RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Knižnica

Goto down 
Choď na stránku : Previous  1, 2, 3 ... 9, 10, 11, 12, 13  Next
AutorSpráva
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Št júl 23 2009, 18:08

/Vďaka.. vieš zle sa mi na monitor pozerá, lebo tu mám problémy s ním a tak som sa nepozerala.. iba odpisujem bez rozmyslu Very Happy/

*Videla ten strach v jej očiach a preto sa nehnevala na dievčinu, že pred mužom ustúpila. Pozrela na ňu a naznačila jej že sa nehnevá a nech sa presunie späť ku kreslám v ktorých doteraz sedeli. Potom sa pozrela na muža, ktorý sa o ňu opatrne opieral. Pritlačila sa telom k nemu aby ho mohla silnejšie podoprieť a potom ho jemne naviedla ku kreslám*Poďte si aspoň sadnúť* zašepkala mu a nedbala a začala sa s ním tým smerom pomaly presúvať. Bol to zvláštny muž a Noby takto nikdy nereagovala. Síce pomohla no nikdy to nebolo nič viac ako poďte si k nám sadnúť atď atď. Vždy to zostalo iba pri tom už je vám lepšie?. No tento muž vyzeral tak zvláštne! Vo svojom živote stretla mnohých ľudí ale jemu sa veru nikto nepodobal a to bolo pre ňu zvláštne. Jeho výška, váha. To všetko na ňu pôsobilo iným dojmom. Ale aj tá jeho takmer priesvitná pokožka. Bola priam fascinujúca! Nemohla odtrnúť pohľad od neho. Je tak zvláštny!*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Einyleen Nentysen



Female
Počet príspevkov : 41
Rasa : Člověk
Vek postavy : 11 let

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Ne júl 26 2009, 17:00

/Wink/

*Když viděla, že se na ni Noby nehněvá, oddychla si, ,,odlepila" se od regálu plného knih a vydala se teda tam, kde předtím seděly. Šla pomalu a zhluboka dýchala. Uklidňovala se, že to nic není, že se prostě jenom lekla, ale moc jí to nepomáhalo. Spíš jí to nepomáhalo vůbec. Když došla ke křeslům, posadila se, vzala do rukou knížku, kterou předtím četla, přitiskla si ji na hruď a dívala se do země. Nevěděla, proč to dělá, ale svým způsobem ji to trošku uklidnilo.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Pi august 07 2009, 14:54



DAGARTHA

* Veľmi pozorne vnímal všetko, čo sa okolo neho dialo. A nielen to, pretože sledoval aj rýchlosť úderov sŕdc oboch živých bytostí vedľa neho, to ako im krv s tichým šumením prúdila žilami pod hladkou pokožkou. Bola tak blízko, že by mu pokojne stačilo len trochu pritlačiť hranou skrytého pazúra ku krehkému zápästiu a omočiť jeho špic v tekutine vínovo červenej farby. Nechal sa viesť tmavovláskou predstierajúc slabosť tak, že ani ten najlepší herec by svoje obecenstvo neoklamal lepšie ako on v tej chvíli. S tlmeným zapraskaním, ktoré nasledovalo okamžite po tom ako sa posadil do kresla, natiahol pred seba dlhé nohy a ukazováky spolu s prostredníkmi na oboch rukách si priložil ku spánkom. Jemne ich začal trieť akoby sa potreboval zbaviť malátnosti aj keď oči mal len privreté, aby mohol sledovať obe ženy. Blondínka sa od neho odtiahla, pretože vytušila nebezpečenstvo, ktoré jej celkom isto hrozilo v jeho prítomnosti, ale tmavovláska zotrvávala tvrdohlavo na svojom mieste. Musela to byť veľmi zvláštna bytosť ignorujúca dokonca aj vlastné výstrahy vo vnútri hlavy a tela ibaže takto to bolo oveľa jednoduchšie. Oveľa pohodlnejšie. Aj napriek tomu, že sedel stále bol príliš mohutný, o čom svedčilo aj praskajúce drevo keď sa čo i len trochu pomrvil na mieste. Stačilo len zodvihnúť mierne sklonenú hlavu a hneď by sa jeho oči dostali takmer do jednej úrovne s tmavovláskynim pohľadom, a to ešte stále stála. * Ďakujem ...* predsa len zodvihol hlavu a pozorne sledoval či v nej tá náhla blízkosť nevyvolá rozpaky. Vedel, že dýcha nahlas a trhane takže na pokožke pokojne mohla zacítiť teplý vzduch, ktorý mu nepravidelne prúdil z pľúc.* ..nechcel som vám spôsobiť nepríjemnosti.* Pri vypovedaní týchto slov sa pomaly obrátil smerom k žene, ktorá sa ho tak bála. Všimol si ako si k hrudi pritíska knihu... akoby dúfala, že ju pred ním ochráni. Mal chuť sa uškrnúť. Nič živé ani mŕtve ho nikdy nezastavilo keď sa už raz rozhodol. Nič!* Ani vás vyľakať...* prehovoril znovu, ale tentoraz sa už začal zdvíhať na nohy akoby si už dostatočne oddýchol na to, aby tu ešte naďalej zotrvával. Obluda v ňom s nedočkavosťou zavila až ju musel tíšiť ´ Upokoj sa, ešte neprišiel ten správny okamih´. Už takmer stál, vystretý v plnej výške, keď sa mu nohy podlomili a v predstieranom bezvedomí sa zvalil na zem. Prázdnym priestorom knižnice to až tak zadunelo pod váhou jeho tela, ale jemu neprekážal pád. Nijako mu nemohol ublížiť aj keď pri jeho výške a váhe vyzeral naozaj nebezpečne. Zostal nepohnuto ležať, dokonale ovládajúc každý sval na svojom tele. Dych si prirodzene skrátil až sa mu hruď takmer nedvíhala a tep svojich troch sŕdc, ktoré zneli súzvučne ako jedno spomalil až na krajnú hranicu. Bol majstrom v pretvárke. On Dagartha, duša, ktorú zatratilo dokonca aj samotné peklo vyčkával ako lovec na svoju korisť, ktorú už takmer držal v pazúroch.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Po august 10 2009, 17:25

*Na počudovanie, Nobodys nepociťovala ani štipku strachu. Ak aj tento muž, či tvor, či ako ho mala nazvať, mal byť nebezpečný pre ňu aj pre Anniku, vedela, že je v ňom niečo dobré. Otázkou však bolo, či to už stvora pred ňou objavila. Vždy bola názoru, že v každom je kus dobra, ibaže nie vždy na to ten dotyčný prišiel a nie vždy o tom vedel. Preto musela konať aspoň trochu ostražito. Chcela dokonca aj tak konať. Trochu sa od muža odtiahnuť a posadiť sa vedľa vydesenej Anniky, no vtedy sa obor zahľadel priamo do jej očí. Jeho sivé oči. Akoby videl priamo do jej vnútra. Do tých najvzdialenejších zákutí jej duše o ktorých ani ona sama nevedela. Zarazila sa. Na tvári pocítila jeho teplý dych. Na chvíľu pocítila rozpaky. Ani nie preto, že by sa rovnako ako Annika mala báť, ale skôr z jeho blízkosti. Z toho ako sa jedným nepatrným pohybom zrazu ocitol tak blízko jej tváre. Mohla spočítať to neskutočné množstvo vrások na jeho mladej tvári, ktorá vďaka nim vyzerala dosť staro. Čím si asi tak tento muž prešiel? v duchu sa pýtala v okamihu tej blízkosti. Fascinoval ju a priťahoval ako med včelu. Dokonca aj jeho teplý dych bol pre ňu vábivý. Čím to asi tak bolo? Nevedela. A ani nevedela ako má konať. Azda by sa mala odtiahnuť? Bláznivo začať utekať a kričať, že ten muž je nebezpečný? Tisíce myšlienok, ktoré boli razom prerušené, keď ticho preťal jeho hlas. Ďakoval! Áno, aj nebezpečný tvor vedel ďakovať. * Rada som pomohla. * odvetila skôr než stihol pokračovať na Anniku a potom ticho sledovala čo sa dialo. Všetko sa stalo tak rýchlo! Ani nestihla reagovať nato, keď sa muž začal stavať a už zrazu s buchotom dopadol na zem. Predsa vyzeral, že mu je už lepšie! zahromžila v duchu a rýchlo si čupla k nehybnému telu. Priložila prsty na tepnu na mužovom krku. Cítila pulz, no slabo.* Choď po pomoc! * vykríkla na Anniku a s obrovskou námahou prevrátila muža na chrbát. Tvár mal pokojnú a hladkú ako papier. Nevedela čo sa mu stalo no vedela, že mužovi môže ísť aj o život. Nebola lekárka, no potrebovala lekársku pomoc. Urýchlene!*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Einyleen Nentysen



Female
Počet príspevkov : 41
Rasa : Člověk
Vek postavy : 11 let

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Po august 10 2009, 19:28

*Když se muž "zhroutil" vyskočila Annika z křesla a upustila knihu. Srdce se jí roztlouklo jako splašené. A začala se nekontrolovaně třást. Viděla, jak si Noby čapla k muži a pořevrátila ho na záda. Jít pro pomoc... Ale kam? Je tu jen pár dní a město si ještě neprohlédla... Kudy jít? * J-jo, po-pokusím se n-někoho na-najít.* vykoktala, otočila se, ale nepodívala se před sebe a tak narazila do regálu. Několik knih spadlo, ale ona si toho nevšímala. Rozeběhla se ke dveřím. A cestou přemýšlela kam tedy jít... Doufala, že najde ošetřovnu.*

/hmmm.... tak já pošlu Anniku do ošetřovny jo?/
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Po august 10 2009, 19:58

/oukey v poriadku Smile) niekto ti tam odpíše Wink/
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Einyleen Nentysen



Female
Počet príspevkov : 41
Rasa : Člověk
Vek postavy : 11 let

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   So august 15 2009, 07:33

/jo já tu od dneška do 22.8. nebudu. jedu na tábor/
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Pi august 21 2009, 17:20

Dagartha




* Vnímal každé jedno slovo, ktoré sa mu obtrelo okolo uší od doby ako začal predstierať mdloby. Vedel, že v knižnici v tento čas je len málo návštevníkov a aj tí sa zdržiavajú v častiach kam akýkoľvek zvuk preniká veľmi ťažko skrz nekonečné police zapratané starými knihami. Nemohol však nič riskovať, a preto trpezlivo vyčkával, kontroloval si pulz a dych hoci v tele sa mu už začala hromadiť nezadržateľná energia lovca. Obluda v ňom si pýtala krv tak naliehavo až cítil jej silu s akou sa snažila prebiť cez jeho myseľ a celkom ho ovládnuť. Nie! Ešte nie! Čakal a dočkal sa. Jedna zo žien, tá ustráchanejšia, sa rozbehla po pomoc zatiaľ čo tá druhá, tmavovláska pri ňom zostala držať stráž. Hoci mal oči zatvorené, pokožka tela mu aj naďalej zostala veľmi vnímavá k teplu vyžarovanému z tela tejto ženy. Cítil jej dych na sebe a podľa toho si vedel v duchu poskladať obraz toho ako sa k nemu pomaly skláňa no dotyk jej ruky na svojom hrdle znamenal už príliš. Mať ju tak blízko seba bolo pre ňu oveľa nebezpečnejšie než pre neho. Mohlo to znamenať, že by sa prestal ovládať a vtom prípade by padol aj jeho plán, ktorý snoval už od chvíle ako tie dve zbadal spolu a zacítil ich vôňu.
Tlmene vzdychol, pod kriedovo bielymi viečkami sa mu pohli oči akoby sa už už mal prebrať no jediné čo chcel bolo to, aby sa k nemu tmavovláska sklonila nižšie. Niečo si nezrozumiteľne zamrmlal a dúfal, že plán sa mu podarí doviesť do úspešného konca. Nechcel ženu hneď zdrapiť, pretože by mohla skríknuť. Nie, radšej si počká na to, aby jej mohol prikryť ústa svojou obrovskou dlaňou, a potom...obluda v ňom sa rozosmiala krvilačným smiechom.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   So august 22 2009, 12:16

*Panebože, len nestrácaj hlavu, hovorila si a snažila sa ovládnuť strch, ktorý ju začal pomaly ovládať. Nebol to strach z muža, čo tak bezvládne ležal na zemi, ale z toho že nevedela čo má spraviť. Má mu podať prvú pomoc? Alebo počkať kým Annika niekoho zoženie? Či vari kričať o pomoc a počkať kým dobehnú aspoň stráže? Už už chcela neuvážene kričať, keď pocítila pod rukou jemný pohyb. Sklonila pohľad k mužovej tvári a zbadala, že sa mu pod viečkami pohli oči.*Počujete ma?*šepla potichu a keď videla, že sa snaží niečo povedať, automaticky, bez rozmýšľania sa sklonila tvárou k mužovi. Nepovedal nič, bolo to iba mrmlanie, ktorému nerozumela.*Ako vám mám pomôcť?*zašepkala takmer plačlivo a položila mužovi ruky na plecia. Keby to bol niekto známy, tak by si oprela nos o jeho, no nedovolila si to. Avšak beznádej, ktorá začala prudko na ňu doliehať ju donútila, aby sa k mužovej tvári priblížila čo najviac ako to šlo. Nepatrné žilky, mu mhola jasne spočítať, keby sa nato sústredila. Či vari drobunké pehy, ktoré neboli takmer badateľné.No teraz nato nebol čas. Položila otázku, na ktorú potrebovala odpoveď*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   St august 26 2009, 21:25

Dagharta



* Všetko stavil na moment prekvapenia, pretože nič zrejme nebolo také účinnejšie ako šok, ktorý by sa dostavil z neočakávaného pohybu. Keď sa žena sklonil nad neho tak tesne, že by sa jej pokojne bez zbytočných prieťahov mohol zahryznúť rovmo do vábneho labutieho krku ... otvoril prudko oči. Mal ich podliate krvou možno ešte viac než predtým, pretože teraz cítil rýchly tep svojej obete tak bolestivo jasne, že sa už ďalej nevládal krotiť.* Ššš..* zašepkal s krivým úsmevom plným zľomyselnej radosti keď bleskovo zapchal tmavovláske ústa a strhol ju tesne k svojej hrudi.* Nemá význam o niečo sa pokúšať maličká, pretože teraz si už moja.* uškrnul sa až sa mu medzi perami blysli nebezepčne ostré zuby. Nemohol riskovať, že by ho tu niekto odhalil, a tak sa rozhodol transformovať do podoby, v ktorej bol nielen rýchlejší, ale aj nebezepčnejší. Dagartha v ňom sa uvoľnil z reťaze, na ktorej ho celý čas držala jeho myseľ a telom mu prešiel silný záchvev. POslednýkrát sa pozrel tmavovláske do očí no neprestal jej držať rukou ústa ani vtedy keď sa ozval zvuk párajúcej sa látky a ešte nepríjemnejší zvuk trhaného mäsa. Ak bol v ľudskej podobe mohutný zrastom potom dagharta ho prevyšoval takmer o polovicu jeho vlastného tela. Zuby sa premenili na tesáky priamo v červených ďasnách obliali krvou no skôr než by sa celá premena stihla dokočiť do podoby krvilačnej obludy, odrazil sa dagharta na svalanatých nohách a skočil na vrch najbližšej police. Tmavovlásku stále držal vo svojom príšernom obajtí kde sa jej tvár nachádzala len pár centimetrov od jeho desivej tváre. Odrazil sa ešte raz, skrčil a chrbtom prerazil presklené átrium nad ich hlavami, aby sa mohol dostať na vonkajšiu rímsu budovy a odtiaľ rovno do bezpečia tmavých ulíc. *
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Št august 27 2009, 10:32

//lol, ideš ma zabiť? Very Happy rada by som to vedela skôr, ak by to šlo Wink lol!//

*Pocit nebezpečenstva prišiel príliš neskoro. Až keď bolo príliš neskoro v jej vnútri hlas zreval POZOR! No už nebolo kam utiecť. Ani si to neuvedomila a mocné ruky ju schmatli a zahatali jej aj tú najmenšiu cestu. Chcela kričať, no nemohla, lebo veľká studená ruka jej okamžite spočívala na ústach. No akonáhle muž prehovoril a nazval Noby maličkou, strach začal nahrádzať hnev. Prižmútila oči a hnusne sa zahľade do mužových krvou podliatých očí. Keby na malý okamih dal ruku preč z jej úst, určite by sa pustila do toho, aby mu poriadne najskôr vyhubovala pre jeho správanie. Však mu chcela iba pomôcť! Za dobrotu na žobrou! S hrude jej vychádzalo nahnevané vrčanie a priam z očí jej sršala zlosť ako už dávno nie. No hnev ju ani neopustil keď videla ak sa muž transformuje. Nikdy nič také nevidela, ale hnev jej zatienil myseľ natoľko, že nevnímala to aké jej nebepečenstvo hrozilo a že by sa naďalej mala báť. Vôbec nebola v pozícii, kedy si mohla dovoliť rozčuľovať sa. Nemala ani chuť si obzerať tvár toho stvorenia. Bola nazlostená ale keď videla aký kaskadérsky kúsok sa chystá spraviť, automaticky si schovala tvár na hrudi tvora. On síce mohol byť mocný, ale jej by to zaiste mohlo veľmi ublížiť. Prudký náraz, sklo všade, čerpy. A bolesť. Tichý výkrik jej zostal na perách. Jeden črep sa jej zaryl hlboko do ramena a zostal vytŕčať. Posledné čo si stihla všimnúť bolo ako nabehli stráže do knižnice a aj ostaní návštevnici. A potom už len tmavé uličky a vôňa krvi. Jej krvi. To celú situáciu ešte sťažovalo a ona si to bolestne uvedomovala. Umriem.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Einyleen Nentysen



Female
Počet príspevkov : 41
Rasa : Člověk
Vek postavy : 11 let

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Št september 03 2009, 15:26

*Než vešla do knihovny, uviděla jakýsi stín, který jakoby skákal ze střechy. Co to mohlo být? zamyslela se no nezastavila se a šla dál. Když vešla dovnitř, uslyšela hlasy. Co se to tu děje? pomyslela si a srdce se jí rozbušilo strachy. Rozeběhla se chodbičkama s regálama plnýma knih. Běžela a zastavila se až když uviděla na zemi střepy. *Noby!* zvolala a rozhlížela se kolem. Pak se podívala na prosklený strop. Někdo jím musel proskočit a kdo jiný než ten tvor? A Noby! Určitě ju vzal s sebou! Do očí se jí nahrnuly slzy. Sedla si do blízkého křesla a přemýšlela co dál.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   So september 05 2009, 19:05

Jessie Tan- Si



* Celý ten čas ako v rýchlosti nasledoval Aniku do knižnice sa snažil urobiť si v hlave konečný poriadok. Anikino rozrušenie tomu veľmi nenapomáhalo tak isto ako ani jej nejasné opisy toho muža. „ Obrovský“ ... „ Divný“ a navyše ten strach, ktorý sa jej zrkadlil v zreniciach očí tak koncentrovane akoby stačil len ľahký dotyk ruky na to, aby ju vydesil k smrti. Netušil čo si má o tom všetkom myslieť až kým nedobehol na miesto činu a nezbadal rovnako vydesené tváre prítomných ľudí. Všetci upierali zrak hore na presklený strop, ktorým prúdilo do tmavej knižnice viac svetla, ale teraz z neho zostali už len prázdne výplne a holé kostry na miestach kde boli kedysi farebné mozaiky s vyobrazením Stvorenia. * Dočerta!* vydýchol ohúrene s hlavou vyvrátenou dozadu a možno by tak zostal ešte niekoľko minút, zarazený a v šoku, keby nezačul ako sa Anika pomaly presunula ku kreslu a sťažka naň dosadla. Netušil čo by mal teraz vlastne urobiť. Bol lekárom no nikto zranený tu neležal, takže nemal ani koho vyšetriť. Nech sa na tomto prekliatom mieste stalo čokoľvek zdalo sa, že teraz by ho mohol potrebovať len jediný človek a tým bola Anika. Pomaly prešiel k nej a keď stál už celkom blízko položil jej ruku na plece a uprel na ňu spýtavý pohľad. Bol mimo, absolútne nemal poňatia o čo tu ide, ale ak by Anika niečo potrebovala... ak by sa chystala upadnúť do šoku alebo ... alebo čo? Sám netušil. Len vytiahol z vreckovku z niektorého zašitého vrecka na svojom bielom doktorskom plášti a bez slova jej ju podal. Bolo jasné, že rovnako ako on ani ona na tom s informáciami nebola o nič lepšie. Len keď sa miestnosťou rozľahlo tiché zhrozené šepkanie nastražil uši tým smerom a zachytil často opakované slovo...* Dagharta?* zašepkal aj on a nechápavo pozrel na Aniku akoby od nej čakal odpoveď na otázku či o niečom takom už počula. Pretože sa zdalo, že pár očitých svedkov si bolo jednoznačne istých svojimi predpoveďami. Daghrata.... v hlave sa mu to slovo opakovalo neustále no nemohol si k nemu pripojiť nič- nijaký obraz ani poznatok.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   So september 05 2009, 19:06

Dagharta



* Bolo to také ľahké! Až primitívne ľahké! Pomyslel si Dagharta len čo sa v spleti tmavých uličiek striasol posledných strážcov, ktorí by voči nemu nemali aj tak nijakú šancu na prežitie. Z hrdla mu vychádzalo hrubé vrčanie podobné pobavenému smiechu, pretože nebolo nič a nikoho kto by ho zastavil keď sa už raz rozhodol. No ten pach! Ten prekliaty pach krvi, sladkej a vábivej, mu narúšal zmysli a koncentráciu. Bezodkladne sa musí opäť transformovať inak svoju korisť zabije skôr než mu stihne dať to, čo od nej chce. Vlastne sa nebude ani pýtať... takže jediným problémom aj naďalej ostávalo večné pokušenie, ktorému by mohol ľahšie odolávať v ľudskej podobe. Vedel, že už nie je ďaleko od vchodu do svojho podzemného kráľovstva, ktoré mu zaručí nepozorovaný prechod z mesta opäť do hôr, preto sa v behu začal meniť do pôvodnej podoby. Bolo to bolestivé, ako sa mu tesáky vťahovali späť do rozorvaných krvou podliatych ďasien, svaly, ktoré sa krátili a stláčali tak, aby sa ich veľkosť mohla ukryť pod mramorovú pokožku... nevydal ani hláska aj keď bolesť pripomínala oheň tráviaci ho zvnútra aj zvonka. Nemohol, pretože by hneď upozornil na svoju prítomnosť, a preto rýchlo vošiel pod kamenné klenby starej časti mesta kde sa nachádzal prechod. Neobťažoval sa zakryť žene oči, aby nevidela kam majú namierené a za celý ten čas na ňu nepozrel ani kútikom oka. Potreboval sa sústrediť a len jeden jediný pohľad na jej krvácajúcu ranu by všetko sebaovládanie zmietol ako dažďový príval. Natiahol ruku k plesnivejúcemu múru tmavej chodby na mieste kde sa prelínal s bočnou klenbou architektonickej opory a z pokožky ukazováka sa mu predral dlhý zahnutý pazúr. Jeho koncom prešiel po škáre medzi tehlami akoby dômyselným kľúčom otočeným v zámke a stena pred nimi sa po chvíli otvorila ukážuc vchod do tmy. Nepotreboval svetlo na prechod tunelom, pretože mu dokonale stačil čuch a túto cestu absolvoval toľkokrát, že by ju prešiel aj slepý. Zastavil sa len na moment, pod jednou z puklín, ktorou do chodby prenikal nejasný prúžok matného svetla a pod ním sa po prvýkrát od udalostí v knižnici pozrel žene do očí.* Skús na mňa niečo a tvoja smrť bude rýchlejšia než som mal pôvodne v úmysle.* vyrazil zo seba divo s pološialeným pohľadom, pretože stále v sebe len hľadal kontrolu. Pohľad mu nechtiac zaletel k ženinmu ramenu na čo sa mu však z hrdla ozvalo zúrivé a zároveň takmer plačlivé zavytie. Rýchlo odvrátil hlavu na druhú stranu do temnoty a zrýchlene dýchal.* Sklo nie je hlboko... keď vytiahneš ostrie a obviažeš si ranu budeme môcť pokračovať...* slová pretláčané pomedzi nádychy mu zobrali viac sily než keby mal neustále meniť podoby. Rukou siahol k spodnému lemu svojho oblečenia a prudkým trhnutím z neho oddrapil kus látky, postačujúcej ako provizórny obväz. Hodil ho žene do lona no hlavu neotočil. Bolestne vnímal každý jej nádych ako aj krv raziacu si malú cestičku z jej horúceho tela.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   So september 05 2009, 21:13

*Ako ju niesol, už ani nevnímala cestu. Nevšímala si dokonca ani keď sa transformoval. Pred očami sa jej zahmlievalo a všade cítila vôňu krvi. Strhla sa, až keď tvor na ňu prehovoril. Až vtedy si uvedomila, že sú niekde kde je tma a ona sedí. Nedržal ju v rukách. Mala kvalitné okno a to sa dalo čakať. Bola malátna a nedokázala vstrebávať slová, ktoré k nej plynuli. Trvalo jej chvíľu chápala čo sa deje. Odjakživa nemala rada krv a robievalo sa jej malátne. *Ne...nemožem*vyrazila zo seba z posledných síl a bezvládne pozrela do sivastých očí, ktoré rýchlo uhýnali preč pred pohľadom na krv. *Do čerta, nedokážem sa ošetriť*zachrapčala a nezranenou rukou chopila kus látky, čo jej hodil do lona.*Najskôr ma unesieš aby si ma zabil a teraz mi povieš, aby som sa ošetrila, srandista*hundrala popod nos no ani zďaleka sa nechytala rany. Dokonca keď na ňu nemyslela, darilo sa jej hovoriť lepšie. Už sa jej jazyk tak nemotal*Keď si ma chceš zabiť, tak si poslúž, je mi to jedno*už sa hnevala a z očí jej zase sršala zlosť, ktorá sa nedala zadržať. Keby si bola čo i len o trochu istejšia, aj by sa na nohy postavila, no nechcela sa pred ním zosypať ako hnilá hruška a tak naďalej zostávala sedieť.*Sa hráš na tvrďasa, n pritom si slabý, lebo obluda v tebe ovláda tvoje konanie. Aj to v tej knižnici si nebol ty, ale ON!*obvinila ho a pritom ďobla ukazovákom do vzduchu. NEBUDE sa mu poddávať. A nebude poslušné dievčatko. Neukáže mu svoj strach, ktorý momentálne tieni hnev.*Tak už si poslúš, nech máme túto frašku za sebou!
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Ne september 06 2009, 18:39

Dagharta




* Stretol sa už so všetkými možnými druhmi strachu. Každý mal inú tvár. Niekto upadol do mdlôb len čo zbadal Daghartovu tvár, iný predstieral nebojácnosť hlúpo predpokladajúc, že ho tým vyvedie z rovnováhy aj keď z každého jedného póru obeti priam kričala pravda. Cítil strach ako hnilé ovocie so sladkastým zápachom... bol to pot rinúci sa po tele a nasávajúci do seba všetky pachy, ktoré ho šteklili v nose ako tá najlahodnejšia aróma delikátnej potravy. Dráždilo ho to...
Ale tu... pri tejto žene necítil nič podobné aj keď samotná vôňa jej krvi ho už privádzala do šialenstva. Nebála sa tak ako iní a možno preto bola pre neho o niečo zaujímavejšia no o nič menej hlúpa. Len hlupák by sa nebál netvora keď mu už raz pohliadol do očí a zistil, že je skutočný. Ba nielen skutočný, ale taký reálny a neodbytný, že len pár úderov srdca, jeden nepatrný pohyb, slovo a mohlo by byť po všetkom. A táto tu.. na mená sa nikdy nepýtal- nebolo to potrebné- sa ho odrazu rozhodla brať ako ktoréhokoľvek iného vraha, zlodejíčka zo zapadnutých uličiek... jej rozhnevané poznámky sa od neho odrážali ako od panciera a nemohli v ňom vzbudiť nič o čo sa možno snažila. Len tá posledná... výzva... tá sa nedala ignorovať. Jediným krokom sa ocitol až pri nej, zdrapil ju za zdravé rameno a vytiahol na nohy neberúc ohľad na stav v akom sa nachádzala. Dával iba pozor, aby stisk jeho ruky nebol taký silný, že by jej rozlámal všetky kosti v ruke. Pritlačil ju chrbtom o kamennú stenu a tvárou sa nahol dostatočne blízko, aby na vlastné oči zbadala, že provokovať ho sa nezaobíde bez trestu.* Toto bola chyba...* z úst sa mu vydral hlboký chripot. Voľnou rukou sa rýchlo natiahol k ženinmu telu a skôr než by stihla čokoľvek povedať, zaprosiť alebo len vykríknuť , vytrhol jej črep z ramena a viditeľne so zadržaným dychom utiahol okolo rany pruh látky ako obväz. Rýchlosť s akou to všetko urobil zodpovedala bolesti, ktorú cítil z nástojčivého hladu. Kúsok zakrvaveného skla odhodil do chodby a len jedno tlmené cinknutie prezradilo kde v tme dopadol.* Bola chyba myslieť si, že ja a On ...* štekavo sa zasmial, pustil ju a ustúpil naspäť- hlbšie do tieňa.*...že ja a On nie sme tá istá bytosť. Ešte si chvíľu požiješ maličká a možno by si sa mala konečne začať báť..* nevyslovil to ako vyhrážku. Vyslovil to ako fakt.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Po september 07 2009, 02:54

*To ako jej vytrhol ten črep z ruky ju donútilo vykríknuť. Chcela zamrmlať slová trochu citu, ty sadista, ale nakoniec sa zdržala hlúpych poznámok a pretrpela jeho kruté zaobchádzanie. Chvíľami sa jej aj zazdalo, že ho opäť premáha to čo je vo vnôtri, ale očividne sa snažil čo najviac ovládať. Keď necítila a nevidela tú krv, tak jej bolo lepšie. Mohla si pokojne poobzerať muža, ktorý sa nad ňou chvíľu skláňal. Pod očami mal tmavé kruhy, ktoré značili stres, nedostatok spánku a... potravy??..Myslela si že už bude k nemu dobrá a nebude zbytočne rýpať, ale zase! Len čo otvoril tie svoje nevymáchané ústa, opäť ju rozčúlil.*Čo si myslíš, že si?! Nielenže ma unesieš, ale ešte mi chceš aj rozkazovať, či sa mám báť?!*histerický smiech, ktorý ju ovládol nemohla zadržať a tak sa chvíľu iba tak hlúpo smiala.*Prepáč, ale budem takáto drzá a nevychovaná. A vieš prečo?! Nebudem predsa slušná k niekomu, kto nemal v sebe toľko cti, aby sa predstavil.*Bolo to smiešne že v blížiacej sa smrti čakávala od svojho budúceho vraha, aby sa predstavil, no ženy sú už raz také- zvláštne.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Einyleen Nentysen



Female
Počet príspevkov : 41
Rasa : Člověk
Vek postavy : 11 let

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Št september 10 2009, 20:42

*Annika přemýšlela, co dál. Má se je pokusit najít? To se jí zdálo celkem nemožné. Kdo ví, kam mohli jít? No mohla by to skusit. Stejně by se to dřív nebo později rozhodla udělat. Najít alespoň nějakou stopu by snad šlo. Když ucítila, jak jí lékař položil ruku na rameno, cukla sebou, ale zase se uklidnila. Vzala si od něj kapesník. *Děkuji* zašeptala a pohledla na něj. V obličeji měl nechápavý výraz, no ona sama pořádně nevěděla, co se to tu vlastně stalo. Zaslelachla, jak si všichní šeptají jedno jméno. Dagharta. Dagharta... To už jsem někde slyšela... Ale kde? A co to vlastně je? *Nevím, co nebo kdo je Dagharta, ale to jméno už jsem slyšela.* Vstala z křesla a stoupla si pod rozbitý, dříve prosklený, strop. Zaklonila hlavu a chvíli se dívala. Zdá se mi to, nebo je na tom nevyskleném kousku kapka krve? Strop byl celkem vysoko, no kdyby si stoupla na stůl, tak by tam snad došáhla. A kdyby ne tak tu jsou i židle. Došla k nejbližšímu stolu, obešla ho a začalo ho tlačit k místu, kde před chvílí stála. Naštěstí nebyl moc těžký. Když přesunula stůl, vrátila se pro židli a postavila ji na stůl. Pak na ni vylezla a když se narovnala, už nehleděla do místnosti plné knih, ale na střechu knihovny. Výtáhla se až nahoru na střechu, postavila se a rozhlédla se. Byl tu nádherný výhled, slunce už pomalu zapadalom, no to ji moc nezajímalo. A co dál?*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Ne september 13 2009, 18:00

Jessie Tan- Si





*Najskôr veľmi nepremýšľal nad tým, čo sa Anika chystá urobiť. Myslel si, že je v šoku a to teda zaručene bola pri tom bláznivom kúsku.* Anika! Čo to robíte?! * zvýšil hlas a natiahol ruku k jej členku, ale nestihol ho už prstami obopnúť dosť rýchlo na to, aby jej zabránil vyliezť ešte vyššie. Nielenže mohla spadnúť, ale v okenných rámoch aj naďalej zostalo veľa ostrých črepín. Nečakal však kým ho poslúchne, pretože intuitívny hlas, ktorý mal už od detstva dobre vyvinutý, mu nešepkával, že by to aj tak neurobila. A keď nejde hora k Mohamedovi... s tichým povzdychom vyliezol po krehkej konštrukcii a dúfal, že sa k Anike stihne dostať skôr než by to urobili strážnici a prikázali mu zliezť z miesta činu. * Prosím vráťte sa so mnou dolu... teraz pre svoju priateľku toho aj tak veľa nemôžete uro...* začal jej prehovárať do duše len čo sa usadil tesne vedľa nej, ale posledné slovo nechal nedopovedané. Pohľad mu skĺzol po okraji okenného rámu, cez ktoré teraz previeval slabý vánok. Na malom úlomku farebného skla sa jasne červenala krv. V tom sa mu oči rozžiarili.* Možno je predsa len nejaká šanca.* vyslovil vzrušene a uprel na Aniku rýchly pohľad. Možno už aj ona pochopila na čo myslí. * S dovolením.* zobral Anike vreckovku, ktorú jej predtým sám dal a opatrne sa natiahol do prázdneho otvoru. Odlomil čriepok zo zničeného ložiska a zabalil ho do vreckovky vložiac ju do vnútorného vrecka na svojom plášti.* Mali by sme ísť.* navrhol a hlavou ukázal dolu na ulicu kde sa už začali zbiehať hliadkové vozy. Čochvíľa to tu bude plné strážnikov a len ťažko by im vysvetľoval prečo so sebou zobral časť dôkazového materiálu. Mohol by v laboratóriu urobiť rozbor a zistiť či na skle nie sú okrem ľudskej ešte aj iné stopy krvi. Keď už nič iného aspoň by im to mohlo pomôcť zistiť kto alebo čo je to Dagharta.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Ne september 13 2009, 18:01

Dagharta




* V tme, v ktorej stál si založil ruky na hruď až sa mu na ramenách napli povrazce svalov pripomínajúcich s akou ľahkosťou by ju mohol hneď zbaviť života. Zovrieť v objatí, z ktorého b sa už nikdy nevyslobodila. Ale neurobil to... zatiaľ. Odhliadnuc od jej nevysvetliteľnej bláznivosti ho začala celkom baviť. Dlho nič nehovoril nech si myslí, že so všetkým mala pravdu a on sa jej vzdáva. Oči mu svietili v hustom šere chodby ako oči dravej šelmy keď večer loví v lese svoju korisť. Len naostatok sa odlepil chrbtom od steny a zamieril k tmavovláske tak blízko ako vtedy keď jej vyťahoval črep z ramena. Krv už necítil tak výrazne, a preto to bolo pre neho o to znesiteľnejšie.* Nemám vo zvyku predstavovať sa niekomu kto si aj tak dlho nepožije. Šetrí to čas a slová.* zatiahol nebezpečne nízkym chladným hlasom a v jasných očiach mu svietil niečo ako pobavený smiech. Skôr než by mohla čokoľvek urobiť alebo protestovať zohol sa, chytil ju okolo drieku a vyzdvihnúc do vzduchu si ju prehodil cez plece tvárou dozadu.* Ale ak je to .. dajme tomu.. vaším posledným želaním... * akoby sa uškŕňal pomedzi jednotlivé vety, čo však vôbec nevyznelo veselo ani bezpečne.* ... volám sa Dagharta, ale ľudia ma skôr zvyknú nazývať Níat. Diabol...* preložil jej starodávne slovo z mŕtveho jazyka a ani pri tom nemihol okom. Len kráčal sieťou chodieb, ktoré sa nepravidelne rozvetvovali všetkými smermi až vznikla neprehľadá mätež labyrintu. Možno podobného tomu, v ktorom kedysi žil aj bájny Minotaurus.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Einyleen Nentysen



Female
Počet príspevkov : 41
Rasa : Člověk
Vek postavy : 11 let

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Ut september 29 2009, 02:41

*Stejně jako doktor, všimla si i Annika krve na skle. Kapesník mu beze slova podala a sledovala, co dělá. Když kývl směrem k hlídkovacím vozům, podívala se a souhlasila, že už by měli jít, protože hlídky už se chystaly vejít do knihovny. Rychle se shýbla a slezla dolů po "věži", kterou postavila. *Myslíte vzít to do laboratoře?* zeptala se doktora. Nic jiného, co by se dalo s kouskem střepu, na kterém je krev, dělat ji nenapadlo. *

/pardon za krátký příspěvěk, ale mě to nějak moc nemyslí/
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   St október 28 2009, 18:45

Jessie Tan- Si


* Nasledoval Aniku po krehkej konštrukcii, v duchu párkrát zanadával, ale keďže bol spokojný s novým objavom okamžite v ňom prevládlo vzrušenie nad hnevom.* Presne to mienim urobiť a keďže sa jedná o vašu priateľku predpokladám, že budete chcieť ísť so mnou?* Nemienil vysloviť posledné slová formou otázky, iba ako konštatovanie, ale akosi mu to vykĺzlo aj keď v duchu si bol viac menej istý kladnou odpoveďou. Prvýkrát mal možnosť podieľať sa na niečom väčšom a to v ňom prebudilo tú dobrodružnú časť povahy, o ktorej si myslel, že ju už dávno zabil nudnou prácou v laboratóriu. Zamieril k východu z knižnice kde sa už tisli vystrašení ľudia a čakal ako sa Anika rozhodne. Či pôjde s ním a pokúsi sa mu veriť alebo začne pochybovať a radšej sa začne pomoc hľadať u polície. V tom druhom prípade bol veľmi skeptický, pretože nikdy netrpel prílišnou vierou v moc tohto orgánu, ktorý sa mal podieľať na ochrane spoločnosti. Dôkaz uvidel ešte raz, keď obrátil hlavu a zbadal ako sa cez zničenú kupolu lejú do pochmúrnej miestnosti jasné slnečné lúče. V tom pohľade bolo niečo desivé a zároveň neskutočné. Akoby všetko bolo len snom. Pre niekoho nočnou morou – o tom nepochyboval.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Pi október 30 2009, 15:03

Níat.*zopakovala šeptom a nechala sa pokojne niesť. Zdalo sa jej to zvláštne, no trochu sa upokojila, keď vedela ako sa jej nastávajúci vrah volá. Nie že by sa to pokúsila niekde v smrteľnom okamihu napísať vlastnou krvou. Ona bola jednoducho taká. Zvláštna. Nikdy však o ňom nepočula. Ani jedno meno nepoznala ale rozhodla sa, že ho bude oslovovať Níat. To meno jej bolo prívetivejšie, aj keď v preklade znelo dosť odstrašujúco.*Teší ma. Som Noby.*zašepkala takmer nečujne, no tušila že tento tvor ju aj tak pravdepodobne počul. Netušila čo je zač, no dúfala, že to pred smrťou ešte zistí. A kam ju to vlastne nesie? Nemala tušenia. Možno by sa ho mala opýtať. A čo potom? Veď už si určite myslí, že je dosť vadná. No a čoby nie? Ako redaktorka nato mala papier a aj oprávnenie!*Smiem vedieť, Níat, ako dlho ešte budeme cestovať? Viete, môj žalúdok sa necíti nato, aby ste si ma takto pohadzovali. A ešte k tomu moje rameno. Viete, nie je to bohviečo.*odmlčala sa na chvíľu a hľadela na zem ako zhypnotizovaná.*Viete, niekde som čítala, že pokiaľ je tvor zabitý v šoku a strachu, mäso sa sekne a nechutí dobre. Preto ak ma naozaj chcete zabiť, predpokladám, že to nebude kvôli môjmu prerezanému jazyku, ale asi preto, že máte hlad, sa obávam, že by som mala byť v pokoji keď ma budete vraždiť.*Vážne o sebe hovorím ako o jedle?! Nemohla tomu uveriť čo jej vyletelo z úst, ale už naozaj začínala byť unavená. Aj keď tak silno nekrvácala a ranu mala obviazanú, už bola unavená a rana bolela.*
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Niekto

avatar

Female
Počet príspevkov : 2872
Rasa : akákoľvek
Vek postavy : akýkoľvek
Povolanie : čo potrebujete

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Pi október 30 2009, 19:56

Dagharta





* Z hrdla sa mu vydralo zachrapčanie pripomínajúce zvláštnu skomoleninu pobaveného smiechu. Neodpovedal, ale aj bez toho bolo celkom jasné, že registruje každé Nobyno slovo presne tak ako jej zmätene vychádzali z úst. Ale možno zmätok nebol tým správnym označením jej stavu. Zdalo sa akoby sa ho vôbec nebála a pri bláznivej výmene názorov, ktorú už stihli absolvovať by ho neprekvapilo keby sa ho do konca cesty nepokúsila skrotiť, urobiť z neho milé prítulné zvieratko. Alebo skôr zdomácneného démona. Tá predstava ho rozosmiala ešte viac takže tmavým priestorom chodby sa ozývalo len hlboké vrčanie a do toho sa miešajúci ženský hlas, ktorý ďalej vykladal o výhodách a nevýhodách zrazeného mäsa a vlastného nepohodlného pocitu. Prešiel tak s Noby prehodenou cez plece ešte niekoľko úsekov chodieb, celá cesta mohla trvať dvadsať, možno viac, možno menej minút, keď sa úzky priestor, ktorý takmer celý zapĺňal svojou mohutnou postavou začala čoraz viac rozširovať. Na konci ústil do akejsi podzemnej jaskyne kam sieťou puklín a nastavených zrkadiel rafinovane prenikalo svetlo. Podľa materiálu stien a tiež kvality vzduchu sa dalo usudzovať ako hlboko pod zemou sa nachádzali a podľa skromnosti vnútorného zariadenia to, že tu mohla žiť iba bytosť s nízkymi alebo skôr nulovými nárokmi na komfort. Steny klenuté do priestoru na ľavej strane vytvárali akúsi izbicu odkiaľ sa niesla ťažká vôňa papradín, lístia a zeme, ktoré mu slúžili ako ležovisko. Presne tam aj zamieril a dosť nešetrne zložil svoj ľahučký náklad priamo do voňavého krovia. Chvíľu nad Noby len stál, skúmavo si ju premeriaval akoby zvažoval, ktorou časťou jej tela začne svoje hody. Nakoniec pohľadom zotrval pevne v jej očiach, pomaly si kľakol na kraj lôžka a päsťami oboch rúk sa oprel povedľa jej hlavy. Sklonil sa tesne k jej perám, na chvíľu sa zdalo akoby ju mal v úmysle pobozkať no špičkou nosa sa nakoniec len zľahka dotkol jej brady a prechádzajúc ňou po Nobynom krku, cez vystupujúce oblinky pŕs a brucho až k lonu do seba labužnícky nasával jej vôňu. Medzitým sa panvou vklinil medzi jej stehná a posúval sa nadol po jej tele ako had, ktorý cíti svoju korisť. Odrazu k nej len zdvihol pohľad a s uspokojením, takmer vytržením sa na ňu uškrnul pričom v slabom svetle jaskyne sa mu medzi perami zaleskli ostré zuby.* Myslím, že ako moja večera budeš musieť ešte chvíľu počkať. Cítim, že si tou správnou ženou na to, aby si sa stala Matkou.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Nobodys Home
Moderátor/ka
avatar

Female
Počet príspevkov : 434
Rasa : Arathi
Vek postavy : 32 rokov

OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   Pi október 30 2009, 20:04

(( och jesus Very Happy ))
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
Sponsored content




OdoslaťPredmet: Re: Knižnica   

Návrat hore Goto down
 
Knižnica
Návrat hore 
Strana 10 z 13Choď na stránku : Previous  1, 2, 3 ... 9, 10, 11, 12, 13  Next

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: RPG :: Planéta Gyro-
Prejdi na: