Knižnica

ja som ho nezabila*vykrikne nazlostene.. *

Nie, nezabila. Ale by si ho teraz zabijala, kebyze ta vidi. * Odpovie kludne s chladom v hlase.

kebyze tu je tak nie som taka to*povie strucne*

A on moze zato, ze ho zabili? * Spyta. * Podla mna neplanoval to.

nie nemoze tak preto do mojich nalad netahaj jeho...*povie*napokon mozno by este zil keby som nevstupila a neurobila taku chybu...*povie stroho* mozno by potom zabil princeznu ale on by zil, vies? a sla by som s nim aj na kraj sveta keby to bolo treba*povie prisne*princezna je super, ale s nim zabila aj mna a do povodneho stavu sa nedam*zakonci tvrdo*uz sa o tom nemienim bavit

Ale taham aj jeho do tvojich nalad pretoze viem isto, ze by somnou suhlasil. A mozno, mozno ... mozne je vsetko. Nevies, co by sa stalo kebyze nezabranis aby zabil princeznu. Mozno by uz umrel skor a ty by si ho ani len nepoznala. * Povedala zachmurene.*

nepoznala? nerozumiem*povie... mozog sa jej zacina zatemnovat a vie ze dlho uz vnimat nebude*

Nemala by si moznost ho spoznat. * Povedala a smutne sa na nu zadivala. Bolo jej luto, ze je takto zatata a plna trpkosti a nenavisti.

ale neumrel a spoznala som ho*povie trpko...*prosim ta, Rhea, uz sa o nom nebavme...som z toho cim dalej tym viacej vycerpana*povie smutne... miesaju sa v nej strasne pocity a nalady.. a je z toho cela nesvoja*

V poriadku. * Prikyvne chapavo. Vidi, ze je cela nesvoja *

hm*ticho povie.. zatvori a pocuva... jej sluch je velmi citlivy.. ni nepocuje nic len ticho a citi na sebe Rhein pohlad...*nejdeme sa niekam prejst?*navrhne po chvilke ticha*tusim potrebujem kavu

* Rhea s radostou suhlasi. * Jasne, mozme. * Potesi sa lebo sa jej tu zda byt, cim dalej, tym hustejsi vzduch. A vie, ze Amacarake by urobilo dobre keby sa presla.*Podme

*pomaly sa zdvihne... krok ma pevny a isty..lenze vie ze ju nesu nohy zo zvyku...*podme do okienka s vydajom stravy*navrhne a necaka ani na Rheinu odpoved a presunie sa tam*

/hybaj tam /

*Rhea sa tiez zdvihne a ide za nou. Sleduje jej iste a pevne kroky.

/ano, pane! ))/

/hlásenie z rozhlasu: Fya, Mike a Kristína dostavte sa do ošetrovne/

// Ahojte:) som rada že som zase tu lebo som mala pocitac v oprave ale už je to fajn. Budem sa snažit vsetko dobehnut takže ak bude mat niekto nejake otazky tak mi može kludne napísat:)) Dakujeeem:) //

*Vsupi do knižnice a s ulavou zbada, že tam nikto nie. Unavene sa posadi do kresla hned pri velkom okne na konci knižnice, oprie si hlavu o okraj velkeho kresla a na chvilku zavrie oci. V tej jedenj minute sa jej pred ocami zase všetko odohravalo odznova. To ako na nu Joseu zautocil, ako prisla Amacaraka....ako nakoniec Joseuho zabila a potom ten zufaly Amacarkin vykrik. Nemohla vediet co sa za poslednych par dni medzi nimi odohralo ale to čo videla bolo velmi znepokojujuce. V tejto chvili vsak na to nechcela viac mysliet a aj ked velke city neboli jej silnou strankou a zvacsa davala najavo iba svoju krutost, v tomto prípade citila akusi vinu pre to čo urobila ale aj ulavu, že zradca je konecne odhaleny a už sa nemusi každu chvilku obavat či jej niekto nejde po krku. Citila v sebe velky zmatok no najma nevedela čo povie Amacrake ked ju opat stretne a nepochybovala že sa tak aj stane. Odohnala chmurne myslienky a pozrela sa na Rijanu smutnym pohladom.* Mas so mnou iba starosti* trpko preriekla no zmenila temu.* Mas ešte tu knihu, ktoru si mi chcela ukazat? Co je v nej, že ta tak znepokojuje?

*zberá sa potichu za Melian a pozerá na ňu pohľadom vraviacim "Už mi to nerob." a keď vstúpi za ňou do knižnice, chvíľku ju sleduje. No potom, keď sa ozve - mimovoľne sa pousmeje* Hej, starosti a starosti, Melian. Viac mi to, prosím nerob. A nikam ma neposielaj - fajn? *spýta sa jej a potom si pritiahne ešte jedno kredlo. Pozrie sa na obálku knihy, ktorú celý čas vláčila v rukách a prikývne na Melianinu otázku* Tak, asi toľko. Nikdy mi nikto nepovedal, čo sa stalo smojimi rodičmi. Zistila som to až odtiaľto. Moja mama - taká istá chyba ako ja. Otočila sa na pár sekúnd. A môj otec? Čistý rodinný zradca. Už som ho ani v rodine nemala v láske, stále kamsi chodil a prišiel s úsmevom na perách. Podozrievali sme ho. Atak isto jeho zverenec sa ocitol kdesi ... medzi nebom a planétou *povie ironicky a podá jej knihu* Vyhľadaj si to, je tam o ňom napísané veľmi veľa. Mne stačilo prečítať jeho zradu... *vdzychne si a pozrie sa do zeme* mám to po nich.. jednoducho povedané... A Camuel mi to mal povedať, ale nepovedal. Bál sa na reakciu môjho otca, ak mi to chcel niekedy povedať, mal skôr, ako som knihu objavila... A skôr, ako som sa ho zase pokúsila zabiť.*začne sa hať s prstami, mierne nervózne si ich začne prepletať a v očiach sa jej odzrkadlí smútoch a šialená túžba po smrti svojho otca, ktorý si v pohode odpočíva na inej planéte ako senior. Vlasy jej napadajú do tváre a snaží sa nezdvihnúť pohľad na Melian, no bez tak prehovorí* Čo si o tom myslíš? *spýta sa jej a pri tom na ňu nepozerá, len sa pýta a hrá sa s prstami...*

*Zoberie si knihu z Rijaninych ruk a otvorí ju na nahodnej strane. Obrati zopar stranok a pohlad jej padne na odstavec, v ktorom sa písalo o Rijaninej rodine. To, čo jej Rijana povedala bola pravda. Melian sa v kresle narovnala a pohladom stale upretym do knihy klzala z jedneho riadku do druheho. Ked konecne zodvihla pohlad a uprela ho na Rijanu zbadala, že Rijana je nervozna a pohlad ma sklopeny. Knihu pomaly zavrela a hladala nazov tej knihy a jeho autora. Po chvili sa ozvala pokojným hlasom.* Je to pre mna celkom nova informacia. Netušila som to o tvojej rodine.* odmlci sa no opat pokracuje aby ju Rijana nestihla prerušit.* Avšak nemyslím si, že ty by si mala sknočit rovnako ako oni. Je to o voľbe Rijana a ta niekedy nezavisi iba od teba samotnej. To, čo rozhoduje o našich činoch nie je naše meno , ale okolnosti.* uprie na nu svoje ladovomodre oci* Pochybuješ o sebe?

*vojde dnu bez zaklopania s hlavou spustenou. Nikde nemozem princeznu najst... No kedze zapocuje nejake slovo, prudko zdvihne hlavu. Uvidi princeznu a este jednu mimozemstanku, ako sa rozpravaju* Prepacte ze rusim *povie* mala som za Vami prist *pozrie na princeznu* no nevedela som Vas najst. *na chvilu sa odmlci* mam pockat vonku? *kyvne hlavou smerom ku dveram*

*Akonáhle chce odpovedať, ktosi vrazí dnu. Obzrie sa na nejakú väzenkyňu a potom na Melian. Sklopí zrak a čaká, kým jej odpovie, aby jej mohla odpovedať na položenú otázku*

*trochu ustupi asi som sem nemala len tak vbehnut... mala som zaklopat ozve sa jej v hlave, no sama si v duchu odpovie: teraz cakaj, co ti odpovie princezna, ak by si zase len tak odisla, iba by si to zhorsila...*

* Pozrie sa na prichadzajucu Caffeé a usmeje sa na nu* Ahoj Caffeé. Ano musela som vybavit nejake veci, ale nezabudla som na nasu hodinu.* na chvilu sa odmlči a pozrie sa na Rijanu a spat na Caffeé* Ak by si mohla chvilku pockat v prednaskovej miestnosti...hned za tebou prídem.* ešte raz sa na nu usmeje*

*Pukne prstami, uvoľní ich a potom sa pozrie dozadu na Caffeé. A hneď na to na Melian. Bez jediného slova jej prikývne na otázku a potom by aj niečo dodala, ak väzenkyňa odíde.*

Samozrejme *povie* Dovidenia *kyvne hlavou aj princeznej aj druhej mimozemstanke, otoci sa a odide do prednaskovej miestnosti*

*Aj ona na kyvne hlavou a ked Caffee zatvori za sebou dvere obrati sa na Rijanu a spytavo nadvihne obocie.* Aka je tvoja odpoved?