RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Hory a les

Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5 ... 17 ... 30  Next
AutorSpráva
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 19:24

Charis, Elek, Zeon

*Charis na chvíľu pri hre pootvoril oči, aby zistil, čo sa deje a keď videl Elekov žiarivý pohľad a zamyslený úsmev na Zeonovej tvári v duchu sa vrátil naspäť k hudbe. Nehral už tak dávno až si myslel, že to celkom zabudol, ale len čo prstami prikryl niekoľko dierok na flaute okamžite si na všetko spomenul akoby jeho prsty mali svoju vlastnú pamäť.
Odrazu na líci pocítil dotyk mäkkých pier a do nosa mu vstúpila slabá vôňa. Otvoril oči, ale neprestal hrať iba na Olíviu hľadel až kým sa znovu neusadila. Možno od neho čakala, že dá najavo nejaký prejav citu tak ako ten dobráčisko Elek, ktorému sa zapaľovali uši len pri pohľade do jej tváre, ale on bol iný. Tešilo ho, že má Olívia radosť, ale nebol taký blázon, aby to dal sentimentálne najavo.
Znovu zavrel oči, takže nevidel ako Zeon vstal a natiahol k Olívii ruku. Vytiahol ju na nohy a s významne nadvihnutým obočím nad usmievavými očami ju jednou rukou zľahka objal okolo pása a druhou neprestal držať jej dlaň. Urobil s ňou niekoľko krokov na stranu a potom ju zvrtol pohybujúc sa čoraz rýchlejšie.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 19:48


*Myslela si že bude jesť, no Zeon ju prekvapil. Prekvapene pozrela na jeho ruku a ani nevedela ako, stála na nohách a pozerala do jeho očí. No nebránila sa, ona tancovala rada. Vlastne celkovo mala rada pohyb, veď aj keď sa prvý raz zjavila tu, skôr než ju Charis vyrušil sa točila ako taký blázon či víla Amálka. Preto keď sa Zeon rozbehol, so smiechom ktorý sa odrážal v jej tvári i na perách sa pustila tancovať, držala sa jeho rýchlosti a čím rýchlejšie sa hýbali, tým ju to viac bavilo a rozosmievalo. Pri tej hudbe sa nedalo netancovať a ona bola skutočne rada že s tým Zeon začal. Nečakala to od neho, naozaj nie a sama by neskúšala tancovať, lebo by si nebola istá čo by povedali či si mysleli. No teraz keď bola na nohách tak si to užívala, trochu strapatá no vysmiata ako slniečko.*

/vieš čo mi to s tou hudbou pripomenulo? Very Happy titanic ked tancovali dole kdesi tam Very Happy Very Happy/
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 19:54

Orin




*Netušil ako dlho stál na lúke, ale za ten čas stihol vychladnúť a znovu získať pokoj. Ako bolo možné, aby ho jedna žena dokázala tak rozhodiť? Bola nepredvídateľná ako vietor, ktorý raz fúkal mocne a potom si všetku silu minul v bezvetrí. Pri tej myšlienke sa podvedome usmial, ale hneď zase zvážnel. Vedel, že to nebude ľahké. Cítil ako sa mu slnko opiera horúčosťou do nahých ramien, ale nebolo mu to nepríjemné. V skutočnosti z toho čerpal silu pre svoj vnútorný oheň. Po včerajšej noci s Noby ho však mal v krvi toľko, že nevybuchnúť a kontrolovať sa bolo takmer nemožné.
A potom znovu začul jej hlas. Vedel, že sa k nemu blíži ešte skôr než prehovorila podľa toho ako sa jej trsy trávy obtierali o stehná a ruky, ale neobrátil sa, aby sa ňu pozrel. Namiesto toho prišla za ním sama a to ho prekvapilo. Čakal, že po tom nepeknom začiatku bude na neho liať popol a síru. Ale jej ruky sa okolo neho ovinuli a perami mu uštedrila ľahučký bozk. Keď sa od neho odtiahla spýtavo nadvihol obočie akoby ničomu nerozumel, ale v skutočnosti chápal. Vedel, že Noby chce začať od začiatku a zabudnúť na to, čo sa stalo v lese.* Dobré ráno.* prehovoril a potom sa za ňou znovu natiahol. Jeho bozk bol hlbší a objatie pevné, ale netrvalo to dlho, pretože potom ju znovu pustil a pozrel na šarkana vo svojich rukách* To je pre teba.* začal a vrhol rýchly pohľad na jej tvár, aby sa uistil, že mu porozumela.* Takto zistíš ako sa správa vietor, anučíš sa mu rozumieť a potom...* nedopovedal, tmavé oči sa mu v rýchlom úsmeve nečakane vyjasnili.*...poletí až ku hviezdam.* vedel, že to trochu prehnal, taký dlhý špagát by nikde na zemi nezohnal, ale chcel tým Noby povedať, že môže mieriť na tie najvyššie ciele. Nečakal na jej odpoveď, odmotal kúsok povrazu, ktorý získal v tábore a rozbehol sa krížom cez lúku.* Tak poď!* kričal za Noby a so smiechom sa predieral vysokou trávou. Cítil ako ožíva, pohyb miloval. Miloval rýchlosť a voľnosť, ktoré sa s tým spájali. Čierna látka, ktorá bola predtým jeho košeľou a teraz telom šarkana sa napla a vyniesla ľahkú konštrukciu do výšky.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 20:14

*Bola rada, že neodmietol ponuku na nový začiatok nepekného rána, ktoré si uštedrili a jeho prehĺbenému bozku sa potešila. Najradšej by tak ostala a vôbec sa od neho neodtiahla, ale ujo si zmyslel výučbu o vetre. Ešte v živote nepúšťala šarkana, dokonca ani nikdy nebola pri tom ako si druhí púšťali šarkana, ju to jednoducho nelákalo, takže teraz naozaj netušila ako sa mala správať a čo robiť. Nemohla len tak stáť a dívať sa naň a nato čo robil Orin? Rozbehla sa napokon za ním, akože vážne mohol vybrať lepšie miesto, lebo bežalo sa jej strašne zle, ale bola to celkom zábava. Sledovala ako sa šarkan dvíhal do výšok, ako sa vzpieral vetru a pod jeho nápormi sa chvel. Ako sa mala naučiť ako sa správa vietor? Jednoducho to predsa poznal každý. Tak čo si mala všímať? Aj to poznala, ako sa im vzpieral a látka Orinovej košele sa nadúvala. Orinov smiech bol na tom všetkom asi najkrajší. mala rada keď sa smial, bol prirodzenejší a omnoho krajší, čiže vtedy vedela, že ani neostalo miesto pre nezmyselné hádky, pre zbytočné škaredé slová a jediné čo mali bol smiech. Usmiala sa na neho ako bežala za ním, nie však naplno ako on, to by nestíhala ani keby chcela. Jednoducho len za ním pobehla aby ho nasledovala a jej pozornosť bola venovaná hlavne na šarkana.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 20:20

Zeon



https://www.youtube.com/watch?v=8eD6BkBdV5c&feature=related

*Neprestal Olíviu viesť ani vtedy, keď Charis zmenil melódiu a začal hrať celkom inú pieseň, ktorá bola rovnako živá a rytmická ako tá pred ňou. Iba ju pevnejšie objal rukou okolo pása čím si ju k sebe prirodzene pritiahol ešte bližšie. Na hrudi pocítil dotyk jej mäkkého pružného tela, ale len na okamih, pretože potom zodvihol ruku a naviedol ju k tomu sa v tanci niekoľkokrát otočila. Ich vlasy mali takmer podobný ryšavkastý nádych, ale v jednu chvíľu Zeonove črty pôsobili oveľa starším dojmom a jeho oči boli nepreniknuteľné ako kniha, v ktorej niekto vytrhol niekoľko strán tak, že zostalo len pár slov, ktoré o ňom nič neprezrádzali.
Charis znovu zmenil melódiu až sa zdalo, že nič okrem hudby nevníma. Akoby skúšal, čo všetko za ten dlhý čas ešte dokáže zahrať. https://www.youtube.com/watch?v=xZ7osoZZsRk&feature=related
Aj Zeon spomalil, pretože odtancovali už dosť ďaleko od ohňa a teraz zostal stáť vo vysokej tráve. Olíviu objímal okolo pásu, ale nehýbal sa až sa zdalo, že ho zaujalo niečo v jej očiach. Stál sklonený nad jej malou výškou a zakrýval ju tieňom vlastného tela a širokých pliec. Otvoril ústa akoby chcel niečo povedať a možno by to aj bol urobil, keby sa im za chrbtom neozval Elekov veselý hlas. Rýchlo sa odtiahol a Olíviu pustil.
"Hej, na mňa si celkom zabudla?" zapáral so smiechom Elek a čakal či sa k nemu Olívia pridá. Zeon nič nehovoril iba hľadel pred seba a na Olíviu sa už viac nepozrel akoby si nebol istý sám sebou. Odišiel k ohňu kde sa posadil vedľa Charisa a skúmavým pohľadom sledoval ako Elek preberá vedenie.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 20:34

*Hudba sa zmenila no tempo nie. Poskakovala z nohy na nohu a nedbala na nič, ani na to, ako blízko sa k Zeonovi na chvíľu dostala. Bol to tanec a pri ňom na takom niečom nezáležalo. No i tak keď dostala možnosť točiť sa, s ľahkosťou a pružnosťou jej postavy sa aj točiť začala, vlasy sa točili spolu ňou a vytvárali tak široký točiaci sa vejár ryšavej záplavy vlasov. Napadlo ju, že keby teraz mala dlhé šaty tak by sa skvele točili, no nevadili jej ani tie nohavice, aspoň mohla viac poskakovať. Už sa jej aj začínala točiť hlava, no nespomaľovala, práve naopak, jednoducho sa točila až kým hudba nespomalila a tým pádom i Zeon s ňou. Trochu ňou zatackalo, takže sa len prichytila Zeona, bola rada že ju držal okolo pásu, lebo svet sa jej ešte niekoľko dlhých sekúnd hmýril pred očami, utekal jej. Pár krát zažmurkala aby sa prebrala a vrátila svojmu svetu rovnováhu, keď si všimla, že Zeon pootvoril ústa. Zvedavo čakala, či chcel niečo povedať, no v tom sa ozval veselý Elek a Zeon ju pustil i ústa zavrel. Všimla si zmenu na Zeonovi, možno práve preto že skoro prehovoril a tak skôr než pozrela na Eleka len opatrne položila ruku na jeho plece a žmurkla. Rozmýšľala čo mu mohlo blúdiť hlavou, no Elek ju už volal do tanca a ona sa teda posunula k nemu, len tá pieseň bola pomalšia a nedalo sa pri tej tak vyblázniť. No nedbala, aj oddýchnuť si bolo treba.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 20:36

Orin



*So zaklonenou hlavou sledoval ako sa šarkanovo telo kĺže po neviditeľných vzdušných prúdoch a sústredil sa len na to, aby ho udržal na vrchole. Bolo však načase, aby aj Noby okúsila trochu poznania o nevyspytateľnosti vlastného živlu, preto k nej pobehol bližšie a rukami ju zozadu objal tak, že sa mu chrbtom mohla oprieť o hruď.*Chyť ho.* zašepkal jej do ucha hlasom, ktorý bol celkom iný od toho vrčivého doberania. Takto viac pripomínal samého seba ešte z čias, keď ho NOby nemohla poznať, pretože žil na Altre. Chytil jej ruky a vložil do nich klbko navité z povrazu. Potom jej prstami prešiel po ramenách, aby sa uvoľnila a nesnažila sa šarkana ťahať tam, kam to vietor nechcel.* Vidíš akým smerom sa lanko napína? Môžeš ho povoliť a potom vyletí ešte vyššie.* zaklonil hlavu, prižmúril oči pred slnkom a oslepujúco modoru oblohou, na ktorej čierny šarkan vynikal. Odrazu sa vietor zmenil a trochu zoslabol, jeho sila sa presunula inde. Orin chytil Noby za ruku a potiahol ju tam kde ho ešte mohli dohnať, ale bol vrtošivý a každú chvíľu menil smer. Potom nastalo bezvetrie a šarkan sa začal rútiť k zemi.* Nenechaj ho padnúť!* zakričal Noby a s očakávaním sledoval či dokáže ovládnuť svoje schopnosti.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 20:47

Elek

Som rád, že sa ti to páči.* prehovoril v okamihu ako ju chytil za ruku a s tou najväčšou prirodzenosťou si ju k sebe pritiahol. Ale pomalý rytmus sa nehodil k jeho živej hravej povahe, a tak len prenášal váhu z jednej nohy na druhú a cítil sa pritom dosť vláštne. Preto po chvíli Olíviu pustil a zaviedol ju naspäť k ohňu.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 20:50

*Pohodlne sa mu oprela o hruď a váhavo vzala do rúk klbko, ktoré jej podával. Doposiaľ nikdy nepúšťala šarkana, netušila ako nato a zdalo sa to dosť ťažké. Aspoň sprvoti. Snažila sa prísť nato ako ho mala púšťať a ako sa správne natáčať aby šarkan nepadol. Orinovi sa to ľahko hovorilo, keď ani netušila ako nato. Vietor sa jednostaj menil a ona sa musela podľa neho otáčať aby aspoň ako tak tú vec udržala hore. No a potom vietor pominul a šarkan začal padať.* Čo mám robiť?* Vykríkla zúfalo. Všimla si ako šarkan poskackával, ako keď niekto fúkal do padajúceho pierka. Ono padalo, potom skočilo hore a zase padalo kým sa do neho nefúklo. To isté robil aj ten šarkan. Niekoľkokrát poskočil akoby do neho fúkla, potom popadol a zase znova vyskočil. Takto sa to opakovalo, ale šarkan stále klesal. Zúfalá pozrela na Orina a napokon šarkan padol.* Neviem ako nato.* Povedala a prešla k padnutej hračke a namotala celý povraz na klbko tak ako bolo predtým. Nevedela prísť na postup a tak len pozrela na Orina. Možno bolo niečo čo by jej pomohlo ako nato. Ten systém.* Ja neviem čo mám robiť, či si to predstavovať, alebo sa sústrediť na vietor, neviem jednoducho ako sa to robí.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 21:24

Orin



*Keď sa šarkan rútil k zemi musel si na chvíľu priznať, že asi nebude taký dobrý učiteľ ako si myslel. Nehovoriac o tom, že na oltár Nobynho vzdelávania položil svoju najlepšiu košeľu. S letmým úsmevom sa k nej znovu priblížil a s jemným stiskom jej položil ruky na plecia, aby tak umlčal ten bezradný tón hlasu a sústredil jej pozornosť na seba.* Zavri oči, Noby.* požiadal ju a potom sa k nej priblížil ešte bližšie. Sklonil a potom jej zľahka fúkol na odhalenú pokožku krku.* Cítiš to?* nečakal na odpoveď a položil Noby dlaň na hruď tak, že jej prstami vkĺzol pod rozhalenú košeľu. Nebol v tom však nijaký úmysel zvádzania, ale ruka sa mu dvíhala a klesala v rytme jej dychu.* Vzduch je všade okolo teba, aj v tebe. S každým nádychom si s ním spojená, netvoríš samostatnú časť tohto sveta, ale jej súčasť.* Prešiel poza Nobyn chrbát a rukou ju zľahka objal okolo pása, aby sa mohla zhlboka nadychovať.* Už to nie si ty, ako bytosť z mäsa a krvi. Tvoje telo nie je ohraničené, ale plynulo prechádza do vzduchu. On je ako tvoje ďalšie ruky, ako tvoje krídla.* šepkal Noby do ucha a nakoniec ju jemne chytil za ruky. Roztiahol jej ich a potom plynulo naznačil mávnutie, aby medzi prstami pocítila pretekať vzduch.* Nebráň sa tej myšlienke. Keď fúka vietor a ty mu nastavuješ tvár cítiš radosť, cítiš jeho silu, ktorá sa o teba láme, ale odteraz si ty vetrom, Noby. Môžeš všetko precítiť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 21:25

/ Ivčuš kľudne si dačo povymýšľaj Very Happy /
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 21:40

*Ako to mala urobiť? Bola z toho zúfalá, lebo nerozumela tomu princípu. Bola hlavne racionalista a nikdy si nič takéto nevedela ani len predstaviť. Samozrejme, že mala rada vietor a jeho silu v tvári, ale nikdy sa and tým ani nezamýšľala, ani nemala potrebu to nejako riešiť. A teraz musela. A netušila ako. Pozorne ho počúvala ako jej prikázal nech zatvorí oči, tak ich už vôbec neotvorila. Zhlboka dýchala a snažila sa pocítiť presne to čo jej naznačoval. A už to mala. Takmer na dosah ruky to pocítila. Práve vtedy, keď ju pustil a uniklo to vo chvíli ako ho opäť pocítila a on ju objal okolo pása. Usmiala sa a nespokojne zavrtela.* Rozptyľuješ ma.* Povedala s úsmevom na perách a vymanila sa z jeho rúk a prešla niekoľko krokov od neho. Ak bol pri nej, tak jednostaj myslela na neho a nie nato čo hovoril. Nemohla sa sústrediť. Ruky voľne vystrela vedľa tela, zatvorila oči, zhlboka sa nadýchla a vnímala pod dlaňami trávu ako sa pohybovala v nepatrnom vetríku, ktorý niekedy zavial. Snažila sa myslieť nato ako vietor všade prúdi, ako ho cíti a stáva sa jej rukami. Presne tak ako jej to Orin rozprával. Jeho hlas počula vo svojej hlave. Opakoval jej tie isté slová dookola až kým im neuverila. Nevedela povedať ako dlho to trvalo. Ale po chvíli cítila ako sa začal dvíhať vietor. Hýbala trávou a pritom rukami ani nepohla. Otvorila oči a uvedomila si, že aj vlasy jej viali vo vetre. Dosť silnom nato aby to bol prirodzený vietor. Vtedy sa obrátila prekvapená k Orinovi, ale vietor neutíchal. Len sa na neho dívala.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 21:42

*Áno, páčilo sa jej to a bola rada, že to bolo vidno i bez toho, aby musela niečo hovoriť. Pomaly s Elekom tancovala a prekvapilo ju, keď ju po krátkej chvíli pustil a zaviedol späť k ohňu. Nebola si istá čo si z toho mala vyvodiť, no radšej sa snažila uvažovanie potlačiť niekam preč a jednoducho si sadla k ohňu a tým pádom k teplu a vzala do rúk konečne tú misku, aby sa najedla. Očkom prebehla po tých troch, vôbec nejedli a ona na ich mieste by už zúrila alebo by jej brucho vydávalo hlasné zvuky na znak nespokojnosti. Jedla rýchlo a trochu hltavo, keby ju bola videla jej mama, asi by ju pepka klepla. Od mala sa jej snažila vštepiť nejakú tú výchovu a ona sa jej nijak zvlášť v tomto nedržala. Šikovne sa najedla, odložila misku a aj by poďakovala slovne, keby sa jej dalo. Preto len kývla hlavou smerom k Elekovi, ktorý asi jedlo chystal, aj keď si ani tým nebola moc istá. Boli teda riadna skupinka, dvaja nehovoriaci, jeden čo toho zvyčajne tiež veľa nehovoril a teraz sa venoval hre a chúďa Elek sa nemal s kým zhovárať. Rozhovor s Charisom by ho asi moc nepotešil a ona tam nechcela len tak sedieť. Preto ho jemne šťuchla aby upozornila nato že mu chce niečo povedať a skúsila vetu, ktorá bola náročná na vysvetlenie. Ukázala na neho, chytila mu ruku a jednoducho písala písmenka, lebo to bolo ľahšie, aj keď moc zdĺhavé ak išlo o veľa slov. Napísala – m o c t a z ke a ukázala na seba a na Zeona a zakryla si ústa a nenápadne hodila očkom k Charisovi a napodobnila jeho zvyčajnú tvár, tak aby ju nevidel. A potom sa zasmiala, aj keď to nebolo počuť.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 22:16

Orin



*Odstúpil od Noby, aby jej dal priestor, ktorý potrebovala na sústredenie. Vedel aké ťažké to pre ňu musí byť zvlášť ešte keď nebola celkom zžitá so svojím skutočným pôvodom. Ale Arathi mali v sebe ten dar precítiť živel, ktorý im bol určený a ktorý sa dokonale hodil k ich povahe, takže stačilo len malé postrčenie a ich schopnosť sa stala takou prirodzenou ako dýchanie.* Dobre.* zašepkal takmer nečujne pomedzi pery a sledoval ako sa tráva začína vlniť v prúde vzduchu. Každou chvíľou vietor silnel a výraz v Nobynej tvári sa menil zo sústredenia na prekvapenie. Krátke tmavé vlasy mu vírili okolo slúch, ale medzi vlniacou sa trávou stál celkom nehybne a pevne ako skala v strhujúcom prúde rieky. Usmieval sa a črty jeho tváre to celkom zmenilo. Po prvýkrát od toho dňa pri jazere sa v nich znovu objavilo nadšenie. Natiahol pred seba ruky dlaňami nahor a spojil ich akoby na prstoch držal niečo krehké. Ohnivé jazyky, ktoré mu vychádzali priamo z pokožky sa postupne formovali do štíhleho ladného tela s krídlami. Ohnivý vták s jasnočervenými plameňmi namiesto peria sa odrazil od jeho ruky a zachytený Nobyným vetrom stúpal stále vyššie. Trvalo to však len chvíľu, lebo keď stratil kontakt s Orinovým telom začal sa rýchlo rozplývať až kým celkom nevyhorel a nezmizol.
Orin sa zohol po šarkana, ktorého vyrobil a nechal ho zachytiť prúdiacim vdzuchom.* Ako vysoko ho dokážeš vyniesť?* zasmial sa a sledoval či si Noby poradí nielen s vyvolaním vetra, ale aj s jeho nasmerovaním.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 22:37

Elek

*Kútikom oka sledoval ako Olívia je a hlavou mu prebehla rýchla myšlienka, že ju mali najskôr nechať, aby sa zasýtila a až potom ju ťahať do tanca. Zavládlo medzi nimi ticho narúšané len Charisovým hraním na flautu, ktoré bolo teraz veľmi tiché a ospanlivé ako plamene, ktoré sa lenivo zvíjali v ohnisku. Nadvihol oči prekvapením, keď mu chytila ruku a začala prstom písať do dlane, pretože to bol najistejší spôsob, aby porozumel jej nevysloveným otázkam. Tlmene sa zasmial a pokrútil hlavou. Potom sa nahol bližšie k nej, aby jej šeptom odpovedal. Stihol si ešte všimnúť ako Zeon uprene hľadí do plameňov akoby niečomu načúval, ale podobné záhadné správanie u neho nebolo ničím zvláštnym.* Nemusíš sa báť. Pri Shalinovi niečo také ako absolútne tico neexistuje.* znovu sa zasmial a poklopkal si prstom po čele. Odrazu sa strhol, pretože hudba prestala znieť a Zeon sa prudko postavil obrátiac tvár k lesu. Vtedy to začul aj Elek. Šuchotanie listov akoby po zemi kráčali tisíce drobných nôh. Malé okrúhle oči ich ostražito pozorovali akoby čakali len na to, kým sa odvrátia. Ale Elek vstal a spolu sním aj Charis.
"Nenechaj sa rušiť, Anjelik." zatiahol posmešne Charis, ale v jeho očiach nebolo nič kruté. Iba Olíviu podpichoval.
"My sa o to postaráme." po tých slovách sa aj Elek obrátil na Olíviu a veselo na ňu žmurkol. Cystali sa tie tvory len odplašiť, aby si do rána nedovolili priveľa,
"Za chvíľu sme späť."
Dvojica Arathi odišla a nechala Zeona a Olíviu osamote. Teraz sa namiesto ľahkých tónov flauty občas ozvalo zaškriekanie, pri ktorom uhla krv v žilách, ale Zeonom a pokojným výrazom jeho tváre to očividne ani nepohlo.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 22:40

*Keď sa pozrela na Orina v jeho tvári jasne videla nadšenie. Natešene zvýskla a poskočila. Podarilo sa jej to! Podarilo!!! Nebolo to až také zložité, len bolo ťažšie sústrediť sa a prísť nato. Rozhodila rukami a rozbehla sa proti Orinovi. Vyskočila na neho, nohy mu opásala okolo psa a rukami sa ho chytila okolo krku.* Ja som to zvládla.* Zašepkala nadšene a vtisla mu rýchly bozk na pery. Bola taká nadšená, že si ani neuvedomila čo to všetko stvárala. Potom si to uvedomila a zliezla z neho a bojovne sa zadívala na šarkana v jeho rukách. Vzala mu ho znova poskočila, aby ho rýchlo pobozkala. Jej nadšenie bolo šialené a ona sa správala ako blázonko. *Až ku hviezdam!* Uškrnula sa na neho. Znova od neho odstúpila na bezpečnú vzdialenosť a obrátila sa mu chrbtom. Tentoraz sa nerozbehla so šarkanom. Prudko ho vyhodila do výšky a šarkan sa zatrepotal a váhavo vzlietol. Rozpútať vietor jej už neprišlo také ťažké ako predtým. Teraz však bolo ťažšie ho nejako zamieriť. Preto šarkan poskakoval, ale tentoraz stúpal. Poskakoval bláznivo a nesúmerne, ale pomaly ale isto sa to menilo. Stačilo len skúšať. Uvedomila si, že nebolo treba až taký silný vietor, aby vial vo vzduchu. Napokon jeho let sa tak ustálil, že pekne vial vysoko vo výškach. Niekedy jeho pokoj narušil ten prirodzený vietor, ale vtedy stačilo jediné, aby ustúpila nabok prirodzenej prírode.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 22:50

*Po Elekovej odpovedi sa takmer nezdržala a capla si rukou po čele, akoby ju osvietilo. Vôbec jej nedošlo, že veď oni nikdy neboli sami a mali v sebe bytosť navyše. Nehrozilo teda, žeby sa nudil, minimálne sa mohol rozprávať so Shalinom. Možno by ešte čosi skúsila naznačiť, no nemala príležitosť. Hudba ustala, Zeon stál a hľadel k lesu. Sama sa tam trochu vyplašene otočila a žmúrila do tmy, hľadiac na tie lesklé oči, asi jediné čo v tme už dokázala vidieť. Telom jej napriek sedeniu pri ohni prešiel mráz, veď oni tam mali spať. Na zemi a pritom boli obkolesení lesom. Naprázdno otvorila ústa smerom k tým dvom, no napokon ich len pozorovala ako idú smerom k bytostiam a nevedela čoho sa báť viac. Že ich pozabíjajú alebo že niečo v noci požerie ich, kým budú spať. Pri každom zaškriekaní ňou jemne trhlo a telom prešla nepríjemná reakcia, no napokon sa otočila k Zeonovi, ktorý sa tváril úplne normálne. Prešla k nemu, chcela sa ho niečo spýtať, len dúfala že mu to nebude vadiť. Opatrne sa ho dotkla, natiahnuc ruku k jeho dlani a premýšľala, či mu to naozaj nebude vadiť, že vyzvedá. Ukázala na neho a potom napísala m o z e s a naznačila rozprávanie. Nasledovala otázka prečo, ktorú len naznačila perami, bolo to jedno zo slov ktoré mohol vyčítať bez väčších problémov. Následne si zakryla ústa. Začula ďalší škrekot až nadskočila a s obavou pozrela smerom k lesu.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 23:03

Orin



*Nobyna radosť bola nákazlivá a nedokázal sa jej ubrániť, aj keď si uvedomoval, že sa práve pohybuje na veľmi vratkej pôde. Ešte toho o ich svete toľko nevedela a len sa začínala učiť, ale bolo by príliš kruté keby sa teraz znovu stiahol za svoju ostražitú vzdialenú masku. Namiesto toho sa mu na tvári objavil šelmovský výraz a začal sa opatrne prikrádať k Nobynmu chrbtu. Keď už bol celkom blízko a ona najviac sústredená iba ju schmatol a pritiahol pevne k sebe. Ruky jej uväznil za svojím pásom a špičkou nosa sa začal slabo obtierať o jej líce akoby čakal len na to kedy ho pekne pohladí. Tlmene jej zavrčal do ucha a kútikom oka pozoroval oblohu ako je na tom šarkan.* Zdá sa, že je to veľmi jednoduché. Musím ti to nejako sťažiť.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 23:17

*Bolo to úchvatné takto sa hrať a môcť robiť s ním čo sa jej zachcelo, aj keď len do okamihu kedy ju znova držal. V tej chvíli začal šarkan haprovať a poskakovať.* Orin!* Zamrnčala nesúhlasne a tvár zvraštila nespokojnosťou. Toto jej robil schválne a ani sa tým netajil. Že mu nebola hanba! Veľmi veľmi zlý chlap. A ani sa pohnúť nemohla, keď ju tak držal.* Pusti ma.* Stále mrnčala a zamračene sa pozrela na šarkana, ktorý znova uberal na výške. Prečo jej toto robil? Zlý! Snažila sa mu vymaniť z náruče a zároveň udržať ho vo vzduchu, ale ani jedno jej nešlo poriadne. Rozhodla sa zvoliť tú ženskú taktiku, ktorú mala aj takto pevne držaná v jeho objatí. Zadkom sa pritlačila k jeho lonu a pevne naň pritlačila. Ak si zmyslel, že by jej robil zle, tak musel vedieť, že ona jemu tiež mohla, hlavne ak bol tak blízko ako teraz. Zavlnila bokmi a ako naberala istotu, že jej to ide, tak aj stúpal jej šarkan. Stačilo len trochu sebadôvery a šlo to ľahko. Tú dovtedy nemala.* Moc mi to nesťažuješ.* Zasmiala sa a znova pritlačila zadoček k jeho lonu. Veruže to nebol dobrý nápad takto vystrájať. Aj pre ňu to bolo priveľmi dráždivé.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   So jún 25 2011, 23:38

Zeon



*Zachytil pohyb na druhej strane ohniska a zvedavo zodvihol hlavu v ústrety Olíviinej tvári. Videl jej na očiach, že má strach a to v ňom vyvolalo celkom nečakanú vlnu nehy, ktorú však navonok prekryl spýtavým úsmevom. Cítil ako mu prstom kreslí do dlane, ale neodvracal od nej svoj pohľad. Na malú chvíľu sa zdalo, že zneistel akoby premýšľal, ako jej odpovie. Nešlo o to, že by nemohol, ale že v istom zmysle nechcel.
Nechcel proti nej neúmyselne zneužiť svoj dar, ktorý sa odlišoval od schopností ostatných čistokrvných Arathi. On nedokázal ovládnuť nijaký živel, čo bolo v ich svete celkom prirodzené, ale dokázal niečo oveľa viac. Sklonil hlavu akoby nad tým chvíľu uvažoval a potom na Olíviu znovu pozrel pričom si ju chvíľu skúmavo premeriaval. Nakoniec sa natiahol a chytil jej ruku do svojej veľkej drsnej dlane.* Olívia, tak to vôbec nie je. Nechcel som ti klamať, ale nechcel som ani nič povedať.* v okamihu ako prehovoril sa v ovzduší okolo nich udiala zmena. Nešlo o Zeonove slová, ale o jeho hlas. Bol taký podmanivý až to hraničilo s bolesťou akú človek pociťuje pri nenaplnenej túžbe. Dostával sa pod kožu, prenikal do vnútra tela ako slnečné teplo, ale keď doznel zdalo sa, že ticho po ňom zíva hmatateľnou prázdnotou. To nebol hlas normálneho človeka a ani nijakého Arathiho. Ak Zeon chcel mohol ním presvedčiť kohokoľvek, aby vykonal tie najohavnejšie činy s šírou radosťou alebo upokojiť rýchlejšie a ľahšie než by to dokázalo náručie milovaného človeka.
Zeon natiahol ruku a naznačil Olívii, aby si vedľa neho ľahla pričom na zem rozprestrel svoj vlastný plášť.* Poď ku mne. Nemusíš mať strach, dám na teba pozor.* v jeho hlase znel dokonalý pokoj a istota, ktoré sa vkrádali do tela ako ten najbezpečnejší spánok. Všetky city, ktoré v ňom nechal odznieť boli niekoľkokrát znásobené, takže, keď bol nežný bolo to akoby sa človek ponoril do sladkého hustého nektáru, v ktorom bola každušká časť jeho bytosti hýčkaná a rozmaznávaná. A na to stačil Zeonovi iba jeho hlas, nemusel sa Olívie ani dotknúť. To preto nerozprával, keď nemusel alebo to nebolo potrebné. Pretože jeho hlas či už bol milujúci aebo nahnevaný mal zničujúce účinky ak človek nebol dosť silný, aby a d neho nestal závislým alebo sa ním nenechal zničiť.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Olivia Pangiote

avatar

Female
Počet príspevkov : 1780
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 24 rokov, narodená 23. apríla

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne jún 26 2011, 00:12

*Ona sa nehnevala, že nehovoril, jej otázka bola otázkou zvedavou či nechápavou. Nedokázala totiž pochopiť, prečo mlčal ak hovoriť mohol. Jej jej hlas chýbal, aj keď si už zvykala nato, že sa mohla dorozumievať inak. No niekedy by ten hlas naozaj potrebovala. Napriek tomu že túžila po odpovedi, nečakala, že ju dostane slovne. Skôr myslela že ju nejako naznačí, preto keď videla že otvára ústa, prekvapene zažmurkala. Jej ruka v jeho dlani bola pokojná, nepokoj nie zlého charakteru sa jej zmocnil, až keď začula jeho hlas. Nemo na neho hľadela a celá jej bytosť si uvedomovala, že taký hlas nikdy predtým nepočula. Vnútro sa niečím napĺňalo a len čo jeho hlas utíchol, akoby časť jej ja potrebovala ten hlas späť. V tej chvíli aj keby mohla hovoriť, určite by sa na nijaké slová nezmohla. V samej podstate jej to nijako nevysvetlil a predsa mala pocit, že chápala, prečo nechcel nič hovoriť. Ten jeho hlas bol magický, mohol byť silnejší než akákoľvek droga. Po chvíli ticha sa ale spamätala a placho usmiala, premýšľajúc nad tým, čo všetko ten jeho hlas dokázal. Odpoveď prišla rýchlejšie než by čakala, keď k nej prehovoril a ona s úplným pokojom, akoby sa pred chvíľou vôbec nebála okolitého lesa podišla k jeho plášťu a ľahla si. Spokojná, nevystrašená, akoby bol celý svet v poriadku. Jej rozum vedel že to tak nebolo, vedel i to že mohlo hroziť nebezpečenstvo, všetko si plne uvedomovala, no i tak cítila nevysloviteľný pokoj. Pokoj ktorý sa jej páčil a pre ktorý si bez obáv ľahla a nemala v sebe ani štipku strachu. Vo vzduchu nakreslila písmeno S ukázala na jeho hrdlo a naznačila spev. Chýbali tam slovíčka, no dúfala že ju pochopí. Potom spokojne položila hlavu na jeho rameno, druhý položila cez jeho hruď a privrela oči.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne jún 26 2011, 10:10

Zeon



*Keď si k nemu Olívia ľahla zaplavili ho zmiešané pocity. Vedel akú moc má jeho hlas. Vedel, čo všetko by ním mohol získať keby chcel, ale na druhej strane to bola len ilúzia. On bol len ilúziou a len máločo na ňom bolo také skutočné a stále, hodné naozajstného priateľstva a lásky. Preto sa rozhodol mlčať, nenechať sa ovládnuť vedomím vlastnej moci hoci by to bolo také ľahké. Kedysi dávno...zavrel oči a ako si mu Olívia položila hlavu na rameno pevnejšie zovrel svaly na sánke akoby ním prešla ostrá bolesť. Nemohla to vidieť, pretože sa lícom oprel o temeno jej hlavy a rukou ju objal okolo pása, aby z neho neskĺzla. Kedysi, ešte keď žil na Altre, by sa k nemu nijaká živá bytosť takto neprivinula, keby ju najskôr neovplyvnil svojím hlasom.

"Prečo chceš, aby som to urobila?"
Plačlivý ženský hlas v sebe skrýval bolesť aj strach. Útla tmavovlasá žena pred ním kľačala na kolenách a rukami ho objímala okolo pása s tvárou zaborenou do látky županu na jeho bruchu. Nedotýkal sa jej iba ju na sebe znášal zatiaľ čo ňou prechádzali kŕčovité vzlyky. "Prosím, nerob to. Vieš, čo k tebe cítim." chytila sa jeho rúk a začala mu horúčkovito bozkávať dlane a prsty.
Tvár mal kamennú, bez najmenšieho záchvevu citu a oči celkom prázdne. Dostal od nej už všetko, čo chcel a teraz mu jej neustála prítomnosť bola len na príťaž.
"Miluješ ma, je to tak?" prehovoril a hlas mal navzdory výrazu tváre taký nežný a lákavý, že žena okamžite zodvihla hlavu a fascinovane hľadela na jeho pery. Videl jej na očiach, že láska, ktorú k nemu cíti hraničí so šialenstvom. Oči sa jej leskli nielen od sĺz, ale aj vnútorného ohňa, ktorý ju spaľoval ako pri horúčke. Zeon vedel, čo teraz musí cítiť. Vedel, že sa v jeho hlase utápa a čím viac nežnosti v ňom dostáva, tým viac ho potrebuje, pretože keď doznel zívala na ňu len ohlušujúca prázdnota ticha.
"Tak potom mi to dokáž." dokončil a vložil do svojich slov tú správnu dávku pochybnosti, takže sa jej tvár okamžite skrútila bolesťou a divokým odhodlaním.
"Sľubujem." dostala zo seba rozochvene a pomaly sa postavila na nohy. Posadil sa na posteľ a sledoval ako kráča na druhú stranu miestnosti. Predtým než vyliezla na okennú rímsu sa na neho poslednýkrát pozrela. Potom skočila. A on pri tom necítil vôbec nič.


Pozrel sa na spokojne oddychujúcu Olíviu vo svojom náručí. Mohol by to skúsiť? Len na chvíľu, len trochu, aby ju celkom neotrávil. Rukou ju pohladil po vlasoch a začal ticho hmkať melódiu bez slov. Bola upokojujúca a ľahká ako sama bezbolestnosť, ktorú človek pocíti po dlhom období trýzne. Pri nej neexistoval strach ani napätie iba dokonalé uvoľnenie a istota, že život je dobrý a nie je v ňom ani stopa po zle a bolesti. Obyčajná uspávanka, ktorú hmkal sa menila na tú najsladšiu a nejbezepčnejšiu istotu.
Počkal kým Olívia nezaspí celkom a potom ju ešte chvíľu držal pri sebe. Pozoroval tiene mihalníc na jej lícach a svetlo zachytávajúce sa v ohnivých vlasoch. Potom ju opatrne pustil a prikryl plášťom tak, aby jej nebola zima. Sám prešiel na druhú stranu ohniska a usadil sa tak, aby mal výhľad na les. Charis a Elek sa zdržali, ale dôvod toho zdržania bol Zeonovi jasný okamžite ako sa spomedzi hustého porastu vynorila aj Seramova vysoká postava. Mal šťastie, že hlas Zeonovho démona nebol pre démonov ostatných Arathi taký zničujúci. To preto dával prednosť mlkvym rozhovorom, ktoré s nimi mohol zvádzať v duchu bez toho, aby pohol perami. Po niekoľkých minútach vedel všetko, čo potreboval. Seramova a Orinova svorka sa mali spojiť a po prvýkrát v ten večer sa Zeon uvoľnene usmial. Prikývol na súhlas. Seram ho prostredníctvom svojho démona požiadal, aby časť svorky previedol na druhú stranu hôr už hneď ráno a on to považoval za rozumný spôsob. Ak by ich vypátrali Lovci nedostanú sa ku všetkým. Spolu s Charisom a Elekom povedú svoje skupiny rôznymi cestami, ale na konci sa všetci stretnú.


Na druhý deň ráno zostali okolo ohniska sedieť len dve postavy. Elek, ktorý mal previesť svoju skupinu na poludnie a Charis, ktorý čakal na večer.
"Dobré ráno." pozdravil sa Elek a pri pohľade na Olíviinu rozospatú tvár sa mu ústa roztiahli do veselého úsmevu.

/ ak som niečo napísala zle tak to prepíšem Very Happy /
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne jún 26 2011, 10:38

Orin

*Chrapaľvo sa zasmial a telom mu prešla vlna vzrušenia. Už teraz vedel, že s Noby strávi každý jeden večer, aj keby sa tomu mala zo začiatku brániť. Patrili k sebe a v takýchto chvíľach bol s tým stavom viac ako spokojný. Ako ju držal slnečné lúče sa na okamih odrazili od ich náramníc, ale potom si ju prudko obrátil k sebe, takže ho viac zadočkom nemohla dráždiť a pokúšať k ďalším vášnivým hrám.* Budem ťa musieť zastaviť inak toho šarkana už nikdy neuvidíme.* v krivom úškrne sa mu na okamih objavili ostré rezáky, ale potom si Nobynu tvár pritiahol bližšie a v dravom bozku si nárokoval všetku jej pozornosť. Ak si myslela, že na neho využije svoje ženské zbrane tak potom jej chcel ukázať, že ani on nie je práve prítulné zvieratko, ktoré by za sebou mohla ťahať na povrázku. Drsne sa zasmial a potom si celkom nečakane prehodil Noby cez plece ako svoju korisť. Hlasno ju plesol po zadku a potom rukou pevne chytil jej stehná, aby z neho nespadla. Správal sa ako divoch a bolo mu jedno akú taktiku Noby vymyslí, len aby sa oslobodila, pretože tentoraz bude naozaj zlý.* Nestačila ti včerajšia noc, chrobáčik?* zatiahol pobavene a ráznymi krokmi sa vracal naspäť do lesa.* Tuším ťa budem musieť schladiť, lebo ma úplne zničíš.* jazierko, v ktorom ráno namáčal mach nebolo veľké, ale celkom postačovalo jeho diabolským úmyslom a keď už stál tesne pri ňom aj Noby musela vycítiť na čo sa chystá.*

Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne jún 26 2011, 10:59

(( Very Happy ))

*Vedela, že ho to bude provokovať a že ho donúti niečo urobiť. Sprvu aj konal k jej spokojnosti. Šarkana nechala klesnúť na zem a privinula sa k nemu so spokojným úsmevom na perách. No čo si myslel, že jej bude len on robiť zle? No to isto! Mala aj svoje spôsoby ako ním mohla zamávať, aj keď sa jej to mohlo ľahko zvrhnúť, tak ako napríklad aj teraz. Áno, tešila sa tomu dravému bozku, aj pevnému objatiu, prekvapivo jej jeho bozky chutili a bola spokojná, keď ju vždy nejakým obšťastnil. Ale toto sa jej vôbec nepáčilo čo robil. Držal ju ako vrecko a mienil s ňou urobiť niečo čo sa jej rozhodne nepáčilo!* Nie, nie , nie, Orin!* Držala sa ho, aby zároveň nepadla dolu hlavou, no aj tak kopala nohami čo sa jej dalo. Hrôzu v očiach mala až keď pochopila kam ju niesol!* Orin, prosím nie! Ja nechcem!* Modlikala, prosila ho, robila všetko preto, len aby ju tam nehodil. Celý deň by musela byť v mokrých handrách, po tom veru netúžila.* Prosím, prosím, ja už budem dobrá!* Začala sa chichotať, aj keď pri pomyslení, že ju tam vážne tresne jej do smiechu nebolo. Takmer povedala, že urobí všetko čo bude chcieť, ale veľmi rýchlo si zahryzla do jazyka, aby na seba neuplietla bič tak ako on v predchádzajúce ráno pri rieke.* Miláčik, chrobáčik, chrústik, macko, prosím len ma tam nehoď!* Už skúšala všetko, ale to či skončí vo vode bolo len na ňom, lebo aj keď sa tomu bránila, nemohla nič robiť.* Nechcel si náhodou cvičiť? Tak sa vráťme k učeniu, vidíš, že mi to dobre ide, tak no táááááák!* Toto už nebolo moc vtipné, vedela, že on bol schopný hodiť ju tam, len dúfala, že to neurobí.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   Ne jún 26 2011, 11:26

Orin




*Tváril sa nevyspytateľne a zdalo sa, že Nobyne prosebné slová sa od neho odrážajú ako bezbranné kamienky od skaly. Zložil si ju na ruky a pohľadom nerozhodne prechádzal raz na jej tvár a potom na hladinu jazierka akoby obe možnosti boli príliš lákavé na to, aby ich nezvážil.* Hmm.* zatiahol vrčivo so spýtavo nadvihnutým obočím.* Myslím, že ti to cvičenie pôjde vynikajúco aj trochu neskôr.* Nahol sa nad studenú vodu a spod nohy sa mu uvoľnil jeden kamienok, ktorý do nej so špľachotom padol. On sám však stál pevne akoby bol zvyknutý pohybovať sa po vratkom teréne.* Ale zase na druhej strane...* znovu sa narovnal a s istým nemalým vnútorným potešením vnímal, že sa ho Noby drží pevne ako kliešť.* Mám pre teba jeden návrh.* oči sa mu nebezepčne zúžili akoby ho nenapádalo nič dobré a rovnaký bol aj jeho tajomnú úsmev.* Teraz si moja žena a mala by si sa o mňa starať. Nemám pravdu?* nečakal na odpoveď a keby chcela Noby protestovať zase sa trochu nahol nad jazierku a nadhodil si ju v rukách.* Tak sa o mňa postaraj, Noby.* zavrčal jej hravo pri uchu a perami slabo potiahol jej ušný lalôčik.* Dnes budem musieť na pár hodín odísť, ale keď sa vrátim moja žena ma bude čakať v mojej jaskyni s vynikajúcim jedlom, ktoré sama uvarila. O nijakých iných podmienkach sa nedohadujem.

/ Very Happy Very Happy dúfam, že NOby vie variť Very Happy /
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Hory a les   

Návrat hore Goto down
 
Hory a les
Návrat hore 
Strana 4 z 30Choď na stránku : Previous  1, 2, 3, 4, 5 ... 17 ... 30  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Planéta Gyro-
Prejdi na: