Tajné laboratória CRYT

Foxy, Peeta

*Ospravedlňujúco sa obzrela na Tristana, milo klipkajúc očami. Nebola to jej vina, Peeta ju prekvapil s tým jej maskovaním, hoc tušila, že to bude on. Obrátila hlavu späť k nemu, fascinovane zahľadená do očí, okolo ktorých sa krútil dokonalý povrch previsu. Vystrela ruku, priložiac dlaň kdesi na jeho rameno. Prekvapene sebou trhol a vtedy si všimla líniu jeho tela, v tom malo okamihu, pretože hneď aj vrátil všetko na pôvodné miesto. Prikývla Tristanovej otázke. Nikto iní z nich nevedel urobiť toto, nanajvýš stavba jeho tela a farba očí bola tiež veľavravná.* Nie sme tu preto, aby sme vykrikovali tvoje meno, obdivovali tvoju prácu a následne ťa zabili. Potrebujeme ťa...proti tým vyvoleným bude lepšie, ak budeme štyria. *Alebo skôr dva a tri štvrte. Peeta bol narozdiel od Drozdajky aspoň silný. Čakala jeho reakciu. Zavrel oči a po chvíli sa odlepil od skaly. Vyzeralo to komicky. S úškrnom odstúpila, aby sa necítil ako terč. Ukázala na Drozdajku, aby chápal číslovku štyria, ktorú použila.* Najprv by sme ťa mohli umyť, lebo necháp to zle, si úžasný, ale asi by si sa nám strácal.

Tristan

*Takže to Peeta bol. Na rozdiel od Foxy by to jeho dielo celkom poobdivoval, vlastne radšej by sa to priučil, no rozhodl sa mlčať. Len skúmavú hľadel na jeho telo, teraz však nie pre masku, ale či nebol nejako zranený. Nevyzeral ale, žeby ho oheň nejako poznačil a preto sa neunúval vyťahovať mastičku. Veď ak by mu niečo bolo, všimli by si to zjavne po pár krokoch. Odrazu jeho pozornosť ale zamestnala Drozdajka, ktorá začala dupať ako slon a vyskakovať ako veverička. Prekvapene sa obzeral čo sa deje, no ona len skákala ako postihnutá.
"Pavúk!" vyšlo z nej a z poskakovania na mieste utekala k nim, za tým pekárom, čakajúc zjavne záchranu.
"Už je preč," oznámil jej Tristan, aj keď nemal potuchy kde aký pavúk bol. Viditeľne ale ten hlas plný ľadového pokoja zabral, pretože sa ukľudnila, aj keď skúamvo stále prehmatávala samú seba. No vyzeralo to úchvatne, len čo bola pravda. Tristan vrhol pohľad na Foxy, prevrátil očami a potom sa rozhliadol.* Neviem ako vy, ale ja by som už uvítal ísť tých zvyšných poslať do večných lovíšť, takže...sa pohneme. *Pozrel na chalana, či si nechce pohnúť zadkom. Uvedomil si že on by si mal hlavne zbraň zohnať, no nateraz si tým neveľmi lámal hlavu. Keby mal aj ten luk vziať Drozdajke, aj on s jeho skúsenosťami, ktoré sa rovnali skoro ničomu čo sa týkalo luku, by asi strielal lepšie než ona.*

*Bojovne otočila hlavu, keď začula Drozdajkin výkrik, no mala čo robiť, aby po nej nehodila jednu z dýk, po prezradení skutočného dôvodu pre ten cirkus. Pavúk. Pavúk! Iróniou bolo, že sa nachádzali v krutom svete a pavúky znamenali úplne najjemnejší problém a ona sa zrovna z toho išla rozliať. Pre ukludnenie si odfúkla ofinu z očí. Krčiac perou, presunula pohľad radšej späť k Peetovi.* Ja viem, chceš počuť, že tu nie je s nami, no je to raz tak. Je pod našou ochranou. *Ich ochranu by si zaslúžil skôr krvilačný tiger, než tá osoba! Pri Tristanovom nedočkavom hlase mu ukázala prštek, nech trocha počká, stále venujúc plnú pozornosť Peetovi. No čo, bol to pekný chlapec, také malé šteniatko. Aj keď sa kvôli chlapom dostala tam, kam sa dostala, nedokázala na nich zanevrieť.* Umyjeme ťa neskôr, lebo pri jazere je plná čata. *Podišla blízko k nemu. Doviedla ju sem krv, takže pravdepodobne bola jeho. Až tesne pri ňom si všimla, že pravú ruku má akúsi väčšiu. On si smerovanie jej očí okamžite všimol.
,,Mám ju dodriapanú."
Prikývla. ,,Ako vidím, celkom pekne si si to utesnil, takže sa pohneme a ja ti to ošetrím potom. Zavelila do chôdza a znovu zaujala bojovú pozíciu po Tristanovom boku.
,,Ako to veľké finále urobíme? Navrhujem veľkolepo, možno chytiť ich všetkých do jednej pasce."

Tristan

*On by vedelo jednom veľmi jednoduchom spôsobe ako sa ich zbaviť, no ten neprichádzal v úvahu. Mohlo by to dopadnúť o dosť horšie, než v jeho predstavách, keby k tomu prišlo. Preto radšej čakal a pohľadom kontroloval Drozdajku. Tá už čušala a vyplašene sa rozhlaidala, viditeľne stále zaujatá najväčším problémom jej aktuálneho bitia - pavúkom. Len čo Foxy dorečnila s mladým, pobral sa s ňou po boku dopredu, uvažujúc nad jej slovami.* Máš nejakú predstavu o pasci? *Spýtal sa, uvažujúc, ako na tých zvyšných.* Čo o nich vôbec vieme? Inak ma napáda tiež problém číslo dva, hovorila si, že potrebujeme chlapca, no vyhrať môže len jeden. Ako chceš vyriešiť tento problém? *On dej príbehu takto do hĺbky nepoznal a chcel byť v obraze, než príde na veľké finále.* Je niektoré z tých zvyšných deciek nejaká veľká hrozba? *Otázne bolo, či v rámci tohto deja neboli schopnosti tých deciek vylepšené na úkor ich Drozdajky. Superman ale hádam nestál proti nim, takže prezatiaľ nad možnosťou ďalších zranení moc neuvažoval.*



*O kus ďalej od nich stál Cato a vymýšľal vlastný plán, nebezpečný, no ako si v duchu hovoril, skôr pre jeho "parťákov". Tí značne protestovali, nemali napokon ale na výber. Cato si dokázal presadiť svoje, násilie či argumenty, bolo to v podstate to isté, ak prišlo súhlasné prikývnutie hlavami.* Nemôžu byť ďaleko. *Povedal zvyšným a ruku natiahol smerom, kde zmizli. Nerozumel jedinej veci, kto boli, pod aký okres patrili. A nerozumel ani tomu, ku komu patrila štíhla blondína, ktorá im pred pár dňami unikla. Bola sama, no ak tu bola, mala by mať aj ďalšieho z okresu alebo nie? Bol z tých počtov naozaj zmätený...*

Foxy

*Jej predstavy sa krútili rôznymi smermi, avšak nevedela, kde by vzala potrebné vybavenie. Možno by aj bolo pri rohu hojnosti, avšak netušila kde sú a pravdepodobne si tam Cato spravil základňu. Pošúchala sa po brade v nádeji, že by jej tento akt mohol priniesť nejaký nápad, hoc sa nestalo. Pri Tristanovej ďalšej otázke jej stiahlo hrdlo. Bol iba výplod pera, no v jej tele to spôsobovalo hrôzu.* Koľkí to ostali? Traja? Štyria? Predpokladám, že Cato, Clove, Thresh a ten technik. Prví traja sú hrozba a vôbec nie skrytá. Cato si o nás istotne myslí, že sme zver a hodíme sa pred ním na všetky štyri. *Nešla mu vešať na čo by skutočne rada urobila.* Neviem čo s Peetom, mne sa zdá ako potrebný. Okrem toho, malo by stačiť, aby ostali oni dvaja, potom by nás to mohlo pustiť ďalej a oni dvaja nech doriešia ten úplný záver. *Teraz to chcelo ale skutočný plán. V podstate boli štyria na troch. Drozdajku veľmi za posilu nerátala. Špecializovala sa na jedy, to už Tristanovi spomínala, lenže nevedela či medzi prítomným rastlinstvom nájde účinnú pomôcku. Prinajhoršom to stále mohli nechať boj zblízka, čo ale nebol tak úplne najlepší nápad.* Ťažko vymýšľať plán, bez nejakého materiálu.

Tristan

*Musel uznať, že ho s tou inteligenciou celkom doháňala. Alebo aspoň s pamäťou. Napadlo ho to, keď počul tie mená. On by si ich určite nepamatal, maximálne tak hlavnú hrdinku a ak bol chlapec podstatný, tak možno i toho. Inak by zabudol len čo by prešiel deň dva. Niežeby mal zlú pamäť, no ukladal do nej hlavne skutočné informácie, viac sa tam akosi nevošlo.* Nech si myslí ďalej, nie je zlé ak ťa podceňujú. *Pokrčil ramenami a uvažoval nad plánom. Rukou si vošiel do vlasov a hľadal svoje stratené myšlienky, nič však neprichádzalo.* Asi keď poprosíš nebíčko sa zázrak číslo dva nestane čo? *Spýtal sa a s nádejou pozrel hore. Nič. Smutné.* Asi mi chýbajú prsia. *Zhodnotil ironicky smerom k oblohe, no potom sa vrátil späť do hry.* No nič, musíme si vystačiť s tým, čo máme alebo mať môžeme. Nejaké buriny tú istotne sú, niečo na tie tvoje jedy. Tiež by to chcelo prípadne pascu, alebo počkať do noc a napadnúť ich vtedy. Nečestné, ale čestnosť mám vlastne úplne uriti. Musia spať a ak bude na hliadke jeden alebo dvaja, my dvaja ich zvádneme dať dole. *Uvažoval nahlas a díval sa neurčitým smerom. Škoda že o tých súperoch nič nevedel, možno by nevymýšla takýto plán ale iný.* Nemôže byť predsa také ťažké zabiť pár deciek.

Foxy

*Uškrnula sa nad Tristanovou poznámkou. Veru, prsia mu chýbali, ale zas jej to vôbec nevadilo. Okrem iného, nebíčko sa len tak o zázrak neprosilo, to trebalo požiadať o konkrétnu vec a sľubovať na oplátku parádnu šou. To sa od nich očakávalo za tú masť, avšak uvítala by aj čosi iné.* Joj zlatko, ale to nie sú decká. Traja z nich sa na toto celý život pripravovali, vraždiace stroje. Čosi ako my, len my sme krajší a máme väčšiu motiváciu. *Náhle zastala, lebo sa jej dostalo skvelého plánu a bála sa, aby niekam zas sľubná myšlienka neušla.* Mám to! *Vybrala sa ku kríkom, pozrieť či by mala správne prísady. Všetko by sa to malo dať zohnať v prírode, no táto nebola obyčajná, ale umelo nasadená, mohlo tu byť teda hocčo. Prinajhoršom požiada. Aspoń o ten olej.*

Tristan

*Vraždiace stroje. Zvrátená to rozprávka o deťoch. Len pokrútil hlavou a oveľa viac sa potešil jej výkriku. Napriek tomu ale trochu nedôverčivo nadvihol obočie a sledoval jej prechod ku kríkom. Nepýtal sa čo hľadala, veď hádam sa dozvie.* Ty...*Otočil sa zatiaľ k hlavnej hrdinke príkladu.* ...poď sem. *Kývol hlavou a dievča poslušne prišlo. Vyzeralo stále vyplašene, viditeľne čakalo, kedy ich zabijú. Nečudoval sa jej, veď pre ňu boli len ďalšími súpermi.* Zober si ten luk a hádam ťa naučím trafiť aspoň niečo...*Nemal čo robiť iného a možno sa im to bude hodiť. Ak to dievča v tejto verzii nedostalo do vienka úplnú mľandravosť. Občas hodil očkom k Foxy či je všetko v poriadku, občas pozrel po okolí, no inak venoval čas snahe naučiť Drozdajku trafiť kmeň stroma. Bola mľandravá. Na desiaty pokus ho minula len na meter...šikovnosť nadovšetko. Asi aj veveričku by to naučil skôr.* Ako si na tom? *Zavolal k Foxy.*

Foxy

*Celý čas to bolo pred ňou a predsa si na to spomenula tak odrazu, ako keby jej čosi padlo na hlavu. Lepšie však neskoro, než nikdy. Viac nevnímala svet, ponorila sa hlboko do myšlienok. Rukami kmitala po kríkoch, kladúc bobule opatrne na zem. Peetu si pri sebe všimla až keď mu ruka siahala na kríky. Nevedela, ako dlho ju pozoroval, no pre jeho vlastnú bezpečnosť mu musela po tej ruke capnúť. Nepýtal sa prečo, za čo bola vďačná, lebo nebolo čas na vysvetľovanie. Boli jedovaté a keby sa len obtrel o oči či ústa, mohol umrieť. Ona si dávať pozor vedela, veď pracovať s jedovatými látkami, to bolo jej naplnenie. Čosi ale chýbalo. Bobule samé o sebe neposkytovali celú látku, keďže ona vlastne nevyrábala jed. Chcela z nich iba tú časť, ktorá vábila vôňou obete. Zamyslene sa pozrela na Peetovo rameno. Chystala sa obrátiť k Drozdajke, no v tom si všimla, že mu spod krytia vytŕčala nejaká iná farba. So zatajením dychom mu siahla na chrbát. Mal na ňom niečo.* Samozrejme. Nevzala ho ona, tu si tým šikovnejším ty. *S úškrnom mu batoh stiahla z chrbta a obrátila ho. Sledovala veci padajúce na zem. Ponožky, spací vak, fĺaša, sušené mäso...jód. Víťazoslávne sa poň zohla.* Tristan, bude to nádherné.

Tristan

*Vzdal to. Naučiť to teľa mantavé strieľať, to cieľ umrie na starobu než sa ona trafí. A tak sa radšej len posadil a mlčky sledoval okolie. Očkom občas zašiel k Foxy čo to robí, no inak ostal radšej ako hliadka, keďže zvyšná ich zostava bola aká bola. Ten kto navrhoval tú hru vedel teda ako im podraziť nohy, posilu mohli čakať zjavne len v snoch. Aspoňže parťáčku mal schopnú. Rukou si podvedome prešiel po jazve na tvári a oči upriamil znovu k nej, keď zaznelo slvo nádherné.* Pevne verím že nádherné sa v totmo prípade rovná aj smrateľné. *Ušknrul sa pobavene a zdvihol zadok, poberúc sa k nej.* Treba ešte niečo? *Spýtal sa zvedavo, aj tak nemal moc čo robiť okrem toho hliadkovania. A to hádam Peeta zvláda, ten nevyzerá tak neschopne ako hlavná hrdinka.* Dúfam že nasledovný príbeh bude schopnejší a hlavne, že naša hľadaná slečinka je ešte medzi živými...

Foxy

Ale ty hlupáčik, keby si ma poznal, vedel by si, že sa vyžívam v smrti druhých. *Len čo si všimla výraz Peetu a Drozdajky, musela pokrčiť nosom, pretože z nich jasne sršalo odsúdenie. Vyletel z nej ťažký povzdych.* Ja viem, ale psychiatri to zhadzovali na nejakú poruchu. *Mávla nad tým rukou. Ona poruchu určite nemá a keď, tak iba malinkú, spratnú do kabelky. Nad Tristanovou otázkou sa zamyslela.* No, ak nežije, nech si ma nepraje, lebo jej vykrútim krk. Iba kvôli nej tu riskujeme svoje. Ale toto nás posunie ďalej. *Ukázala fľašku s jódom, do ktorej už napchala všetko potrebné.* Jediné, čo treba je nejaké bobule, týmto ich polejeme. Následne ich naši nepriatelia zjedia a ten pach zaistí, že ich roztrhá zver. Pôsobí tak dráždivo, že zvieratá nemôžu odolať. *Žiarivo sa usmiala.*