Z fantasy sveta

Christian Bane

*Kôň postupne prešiel do kroku a iba niekoľko metrov od vstupu do jaskyne zastavil. Christian z neho zoskočil, plášť sa mu zavlnil okolo nôh a pochvalne potľapkal žrebca po mohutnom krku. Dal mu poriadne zabrať, on ani tak unavený nebol, ako si zaslúžil odpočinok jeho žrebec. A keď sa pozrel k Anitte, tak aj ten jej si potreboval odpočinúť. Nepotrebovali aby si ich uštvali.
Pokojne koňa odsedlal, priviazal ho k mohutnému pňu stromu a až potom sa obrátil k Anitte, aby jej venoval svoju pozornosť. Cez pravé predlaktie mal prehodené sedlo, takže svaly na ruke, pod jeho váhou a váhou cestovných brašien, mal napnuté a nepatrne badateľné aj cez cestovný plášť. Skúmavo sa zadíval na ňu. Na líci mala špinu. Tihla sa po jej líci, akoby si nevšimla a dostala nejakým konárom po líci. Pristúpil celkom k nej, keď jej ľavú ruku priložil k lícu a palcom jej prešiel po mieste. Skúmavo, tak sústredene, sa díval na to miesto, akoby sústredením mohol celý prasknúť.* Nabudúce si dávaj pozor. *Povedal nakoniec a aj keď tie slová zneli ako výčitka, nedokázal v nich utajiť obavy. Nechcel aby sa zranila.
Naraz bol však pri nej tak blízko. Ako už od toho incidentu v jej kancelárii nebol. A zapôsobilo to na neho. Prekvapivo s celkom rovnakým účinkom ako aj pred tým. A naozaj si myslel, že keď sa s ňou vyspí, bude pokoj. Nebude ho tak priťahovať, že bude už pre neho ako okúsené ovocie, ktoré už nie je ani trochu lákavé. Ale očividne sa mýlil. S istotou mohol povedať, že ho stále rovnako priťahovala. A to asi nebolo moc dobré.
Prižmúril oči. Pohľadom pomaly skĺzol z jej tváre k perám a podvedome pootvoril pery. Nedokázal pochopiť ako je možné, že ho stále priťahuje. Zhlboka sa nadýchol a sklonil nižšie k jej tvári.* Nemusíš strážiť. Kone nás upozornia ak by niečo a vo vnútri je pre nás oboch miesta dosť. *Uškrnul sa a bez váhania sa obrátil a odišiel do jaskyne, ktorej vchod bol zakrytý padavými rastlinami. Tie sa za ním iba zvlnili a on vo vnútri jaskyne v jednom rohu položil sedlo na zem a k nemu vytrel deku na zem. Jednoducho si iba ľahol a hlavu položil na trochu tvrdší vankúš a lá sedlo.*

Anitta

*Stále sa venujúc svojmu koňu, si pozorne prezerá miesto, kde sa nachádzajú. Prečo má pocit, že o tej jaskyne vedel? Veď ju našli hneď...Myslela, že jednoducho bude trvať dlhšie, než nájdu niečo, kam sa ukryť. Hlavne teda ona. On sa rozhodne cez deň ukrývať nemusí. Sústredí sa na buchot srdca svojho koňa, veru, dostali poriadne zabrať..robí to hlavne preto, aby sa upokojila lebo neviem ako to bude prebiehať. On bude spať a ona? Radšej bude naozaj dávať pozor.Veď už pri vstupe do lesa ich napadli temní elfovia. Čo sa potom môže nachádzať tu, keď sú tak hlboko? Azda cez deň im nič nehrozí. Ani len loviť nemôže. Aj tak nemá chuť na zvieraciu krv. Aspoň nie dnes. Krv z bytostí ju viac posilňuje, aj keď niektoré ju zasa môžu aj oslabiť. Preto nemá príliš rada temných elfov. Ak však nenarazí na nič lepšie, bohužiaľ, bude jej musieť postačiť aj ich krv...Pri tej myšlienke sa uškrnie, no to sa už Christian k nej obráti a tak sa natočí tiež k nemu so spýtavým pohľadom...Trocha znervoznie, keď sa ocitne pri nej tak blízko a azda keby nestál za ňou kôň, tak cúvne. Nemo ho sleduje, čo chce robiť a keď prejde palcom po jej líci, spomenie si na ten hlúpy konár. Na jeho slová nič nepovie. Čo by mala? Zdá sa akoby jej to vyčítal, že si nevšimla konár. Pri tom to bola jeho vina lebo vyčaroval krídla a ona ich chcela vidieť..nebola si istá, či videla správne a tak...Len krátko sklopí pohľad akoby sa hanbila, že bola taká nepozorná, no keď si uvedomí, že neodišiel od nej, zodvihne znova pohľad. Nechce na neho tak pozerať, pretože keď vidí tie jeho napnuté svaly a cíti jeho blízkosť, pričom si ešte aj spomenie na ich spoločnú noc, musí sa premáhať, aby sa na neho nevrhla. Stále si opakuje, že to nesmie. Že to nevedie k ničomu..pre neho to aj tak nič neznamenalo a pre ňu by to malo byť rovnako...bol to len sex. Na jednej strane jej to prospelo, na druhej sa vynorili výčitky ako to mohla urobiť tak krátko po srmti jej milovaného muža.....Ona si Raina nezaslúžila...toto jednoducho urobiť nemala..
Keď sa k nej nahol bližšie, zatajila dych, pretože netušila, čo ide robiť, no keď len vyriekol, že nemusí strážiť, nepatrne vydýchla a vystrela sa, sledujúc ako odchádza do jaskyne...Počkala kým zašiel a až potom sa obrátila späť k svojmu koňovi, aby ho uviazala a zhodila z jeho chrbáta sedlo..Napokon opatrne vošla za Christianom, ani nevie, prečo sa vlastne bojí byť s ním sama..skôr sama v jednej miestnosti? Aj keď je to len hlúpa jaskyňa, no sú tam zatvorení spolu a ona jednoducho veľmi na slnko nebude môcť ísť, ak by mu chcela ujsť, aby zabránila niečomu, k čomu možno ani nepríde...Veď predsa to nič neznamenalo....
Pustí na zem sedlo a kabát. Krátko pozrie na Christiana a potom sa len ticho zošuchne na zem, pričom sa chrbtom oprie o studenú skalu...Tak toto bude dlhý deň..Veď tu nemá ani čo robiť....*[b]

Christian Bane

*Ležal tam na chrbte, chvíľu osamote, kým prišla za ním a všimol si akési zdráhanie. Bála sa byť s ním osamote? Ale prečo?V šak mala dostatok sily, keby ho nechcela pri sebe a on by na ňu pôsobil naozaj zle. Nátlakovo. Ale nič z toho naozaj nechcel. Nemal dôvod na ňu naliehať a nechcel to ani robiť. Aj keď by ho to k nej ťahalo naozaj priveľmi.
Zatvoril oči. Pokúsil sa ponoriť do spánku. Ustáliť si dych, vypnúť a celkom ju vypustiť z mysle. To, že tam sedela, iba kúsok od neho, počul ju, cítil ju, akoby žiara jej tela pôsobila na neho. Dalo sa o nej hovoriť, že žiari? Keď mala telo chladné ako kameň? A pevné. A pružné. A poddajné. A zároveň lákavo zvodné. Zabručal a zahemžil sa, no neľahol si inakšie. Len hlavu obrátil jej smerom a spod privretých viečok sa na ňu zadíval. Netušil, či vidí, že sa pozerá, ale on pohľadom ani neuhol. Len sa jednoducho pozeral. Mal pocit akoby dusno medzi nimi stúpalo, akoby vzduch naraz hustol, ale netušil či to nie je iba jeho prehnanou fantáziou. A netušil ani čo si ona myslí. Ako sa vlastne pozerá nato, že spolu spali. Zaiste len ako sex. nič viac. Vrzla si a nič iné to neznamenalo. A naozaj neznamenalo?
Bol to iba sex. Ale sex, ktorý niečo znamenal. Nebolo to obyčajné vrznutie si. Bola tam vášeň, náruživosť a... Bolo to pekné a fajn. Áno, dočerta! Bolo to dobré!* Anitta. Poď ku mne. *Nakoniec povie pokojne, no so skrytým príkazom, ukrytým pod chrapľavým hlasom.*

Anitta

*A čo teraz? Sú v jaskyni a nie je tam nič, čím by sa mohla zabávať. Vonku bude čo chvíľa svitať. Cíti to a nepáči sa jej to. Natočí hlavu k vchodu...Možno..možno by vydržala vonku a azda aj niečo ulovila..Ale na čo? Nepociťuje smäd. Pripravila sa, keď obdržala od Christiana sovu. Lovenie cez deň aj tak neznáša. Nie je toľko sústredená. Denné svetlo ju jednoducho skôr obťažuje a vadí jej. Dá sa to vydržať, to áno, ale inak...S povzdychom zakloní hlavu, aby si ju oprela o skalu za sebou..Bude civieť na Christiana ako spí? Mala si niečo vziať. Niečo, čím by zabila nudu, kým nastane opäť noc. Keď započuje akési zabručanie z Christianovej strany, zľakne sa, že si povzdychla príliš hlasno a vyrušila ho..Istotne sa pokúša zaspať...
V mysli sa jej znova vynoria spomienky na ich spoločnú noc. Na sex plný vážne....Tak týmto si veľmi nepomáha. Ani nevie, čo si myslieť. Je to príťažlivý muž, no...Najradšej by vstala a odišla. Lenže je tak blízko dostať Molocha. Toho, ktorý jej vzal Raina s Kobalom. To s Christianom sa nemalo stať. Nevie, prečo to dopustila. Možno chcela cítiť, že stále žije...že život jednoducho ide ďalej. Cíti, že na ňu hľadí, no nepozrie na neho. Radšej zatvorí oči a snaží sa vyhnať z hlavy všetky myšlienky....prečo sa to jednoducho nedá vypnúť?
Keď však Christian prehovorí, otvorí najskôr len oči. Potom pomaly na neho pozrie a snaží sa z jeho výrazu vyčítať, či to myslí vážne...Nemala by...Nesmie...lenže ako tak na neho hľadí, Rain jej chýba ešte viac. Tak veľmi by sa chcelo schúliť v jeho náruči a cítiť sa bezpečne, bezstarostne...vnímať len jeho, jeho vôňu...Lenže toto nie je Rain, no Christian je tiež pre ňu známy po spoločnej strávenej noci a bolo jej príjemne....Na jej tvári možno bádať smútok, no napriek tomu sa pomaličky presunie k nemu a neisto sa uloží vedľa Christiana...Možno sa bude cítiť tiež ako pri Rainovi, aj keď už teraz vie, že to tak nebude..Sú odlišní.....*

Christian Bane

*Nebola si istý či k nemu príde. Či sa radšej nepoberie von, alebo mu niečo neodvrkne. Ale ona nakoniec prekvapila jeho tiché očakávania a prišla k nemu. Obrátil sa tvárou k nej, urobil meisto aby si tam mohla lepšia ľahnúť. Dlho sa jej zadíval do očí. Mlčky. Bez akýchkoľvek emócií v očiach, len tak. A ako sa díval, ovinul jej ruky okolo pliec a ponúkol jej svoju náruč.
Ruky jej ovinul okolo pliec a pritlačil sa viac k nej. K jej telu. Nič nehovoril. Načo by boli ďalšie slová? On aj tak nikdy nevedel čo by povedal. Pobozkal ju na čelo a oprel sa lícom o jej hlavu. Červené vlasy ho šteklili pod nosom, párkrát odfrkol ako taký koník, krútil pery do strán a snažil sa tým šteklivým vlasom vyhnúť, aj keď na druhej strane chcel byť čo najbližšie pri nej. Pobavene sa zachechtal.* Ach, tie tvoje vlasy. *Vzdychol si a akosi podvedome ju pevnejšie zovrel v náruči. Stisol ju. Nebol skoro vôbec unavený. Nie natoľko, aby zaspal.*

Anitta

*Keď pocíti jeho objatie, pritisne sa k nemu. Napokon hlavu položí na jeho hruď a jednu ruku tiež, pričom sa krátko pousmeje, keď cíti ako bojuje s jej vlasmi. Neskôr si uvoľnene vydýchne, no oči nezatvorí. Len hľadí do neznáma a snaží si spomenúť, aké to bolo, keď takto ležala s Rainom. Ako ona len neznáša Molocha! Nerozumie, prečo jej to urobil...Možno ani o nej nevedel..Možno nevedel nič o Rainovi, aj keď Kobala poznal...On to všetko zničil. Nevie, čo medzi sebou s Kobalom mali, ale takto to dopadnúť nemalo...Azda by ho dokázala pochopiť, keby neišlo o jej milovaného muža, no teraz....Nedokáže to...Cíti bolesť, smútok a predovšetkým nenávisť. Chce pomstu a dostane ju. Či už jej Christian pomôže alebo nie...Dúfa však, že áno...Inak by to trvalo dlho a to nechce...Napokon sa však prinúti nemyslieť na to, prečo tu je a kvôli čomu..
Keď ju znova stisne, pomrví sa a znova trocha nadvihne hlavu, aby sa mohla usalašiť v jeho náruči ešte viac..Rukou, ktorú mala položenú tiež na jeho hrudi, ho objíme a započúva sa do bitia jeho srdca..Akosi ju to upokojovalo.....Svoje totiž už nepočuje a nikto ani počuť už nebude....* Dobrú noc, Christian...*Šepne...Mal by spať. Čaká ich dlhá cesta neskôr a ani jeden nemôže tušiť, čo všetko ich tam vonku v noci bude čakať...*

Christian Bane

*Rukou sa pokúsi uhladiť jej ešte vlasy, ale očividne to aj tak nemalo žiaden zmysel, tak to nechal potom tak, ale tvár i tak nechal opretú o jej hlavu. Oči pomaly zatvoril a nechal sa pohltiť tým okamihom. Vytesnil z mysle všetko nepriaznivé, každú dotiernu a nepríjemnú myšlienku, ktorá mu mohla ten momente prekaziť. Nie, on o nič také záujem rozhodne nejavil. Chcel tam iba tak jednoducho ležať, držať ju vo svojej náruči a nemyslieť na výčitky, ktoré mu kazili náladu, ktoré ho zakaždým prepadli v tej najhoršej chvíli a on sa potom priľahko nechal zdeptať.
Tentoraz nie. Pevne ju držal, oči mal zatvorené a dych sa mu stálil.* Ďakujem. *Povedal nakoniec po hodnej chvíli odmlky. Netušil či bude na mieste ak aj on popraje jej... Však ona spať nebude. On možno tiež nie, ak to jendoducho nepôjde, ale on si narozdiel od nej oddýchne. Kdežto ona o únave ani len hovoriť nemohla, nieto ju ešte aj cítiť.* Pokús sa vypnúť. Bude ti lepšie. *Nakoniec zamrmlal a vtisol jej mokrý bozk na čelo. Prilepilo sa mu tak na pery pár vlasov, ale tie jednoduchým sfúknutím dal preč a znova sa o ňu oprel.
Na dlhú chvíľu sa odmlčal. Pokúšal sa prepadnúť do spánku. Držal ju, pevne ju zvieral vo svojej náruči a to ho trochu upokojovalo a predsa rozptyľovalo. Bolo ťažké iba tak ležať vedľa nej, keď mu pred očami hopsali zajačiky. Áno, vedeli by aj zajačiky, to sa potvrdilo vlastne v tú noc, kedy obaja prekročili hranicu. Kedy ju nenávratne zbúrali a on vedel, že to bude mať ešte dlhé následky, ktoré sa s nimi povezú zakaždým, keď sa stretnú. A teraz tam obaja ležali, v objatí, on sa pri nádychoch obtieral o jej hruď. O jej korzet. Napadlo mu, že po ceste by jej mohol, a určite to aj urobí, kúpiť nejaké normálne šaty bez toho prekliateho doplnku, ktorý vedel vytočiť do krajných medzí.
Ale na také myšlienky teraz nebol ten správny čas. Ticho zastonal. Pomaly ju začal rukou hladiť po celej dĺžke jej chrbta. Prechádzal jej končekmi prstov od zátylku smerom až k zadku a tou istou cestou späť. Robil to pomaly, nenáročky a s takou pravidelnosťou, že ten pohyb sa po niekoľkých minútach stal celkom automatický a on si ani neuvedomil kedy prešiel do spánku. Ruka sa posunula ešte dvakrát hore dolu a potom strnula na jej páse, pridŕžajúc si ju pri sebe. Podvedome ju stále stískajúc, aby mu neodišla. Ešte aj v snoch ju vnímal, jej vôňu, jej prítomnosť a nechcel o ten pocit pírsť.
Dýchal pomaly, ale sny neprišli. Dokonca ani tak dlho nespal ako by si bol myslel, že bude. Keď možno po hodinke, dvoch, precital, netušil či ju bude mať stále pri sebe, či je jeho náruč stále tak pekne plná. Len s obavami, celý strnulý otvoril jedno očko pátrajúc po záplave červenej.*

Anitta

*Zdalo sa jej to všetko také prirodzené...Možno chyba? Nemalo by. Aj keď sa snažila vypnúť a nemyslieť na Raina či Kobala, na ich spoločné chvíle, nedalo sa to...Ak aj prestala na to všetko myslieť, cítila sa normálne, no napokon sa aj tak výčitky znova objavili. Nemala by sa tak správať, nemala by to robiť, no aj tak nemala zábrany. A čo povie William, ak sa to dozvie? Čo by jej na to povedal? Možno aj toho sa bojí, aj keď by jej na tom záležať nemalo. Rain je preč, ten to nezistí. Stále si navráva, že to nič nebolo, nič to neznamenalo, ale čo ak áno? Neznáša chaos, ktorý má v hlave. Bojí sa vlastných citov...Snaží sa nebyť protivná na Christiana. Hrozí však, že zbúra ten múr, ktorý sa snaží okolo seba vystavať. Používať tú masku, aby radšej všetkých od seba odohnala a predsa má pocit, že podvedome to chce všetko hodiť za hlavu...Akoby už nedokázala žiť ako pravá Kaollyn. Žeby za ten čas s Rainom na to zabudla? Ak by navštívila otca, ten by ju napravil jedna radosť. Určite by to opäť zvládla. Otázka je, či to chce. Raz zomrie...no chce zomierať sama? To asi nie...
Keď pocíti ako ju Christian hladí prestane uvažovať....Na toto by si vedela zvyknúť. Až sa zľakne vlastných myšlienok. Radšej počká, kým Christian zaspí a pôjde niečo robiť. Aj keď netuší čo. Vonku je deň a aj keď cez koruny stromov slnko veľmi nesvieti, bolo by to nepríjemné. Mala by sa však ísť postarať o kone. Aby boli pripravené na ďalšiu cestu...A keď napokon sa ustálil Christianov dych, opatrne vykĺzla z jeho objatia. Chvíľku na neho hľadela ako spí, no napokon sa zvrtla a vyšla von. Najskôr si musela rukou zatieniť zrak, pretože ju svetlo jemne oslepilo..Bude si musieť na to zvyknúť. Je to nepríjemné, no vydržať sa to dá a tak podišla najskôr k svojmu koňu, pričom sa mu tíško prihovárala....
Dlho tam však nevydržala. Ak by musela, tak by tam zostala dlhšie, no nemusela. A tak už keď mala toho dosť, tíško prekĺzla závesom rastlín do jaskyne a oprela sa chladnú skalu, aby sa jej dych mohol ustáliť. Trocha ju to vyčerpalo, no bola dostatočne silná. Nemuseli sa zdržiavať jej lovom. Ten bude potrebný azda za pár dní. Ak nenastanú žiadne komplikácie či zranenia. Dúfa, že cesta bude pokojná, no musia byť stále v strehu a hlavne dostatočne silní...Ticho si vydýchne, keď sa všetky jej zmysly upokoja. Cez deň sa nedokáže toľko sústrediť lebo vníma len ten nepríjemný pocit, ktorý spôsobuje slnko. Ona slnko zbožňovala, no vie, že už si nikdy nedopraje úplne slnečné dni. Je naozaj vďačná, že Christian sa prispôsobil jej. Vie však, že môže nastať situácia, kedy budú musieť cestovať aj cez deň, takže aj pri love si musí dávať pozor, pred akú krv sa rozhodne...*

Christian Bane

*Ani trochu ho neprekvapilo, že Anitta pri ňom nie je. Odišla určite len čo začal spokojne odfukovať vzduch a zdrhla tou najkratšou cestou preč. A vlastné myšlienky ho utvrdili v tom len čo rozlepil poriadne oči a on videl ako tam stojí a zamyslene hľadí preč. Nemal chuť ju v tom rušiť. Ležiasc stále nehybne, neodvážil sa ani pohnúť, nieto hlbšie nadýchnuť, iba tak ležal a díval sa do zachmúrenej tváre. Netušil čo si myslierť. Čo si ona myslí a úprimne to asi ani radšej nechcel vedieť. Stačilo mu vidieť, že sa trápi. A bol si istý, že sa trápi kvôli nemu. Nato by bol vzal aj jed. Trápila sa pre Kobala a Raina? Pre Molocha, ktorý ich zabil a ona ani len netušila, že skrz jeho oči na ňu hľadí celý ten čas čo sú spolu? Bolo to strašné a pre neho nesmierne nepríjemné.Už beztak mal dosť výčitiek a sám si na nich pridával, keď sa na ňu tak pozeral.
Mlčky sa zhlboka nadýchol.* Nad čím uvažuješ? *Nedokázal mlčať a tak sa jej to opýtal, aj keď vediac, že asi odpoveď nedostane.*

Anitta

*Keď započuje Christianovu otázku, prekvapene k nemu otočí hlavu a odlepí sa konečne od skaly...* Nad tým, čo budem robiť celý deň pokým nenastane noc...*Usmeje sa, aby pridala na dôveryhodnosti vlastných slov, aj keď tuší, že ho to asi nepresvedčí. Práve ten úsmev môže byť naozaj čudný..u nej..pri jej správaní..* A ty...*Prejde k nemu ladne, pričom ukáže na neho prstom..* by si mal ešte spať....*Následne si k nemu kľakne a ruky položí na kolená..* Veľa si toho nenaspal...*Dúfa, že nechce cestovať počas dňa. Naozaj sa jej teraz nechce von a tak sa s menšími obavami obhliadne za seba, aby videla k východu zo skaly akoby sa tam zrazu malo zatiahnuť a nastať noc...Lenže nič také sa nedeje. Stále je tam v celku slnečný deň, aj keď sa na oblohe objavujú mračná...Napokon sa znova k nemu zvrtne a pozrie mu do tváre...* Ruší ťa moja prítomnosť? Preto nemôžeš spať? *Môže ísť inam a vrátiť sa neskôr...*

Christian Bane

Nejaké háčkovanie, alebo štrikovanie si si nezobrala? *Uškrnul sa na ňu, aj keď bolo jednoznačne vrcholne nebezpečné dávať jej do rúk niečo ako ihlice, či iné ostré predmety. Na tom sa poučil už jeho bok a aj Moloch vďaka ktorému ho zapichla ako také prasa. SKutočne len chýbalo aby dýku v boku skrútila, vytiahla a nechala ho krásne vykrvácať.
Toto riskovať naozaj nechcel, aj keď moc dobre tušil, že jedného dňa k tomu príde. A k ešte horšej veci. Keď sa dozvie skutočnú pravdu o tom kto zabil jej Raina. * Nie. Neruší ma tvoja prítomnosť, Anitta. *Odvetil pokojne, keď sa prevalil na chrbát a zadíval sa na ňu zo zeme. Bola to pravda. Nechcel, aby chodila preč. Určite by sa mu lepšie bolo spalo, keby bola pri ňom a on by ju mohol stískať, lebo by vedel, že neodišla, že je tam ešte stále pri ňom, že nezistila pravdu a že keď otvorí oči, tak mu priamo medzi ne, nevstrelí nachystaný šíp. Bol by pokojnejší, lebo by bola pri ňom. *

Anitta

*Na jeho slovách sa pobavene zasmeje.* To si nemyslel vážne, že nie? *Uškrnie sa povýšenecky, lebo to by istotne ona nerobila. Čoho to len napadlo? Bude to vážne považovať za žart.*
Ak to teda nie je mnou, tak prečo ešte stále nespíš? *On si oddýchnuť musí, ona nie. A spal sotva dve hodinky, možno viac, možno menej, nerátala to. Dlho však vonku nebola, takže to dlho ani nemohlo byť. Lenže čo má robiť? Má len tak sedieť a hľadieť do prázdna? Aby stále uvažovala nad tým či robí správnu vec? Alebo aby ju zasa prepadli výčitky svedomia, čo to vlastne s Christianom stvára?*
Čo mám teda urobiť pre tvoj pokojný spánok?
*Vyriekne v celku vážne, pretože potrebuje nabrať silu a byť v strehu. Tam vonku to môže byť horšie a horšie. Cestovanie v noci sa nevypláca, preto väčšinou v noci cestovatelia táboria a počas dňa sa presúvajú. Kvôli nej to musí byť však inak, takže preto si to žiada aj viac ostražitosti a plný síl...*