Gyro
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.


RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálLatest imagesHľadaťRegistráciaPrihlásenie

 

 Analai Moar - Tajomstvo vodcov

Goto down 
AutorSpráva
Niryai Diska'ha Moaite

Niryai Diska'ha Moaite


Female
Počet príspevkov : 212
Rasa : mimozemšťan
Vek postavy : 20 rokov, 28. 2.

Analai Moar - Tajomstvo vodcov Empty
OdoslaťPredmet: Analai Moar - Tajomstvo vodcov   Analai Moar - Tajomstvo vodcov Icon_minitimeNe júl 17 2011, 13:34

Striehol za starým stromom olanaku. Už druhý deň naháňal marega, obra oblohy, v ich oblastiach veľmi vzácneho. Zjavne sa vracal naspäť domov – do Severských hôr, čo sa Analaiovi vôbec nepozdávalo. Boli príliš ďaleko od osady a potreboval sa čo najskôr dostať naspäť, aj s korisťou hodnou lovca. Práve ona mala byť ukážkou jeho schopností, konečne by mu priniesla pozornosť otca. Alebo aspoň odpustenie. Zatvoril oči, nie však kvôli myšlienkam, ale pre lepšie vnímanie zvuku. Krídla dravca pri vzlietavaní zľahka zašušťali. Pri odraze zo zeme potreboval najviac energie, potom to bolo už jednoduché. Jemný závan spôsobený obrovskou silou, sa pohrával s jeho vlasmi. Podvedome sa pousmial, neustále sústredený na každý detail. V momente, keď bol vták vo vzduchu, sa jeho úsmev prehĺbil. Otvoril oči a zahľadel sa, ako sa mu vzďaľuje. Našiel to, čo potreboval. Nepravidelný zvuk, slabé pískanie, spôsobené zjavným poškodením. Jedna z jeho blán na krídlach musela utrpieť pri bitke, ktoré sú medzi týmito tvormi také časté.
Analai si prehodil luk na plece, zoskočil zo stromu a nasadol na mehariho. Spoločne pokračovali v takmer nereálnom hone.

Prešiel ďalší deň. Muž sedel v tráve a neochotne žul veľké listy neďalekej rastliny. Vedľa neho sa pásol jeho štvornohý spoločník. Tiež nebol príliš nadšený. Čím sa dostávali vyššie, tým bola tráva suchšia a to sa mu vôbec nepozdávalo.
Nad ich hlavami sa zrazu zjavil tieň.
Analai ticho zaklial, chvíľa nepozornosti ich môže vyjsť draho. Skrčený prebehol až medzi skaly a s ľahkosťou natiahol šíp na tetive luku. Pozorne hľadal to jediné miesto, kde mal šancu byť úspešný. Mareg však náhle zmenil smer letu. Vrhol sa strmhlav dole, priamo k meharimu. Tvor nemal kedy zareagovať, príliš neskoro si uvedomil nebezpečenstvo. Stihol vydať len zúfalý zvuk tesne predtým, ako ho strhol k zemi. Obor sa znovu odrazil, aby svoj úlovok zjedol na vhodnejšom mieste.
Práve vtedy Analai natiahol strapatý koniec svojej zbrane až k tvári. Pustil ho presne v momente, keď mareg vystieral svoje krídla nad hlavou.
Šíp s presnosťou zasiahol svoj cieľ. Blana a krídle sa narušila ešte viac a jeho korisť tak na chvíľu stratila rovnováhu. S rozzúreným škrekotom vzlietol a nenápadne sa nakláňajúc na jednu stranu, zmizol za blízkymi skalami.
-Prepáč,- zašepkal Analai nevedno, či meharimu alebo vládcovi nebies.

Pešo postupoval pomalšie, putoval preto celý deň aj noc. Tesne nadránom mal konečne šťastie, opäť narazil na marega, oddychujúceho na blízkom strome. Ten však vycítil nebezpečie a okamžite sa odrazil od konára, aby sa vrhol na muža, ktorý ho zranil.
Analai nečakal. Vystrelil dva šípy, mieriace na rovnaké miesto ako naposledy. Blana sa pod ich ostrím a tlakom vzduchu pretrhla na viac ako polovici krídla. Bolo to dosť, aby sa jeho korisť zrútila na zem. Tým ho však vyprovokoval ešte viac. Mareg sa rozbehol na Analaia, ktorý len s chladným úsmevom vytiahol dve dlhé dýky napustené jedom. Potreboval nájsť miesto, kde prerazí jeho ochranu.

Trvalo to dlho. Analai ležal na zemi v kaluži krvi, ktorá patrila jemu aj zabitému zvieraťu. Zťažka dýchal, keď si z ramena vyťahoval tesák. Len šťastná náhoda a kovová zbraň ho zachránili, keď namiesto toho, aby bol mŕtvi, len vylomili najvzácnejší úlovok z dravcových čeľustí. Práve vtedy sa zvrátil priebeh celého boja, pretože mareg odhalil svoje zraniteľné podnebie. Potom bola už len otázka času, kedy jed dýky dokončí to, čo bojovník začal.
Rameno mal beznádejne rozdrvené, rukou nedokázal vôbec hýbať. Zub si však spokojne schoval a opatrne sa postavil, aby zistil, ako je na tom zvyšok tela. Jedna noha ho bolela a nedokázal na ňu poriadne dostupiť. Nezdala sa byť zlomená, len dlhý škrabanec neuveriteľne pálil. Keď sa však prehliadal ďalej, zistil, že má rany takmer všade. Potreboval ich ošetriť, sliny maregov zabraňujú zrážaniu krvi a bez poriadnej starostlivosti by tu akurát vykrvácal. Odšuchtal sa preto pod najbližší strom a našiel kožené vrecko s rozdrvenými bylinami, ktoré dostal od Niryai. Podvedome sa uškrnul, keď si vybavil jej tvár zápasiacu s nadšením a rozhorčením potom, ako jej povedal o svojom pláne. Určite chcela ísť s ním, no nesmela opustiť osadu, kvôli učeniu liečiteľky.
Natrel a obviazal si prvú, najväčšiu ranu, keď ho vyrušil dupot bežiaceho mehariho. Prekvapene sledoval, ako pred ním zastavil a z jeho chrbta zoskočil starší brat.* Veď vieš, aká je otcova úcta dôležitá. *uškrnul sa tesne predtým, než ho niečím udrel. Stačilo to na to, aby stratil vedomie a bezvládne sa zviezol na zem.
Prebral sa až keď dvojhviezda žiarila najvyššie na oblohe. Nevládal sa však pohnúť, musel stratiť strašne veľa krvi. Cítil ju ešte aj vo vyprahnutom hrdle. Vedľa neho sa zjavil tieň. Dravce museli nájsť mŕtvolu obrovského vtáka a určite pri tom neušetria ani jeho. Odovzdane zatvoril oči.
Avšak namiesto mäsožravca pri ňom pristál araen bez jazdca. Jeho jemný dotyk na tvári ho donútil pozrieť jeho smerom.
Rylai. Pokúsil sa zašepkať jej meno, no namiesto toho len znovu upadol do bezvedomia.

Pomaly otvoril oči a prvé, čo videl, bol ustarostený výraz Moaite.
-Liečite aj mŕtvych?- ozval sa zúfalo chrapľavým hlasom. V hrdle ho to strašne pálilo, preto na záver nešťastne zasipel.
Tvár starého muža sa uvoľnila a so zjavným oddýchnutím mu ponúkol trochu vody. Podľa trpkej chuti odhadoval, že bola zmiešaná s nejakou rastlinou. Chvíľu potom ešte naberal sily, než sa trochu nadvihol a poobzeral okolo seba. Trápilo ho úplne celé telo, no najhoršie na tom bola ruka, kde sa miešala pálivá bolesť s tupou a nútila ho chvíľami bolestivo zatínať zuby. Kupodivu však dokázal hýbať prstami a to ho tešilo.
Od seba presunul pozornosť na okolie, no nedokázal vôbec určiť, kde by mohli byť. Liečiteľ si všimol jeho prekvapenie.
-Rylai ťa doniesla v pazúroch.- začal vysvetľovať. -Letela smerom k osade, ale našla ma skôr.- Vtom sa vedľa zraneného muža zjavila hlava tvora, ktorý zjavne ležal celú dobu vedľa. Araen vydal tichý spokojný zvuk a pri hlučnom výdychu mu rozstrapatil vlasy.
- Analai...- ozval sa opäť Moaite. hlas zmenil na opatrný. Mohol byť zmiešaný s obdivom alebo bol skôr pohoršený?- Ty si bojoval s maregom? Len to by vysvetľoval tie pazúry a rany, ktoré neustále krvácali...-
-Ále...- zasipel oslabnuto. Už to však nebolo tak strašné, ako predtým. -na love som spadol z mehariho do jedovatého kríku.

Spoločne sa vracali do kmeňa, ktorý zjavne oslavoval. Vystavená hlava magrena na strome Prvého Aranae bola jednoznačným dôvodom, o čo ide. Moaite si zrazu všetko uvedomil. Úlomky dreva v Analaiových vlasoch okolo povážlivo vyzerajúcej hrče by zviera spôsobilo len veľmi ťažko. Veľkú ruku položil mladíkovi na rameno a kývol mu na znak, že musí ísť všetko vysvetliť otcovi. Bojovníkovi sa to vôbec nepozdávalo, no napokon sa podvolil.
-Otec..- vo svojom domove ho našiel, ako si spokojne pochutnáva na takmer kráľovskej večeri – magrenovi. -Môj brat...-
-Tvoj brat doniesol úlovok hodný nástupcu, zatiaľ čo ty si sa štyri týždne neukázal.- prebodol ho nevraživým pohľadom.- A ak sa chystáš pokaziť jeho veľkú chvíľu, vypadni z môjho domu.-
Analai zastavil. Jeho pohľad sa zmenil, zjavilo sa v ňom niečo kruté. Bez slov sa otočil a zmizol. Keby ho vonku nezastavil Moaite, bolo by to na veky. To on ho požiadal, aby naňho počkal u nich, zatiaľ čo sám vyšiel k jednému z vodcov.
-Tvoj starší syn doniesol korisť, ulovenú Analaiom.- napriek jeho dobráckej povahe, mal v očiach neúprosný pohľad.- Ošetroval som jeho kosti rozlámané čeľusťami dravca, ktorého tu vystavuješ. Jeho vlastný brat ho zradil a všetko mu ukradol.-
Aranae si ho chvíľu prehliadal. Jeho neústupnosť bola pomerne presvedčivá. Napokon však kývol rukou, akoby to ani nestálo za stratu času.
-To Analai nedokázal ubrániť tvoju ženu a dvoch synov pred Arkanmi. Je neschopný, divím sa, že práve ty to nevidíš. Ak si nechal ukradnúť svoju korisť, je to len ďalšia jeho chyba.-
Moaite ostal prekvapene stáť. Vytiahol naňho staré zranenie, ktoré stále bolelo, no on ho videl v úplne inom svetle. Otočil sa na odchod, bol skutočne rozzúrený správaním tohto muža. Pred dverami však na krátku chvíľu zastavil.- Zachránil moju dcéru.

Analai sedel sám na vrchole jedného z neďalekých stromov a pohrával sa s tesákom dravca.
Návrat hore Goto down
 
Analai Moar - Tajomstvo vodcov
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: Iné :: RPG práce-
Prejdi na: