veľmi nezmením. *To mu asi hovoriť nemusela, no bolo to tak. Tak ako on bol nejaký, i ona bola a jednoducho to k nej patrilo. Ona sa ho meniť nechystala, nechcela ho presviedčať aby ľuďom veril, mal ich rád či chodil do mesta, skúšal ľudské veci. Nielen preto že jej samej to k nemu nejako nešlo, ale preto žeby sa k tomu nútil, akoby sa nútila do kopu vecí ktoré nemala rada a predsa ich doma musela robiť. Nemala ten pocit nikdy rada a už len preto by nechcela niečo také spôsobovať iným. Jemu ani nikomu inému. Pootočila hlavu smerom k autobusu a nevadilo jej to, aspoň sa prejdú a v autobuse by sa Níatovi asi nepáčilo. Veľa krvi pokope, iba čo by sa tam trápil. Nechala si túto úvahu pre seba a usmiala sa keď jej vzal tašky. Musela však rázne pokrútiť hlavou, keď počula čo hovoril.* Tak to vôbec nie je. *Protirečila mu na jeho slová o predmetoch.* To že si niečo nechávaš neznamená že lipneš na minulosti. Máš pravdu že sa môže niečo čo máme radi zničiť, možno nám to príde i ľúto, no veci ktoré máme radi pre nás niečo znamenajú z nejakých dôvodov. Niečo nám pripomínajú,alebo sú to darčeky od ľudí, na ktorých nám záleží a vtedy ani nejde o predmet ako o osobu. Vidíš, som tu, u nás v dome mi ostali všetky veci a svet sa mi preto nezborí, nebudem za tými predmetmi teraz smútiť, no keď som ich mala v izbe, niekedy stačilo si len na niečo spomenúť z toho ako som k nim prišla a istým spôsobom ma to potešilo. *Tentoraz rozprávala pomalšie, pretože si nebola istá, ako m u to presne vysvetliť, prečo si tie predmety nechávala ona či iný. Na okamih ju napadlo spýtať sa ho, prečo si nechal jej prstienok, no neurobila tak, pretože by buď dostala odpoveď že mu na ňom nezáleží alebo aby jej to dokázal by ho možno i zahodil či niečo podobné, čo by ju zamrzelo. Preto to radšej nevyťahovala na svetlo sveta.* Nie je to tak,žeby sme lipli na minulosti, máme ich preto, aby nám pripomínali tých ktorých máme radi. Určite sú také ktoré máme od tých o ktorých sme prišli, no či to máme alebo nemáme neovplyvní naše pocity k nim. *Zadívala sa kamsi dopredu a spomenula si na Charisovu píšťalku, ktorú jej Elek vrátil, nech si ju nechá ona. Od Eleka mala niečo tiež, usušený kvietok čo jej prvý deň v jaskyni doniesol i tú čapatú loptu, ktorá jej pripomínala bláznivú naháňačku a tie podivné tvory, ktoré jej i Charisovi nachali jazyky do ucha. Pri tej spomienke jej mimovoľne šklblo kútikom pery, aj keď to Níat nemohol vidieť cez záplavu jej vlasov.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Št január 26 2012, 19:36

AKTE

*Cítila sa horšie ako zúbožene. Mlčky a pokojne kráčala smerom za ním, vôbec sa neobzerala, aj keď on sa rozplýval za nádherou za oknami ako malý chlapec. Takmer sa jej tvár pri tom stiahla znechutením, no ovládla sa a bez reptania zamierila smerom do kúpeľne. No nech sa pozerá keď mu to urobí dobre, jej to bolo jedno. Automaticky, zhypnotizovaným pohľadom zamierila k sprche, ktorú pustila a vošla. Nedala si dole košeľu, ani jej nevadilo, že sa najskôr pustila studená voda, len tam vošla, sadla si na zem, chrbtom k dverám, kolená si pritiahla celkom k brade, ktorú oprela o ne a zatvorila oči. O chvíľu na ňu stekala teplá voda a navracala jej ja, ktoré bolo pre ten okamih. Nedbala, že míňala vodu, aj keby sa jej snažil v tom brániť, bol jej celkom ukradnutý. V mysli sa jej striedal plán za plánom, musela prísť nato ako sa odtiaľ dostať. Keby sa dostane k riadeniu skôr by boli havarovali niekde vo vesmíre, než sa dostali bezpečne na Altru. Ona na takéto veci nebola, takže možnosť že sa zmocní riadenia nechala tak, hoc ho celkom nezavrela. V krajnej núdzi bola pripravená urobiť to. Zabila by ich. Oboch by stiahla ku dnu a aj keď by umrela, umrela by spokojná, že ho zabila. Jej smrť by nebola zbytočná. Lenže úprimne nič lepšie jej na rozum neprichádzalo. Buď tichá spolupráca, alebo smrť. Otázkou bolo, ako moc bola ochotná riskovať. Čo ak by ju bol znova zavrel do tej nepreniknuteľnej tmy? Prišlo jej to ako naozaj moc dobrá vyhrážka a teraz to riskovať nechcela. Ako sa jej vracalo zdravé uvažovanie, vedela že ďalšie uväznenie by mohlo mať vážne následky. Už beztak mala dôvod báť sa ich. Sama sa pýtala seba čo to s ňou urobilo a čo sa s ňou bude diať. Nechcela nato radšej ani pomyslieť. Bála sa odpovede, no cítila, že sa s ňou mohlo niečo zmeniť. Otázne bolo čo to je.
Netušila ako dlho tam len tak sedela, biele vlasy sa jej lepili na oblečenie, ktoré bolo premočené do nitky, no keď už sa cítila lepšie, napokon sa postavila, vyzliekla a umyla sa tak ako si to jej telo vyžadovalo. Na každý kúsok pokožky natrela mydlo, ktoré okamžite spenilo. Krúživými pohybmi sa masírovala a umývala, keď nakoniec prišli na rad vlasy. Červený šampón jej na chvíľu vlasy zafarbil na farbu červeného vína a keď všetky prostriedky nakoniec zo seba zmývala, jasne videla koľko špiny spolu s nimi z nej zliezlo. Voda prestala tiecť až keď si bola istá, že vo vlasoch jej neostali zvyšky šampónu a telo bolo rovnako dobre umyté. Až vtedy si uvedomila hrajúcu hudbu, ktorú ináč nepostrehla a obočie sa jej jemne dvihlo do oblúčika. Nečakala by niečo tak patetické v spojitosti so Zarkytom. Mlčky však, nahá a mokrá, prešla za ním do izby, kde v skrini bolo čisté oblečenie. Nevšímala si čo robil, len vzala oblečenie a vrátila sa do kúpeľne. Tam dokončila rituál umývania. Telo a vlasy si vyutierala do osušky a keď mala pokožku suchú, obliekla sa do nohavíc a obyčajnej bielej košele, ktorú si zastrčila do nohavíc. Na vrchu nohavice zapla hnedým opaskom. Cítila ako látku košele jej na chrbte jemne zmáčali vlasy. Neurobila však už nič viac. Dala si ponožky, obula sa a mokrý uterák akosi automaticky zavesila na železnú tyč na stene. Už zabudla na normálne správanie, lebo vždy keď mala klasický spôsob života na dosah ruky, niekto ju z neho vytrhol. Svetlo po jej odchode automaticky zhaslo a ona prešla do izby. Nemala čo povedať, preto naďalej mlčky prešla k posteli a sadla si. Jej myseľ sa pýtala čo teraz bude, ale ona nechcela prehovoriť. Nechcela sa s ním rozprávať. Nechcela začať prvá. Len sedela a s opovrhnutím sa na neho dívala. Cítila ako ju pohľad na neho napĺňal hnusom, ale neprestávala. Neurobila nič preto, aby ten pocit bol menší.*

NOBY

*Pokojne stála kým jej zapol dlhý zips na šatách a pocítila jemné zimomriavky pri tom dotyku na chrbte, keď sa jej jemne dotýkal. Obrátila sa k nemu a namiesto vážneho výrazu v tvári mala jemný úsmev.* Necháme to na improvizáciu, čo povieš? Ja som v improvizovaní dobrá, drahý, veď aj teba som tak dostala, keď som ti tvrdila, že ti dokážem porodiť dcéru. *Drzo sa na neho usmiala a prešla mu ukazovákom po nose.* A zas niektorí si zaslúžia, aby sa ma báli. *Dodala s výraznou pomstychtivosťou. Je samozrejmé, že nevychádzala so všetkými dobre, preto by sa našlo pár ľudí na ktorých by s radosťou urobila poriadne bu-bu-bu. A bola pripravená, že to pôjde ťažko. Len chcela jedinému človeku poďakovať a potom odísť. Svojmu kolegovi sa chcela radšej vyhnúť. Bála sa, ako moc by jej to ublížilo keď by ho videla a povedala mu, že odchádza. Dobrovoľne a že ich nechala tak dlho trápiť sa. Prešla okolo Orina smerom k otvorenej skrini kde si zospodu šatníka vzala topánky na vysokom opätku. Cítila ako noha jemne zaprotestovala. Už dlho ich nemala na nohách, preto vedela, že sprvu bude ťažké vydržať. Len jeden deň. To zvládne. Narovnala sa. Teraz bola vysoká. Len o pár centimetrov nižšia než Orin a pery sa jej roztiahli do jemného úsmevu, keď sa videla v zrkadle. Svoj vzhľad bolo jediné čo mala. Nemusela nosievať výstrihy, tak ako ani teraz nemala výstrih, len jej pevná, štíhla postava v sebe mala niečo, čo si aj ona uvedomovala. Keď bola takto, oblečená v obtiahnutých čiernych šatách, mala na nohách topánky na vysokom opätku, ktoré jej nohy ešte viac predĺžili, cítila tú istotu, ktoré jej držanie tela vyžarovalo. V tom momente videla to čo jej Orin povedal. Už tam bolo aj niečo, čo mohlo v druhých vyvolať rešpekt voči nej. Možno výrazne lícne kosti, možno ten pohľad a možno niečo celkom iné. Jej rasa. Obrátila sa k Orinovi s jasnou otázkou na perách.* Ideme? *Nemusela si toho veľa brať. Dve karty, jednu platobnú, druhú identifikačnú a pre istotu mobil. A to všetko dala do malej kabelky, ktorú nosievala len k týmto topánkam. Ona bola pripravená, hoc jej sťahovalo nervózne žalúdkom. To prejde, hovorila si, všetko bude v poriadku. Klopkajúc vykročila k nemu a v nemom geste k nemu vystrela ruku.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Št január 26 2012, 21:10



*Pohol sa dopredu, ale po chvíli si uvedomil, že ak nezmierni tempo o chvíľu to bude vyzerať akoby on a Olívia k sebe vôbec nepatrili.
"Zaujímavé, že ťa napadla práve takáto formulácia." zavrčal zlomyseľne Dagharta a zaplavil jeho hlavu vlnou brechavého smiechu. "Mal by si si ju priviazať na remienok a na krk jej pripnúť štítok so svojím menom."
-Sklapni.-
Niekedy bolo naozaj únavné počúvať komentár ku všetkému, čo mu len úchytkom prebehlo mysľou a Dagharta to stihol zachytiť. Bol preto o niečo podráždenejší, ale navonok si jeho tvár zachovávala rovnakú mieru odstupu od okolitého sveta akú prejavoval aj doposiaľ. Navzdory vlastným mätúcim úvahám, ktoré jeho démon ešte okorenil svojimi hlúpymi poznámkami ( "Hej, lámeš mi srdce." ) dokázal vnímať všetko, čo sa mu Olívia snažila vysvetliť. Možno bolo nakoniec predsa len dobre, že mala na všetko očividne svoj názor. V tichom dome by sa im asi spolu nežilo veľmi dobre a dôvod, pre ktorý na ňu pred chvíľou tak vyletel spočíval v tom, že sa sám nezamýšľal nad tým prečo v jeho živote nie je nič, čo by mu prirástlo k srdcu. Jednoducho nemal dôvod hľadať na podobné otázky odpovede a samozrejme to pred Olíviou nechcel dať najavo.
Keď sa na veci pozrel jej pohľadom odrazu tu nebolo nič, prečo by mal mať voči tomu taký odstup. To ho upokojilo. Zmiernil krok a náročky vybral trasu, kde sa bolo na čo pozerať. Jemu samému to bolo vcelku ukradnuté, ale možno Olívia nájde v ľudskej architektúre niečo, čo by sa jej mohlo páčiť.* Ty sa smeješ?* V tóne jeho hlasu chýbala výstraha. Iba ho zaujímalo prečo Olívia občas skloní hlavu, aby jej tvár zakryli vlasy. S tou myšlienkou natiahol ruku a odhrnul jej zboku pár pramienkov.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Št január 26 2012, 21:26

*Snažila sa držať krok, aj keď keby chcel, veľmi ľahko by jej ušiel ak by nezačala utekať, čo by dlho nevydržala. No spomalil a ona sa znovu ocitla vedľa neho, ešte s kopou energie, teda i jej krok bol rezký, takmer poskakujúci až hravý, plný potešenia z toho že niekde idú. Nezáležalo ani tak na tom že to bolo mesto, ale jednoducho výlet. aj keď povedal že o výlet nešlo. Netušila ale ako prišiel na to že sa smiala, alebo skôr uškŕňala, keď mala cez tvár vlasy. Aspoň spočiatku, keďže jej ich pár odhrnul a ona k nemu otočila tvár. Pery boli stále vykrivené, v očiach sa odrážal smiech oveľa viditeľnejšie.* Ako som ti povedala že sú veci, ktoré ti niečo pripomenú, na niečo som si spomenula. *Odvetila a nebola by to ona, keby sa tu zastavila, vlastne jej ústa.* Spomenula som si na takú loptičku čo spravil Elek a potom sme sa s Charisom a Zeonom a sním naháňali po lúke. Vtedy som sa trošku oddelila a Charis ma naháňal ďalej, až sme skončili obkklopený takými drobnými zvieratkami. *Rukou naznačila približnú veľkosť a znovu jej pri tej spomienke šklblo kútikom pier.* A jeden z nich mi strčil jazyk do ucha. *Zasmiala sa, no tým samozrejme stále nekončila.* Charisa sa ani nedotkli a keď zavrčal, utiekli, no ja som toho jedného mala v rukách a ako sa nedíval, dala som ho k nemu a on strčil jazyk do ucha i jemu. *Pobavene sa chichotala pri tých spomienkach.* Nepotešil sa. *To určite hovoriť ani nemusela, Níat by sa nepotešil tiež, no jej by to bolo vtipné i tak. Ak ho raz niekde nájde, donesie ho Níatovi k uchu. Alebo radšej nie, ešte by to chúdatko orpažil na uhlík keby sa nahneval. Zase ho nechce poslať na onen svet, vymyslí radšej niečo iné čo mu neskôr vyvedie aby sa nenudil. Doteraz žil ako samotár, v tichosti, no určite sám dobre vedel, že pri nej niečo také nemohlo byť. Až keď dorapkala všetko čo mala na jazyku sa rozhliadla a zvedavo očami začala prechádzať po budovách a všeličom inom. No aj tak hľadala najviac zmrzlinu teraz.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Št január 26 2012, 22:38



*Pustil Olíviine vlasy a nechal ich padnúť späť na jej plecia. Len čo ruku zložil podvedome si pošúchal palec a ukazovák. Naozaj to bolo až také jednoduché? Viesť rozhovor? Stačilo, keď niečo povedal alebo sa opýtal a ona mu prezradila svoje myšlienky. Možno na to už začal pomaly prichádzať. Poznal už niekoľko tónov v Olíviinom hlase, ale tentoraz to bolo niečo nové. Zasnívané a zároveä trochu sentimentálne akoby jej bolo smutno. Ale možno sa mýlil a počul to všetko zle. To on jej povedal, že Charis je mŕtvy. Vtedy ešte netušil, že k nemu mala tak blízko.
Zodvihol hlavu a pozrel k náprotivnému rohu, kde sa ulica stáčala doprava. Stačilo do nej zájsť a tam by mal byť obchod, v ktorom nájdu všetko potrebné. Nakoniec to nebola až taká dlhá cesta, ako si myslel predtým.* Poznala si Charisa dobre?
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Št január 26 2012, 22:49

*Otázka o Charisovi ju prekvapila. Nečakala že sa jej bude pýtať práve na neho, hlavne keď bol svedkom toho, ako kľačala vedľa jeho tela a plakala. Krátku chvíľu na jeho otázku nereagovala, nevedela ako a zároveň bojovala s pocitmi vo svojom vnútri, so spomienkami a všetkým ostatným. Napriek tomu nemohla odpovedať kladne.* Nie nepoznala. Poznala som len tú časť jeho ja, ktorú sám chcel aby som videla. *Nenamýšľala si že ho poznala, pretože to tak nebolo.* Bol to prvý z vás ktorého som tu stretla, ešte keď som si myslela že spím a nič z tohoto n ie je skutočné. On nechcel aby som ostala v jaskyniach, vlastne o tom vtedajšieho vodcu presvedčil až Elek. Ale i tak s nami napokon trávil čas, väčšinou rýpal alebo bol protivný alebo niečo také, no napokon vždy keď sa dialo niečo dôležité sa správal inak. Prezentoval sa tak že mu na ničom nijak nezáleží a pritom zomrel práve preto, že aj on mal city. *Dorozprávala potichšie než začala. Nebol taký ako sa často ukazoval, neverila tomu. Možno to boli len jej predstavy, idealizmus ktorým si upravovala myšlienky, jeho smrť, no i tak tomu takto verila a myslela si to. Ako prešli na jednu z obrovských ulíc, uvedomila si, ako tam bolo rušno. N/tilo ju to tváriť sa i normálne, trochu sa obávať do koho vrazí a či sa nezamoce niekde, no napokon to vyriešila jednoducho. Natiahla ruku k nemu, chytila sa ho tak ako jej to jeho ruka s taškami dovolovala a potiahla ho kúsok bokom, kde videla to čo hľadala. Pekne as postavila za dvoch ľudí pred nimi a uprela na neho zrak.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 29 2012, 11:23



*Chytil Nobynu ruku a jemne ju zovrel v dlani. Nehýbal sa, aj keď ona už bola pripravená na odchod len si ju chcel ešte raz poriadne obzrieť. V čiernych šatách a s rozpustenými vlasmi to bola úchvatná žena. Sebavedomá a pritom láskavá, odvážna. Nielen preto, že sa rozhodla ostať s ním, ale aj preto, že si stála za svojimi rozhodnutiami.* Poďme,* zopakoval po nej a nepustiac jej ruku zo svojej vyšiel z bytu. Potom ho však napadlo, že by sa možno chcela rozlúčiť s miestom, kde tak dlho žila a podľa vlastného uváženia sa rozhodol, že by pritom možno uvítala trochu súkromia. Bolo to predsa len miesto, ale aj tak.* Počkám ťa vonku, kým sa o všetko postaráš,* prihovoril sa Noby s pokojným úsmevom a keď jej púšťal ruku natiahol sa, aby ju pobozkal na temeno hlavy. Naklonil sa k nej a perami len na okamih dotkol teplej pokožky čela, pričom ho na líci pošteklili jej vlasy. Potom sa odtiahol a zamieril k schodisku, ktoré mu bolo predsa len príjemnejšie. Zbehol dolu tých pár poschodí a vyšiel rovno na ulicu, kde ho naraz obklopilo množstvo pachov a farieb. Pohybu sa nedalo zabrániť. V parku cez ulicu sa prechádzali ľudia s malými deťmi. Ľudia boli aj na chodníku. kráčali okolo neho a ich pachy boli také výrazné, že chvíľami musel odvrátiť tvár, aby nezahliadli, že je iní než oni.
Odrazu mu niekto narazil zboku do pleca. Vysoký štíhly muž v obleku a s kufríkom v ruke, ktorý sa očividne niekam ponáhľal a bol príliš zaneprázdnený na to, aby sa ospravedlnil. Orina pritom okamžite napadlo ako by nezaujatý výraz na mužovej tvári vystriedalo zdesenie, keby ho pritlačil k múru a trochu sa na neho "usmial".
Zrážka však spôsobila aj to, že na vyrovnanie váhy sa musel pootočiť a vtedy zbadal dievčatko s loptou. Mal pocit, že ten obrázok už niekde videl alebo o ňom počul tak často až bolo istým spôsobom iróniu osudu, že sa to dialo práve v tej chvíli.
Nečakal, kým auto začne brzdiť, jednoducho sa rozbehol za ním, v poslednom okamihu ho zachytil a strhol na kraj cesty. Za škrípania bŕzd dievčatko spustilo ohromný vystrašený nárek, ozval sa dutý náraz, praskanie skla a potom žuchnutie tela na tvrdý asfalt. Lopta sa v poriadku dokotúľala na druhú stranu vozovky a zapadla do výklenku v chodníku.
Orin ležal na ceste a mal pocit akoby on nepreletel cez auto, ale auto preletelo cezeň, a to plnou rýchlosťou. Jednu polovicu tváre mu ovieval vzduch nasiaknutý výparmi a druhú, tú ktoru sa šúchal po asfalte, mal zodratú až k brade. Démon v ňom sa začal chvieť a driapať sa na povrch, zatiaľ čo ho obkolesil hlúčik ľudí vrátane šoféra auta a niečo na seba pokrikovali. Niekto s k nemu kľakol, nejaký muž, položil mu ruku na krk, ale neprevracal ho, aj keď Orin s istotou vedel, že nemá nič zlomené. Možno keby bol človek už by tu nebol, ale ako Aratahi mal pevnejšiu kostru a rýchlejšie sa hojil. Najväčším problémom preto neboli jeho banálne zranenia, ale démon v jeho vnútri.* Noby,* zavolal slabým chrapľavým hlasom a ruku posunul po asfalte akoby sa chystal vstať. Mužská ruka ho však zatlačila naspäť a hlas patriaci k nej sa mu naliehavo prihováral.* Noby.. preč...musím ísť..preč.* Nakoniec muž nebol až taký silný, aby ho udržal na ceste. Orin sa pomaly posadil a tvár si schoval do dlaní, pretože pod pokožkou sa mu už začali hýbať tiene. Zranenia sa mu síce začali hojiť, ale na to, aby všetko prebehlo úspešne potreboval krv. A tej krvi v tom okamihu bolo okolo neho až priveľa. Pomedzi prsty zahliadol aj malé dievčatko, ktoré už neplakalo, ale vypliešťalo na neho vystrašené oči. Vznešení, ak sa premení zachraňoval ju pred autom úplne zbytočne.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 29 2012, 11:46



*Možno na tých rozhovoroch predsa len niečo bolo. Ako hľadel dopredu na chvíľu sa prestal sústrediť na umocnenie svojej strohej povahy cynika a kútikom oka na Olíviu pozrel.* Takže máš vlastne slabosť na skrachované existencie.* V tej poznámke chýbala ostrosť. Jednoducho to len konštatoval a hodnotil koľko vlastností mohol mať spoločných s Charisom. Tak sa zdalo, že ani jeden z nich nebol priveľmi spoločenský a v najlepšom prípade by sa dali považovať svojím správaním za neznesiteľných. Aj napriek tomu bol však Olíviin smútok skutočný, jej bolesť reálna a nie chvíľková. Neúmyselne ho pritom napadlo či by plakala aj kvôli nemu. Keby zomrel.
"Skús sa jej opýtať, čo ti povie," uťahoval si z neho posmešne Dagharta a pripomenul tak Níatovi, kde sa nachádza a že by sa mal spamätať. Hlúposti. Podobné myšlienky boli len hlúposti a spôsobili, že sa ešte viac utiahol do seba. Znovu začal uprene hľadieť pred seba a viesť Olíviu k obchodu so záhradnými potrebami. Iba keď mu jej ruka skĺzla po predlaktí znovu sa na ňu pozrel.* Choď si vybrať čo sa ti páči.* kývol k obchodu a len dúfal, že neurobí nijakú hlúposť a nedotkne sa jej.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 29 2012, 12:04

*Čakala podobnú reakciu a podobné slová k tejto téme. Niekde vo vnútri tušila že to neprejde bez komentáru práve tohto typu, aj keď s ním nemohla súhlasiť. Ona sa rozprávala tak ako s nimi uzavretými aj s tými, ktorý boli zhovorčivejší, ako Elek. Aj keď na druhú stranu nemohla vo vnútri popierať, že tá uzavretosť v nej podporovala snahu aby sa s ňou rozprával. Možno keby verila že mu tá samota naozaj vyhovuje by to brala inak, no na tú chvíľku samoty v strome, keď jeho samota bola takmer hmatateľná nemohla zabudnúť a ona nechcela aby sa tak cítil. Nikdy by mu to nepovedala že to v nej zanechalo tento pocit, istotne by sa mu to nepáčilo, no vtedy jej z toho bolo smutno. Napokon ale jej city k nemu neboli založené na tom, jednoducho len nerozdelovala ľudí ani Arathi do škatuliek a teda on nebol v žiadnej takej s názvom skrachované existencie.* Tak to nie je. *Odvetila po chvíľke vnútorných úvah.* Len si myslím že nič nie je také ako na prvý pohľad vyzerá. *Pokrčila ramenami a zadívala sa na väčší obchod pred nimi. Vonku boli rôzne kvety, väčšinou len okrasné, no ona chcela len nejaké nádoby, aby si mohla pobrať bylinky. Nemohla stále uveriť tomu, koľko ich tu bolo.* Ty nej...*Otázku nedokončila, spomenula si na jeho slová ako sa cíti na takých miestach. Uzavretý piestor, ľudia, krv. Zavrela teda ústa, na okamih sa prstami dotkla jeho ramena a potom sa pohla dnu.* Nebudem sa šišmať. *Usmiala sa a rýchlymi krokmi vošla dnu. Nešlo jej o výzor nádob, potrebovala ich len dosť a v dostatočných veľkostiach. Ozdobiť si kvetináče dokázala potom i sama, takže napokon zastavila pri regáloch s nádobami a ruky natiahla k tým najväčším prepravkám. V hlave odhadovala, koľko ich tak bolo treba, napokon ich vytiahla toľko, koľko sa jej zdalo dosť. Zobrala si aj sáčky, keby jej bolo málo, nasypala by zem s rastlinou do toho, tú chvíľku cesty by hádam prežili. Teda možno nie chvíľku, ale nejako by to zvládli. Zaplatila a nesúce to opreté na svojej hrudi vyšla von.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 29 2012, 12:57



*Zvuk tečúcej vody dopĺňal tóny klavírnej hudby a pripomínal mu dážď. Dážď na Altre.
Podvedome pritom zavrel oči, lakťami sa zaprel do opierok kresla a ruky spojil pred sebou bruškami prstov. Vrchol imaginárnej "pyramídy" smeroval nahor a vonkajšia strana ukazovákov sa dotýkala jeho brady.

Rodičia sa dlho nevracali. Už to boli dva dni, ale až na tretí konečne pochopil, že je sám. Prečo? Stalo sa im niečo? Matka plakala, keď odchádzala. Možno niečo tušila...


Živil sa tým, čo našiel. V desiatich rokoch ešte nebol dosť silný, aby dokázal niečo uloviť a nedostatok krvi sa už na ňom začínal prejavovať. Rastlinné korienky a bobule nedokázali zásobiť jeho vychudnuté telo dostatkom energie, preto sa jeho rast zastavil. Bol tenký, útlučký a dochádzali mu sily....

"Zabite ho!"
"Ale pane, neunáhlite sa. Možno by sa dal nejako využiť."
Zarkyt nerozoznával slová iba tón hlasu dvoch ľudí. Ich pach zachytil príliš neskoro a teraz im bol vydaný na milosť. Vyčerpanosť ho však obrala aj o strach. Ležal zrútený pri nohách človeka, ktorý ho predtým kopol do brucha. Nepovracal sa len preto, že už dva dni nemal nič poriadne v ústach. Čakal koniec.
"Pozrite sa na neho, pane. Je vysilený, ešte deň a zomrie, ale ak sa o neho postaráte, predstavte si, čo všetko by dokázal. Snažíme sa zbaviť nepriateľa priamym bojom, ale príde čas, keď budú potrebné úskoky. Nič nie je spoľahlivejšie ako verný pes."
Hlas patriaci druhému človeku sa triasol vzrušením. Zarkyt pootvoril oči a zahliadol kapucňu, ktorá bola príliš tmavá, aby v nej mohol rozoznať tvár. Zľakol sa, že si po neho prišla smrť a omdlel....

Učiteľ, tamarin, švihol prudko palicou a tá so zasvišťaním dopadla na Zarkytovu tvár. Už osem rokov uplynulo od doby ako si ho majster Envy zobral k sebe. Dal mu všetko. Dostatok jedla, dostatok krvi a zaplatil mu aj tamarina. Chodil do školy spolu s ostatnými ľudskými synmi, ale tí sa mu vyhýbali, pretože z neho cítili Aratahiho.
"Žiadna milosť! Žiadna milosť!" vrieskal tamarin oduševnene a znovu rozpriahol ruku na úder. Zarkyt sa nechal biť, ale čím bol voči tomu odovzdanejší tým tamarin viac zúril. O chvíľu mu z rozbitej pery tiekla krv a na lícach mal hlboké rany, pretože palica bola na jednom konci obitá klincami. Pod ním ležal na chrbte jeden z učňov a po strete so Zarkytom vyzeral ešte horšie.
"Život nemá nijakú cenu, kým si ho nezoberieš alebo kým si nepriateľ nezoberie tvoj. Ty si mal šťastie, pretože si nevyrastal medzi barbarmi, ale ak chceš byť nápomocný musíš pochopiť, že iba smrť sa počíta."
keď sa ho tamarin chytal znovu udrieť Zakrkyt mu vytrhol palicu z ruky a s revom ju zarazil do učňovej hlavy. Lebka pod náporom sily vydala desivé prask a z tváre mladíka zostala len masa rozmliaždeného mäsa. Predtým by zarkyta naplo na vracanie, ale stával sa voči tomu čím ďalej odolnejší. V duchu si ako mantru opakoval tamarinove slová: "ˇŽivot nemá žiadnu cenu, nemá žiadny zmysel."
Tamarin bol konečne spokojný: " Vítam ťa v na ďalšom stupni, Zarkyt, syn Envyho."


Zurčanie sprchy pomaly utíchalo, až kým z neho neostalo len akési echo kvapkania. Zarkyt natiahol ruku a prešiel si po tvári. Prstami pretrel tetovanie, ktoré mu zakrývalo jazvy a nakoniec bruškom palca a ukazováka stlačil koreň nosa. Bol otočený chrbtom do miestnosti, takže nevidel ako sa Akte oblieka, ale presne vedel, kedy s tým prestala. Otočil sa v kresle smerom k nej a ruky zložil pokojne na opierky kresla. Voňala sviežosťou a čistotou. Sedela na posteli, mlčky si ho premeriavala znechuteným pohľadom a na plachtách sa jej útle telo takmer strácalo. Ticho medi nimi bolo bojovné a napäté. Vedel, že neprehovorí ako prvá a a ani on sa na to nechystal. Namiesto toho si ju dlhú dobu len tak premeriaval potom sa rukami zaprel do opierok a nenáhlivo vstal. Krok za krokom sa blížil k posteli, ruky zvesil nízko a prstami začal uvoľňovať pracku na opasku nohavíc.* Nie je vtom nič osobné, ale musím nejako ochrániť svoju zlatú kartu a spojenie s tebou na to postačí dokonale.* Skôr než sa k nej stihol natiahnuť a využiť jej značné oslabenie loďou prešiel prvý záchvev. Otras spustil poplašný signál, ktorý volal kapitána na mostík. Druhý otras bol silnejší a vychýlil loď z pôvodného kurzu. Zarkyt si znovu zapol opasok a zanadával. V tej chvíli mu bolo jedno, čo urobí Akte jednoducho sa musel dostať na mostík, ab celú situáciu zhodnotil. Na palube lode neboli žiadne záchranné moduly, preto mal len jednu šancu. *Ostaň tu.* zavrčal na Akte rozkaz a vyšiel z jej kajuty.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 29 2012, 13:17

*Tom Trempton nebol nijaký žgrloš. Mal štýl, ako to o sebe rád tvrdil, preto nemohol zabudnúť na kvety. Ruže vždy zaberali a jeho milenka aj tak nebola zvyknutá na drahé dary. Ešte ju nikto nepokazil, hotová tabula rasa medzi márnivosťou a skazenosťou spoločnosti, v ktorej sa pohyboval. Marianne bola krásna, ale nanešťastie nemala v sebe ani štipku hereckého talentu. Ibaže to nebol jeho problém, preto mohol tvrdiť, že z nej urobí hviezdu a ani sa mu pritom nezvýšil krvný tlak.
S poďakovaním zaplatil predavačke za tri krvavočervené ruže a chystal sa odísť za svojimi povinnosťami, keď si všimol to dievča. Bola mladunká, nemohla mať viac ako dvadsať, ale mohol sa mýliť, pretože detsky jemné črty jej dodávali nevinný dôverčivý výraz. Rýchlo sa okolo seba poobzeral, ale nevidel nikoho, kto by k nej patril. Vynikajúco. Pár krokmi prekonal vzdialenosť medzi nimi, ruže si vložil pod pazuchu a natiahol sa za ťažkým nákladom, ktoré dievča nieslo k východu.* Dobrý deň, ukážte rád vám s tým pomôžem. Musí to byť ťažké.* Bez opýtania zobral celý náklad na seba a vykukol spoza najvvyšieho črepníka.* Som Tom Trempton, rád by som vám podal ruku, ale nechcem vám to všetko porozbíjať.* Nedal jej šancu na odpor. Jednoducho zamieril k bočnému východu aj s celým nákladom.* Čo keby som vám s tým pomohol? Poďte vzadu je väčší východ na zásobovanie. Majiteľka je moja priateľka mohol by som pre vás vyjednať vozík nech to nemusíte ťahať cez celé mesto.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 29 2012, 13:27

*Už bola pri dverách, kde nastával drobný problém s otvorením, no mala to vymyslené. Chcela si veci položiť a otvoriť si, no niekto jej tie veci vzal skôr, ako tak stihla urobiť. Prekvapene pokrčila čelom a otočila tvár k svojim črepníkom, za ktorými sa skrýval nejaký muž, na ktorého moc nedovidela. Pár krát zažmurkala a chcela rázne protestovať, no on sa akosi pobral svojou cestou.* Počkajte, to netreba! *Zavolala za ním a rýchlo sa pohla, čo ak to bol nejaký zlodej čo jej chcel tie črepníky vziať? Na druhú stranu, načo by mu boli.* Netreba mi pomoc, vonku ma niekto čaká....*Protestovala a rýchlymi krokmi merala cestu za ním, nemienila o tie črepníky prísť. Okrem toho nemohla sa zdržovať, Níat bude určite netrepzlivý. Na jednej strane by vozík bol vlastne dobrý nápad, nemusela by to vláčiť a aj keď by jej to Níat asi vzal, nechcela mu pridávať, aj keď bol taký silný. Mala síce v hlave Níatovo varovanie že sa tu nemá potuľovať sama, no mala tam ostať a nechať nákup zmiznúť? To teda nie.* Stojte pane, ja to zvládnem...*Mrmlala si, no aj tak išla, kvôli nádobám, vozík si kupovať nechcela. Síce by jej uľahčil cestu, no bol by jej nanič neskôr a zbytočne Níatove peniaze míňať nechcela. Radšej mu chcela kúpiť zmrzlinu, nech skúsi ten zázrak. No teraz jej nejaký Tom Trempton unášal prepravky na bylinky a ona ich musela zachrániť.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 29 2012, 14:13



*Trvalo to nejako dlho. Koľko času môže zabrať kúpenie niekoľkých prepraviek na kvety? nemal s tým nijaké skúsenosti, pretože nič podobné nikdy nekupoval, ale nakoniec, trpezlivosť nikdy nebola jeho silnou stránkou. Vyšiel po troch schodoch vedúcich k dverám do kvetinárstva a s hlbokým nádychom ich otvoril. Vzzduch z pľúc vypúšťal pomaly a tváril sa nezaujato ako predtým. Nakoniec mu zásoba kyslíka v pľúcach došla a keď sa nadýchol nebolo to až také zlé, ako predpokladal. pach ľudí tu prekrývala sýta vôňa kvetov, ktorá bola príjemná a svieža, pripomínala mu prales na Altre, aj keď tomuto miesto stále niečo chýbalo.
V obchode bolo len pár ľudí, ale Olíviu nikdy nevidel. To ho znervóznilo. Predavačka ho síce ostražito pozorovala, ale nezdalo sa, že by sa trhala ochotou pomôcť mu. Aj tak by jej neveril. Namiesto toho sa tentoraz zhlboka nadýchol a snažil sa vo vzduchu zachytiť Olíviinu vôňu.

Tom bez spomalenia zaviedol dievča do zadnej časti obchodu, ktorý ústil do prázdnej uličky. Tam položil náklad na vyvýšený betónový múrik a oprášil si ruky akoby vynaložil nesmiernu námahu.* Viete, ani ste mi nepovedali svoje meno a ja..* zavrčanie, ktoré sa mu vzápätí ozvalo blízko ucha spôsobilo, že okamžite zabudol to, čo chcel dievčaťu povedať. Okolo krku sa zovrel prsty a niečia ruka ho vzápätí šmarila chrbtom o stenu. Oči, do ktorých hľadel ho pozorovali s vražednou zúrivosťou, ale nebolo v nich nič zbrklé ani unáhlené, preto to bolo také nebezepčné.
"Kto ste?" zachripel s tou trochou vzduchu, čo mu ostala v pľúcach a snažil sa vymaniť. Bezvýsledne.
"jej manžel."
Tom nebol padnutý na hlavu, aby si nespojil dve a dve dohromady. Tak dnes mal vážne smolu.

Níat sa už takmer neovládal a Dagharta sa driapal na povrch s každým šklbnutím toho muža. Keď vyšiel do zadnej časti predajne zbadal Olíviu, ale potom zacítil pach muža, ktorý ju sprevádzal a okamžite sa v ňom spustili inštinkty. Nešlo o žiarlivosť. Toho červa by rozpučil na kašu, ale ten jeho pach! Cítil z človeka krv, ktorá nepatrila jemu. Patrila nejakej žene, ktorá ala očividne tú smolu, že mu rovnako ako Olívia naletela a on s ňou potom urobil ktoviečo.
"Kde je tá druhá žena?" zavrčal Níat a trochu povolil zovretie, pretože by sa inak zadusil.
""Neviem, o čom to hovoríte."
Daghartu už takmer neudržal. "Ale vieš. Cítim z teba jej krv."
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 29 2012, 14:29

*Netešila sa z toho že ide za akýmsi mužom, nemala hodinky no vedela že v tejto chvíli sa už "šišmala". Dosť čo Níat musel ísť do mesta, ešte aby na ňu čakal. Bola mu naozaj skôr na príťaž. Na to, že sa mu zabudla predstaviť i zabudla v tom myšlienkovom zhone okolo svojich nádob ktoré potrebovala, no k odpovedi sa beztak nedostala. Ako sa ozvalo zavrčanie, len sa rozhliadla, vedela kto to bol a naozaj sa o pár sekúnd zjavil Níat a hodil toho muža o stenu.* Níat! *Zvolala prekvapene, nebol to dobrý nápad hádať ľudí o stenu, veď jej chcel len pomôcť. Teda možno, spomenula si na jeho varovania nech sa nezatúla, čo práve spravila. Uvedomila si, že napriek tomu ako sa jej roztĺklo srdce ju na krátky okamih zvláštne potešilo, keď začula slová jej manžel. Nevedela si vysvetliť ako mohal pocítiť taký pocit v takejto situcáií do akej sa dostali, no bolo to tak a nič s tým nemohla urobiť. Olivia sa pohla bližšie k Níatovi, videla že bojuje nielen s tým mužom, ale oveľa viac so svojim démonom. Tu sa nemohol premeniť a nemohli robiť problémy, preto k nemu natiahla opatrne ruku, položila ju na jeho plece, no ihneď ju stiahla ako začula ďalšie slová. Druhá žena? Aká žena? Aká krv? Zmätene pozrela na Níata a nepochybovala o tom, že vie o čom hovorí, hlavne keď sa jednalo o krv. Ten muž jej nešiel hľadať vozík a nebola zjavne ani prvá, ktorej núkal takzvanú pomoc. Tvár jej mierne pobledla a potom zamračila, čo mohol urobiť tej druhej?* Ja byť vami povedala by som to, lebo inak už nepoviete nič. Nie je múdre hnevať ho. *Nebola to rada, lebo by chcela aby z toho vyviazol len tak beztrestne. Iba chcela pomôcť, veď tá druhá žena...možno už bola mŕtva a ktovie čo jej spravil predtým.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne január 29 2012, 22:03

AKTE

*Ako tam len tak sedela a dívala sa na neho, cítila ako to v nej začínalo žiť všemožnými pocitmi aj keď samotná Altra jej bola svedkom, že nič dobré sa v nich neukrývalo. Cítila nechuť, presne tak ako ju cítila ku každému svojmu väzniteľovi. On bol však v jednom výnimka. Nemala nad ním prevahu. Nebol obyčajný človek a to jej robilo dosť výrazné problémy. Musela vymyslieť plán, ktorý sa jej podarí. A hneď na prvýkrát, lebo on mal moc a mohol ju použiť tak, že ona bude bezmocná. Tesáky v papuli sa jej v momente predĺžili a ona ich na neho vycerila, keď videla čo chcel urobiť. Chcel si ju k sebe priviazať. Nie. To by sa radšej zabila akoby takéto niečo dopustila! Ten náraz, alebo čo to malo byť bol jej jedinou záchranou. A nielen pred spojením so Zarkytom. Bolo to jej vykúpenie z pekla a ona vedela, že musí konať. Rýchlo. Veľmi rýchlo a efektívne. Toto bolo znamenie. Altra jej požehnala a ona to plánovala využiť, nech ju to bude stáť čokoľvek. Rýchlo sa rozbehla do kúpeľne kde predtým zo seba zmyla všetku tú špinu. Konala rýchlo. Jediným prudkým trhnutím vytrhla potrubie zo steny a v rukách jej ostala mokrá tyč dlhá niečo vyše metra. Voda všade stekala a špliechala, no dnes nemala byť jej pomocou. Nie, bola pripravená zvládnuť všetko tak ako sa len bude dať a nech stoja pri nej všetci všemohúci, lebo to bude posledné čo urobí. Nezaháľala, s tyčou v rukách, držiac ju pritom v oboch rukách bežala smerom kde zostala jeho čerstvá stopa a aj keď jej zmysly hovorili, nech sa vydá opačným smerom, vedela že aj tak tam nenájde svoju záchranu. Bola si istá, že žiadne záchranné lode tam neboli. Zarkyt išiel na istotu. Bola pripravená urobiť z toho jeho osudovú chybu. Stačilo by tak málo. Len sa spoza hlavy zahnať a uštedriť mu smrteľný úder do hlavy. To však nebolo dosť. Tak ticho ako jej to jej telo dovolilo a moment jeho zaujatosti riadením, sa priblížila celkom k nemu. Tyč stále držala nad hlavou, vyzeralo to, akoby ostrým hrotom chcela Zarkytovu hlavu prepichnúť, no v očiach sa jej zračilo väčšie šialenstvo, než akého bol zdravý človek schopný.* Pôjdeš do pekla, Zarkyt a ja ťa tam odprevadím! *Zrevala a s výkrikom zaborila takmer až do polovice tyč do riadenia lode. Mokrá tyč a všetko dokopy spôsobilo akoby sa prístroje zbláznili. A ona sa v tom chaose usmievala a pridržiavala. V tvári mala víťazoslávny úsmev. Bol blázon ak si myslel, že vyhliadka ich zrútenia ju zastaví pred tým, aby ho stiahla so sebou. A on z nej urobil ešte väčšieho blázna, teraz mu len prichystala aby si pekne zožal čo zasial.* Prehral si. *Dodala v hluku sirény, ktorá huláka, všade blikali červené svetlá, jej na tvári vytvárali zvláštne tiene a ostré tesáky na neho vo zverskom úsmeve škľabila.*

NOBY

*Pôvodne myslela, že sa do bytu ešte na večer vrátia, ale nemala nič proti nechať to tak. Preto to bolo zvláštne osamieť tam. Len tak, vediac že sa tam už nevráti. Bol to však len byt, ktorý bol minulosťou. Ju teraz čakal pohľad vpred. Tým pohľadom bol práve Orin. A práve kvôli nemu sa tam nezdržiavala. Poslednýkrát sa obzrela, s jemným, spokojným úsmevom na perách a jednoducho za sebou zamkla, pričom kľúč znova dala na miesto odkiaľ ho predtým vzala. Plánovala starkému povedať čo má s tým urobiť, veci prenechať nemu, on sa už o to postará. Na vysokých opätkoch zbehla poschodie tak rýchlo ako to len dokázala, keďže po tak dlhom čase jej to robilo naozaj problémy. Bolo to práve včas , aby videla všetko čo sa udialo. Stála na kraji bytu a len sekundu to trvalo kedy zamrzla v tom zhrozenom pohľade, ktorý sa jej naskytol. Ani vysoké opätky jej nezabránili v tom, aby sa rozbehla k Orinovi. Vystrčila lakte, aby mohla prejsť, mala pocit, že nejakého chlapa prudko odstrčila, no nevšimla si, či mu niečo urobila. Prudko si kľakla k nemu, cítiac ako si odrela kolená a rukami sa okamžite dotkla jeho horúcej pokožky.* To nič, dýchaj. Dýchaj. Sústreď sa na mňa, dobre? Vezmem ťa preč. *Prihovárala sa rýchlo k nemu, ale aj k jeho démonovi a nedbajúc na okolie mu položila svoju ľadovú dlaň na líce. V tej chvíli by sa jej nikto krvi nedorezal. V nejednej situácii sa jej už potvrdilo, že adrenalín v nej dokáže prebudiť silu o akej by sa jej ani nemohlo snívať. Vzduch sa okolo nich rozprúdil tak, aby k nemu nedoľahol žiadny pach okrem toho jej a podopierajúc mu pomohla postaviť sa. Dav bol však zvedavý. Musela sa na nich asi zamračiť, alebo čo, lebo odstúpili o krok.* Ja mu pomôžem, to je môj manžel, len ustúpte. *Vysoký muž, ktorý mu predtým pomáhal vyzeral viac prekvapený ako vydesený, lebo to vyzeralo, že najskôr neuhne, no keďže Noby teraz mala na nohách vážne vysoké opätky, ktoré jej nielen pridávali na výške, ale pôsobili i dosť nebezpečne a sám chlap jej siahal len po ramená, nakoniec sa uhol, hoc jasne cítila s akým nesúhlasom tak urobil. Mal šťastie, lebo ani svet by ho neochránil, keby musela pustiť Orina!* A čo škody?! *Ozval sa za chrbtom chlap, ktorý vyskočil predtým z auta. Div ju neroztrhlo od zloby. Len cez rameno sa k nemu obrátila, v tvári mala naozaj nahnevaný výraz. Chcela konečne odviesť Orina do bezpečia, nemal čas sa handrkovať pre nejaké auto.* Ja vám dám také škody, vy hlupák! Šli ste podľa predpisov?! *Ani sa nestihol nadýchnuť pred odpoveď, ktorá bola nad slnko jasná.* Môžete byť vďačný môjmu mužovi, že ste nezabili to dievčatko, tak láskavo dajte pokoj, lebo to dopadne horšie pre vás ako pre mňa! *Nemusela vidieť ako zozelenel. Len pevnejšie ovinula ruky okolo Orina a ťahala ho spiatky do bytu. Nech sa premení tam, radšej ako vonku. Cítila ako sa začínala chvieť, adrenalín klesal a ona si uvedomovala čo sa udialo. Mala toľko slov na jazyku, ktoré však zo seba nedokázala dostať. Na jednej strane chcela Orinovi vynadať ako moc ju vydesil, no na druhej mu chcela povedať aký je pre ňu hrdina, aj keď vedela, že by ju bol poslal do čerta keby to počuje. To jej dokonca vyčarilo úsmev na perách.* Ach, Orin.... *Vzdychla si a neveriacky pokrútila hlavou. Však nech si ju nepraje až mu bude lepšie.* Urob čo ti pomôže, dobre?
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Po január 30 2012, 13:38




*Mal jediné šťastie, že bola Noby nablízku, pretože cítil ako sa prestáva ovládať. Nechal sa vytiahnuť na nohy a s jej pomocou sa posunul bližšie k chodníku. Inštinkty, ktoré sa zostrili, mu podávali presné informácie koľko párov očí ich práve teraz neveriacky sleduje. Uvedomoval si ako ohromujúco to musí na ľudí pôsobiť po tom kúsku s autom, ktoré ho nabralo takmer v plnej rýchlosti.
Zachytil Nobyn povzdych, keď vyslovila jeho meno a skutočne mu odľahlo, že ho tak dobre pozná. Mal pocit, že presne vedela, čo v tej chvíli potrebuje, pretože démon bol ako odtrhnutý z reťaze. Stačilo, aby aspoň na malú chvíľu vycítil, že sa v blízkosti takého množstva potravy prestáva kontrolovať a hneď sa to chystal zneužiť.
Už sa rukou opieral o zábradlie pred dverami do budovy, keď sa z ohybu ulice vynorila sanitka v sprievode svojho typického agresívneho hluku spôsobeného zavíjaním sirén. Samozrejme, niekto musel zavolať pomoc a nová komplikácia bola na svete, pretože sanitka sa vyrútila k miestu nehody a ľudia jej už popredu uskakovali z cesty. Toľko pozornosti. Orin zastonal a bol si istý, že ak ho teraz dostanú do tej plechovej škatule potom sa to neskončí dobre. *Toto nie je dobré, Noby. Prestával sa ovládať.* prehovoril, ale jeho hlas znel trochu cvakavo, pretože sa ho začínala zmocňovať triaška.
„Madam, prosím nechajte nás. Postaráme sa o neho.“ To boli slová prvého zdravotníka, ktorý vyskočil zo sanitky a rozbehol sa rovno k Noby. V ruke zvieral kufrík prvej pomoci a za ním nasledovali ďalší muži oblečení v žiarivo červených uniformách s reflexnými prúžkami cez hruď.*


/Zarkyta som dala teraz už do vesmíru /
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Po január 30 2012, 13:39




*Tak sa zdalo, že Tom má len dve možnosti. Povedať pravdu alebo sa nechať uškrtiť tým svetlovlasým bláznom. Ani jedna možnosť sa mu nepáčila a ani po jednej z nich to pre neho nevyzeralo ružovo. Už na neho nasadili tých najlepších detektívov z oddelenia vrážd, a to vedel z veľmi prozaického dôvodu. Aj on bol policajt. Krásny paradox, ale v konečnom dôsledku, kto vedel, ako sa má zbaviť všetkých stôp lepšie než ten, kto poznal vyšetrovacie postupy a návyky svojich kolegov. Všetci zločinci robili tú istú chybu. V okamihu ako ich niekto zatlačil do kúta zvykli vyjsť s celou pravdou von, ale o jeho zločinoch nikto nevedel. Nenašli sa nijaké dôkazy, nijaký svedkovia len tento zvláštny chlapík, ktorý tvrdil, že z neho cíti cudzia krv. Zlé bolo len to, že si za ďalšiu obeť vybral jeho ženu, o ktorej si pôvodne myslel, že nikoho nemá. Veď ktorý normálny chlap by nechal o samote také dievča?
Tom sa odrazu hystericky rozosmial a nezdalo sa, že by sa to svetlovlasému obrovi nejako zvlášť páčilo. Zovrel prsty okolo jeho hrdla ešte pevnejšie, ale Tom sa neprestal uškŕňať. Bol posratý strachom, samozrejme akoby aj nie, ale z tohto chlapíka doslova sálala živočíšnosť. Inštinkty mu radili, aby neukázal strach inak by veľmi rýchlo prišiel o krk.
Keď prehovorilo to dievča iba po nej šibol rýchlym pohľadom a potom sa vrátil k tvári jej muža.* Dobre,* zachrčal a počkal si na moment, keď prsty prestanú jeho krk zvierať drvivou silou. Zťažka sa nadýchol a potom na jeden výdych zo seba dostal odpoveď.* Vezmem vás za ňou. Autom. Mojím autom.* Vyzeralo to tak, že valihora zvažuje jeho odpove´d, takže nakoniec to nebola len hora svalov, ale za výrazom zadubenca sa skrýval aj intelekt. Aké prekvapivé. Sledoval ako sa maník obzrel na to dievča, nadvihol obočie a potom jej povedal niečo, čo si Tom nevedel celkom vysvetliť: „Niekedy ma prekvapuje ako veľmi podobné sú oba naše druhy. Poď, vezmi si tie veci, mali by sme sa vrátiť.“

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Po január 30 2012, 14:48

*Bolo vtipné, či skôr zaujímavé, že sa teraz cítila vo väčšom ohrození než keď nad ňou stál premenený Arathi či sa jej nejaký vyhrážal. Možno to bolo tým, že Arathi mali iné uvažovanie než ľudia, že ich konanie bolo založené na iných veciach než na ktorých si zakladali ľudia. Prekvapene sa zadívala na vysmiateho muža a nepekne sa zamračila. Netušil ako provokoval a v tej chvíli ju ani nezaujímal ten muž, ako to, že Níat by sa nemal premeniť tu. Mohol by ho niekto vidieť a mohlo by to znamenať viac komplikácií. Ak by sa to rozkríklo a niekto by mu chcel ublížiť....najradšej by mužovi strelila, no ten konečne vydal i inú reakciu, o nič menej znepokojivú. Nezdalo sa jej to. Prešla k nemu, vzala mu z ruky tašky aby ich mal voľné a položila ich do nádob. Tie vzala na ruky a prešla k nim, zložila si ich pri nohy a podišla k Níatovi tak blízko ako sa dalo a nepočul ju ten muž.* Pôjdeme jej pomôcť však? *Zašepkala, aj keď si sama nebola istá či tam nájdu niekoho živého a v akom stave. Čo s ňou ten muž chcel spraviť? A čo by spravil s ňou, keby ju Níat nenájde?* Niečo na nás skúsi Níat, je to jeho prostredie a určite nie je taký hlúpy aj keď je dosť hlúpy aby sa ti smial. *No dobre, aj ona sa často smeje ked nemá, tak to zase nemôže brať tak. Tieto vnútorné úvahy ale nechá tak, netreba všetko vyťahovať na svetlo sveta. Zohne sa radšej po tie veci a mierne ustúpi, aby ho Níat mohol držať ďalej a mohli ísť po to dievča. Hádam pôjdu, nie je si istá čo si vysvetliť pod tým návratom, no jej svedomie by nemohlo nechať nejakú ženu napospas takému chlapovi*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Po január 30 2012, 15:41



*Očividne ho Olívia znovu zle pochopila. V skutočnosti mal na mysli, že by sa mali vrátiť späť do hôr a nechať toho muža nech si pácha svoje ohavnosti v ľudskom svete. Osud ženy ho netrápil a pokojne by všetko pustil z hlavy, pretože nemal ani tú najmenšiu chuť starať sa o podobné záležitosti, ktoré s tými jeho nijako nesúviseli. Jeho hnev bol založený čisto na inštinktoch, ktoré mu velili chrániť to, čo mu patrí a keď už mal teraz Olíviu po svojom boku...
Ibaže tie mäkké čokoládové oči sa na neho upierali akoby na niečo čakali, prosili, dúfali. Dopekla!* Ber to ako svoj darček k narodeninám.* zavrčal v odpoveď neveľmi nadšený a prehmatal chlapíkovi bundu, až kým v jednom z vreciek nenašiel kľúče od auta. Tie potom bez obzretia hodil smerom k Olívii a pretože chlapík nevyzeral dosť vystrašene trochu sa na neho usmial. Poodchýlil vrchnú peru a nechal vyniknúť dlhé ostré zuby, ktoré sa pomaly začali vysúvať von. Zároveň vydal zavrčanie, pri ktorom chlapík vytreštil oči a celý sa do seba schúlil. Teraz mu už muselo byť jasné, že sa spolu len tak nehrajú.
"Aká je adresa?"
"Edington drive osem." vychrlil chlapík a stále upieral vystrašený pohľad na Níatove zuby. Bol bledý ako smrť.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Po január 30 2012, 15:56

*Napäto čakala na Níatov verdikt, niežeby nemohla ísť sama pohľadať nejakú políciu, no nielenže by si ju zjavne hodil cez plece a vzal preč, ale toto mesto nevyzeralo tak, žeby sa polícia starala o nejaké problémy alebo sa ich snažila skutočne vyriešiť. Níat ale neboll človek čo sa staral o peniaze, aj keď na druhú stranu, prečo by ho zaujímal osud nejakej ženy? Keď zaznela jeho odpoveď, vydýchla si i sa usmiala, samozrejme neodpustiac si jednu poznámku, ktorá jej automaticky napadla, skôr akoby si udržala ústa zavreté.* Tie ešte len budem mať. *Apríl bol ďaleko ale pokojne to mohla brať ako darček k narodeninám. Teraz jej záležalo len na tom, aby nejaká žena netrpela a nebolo na nej páchané nejaké násilie, ktoré už asi zažívala. Chytila kľúče a keď Níat zavrčal a vyceril zúbky, všimla si ten vystrašený pohľad chlapíka, bledého akoby ho ranila mŕtvica. V tej chvíli ju zalial nelogický pocit pýchy na Níata. Tvár nadobudla preto zmiešaný výraz, náhlivosti, úľavy i hrdosti smerom k nemu, keď sa pohla smerom preč, čakajúc na nich dvoch. Nevedeli predsa aké je jeho auto, aj keď na druhú stranu, stačilo stlačiť gombíček a nejaké by už prebliklo. Hádam. No to by si nemuseli všimnúť a asi by ťažko niekomu vysvetľovali, ako hľadajú svoje auto ktoré nevedia ako vyzerá. Muž hádam nebol taký hlúpy aby niečo skúšal, teraz keď mu Níat ukázal svoje zúbky a dal jasne najavo, že sa s ním nebude dlho párať. Bol to síce človek, no beztak by sa za neho neprihovárala. Po tom všektom čo sa stalo, nehľadiac na to že ju napadol ten muž na bojisku a tento chcel niekam odvliecť, odrazu mala čoraz viac príležitostí dívať sa na to inak. Výčitky z toho že niekoho zabila prekryla strata Charisa, zastávanie sa tých čo ubližovali nevinným jej bolo akosi ukradnuté.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Po január 30 2012, 19:09

*Všetko sa komplikovalo. Tak, že si nedokázala dať servítku pred ústa a v momente ako počula prichádzajúcu sanitku hrubo zanadávala slovníkom, aký nezvykla používať. Rýchlo sa pozrela do Orinovej tváre, trhalo jej srdce ako sa bránil, potreboval sa dostať do bezpečia, tam kde nebudú zvedavé oči, kde sa nebude môcť brániť.* Ver mi, dobre? Dôveruj mi. *Chytila mu tvár do dlaní a pozrela sa mu takmer do duše. Vedela, cítila, že tam našla toho, ktorý sa dral von.* Choď do môjho bytu. Ty to zvládneš, ja ti verím, počul si ma? Dostaneš čo chceš, ale choď tam! Toto by stálo život aj nás a ani jeden toto nechceme, že nie? *Prikázala, hoc vedela ako moc riskovala, keď ho chcela poslať samého. Veď už stáli pri dverách do vchodu. Nevšímala si ošetrovateľa, ktorý sa jej prihovoril, stále pevne hľadela do jeho očí. Do ICH očí.* Choď, postarám sa o teba. *Vediac, že Orin nebol schopný sa jej nateraz brániť, prudko ho postrčila do bytu, zabuchnúc dvere. Prudko sa otočila k ošetrovateľom, modliac sa, aby nikto z ľudí obývajúcich panelák nebol doma, nebodaj neotvoril zo zvedavosti dvere a opierajúc sa chrbtom o dvere, sa zamračila na mužov v červenom.* Vaša práca tu nie je potrebná, páni. Myslím, že by ste sa skôr mali postarať o vodiča auta, prípadne o dievčatko, lebo vyzeralo naozaj vydesene. *Prehovárala k nim pomaly, no s poriadnou dávkou razantnosti v hlase, ktorý si nedá rozkazovať. Veď však ju len skúsia odtlačiť od tých dverí a bude to ich osudovou vecou, ktorú urobia. Skončia ako žrádlo pre Orinovho démona. Vtedy si spomenula, že sa bude konečne musieť opýtať na jeho meno, stále ho totiž nevie a už ju nebaví myslieť na neho ako na démona bez mena.* Môj manžel nie je tunajší a ako jeho zákonitá manželka, *To iste ty klamárka, pomyslela si.* mám právo za neho rozhodovať v situáciách týmto podobným. Preto vás žiadam, aby ste nám nenúkali vašu pomoc. Pokiaľ viem, nemôžete nám ju nanútiť a vzhľadom nato, že len ja najlepšie viem čo môj muž potrebuje, viem aj, že to vy nie ste. *Bojovne si pritom založila ruky na prsiach veľmi pozorne počúvajúc či nezačuje nejaký hluk v dome, alebo čokoľvek podobné, čo by značilo problémy. Ak výslovne odmietala ich pomoc, spoliehala sa nato, že pochopia a vypadnú. Dúfala v to, lebo bude musieť byť zlá.. A ona nerada by bola zlá.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ut január 31 2012, 21:15



*Úškrn na Orinovej tvári, keď Noby povolila uzdu svojmu sebaovládaniu a zanadávala, bol viac podobný bolestnému úškľabku. Nielenže mu tým pripomenula, aké dôležité je, aby sa čo najrýchlejšie dostal preč, ale aj to, že by sa o to mal aspoň pokúsiť. Dlhý pohľad do očí ho na chvíľu vytrhol z neustálych myšlienok na démona, ktorý sa z neho driapal von a už sa tešil koho roztrhá ako prvého.
Takto sa prinútil upokojiť, potlačiť narastajúcu paniku, ktorú by inak necítil, ale teraz nešlo iba o neho. Vedel, že ak sa podvolí, ohrozí tým aj Nobyn život, a to bolo posledné, čo chcel.
Zhlboka sa nadýchol a prikývol. Zľahka sa vymanil z Nobynho zovretia a prinútil sa vystrieť, aj keď mu každým svalom v tele zašklbávalo. Snažil sa pred zdravotníkmi vzbudiť dojem, že je naozaj všetko v poriadku a tento výkon zrejme patril k jeho vrcholným. Ledva dovidel na kľučku dvier, ale mohol si gratulovať aspoň v tom, že sa pohyboval vzpriamene a ako obvykle sa tváril nezaujato. Akoby sa ho okolitý svet ani netýkal.
Táto maska sa rozpadla v okamihu ako z posledných síl skrútol kľúčom v zámke Nobynho bytu a prepadol cez prah dnu. Už mu nič nebránilo, aby sa skrčil a prevalil na chrbát. Odrazu mu bolo akosi dusno, chcel si preto rozpnúť gombík, ale vzápätí sa po podlahe ozvalo niekoľkonásobné cink - cink- cink. Gombíky z jeho košele odleteli do všetkých strán a pokožka na hrudi zčernala blížiacou sa premenou.
Ruky sa mu premenili na pazúry a ich ostrím si zarýval hlboko do kože na bruchu a hrudi. Poškriabal si aj tvá ibaže v tom okamihu bol presne na polceste medzi človekom a démonom. Už nedokázal uvažovať jasne a túžil len po krvi...

Vonku sa záchranári pozerali jeden na druhého a potom zase na tú ženu, ktorá bola očividne dosť odhodlaná k tomu, aby ich odohnala. Nemohli síce jej muža nútiť, ale prehliadnuť ho po havárií bolo ich prvotnou povinnosťou. Preto sa traja z nich odpojili a zamierili k miestu nehody, zatiaľ čo jeden, doktorValley, zostal a snažil sa ženu presvedčiť.
"Madam, váš manžel navonok nemusí mať výraznejšie zranenia, ale ak došlo k poškodeniu vnútorných orgánov a vnútornému krvácaniu potom hazardujete s jeho životom, keď nám bránite v jeho prehliadke."
Nehovoriac o tom, aké to bolo všetko zvláštne. Muž, ktorý prežil zrážku s autom a potom len tak odkráčal po vlastných? Za celú svoju prax sa s niečím podobným nestretol.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ut január 31 2012, 21:34



*Olíviina radosť bola pre neho v istom zmysle pochopiteľná, ale v očiach jej zazrel ešte niečo, čo si nedokázal celkom presne vyložiť. Dlhšie sa však nad tým nezamýšľal, pretože jednou rukou stále zvieral hrdlo vystrašeného chlapíka a druhou zodvihol náklad črepníkov. Niečo také by zrejme bolo pre obyčajného človeka veľmi náročné, ak nie nemysliteľné, ale jasná demonštrácia sily sa dala využiť na zastrašenie muža oveľa lepšie než keby mu namiesto toho rozdrvil kosti v nohách.
Potom so svojím nákladom zamieril k autu, ktoré po stlačení spínača zablikalo a západky na dverách sa uvoľnili. Níat sa so všetkým zložil na zadné sedadlo, ale ďalej svoju pozornosť venoval chlapíkovi, ktorý tentoraz upieral pohľad strnulo vpred a čakal.* Vieš, kde je tá adresa? Edington drive osem?
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ut január 31 2012, 21:45

*Napokon neniesla črepníky aj keď to chcela Níatovi uľahčiť a nedať chlapíkovi možnosť vymýšľať, aj keď zuby zjavne zabrali. Otec jej však vždy hovoril že nemá nikoho podceňovať a tak jej tento výkričník blikal niekde v kútiku hlavy. S kľúčim od auta kráčala vedľa tých dvoch a len čo jedno z aut zablikalo, prešla k nemu. Nebola si istá komu bola adresovaná tá otázka, no mala pocit, že jej asi nie. Veď ona z tadeto nebola, pochádzala z inej planéty, nemohla to tu poznať. No poznala niečo iné, čo si všimla na palubovke prístrojov.* Nie, ale viem o niečom čo to vie. *Vyhlásila s neskrývaným nadšením, že im aspoň v tomto osud praje. Otvorila si miesto šoféra a natiahla sa k drobnému navigačnému. Nikdy síce nijaký nenadstavovala, no vždy sa pri technike držala jednoduchej pravdy, že vie čítať. Všetko ostatné išlo samo a stačilo len pozorne hľadieť. Prstom ťukala na obrazovku, po chvíli ťukala i písmenka a netrvalo dlho a z prístroja sa ozval pomerne dosť umelý hlas ženy - O tristo metrov zabočte doľava.* Toto nás tam zavedie. *Vyhlásila rozhodne, keby chcel pochybovať o drobnej škatuľke. Zastrčila kľúč do zapalovania. Na ich planéte neboli nielen vzťahy istým spôsobom zastaralé, ale autá tam nepoznali niečo také ako bol manuál. V tomto aute sa samozrejme nadstaviť dal, no o tom sa jej ani nesnívalo. Teda počula o tom, no nikdy sa o to nezaujímala.* Môžem šoférovať? *Pozrela smerom k Níatovi. Nemala vodičák.* Nemám vodičský preukaz. *Priznala sa radšej hneď.* U nás sme mali šoférov, no ocko ma potajomky keď mama išla do mesta učil jazdiť. *Dobre, len po parkovisku ale na ceste to hádam nebude také zlé. Nejaké základy vedela, prednosť, semafóry a tak ďalej, len tie značky možno trošku problém. No to bol len taký detailík.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ut január 31 2012, 22:04

*Aj skrz všetky panely a okolie počula čo sa s ním dialo. Akoby trpela ona s ním. Bolestivo jej skrútilo žalúdkom a nad jeho správaním len zahorekovala.* Prosím, povedzte mi. Je toto normálne?! Poviem vám, že vás tu nie je treba a vy sa aj tak vnucujete?! *Trasúcou sa rukou si pretrela tvár a nemohla uveriť aká bola v tom momente bledá.* Nevnucujte sa tam kde vás nikto nechce. Ak mi chcete povedať, že budem za tým, že sa môjmu mužovi niečo stane, tak potom dobre. Nech. Som ochotná to risknúť. *Mohla urobiť dve veci. Otázne však bolo ktorú z nich si napokon zvolí. Mohla Orinovi uľaviť. Zaviesť do bytu ošetrovateľa a dovoliť mu nech si uľaví práve na tomto mužovi. Lenže poznala sa príliš dobre, takže vedela, že keby to urobí, nikdy by si to neodpustila, keďže ešte stále tu vždy bola druhá možnosť. Nech sa napojí z nej. Ibaže nato sa potrebovala toho chlapa zbaviť.* Teraz vám poviem čo urobím. Otočím sa a odídem za svojim mužom, ktorý ma potrebuje, no prisahám, že ak sa pokúsite ísť za mnou zavolám na vás políciu a isto nechcete mať opletačky. *Výhražný tón aký použila bol jasný a pre prípad, že by si to naozaj chcel vynútiť, urobila ešte jeden hrozivý krok k nemu. V tvári mala smrteľné odhodlanie, no v momente ako sa obrátila, vypustila chlapa celkom z hlavy a tak ako odišiel Orin, ona sa pobrala za ním. Príliš dlho sa zdržala dolu. Ak správne pochopila, potreboval krv. Musela mu dať svoju nech to bude stáť čokoľvek. Po schodoch sa už rozbehla, topánky držala v rukách a schody brala po dvoch. Dobehla hore len za pár sekúnd, ale jej to prišlo ako hotová večnosť. Potreboval ju a jej to trhalo srdce. Tak jej trvalo dostať sa k nemu, že takmer jej bolo do plaču aká si pripadala nemožná. Ani sa nevedela zbaviť jedného hlúpeho ošetrovateľa! Dobehla hore, no nemala kľúče a keď skúsila kľučku bolo zamknuté. Zaskučala a nervózne zanadávala pri dverách. Čo mala robiť?! Skľúčene sa poobzerala okolo seba. Jej dvere neboli moc bezpečné, no ak ich mala vyraziť, musela to urobiť tak, aby ich moc nepoškodila a dali sa z vnútra potom zase zamknúť. Prosím, nech len to zvládnem, zaúpela a ramenom sa jemne oprela do dverí. Stačilo silnejšie do toho zatlačiť a počula ako jazyk na dverách povolil a celkom sa otvorili.* To som ja. Len počkaj kým za sebou zatvorím. *Hlesla potichu a tak rýchlo ako to zvládala za sebou dvere zatvorila. Vďaka tomu, že jej dvere neboli bezpečnosť sama o sebe, mala na nich tri náhradné zámky, ktoré teraz jednu po druhej za sebou zamkla a obrátila sa tvárou do bytu. Topánky ostali na zemi pri dverách.* Poď.. Vezmi si čo potrebuješ, ale musíš byť potichu, počuješ? *Šepkala do vetra, lebo jediné čo pred sebou na zemi videla boli zvyšky oblečenia.* Ohrozíš sa, ak budeš hlučný. Tak poď. *Kľakla si na zem pripravená čeliť tomu všetkému. Netušila koľko veľa krvi bude potrebovať. Jedenkrát si už jej krv vzal, keď jej zaboril tesáky do krku. Jej záchranou bol vtedy Seram... A ten bol mŕtvy. *
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   

Návrat hore Goto down
 
Hory a les
Návrat hore 
Strana 28 z 30Choď na stránku : Previous  1 ... 15 ... 27, 28, 29, 30  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Planéta Gyro-
Prejdi na: