Hory a les

Orin



*To mušie postrčenie, ktoré mu Noby pri vstávaní uštedrila by pohlo maximálne nalomeným drievkom, ale ním. Dnes s ňou mal však stráviť celý deň a hodlal si ho vychutnať do poslednej prekliatej minúty. Keď s hundraním odbehla k rieke mal dosť času odrezať stonožke jedové zuby a potom ju rozpučiť. Temné potešenie mu spôsobila predstava, že je to práve Nobyno telo, ktoré mľaskavo chruplo pod jeho pätou. S úsmevom na tvári a ostražitým pohľadom vykročil k rieke a dýku si pritom schovával do puzdra na opasku.* Je dobre, že to hovoríš, chrobáčik.* úmyselne použil oslovenie, s ktorým sa mu spájala nedávna predstava a mal čo robiť, aby si na tvári udržal masku vážnosti.* Keď som ti pokazil deň už hneď na začiatku nebude pre teba také nepríjemné stráviť ho celý so mnou. Mimochodom, dúfam, že v noci ti bolo teplo.* podpichol ju a úmyselne si prehodil cez plece svoj plášť, ktorý dal večer Torikovi, aby Noby prikryl. Veľmi dobre vedel do akej neskutočnej miery sa jej prieči všetko, čo je s ním len trochu spojené.*

/ alebo to skončí takto : peknéé /

Noby

*Prekliaty chlap. Každý jeho nádych jej bral ten jej a ona vedela, že tento deň bude viac než dlhý a že ho nevydrží bez ujmy na zdraví. Asi ju niekto vážne nenávidel, ale keďže vedela čo ju poteší, čo ju bude držať nad hladinou, rozhodla sa svoju myseľ draž práve pri tej myšlienke. Pri myšlienkach na Níata a Serama. Na tých pre ktorých toto všetko robila.* Och koľko cti sa mi dostalo, keď si sa rozhodol, že stráviš čas so mnou. Normálne mokvám radosťou.* Odvrkla mu zlostne a zložila si z pliec tenký plášť čo ju halil. Prevesila si ho cez ruku a s ľahostajným výrazom v tvári sa zadívala práve do jeho očí. Chcelo sa jej vykríknuť, že sa jej spalo zle a bola jej zima, ale zahryzla si do jazyka. Tichý hlas v jej hlave jej povedal, že by to mohol brať ako návrh, alebo zámienku stráviť noc po jej boku v „domnienke“ že by ju zahrial. A to mu veru darovať nechcela. Preto sa jej na lícach zjavili jamky úsmevu a ona s jemným úsmevom povedala* Ale áno, bolo mi teplo, ďakujem, že si mi požičal ten plášť.* A síce nechápe tomu, že to vážne povedala, je to lepšie ako priznať, že jej bola stále trochu zima. To by robila akurát tak vo sne. A ten si mohol nechať zájsť. Jediné čo sa však teraz rozhodne urobiť je mlčať. Nič iné ani nechce. Vlastne, aj áno a napokon predsa len na okamih preruší ticho, ktoré chcela nadhodiť.* Kedy vyrážame?* Chcela sa hýbať, chcela mať pokoj od dotieravých myšlienok na toho prekliateho chlapa a jednoducho to rozchodiť. Prinajlepšom by sa jej aj bodlo nejaké jedlo. Raňajky by veru uvítala. Ale nie červíky. Jednoducho niečo jedlé.*

(( Ha ha ha, zabudni Akurát tak vo sne ))

/vkladám ja, problém s internetom /

Orin



*Predstava "mokvajúcej" Noby ho nevedno prečo pobavila natoľko, že jej bol ochotný odpustiť ten podpichovačný tón hlasu a zamerať sa na to, ako jej v kvapkách steká po tvári voda. Vzápätí mu zobrala vietor z plachiet svojou odzbrojujúcou milotou, ktorá však nanešťastie musela byť každým cólom falošná, skrz naskrz prehnitá jej nechuťou v neho, čo ho iba viac dráždilo a spôsobovalo mu isté zvrátené potešenie. Rozprestrel plášť na zemi vedľa svojho vaku, ktorý tam predtým položil a znovu sa narovnal.* Pokojne by som ti požičal aj seba, chrobáčik, ale možno neskôr. Stúpame vyššie do hôr a tam bude chladnejšie. Keď ti bude zima pokojne sa môžeš ku mne pritúliť. * hrozba skrytá v tých slovách ho prinútila k širokému úsmevu, v ktorom sa naplno zaleskli jeho ostré démonie zuby. Odrazu sa uvoľnene posadil na plášť a natiahol po vak, z ktorého vybral jedlo zabalené v širokom liste. Bola to ryba, ktorú sám ulovil a a pripravil rovnakým spôsobom, ako aj to, čo zjedla Noby včera. Nechcel sa tým však príliš vyťahovať, aby sa náhodou pri jedle nezadusila. Pri tej myšlienke sa usmial takým milým a láskavým úsmevom, že v spojení s jeho hlbokým výsmešným pohľadom pôsobil ten výraz doslova diabolsky.* Vyrazíme za ostatnými len čo sa naješ....a prezlečieš.

*Keď zbadala, že tá jej milota v ňom vzbudila niečo čo u neho nevidela, azda šok, alebo čo, uvažovala nad zmenou prístupu. Zmena plánu sa jej zdala ako celkom dobré riešenie. A rozhodne lepšie ako sa jednostaj nervovať a brať si tak sily. Predsa s úsmevom ide všetko ľahšie, tak prečo nie? Prečo by mu to nedala vyžrať aj s navijákom? V tvári sa jej takmer zjavil pomstychtivý výraz, len tak sa udržala, aby sa neuškrnula a ovládla pochybné chúťky, ktoré ju zmárali. Tíško si vydýchla, aby sa ovládla a pristúpila k nemu a sadla si na zem. Vedľa neho! Na perách sa jej zjavil úsmev, priam pôsobil úprimne, mala byť herečkou.* Porozmýšľam nad tým až mi bude zima. Možno ťa prekvapím a sama prídem za tebou.* Prstíkom mu prešla po hrudi a pritom na neho žmurkla. Začínalo sa jej páčiť takto sa s ním zahrávať. Zdalo sa jej to ako výborný nápad. No pozornosť sústredila na rybu, ktorú si vzala a pomaly sa pustila do jedenia. Miluje ryby! Tak veľmi, že najradšej by si ju nahádzala do hrdla a ani neprežúvala.* Výborné ryby, ďakujem. Ty si ich robil?* Pýtala sa ho stále s tým príjemným hlasom, ktorý ju prekvapivo až tak veľa námahy nestál. Sama nerozumela, ale išlo skôr o to, že čo si zmyslela za tým si aj išla. A presne tak aj teraz, keďže naozaj bola názoru, že sa jej to podarí oplatiť mu to, keď sa k nej bude správať tak ako by to ani vo sne nečakal. No čo je najlepšie urobiť súperovi?? Oklamať ho trenírkami!* hm.. a prečo sa mám prezliecť? Čo sa ti nepáči na mojom oblečení?* Táto časť sa jej však vôbec nepozdávala. Mala sa prezliekať? A dokonca pred ním??? No to teda isto nie!*

Orin



*Pohodlne si vystrel nohy pred seba a s prižmúrenými očami pozoroval Nobynu tvár. Zmena v jej hlase ho prekvapila, ale nie natoľko, aby sa zabudol ovládať a dal pred ňou najavo, ako ho zmiatla. Buď bola naozaj taká odvážna alebo až príliš ľahkomyselná, keď sa rozhodla začať sa s ním hrať? Nemohla si predsa myslieť, že jej na toto divadielko skočí po tom všetko, čo už jeden druhému vyhodili na oči. Bol však zvedavý ako ďaleko zájde v domnienke akého hlupáka z neho urobí. Dvíhal sa v ňom hnev, ale vynikajúco ho maskoval tajomným úsmevom, pri ktorom sa mu v kútikoch očí vytvorila sieť drobných vrások.
S mierne nadvihnutým obočím sledoval ako mu Noby blúdi prstom po hrudi šikovne sa pritom vyhýbajúc kontaktu s jeho odhalenou pokožkou pod golierom čiernej košele. Bol najvyšší čas dať jej najavo aká nebezpečná pre ňu môže byť táto predstieraná nevinnosť. Šikovne zobral Noby provizórny podnos so zvyškami ryby a chytil jej ruky do svojich.* Noby, Noby...* vyslovil jej meno ako keď človek kára neposlušné dieťa, ale hlas mal tichý a hlboký, pohrával sa s každou hláskou akoby bola na jeho jazyku vystavená nežnému láskaniu. V tej istej sekunde, skôr ako by stihla zareagovať alebo sa mu vyšmyknúť, použil časť svojej sily proti nej a zvalil ju na chrbát. Opatrne ju priľahol, ale dal si pozor na to, aby stehnami uväznil jej nohy pevne pod sebou. Potom si pritiahol jej ruky bližšie k ústam, ale neprestal ju pozorovať tým prenikavým vyzývavým pohľadom, ktorým, ako si pamätal, ju už predtým dokázal poriadne rozčertiť. Ruky držal na zemi za jej hlavou a keď prehovoril sklonil sa tak nízko, že sa dotýkali lícami. Mohla cítiť jeho rašiace strnisko, ktorým ju zľahka šteklil.* Naozaj mi musíš dávať takéto otázky, hm? Tvoje oblečenie sa mi veľmi páči...* trochu sa odtiahol a pohľaqdom sledoval krivku NObyných pŕs vystupujúcich zo šnurovacieho živôtika šiat.*...ale nie sú veľmi účelné. Rýchlo sa ti pod ne dostane mráz, nehovoriac o iných veciach.* Významne sa uškrnul a uvoľnil si jednu ruku na to, aby Noby mohol prejsť dlaňou po stehne. Tušil, že všetko, čo práve robí jej bude odporné, ale on sám cítil len hnev. Nemal rád, keď sa s ním niekto zahrával. Na druhej strane ho však Nobyna blízkosť vzrušovala. Pri tej myšlienke sa rýchlo odtiahol akoby sa na nej popálil, pustil ju a vstal.* Vo vaku nájdeš teplejšie veci.* prehovoril po chvíli obrátený k nej chrbtom. Krok za krokom sa začal vzďaľovať bližšie k riečnemu brehu a nezdalo sa, že by sa v dohľadnej chvíli chystal otočiť.* Mimochodom, ďakujem za pochvalu. Áno, to jedlo som robil sám.* Keď zodvihol ruku mohla si Noby všimnúť ako mu na dlani tancujú drobné plamienky, ktoré sa však opätovným mávnutím stiahli do jeho pokožky. Vtedy viac ako inokedy pôsobil naozaj démonicky ak s tichým smiechom, ktorý sa mu vydieral z hrdla.*

*Takáto hra sa jej páčila čím ďalej tým viacej, lebo cítila jeho zlosť, aj keď sa snažil ju zakryť. To bola jej domnienka, ale aj tak jej verila. Vlastne v to len dúfala. Dúfala, že ho vytáčala, že to v ňom niečo robilo, niečo, čo sa mu nepáčilo. Jeho ďalšie konanie to v nej právo vzbudzovalo. Presne to, že jemu sa to nepáčilo. Lebo konal a konal impulzívne a inakšie než obvikle. Dotkol sa jej, dokonca si na ňu ľahol. Nad týmto triumfom sa jej chcelo zasmiať, keby ju nebol chytil mierny strach, že to prestrelila. Mierny.. Snažila sa ho kryť tak ako to len išlo. Dokonca sa pokúsila ešte aj vykúzliť zvodný úsmev na perách, akoby bola šťastná, že ležal na nej. Mala byť vážne herečkou, takýto výkon! No keď ju už pustil a ona konečne mala možnosť sa preobliecť, tíško si len vydýchla. nepáčilo sa jej, že bol stále blízko, no stál obrátený. Nemohla konať inakšie. Jednoducho sa musela preobliecť tam. Ak chcela hrať svoju úlohu dobre, tak to musela prežiť bez pindania. Pristúpila k vaku a vybrala z neho oblečenie. Nohavice, hrubý, asi vlnený rolák a plášť, pravdepodobne z nejakého zvieraťa, nevedela by povedať. No vyzeral teplo. Nachystala si oblečenie na zem a to čo doteraz mala na sebe zo seba zhodila tak rýchlo ako len vedela. Chlad a prítomnosť Orina v jej blízkosti ju poháňali a ona sa vďaka nim prezliekala naozaj rýchlo. Jediné čo si na tele nechala bola dýka, ktorá patrila do jej plánov a ich spoločnej dohody. Nedala by mu ju ani keby urobil čokoľvek a Orinovi dala jasne najavo čo by sa dialo keby sa pokúsil vziať jej ju, alebo nebodaj porušiť dohodu. Iba pár minút a ona už konečne bola oblečená do nového, teplého oblečenia. Bolo to príjemnejšie ako tie šaty, aspoň by sa jej lepšie pohybovalo.* Môžme už ísť?* prehovoila pokojne smerom k Orinovi.*

Orin



*Počul ako šaty ticho šuštia, keď sa ich Nohy dotýkala a rýchlymi pohybmi sa snažila obliecť bez toho, aby zahliadol čo len kúsoček jej pokožky. Možno sa k nemu správala milo, aby ho podráždila, ale toto mu znovu zodvihlo náladu. Stále sa ho bála a stále jej bol odporný, čo boli dve vlastnosti, ktoré na nej mal paradoxne najradšej.
Keď sa konečne otočil na tvári mu pohrával slabý úsmev akoby ho niečo dobre pobavilo a po hneve v jeho pohľade nebol ani náznak. Namiesto toho prešiel k Noby, zohol sa po jej staré šaty a zložené ich vložil do svojho vaku, ktorý si potom prehodil cez plece.* Ako pani rozkáže.* prehovoril poníženým hlasom a ruku natiahol pred seba akoby dával Noby prednosť a zároveň jej tým naznačoval smer cesty. V diaľke pred nimi sa vypínali vysoké vrchy, ktorých vrcholce boli skoro ráno ešte zahalené v hmlovom opare. Do vlhkého vzduchu prenikal chlad, ktorý bol v tieni stromov ešte výraznejší. Orin kráčal s ľahkosťou typickou pre jeho druh. Nehlučne našľapoval na zem pokrytú lístím a suchými konármi stromov, pružne preskakoval z kameňa na kmeň a vyhýbal sa zradnej pôde akoby o na tie miesta upozorňoval šiesty zmysel. Prehovoril len vtedy, keď varoval Noby, aby si dávala pozor a kráčala tesne za ním, inak mlčal. Takto vydržal kráčať niekoľko hodín, ale potom sa les rozostúpil a dolu pod nimi sa objavilo široké jazero. Pri pohľade z brala bola jeho voda tmavomodrá, ale keď spoza oblaku vykuklo slnko pri brehu sa objavila zmes azúrových a smaragdových farieb. Orin naň chvíľu zostal hľadieť, v duchu sa proti svojej vôli znovu vrátil na Altru, kde podobné jazerá neboli ničím výnimočným. Aby pretrhol sieť spomienok obrátil sa k Noby a pozrel jej priamo do tváre.* Chyť sa ma, zlezieme dolu a na brehu si trochu oddýchneme.* Otočil sa k nej tak, aby mu mohla vyliezť na chrbát a rukami sa ho pritom držať pod krkom.*

*Vždy keď jej niečo povedal, takmer reagovala prudko a agresívne. Vždy si musela pripomínať ako sa rozhodla na neho reagovať mierne a s pokojom. Preto sa vždy premohla a venovala mu vďačný úsmev za jeho upozornenia a kráčala pokorne za ním, alebo vedľa neho. Nesnažila sa s ním naviazať rozhovor, lebo by to aj tak nikam neviedlo, aspoň podľa nej, a takto jej to aspoň vyhovovalo. Nemusela celý ten čas predstierať, že jej nevadil.
Na vysokom brale svoj pohľad uprela smerom dolu. Bola šokovaná tou nádherou a na hodnú chvíľu stratila reč. Nohy ju sakramentsky boleli a ona ledva stála na nohách, ale za ten pohľad to stálo. Tá krásna voda a príroda! Celú ju to natoľko rozcitlivelo a zmiatlo, že keď jej povedal, aby si na neho vyhliezla, urobila to s pokojom a bez zbytočného reptania. Vyšla mu na chrbtá, oprela sa mu oň a rukami ho objala okolo krku. Tvár si zložila na jeho plece, no oči nepúšťala z tej nádhery. Už chcela byť dole! Mala nutkanie vbehnúť do tej vody s nadšeným jakotom a vyblázniť sa tam toľko, že by vôbec nevládala. Ibaže vedela, že toto nutkanie bude musieť potlačiť. Preto sa radšej zamyslela nad otázkou ako ďaleko sú od Seramových jaskýň a ako ďaleko ešte ráčia ísť. Vlastne keď nato tak myslela, vôbec nebola zlá otázka, že kam idú. Ak nato nezabudne, určite sa ho to bude chieť opýtať. No možno neskôr, až budú dolu.*

Orin



*Čakal, že bude musieť s Noby zviesť slovný súboj, kým ho poslúchne, ale nakoniec bol prekvapený. Musela byť naozaj vyčerpaná. Bez slova si jej nohy pevnejšie zakliesnil okolo pása a potom sa pustil zliezať po brale k jazeru. Skala nebola hladká, ale členitá a spolu s odkrytými koreňmi stromov mu poskytovala dosť opôr. Liezol opatrne, s istotou našľapoval na výčnelky a zachytával sa o pukliny vytvorené pôsobením počasia. pre obyčajného muža z mäsa a kostí by bol takýto zostup veľmi vyčerpávajúci, ak nie nemožný, ale on bol Arathi.
Po niekoľkých minútach zoskočil s ľahkosťou na zem a s Noby na chrbte prešiel až k brehu jazera. Tam ju opatrne zložil a potom z pliec zhodil aj svoj vak.* Pôjdem ti zohnať niečo na jedenie.* prehovoril krátko a odvrátil sa. Tesne predtým než sa ho Noby chytila zahliadol v jej očiach túžbu. Presne takú, ktorú mal aj on. Vedomie toho, že cíti pri pohľade na jazero to isté, čo on spôsobilo, že jej chcel nechať čas osamote. Vykročil preč tak rýchlo, že sa čochvíľa stratil za hustým porastom kríkov. Prešiel v blízkosti brehu niekoľko metrov, aby mala Noby čo najväčšie súkromie a našiel pritom kúsok plytkého brehu. Bez premýšľania zhodil z pliec plášť a pretiahol si cez hlavu košeľu. Zbavil sa aj posledného kúska oblečenia a nahý skočil do chladnej priezračnej vody.*

*Držala sa ho ako kliešť, keď zliezali dolu. Triasala sa ako osika a radšej sa nedívala dole, lebo by bola asi padla priamo na chrbát. Bolo to hrozné! HROZNÉÉÉ!!! Toto jej robil naschvál, že ju tam takto zaviedol a musela zniesť takýto adrenalín? Keď ju zložil na zem, kolená sa jej triasli a tak si radšej hneď sadla na zem. Pohľadom ho sledovala ako kráčal preč. Bola rada, že ju nechal samotnú. Akosi ju tá dnešná cesta natoľko vyčerpala, že nemala vôbec sily na žiadnu hádku, na žiadnu hnusnú poznámku, na nič. Len tam tak sedela a dívala sa pred seba. Počasie sa tak krásne vyjasnilo, že cítila ako ju slniečko hladilo po tvári. Noby len zaklonila hlavu a nechala ho nech ju hladí. Pery sa jej pomaličky roztiahli do úsmevu a po nejakej chvíli z nej pomaly schádzala nervozita a únava. Prudko otvorila oči a poobzerala sa vôkol seba. Orina nikde nevidela, voda ju lákala a tak prečo sa mala zdráhať? O malý okamih na nej neostalo nič okrem dýky na lýtku a rozbehla sa do lahodnej vody. Bola studená, božsky studená a jej pokožka sa napla pod tým chladom, ale strašne príjemným. Toto bolo to pravé čo potrebovala po tej diaľke, ktorú dnes zašla. potrebovala jednoducho oddych. A ten jej dala voda. Ponorila sa pod hladinu a kým vládala, plávala pod ňou. Veľakrát sa vzdialila moc od brehu, ale nevadilo jej to. Plávanie bolo pre ňu teraz ako očistou pre jej dušu. Dávalo jej to pokoj, ktorý nemala.*

Orin



*Ponoril sa do vody a vychutnával si voľnosť, ktorú pocítil vždy pri plávaní. Bolo to akoby sa v jednom okamihu ocitol doma, na Altre, kde podobné jazerá zaberali viac rozlohy ako samotná súš. Rýchlymi svižnými tempami sa vzďaľoval od brehu čoraz viac a svaly na ramenách a stehnách mal pravidelnými pohybmi príjemne rozohriate. Aj on patril medzi Arathi, ktorých voda dokázala uvoľniť vzbudiť v nich tú časť povahy, ktorá by inak zostala skrytá – hravosť.
Plával tesne pod hladinou, vzduch mu v pľúcach vydržal dlhšie ako bežnému človeku, a preto sa o chvíľu ponoril ešte hlbšie. Tak ďaleko od brehu bolo dno vo veľkej hĺbke, ale aj napriek matnému prítmiu, ktoré tam dolu panovalo, rozoznal jednotlivé detaily. Rôzne druhy rýb plávajúce v húfoch za svetlom, vodné rastliny vyrastajúce smerom ku hladine, kamene porastené drobnými riasami a ulity drobných jazerných živočíchov. Zaujala ho najmä prázdna schránka lotrie, potiahnutá perleťovou vrstvičkou a s malými okrúhlymi dierkami v pravidelných rozostupoch okolo celej podlhovastej schránky. Zobral ju z dna a nohami sa od neho odrazil, aby sa rýchlejšie dostal ku hladine. Keď sa vynoril pár metrov od neho plávala Noby a približovala sa jeho smerom. Ani si neuvedomil, že sa široko usmieva a v zzodvihnutej ruke drží vzácnu schránku. Pobyt vo vode z neho urobil celkom iného muža, ktorý s tým prvým mal síce spoločný výzor, ale nie už výraz tváre.* Pozri, čo som našiel.* v hlase mu znelo nadšenie ako si v dlani obzeral ulitu a nakláňal ju proti slnku zo všetkých strán, pretože až potom vynikla jej priehľadná štruktúra.*

*Plávala, čľapkala sa a potom zase plávala. Čo bolo na tom, keď jej bolo tak fajn? Na ničom inom jej v tej chvíli nezáležalo. Ani na nahote, ani na prítomnosti Orina, ktorý sa neďaleko nej vynoril a ona k nemu doplávala. On sa usmieval! Nemohla uveriť tomu čo videla. On sa vážne usmieval!!! Prekvapene hľadela do jeho tváre hodnú chvíľu a vôbec sa nepozrela na to čo držal v ruke. Nikdy by nebola povedala, že práve on by sa vedel tak oduševnene usmievať. Akoby to bol iný chlap. Až to jej vedomím otriaslo. Pohľad však pokojne presunula k schránke, ktorú držal v ruke a aj jej pohľad nadšením doslova zaspieval.* Tá je krásna!* Pretiahla šokovane a njaviac ju zaujali tie sýte, krásne farby. Ešte doteraz nikdy nič také nevidela, takže netušila ani čo to malo presne byť a ako to malo fungovať, ale bolo to fascinujúce. Páčilo sa jej to. Menej sa jej páčil fakt, že tam bol aj on a ona bola nahá. Akoby dostala päšťou do žalúdka, začala od neho plávať späť, mieriac na vzdialený breh. Neponáhľala sa však, len pomaličky, užívajúc si stále vodu. Aj tak si s ním nemala čo povedať a zdržiavať sa v jeho prítomnosti, keď sa usmieval a bol iný? A riskovať tak, že by si ho náhodou obľúbila, či si na neho zvykla? Tak to teda isto nie! Preto sa rozhodla vzdialiť sa mu a nepokaziť mu to jeho nadšenie. Už aj tak mu venovala jeden úsmev. To mu muselo stačiť.*

Orin




*Až keď sa mu Noby otočila chrbtom uvedomil si, že ich oboch uviedol do zvláštnej situácie. Nechcel sa správať priateľsky, nechcel, aby k nemu pocítila čo len štipku kladnejších pocitov, pretože to jemu samému uľahčovalo to, čo sa jej chystal urobiť. Je to len človek, len obyčajná žena. Podobné úvahy však z jeho mysle vytláčala spomienka na jej úsmev. Bol taký ľudský a úprimný, že na chvíľu si dovolil zabudnúť na všetko okrem potešenia z vody a Nobynej blízkosti. Schránku si vložil do puzdra s dýkou, ktorú mal pripútanú na stehne.
Chystal sa odplávať naspäť k brehu, keď sa mu o nohy obtrelo klzké chladné telo. Strhol sa a vzápätí ponoril pod hladinu, kde mu pohľad padol na vodnú chiméru. Jej veľké žraločie telo, ktoré na jednom konci vyúsťovalo do papagájovitej hlavy s ostrými čeľusťami a na druhom konci ho zakončoval dlhý chvost úhora, sa esovito vlnilo pár metrov pod hladinou. Pár metrov od Noby, ktorá nenáhlivo plávala rovnakým smerom.
Nemal čas vynoriť sa a varovne na ňu zakričať, preto vytiahol z puzdra na stehne dýku s dlhou čepeľou a vložil si jej rukoväť do úst. Silnými zábermi ramien sa dostal tesne za vlniaci sa chvost, keď ho chiméra zaregistrovala, obratne sa zvrtla a zaútočila.
Chytil dýku do ruky, záberom ľavej ruky sa len o vlások vyhol zaklapnutiu papagájovitej čeľuste a zúrivo sa po chimére rozohnal. Ostrie sa však len neškodne skĺzlo po šupinatej pokožke, ktorá chiméru chránila ako pancier. Pružné telo sa znovu zvrtlo, ostne rastúce na jeho chrbte poranili Orinovi plece a priezračnú vodu okamžite sfarbila do červena krv. Jej pach chiméru rozzúril ešte viac a chystala sa na priamy útok. Kyslík v Orinových pľúcach pomaly dochádzal, ale nemal čas vynoriť sa nad hladinu, pretože v tom istom okamihu sa chiméra prudko vyrútila k nemu. V okamihu ako bolo dosť blízko podarilo sa mu šikovným manévrom zachytiť sa žiabrového otvoru za papagájovitou hlavou a bodnúť dýku až po rukoväť do chimérinho brucha.
Klzkým telom prešiel kŕč a ako dravec plával nižšie ku dnu šírila sa za ním stopa jasnočervenej krvi. Orin sa pustil a chiméra sa stratila z jeho dohľadu v temnej hĺbke. Stratila sa tak rýchlo a nečakane ako sa objavila, ale keď zaklonil hlavu a pozrel sa na hladinu svetlo bolo len veľmi matné a veľmi ďaleko. Zavrel oči, z kútika úst mu vykĺzla bublinka vzduchu a tackavo plávala ku hladine.*

(( Dlho som uvažovala ako moc by ťa hnevalo, keby som mu ešte dopomohla ku dnu... ))

*Pomaly, nenáhlivo plávala ďalej, nevšímala si Orina za chrbtom. Bolo to tak lepšie a aj to tak malo byť. No potom začula zvláštne čľapkanie. Napadlo jej, že asi niečo robil, preto sprvu tomu nevenovala žiadnu pozornosť. No šplechot vody vôbec neutíchal a tak sa prekvapená obrátila. Práve v čas, lebo na hladine sa zjavila krvavá machuľa a ona vedela, že toto nemalo značiť nič dobré. A Orina nikde nebolo!* Orin?* Vykríkla do ticha a všimla si, že pod vodou sa muselo niečo diať. Rýchlo plávajúc sa preto pobrala k miestu kde bola voda sčerená krvou a rýchlo sa potopila. Všimla si ako Orin bojoval s niečím čo vôbec nebolo pekné na pohľad, ani príjemné a z jeho ramena unikala krv. Noby sa vynorila nad hladinu. Čo mala robiť? Toto bola jedinečná príležitosť ako sa ho zbaviť a trochu mu dopomôcť . Nepôsobil, že by mal veľa síl nazvyš, ale ona taká nikdy nebola! Nebola schopná zabiť! Zhlboka sa nadýchla a ponorila sa pod hladinu. Videla ako Orin slabo, ale predsa len, sa snažil doplávať k hladine. Priplávala k nemu, aké šťastie, že voda tak dobre nadľahčovala, objala ho okolo pása a začala stúpať k hladine pevne ho držiac. Toto sa jej muselo zdať! Zachraňovala vlastného väzniteľa! Ale pred chvíľou jej ukázal tú príjemnú stránku, tak ako ho mohla nechať tak? A možno ani tak by to nebola zvládla. Vynoriac sa nad hladinu zalapala po dychu. Teraz si absolútne nevšímala ani to, že bola nahá, čo by si normálne určite všimla. Len ho držala na svojej hrudi, tak aby sa o ňu opieral chrbtom a pomaly plávala k brehu. Vážne nevedela čo urobí potom ak sa milosť pán nevzchopí. Dovliecť ho k vode by ešte zvládla, ale z vody na breh? Sotva.* Vládzeš plávať sám?* Prihovorila sa mu, keď videla, že breh sa nenávratne blížil. Však to bolo len rameno! Darmo, z brehu sa bude musieť sám vyštverať!*

Orin

*Pod vodou sa sústredil na pokoj, voda bola jeho druhý živel a keby v nej mal zomrieť nijako by sa nebránil. V tej chvíli však išlo o to, aby sa skoncentroval a silnými pohybmi nôh sa dostal ku hladine. No skôr ako začal stúpať pocítil okolo pása zovretia Nobyných ramien. Chvíľu bol prekvapený, dokonca čakal, že ho ešte dorazí tým žabikláčom, ktorý jej v rámci dohody dovolil nosiť, ale udial sa presný opak. A pretože tá chvíľa bola pre neho celkom nezvyčajná nechal sa ňou vyniesť na hladinu ako utopenec a aby mala radosť aj neskôr, alebo lepšie povedané, aby mal radosť on, nechal ju vliecť jeho ťažké telo nadľahčované len vodou až ku brehu. Len občas pohol nohami, aby sa neponoril hlbšie. V každom prípade ju zachránil, vlastne jej robil ďalšiu láskavosť, pretože by mu určite nechcela byť zaviazaná a po tejto záchrannej akcii bola situácia medzi nimi znovu fifty-fifty.* Ty už vari nevládzeš?* mrkol na ňu kútikom oka a pery sa mu roztiahli do lenivého úsmevu. Takmer akoby sa plavil na nafukovačke a vychutnával si slnečné lúče na tvári. Odrazu však sa nečakane pretočil a tesne pri brehu si s Noby vymenil miesto. Ju chytil pevne okolo pása a niekoľkými krátkymi zábermi, aj napriek bolesti v zranenom pleci, sa dostal až na okraj bahnistého zrázu.* Musím povedať, že sa mi to páči čoraz viac. Prečo si mi nepovedala, že to je také príjemné?* zašepkal jej do ucha a narážal pritom na skutočnosť, že sa ich nahé telá pri pohybe o seba slabo obtierali. *

*Somár! Mohla vedieť, že to ten prekliaty chlap fingoval!* Strč sa, Orin!* Odvrkla mu, úplne zabudnúc, že sa k nemu chcela správať milo a dobre. A skôr než by stihla mu utiecť sa jednoducho ocitla trochu inakšie. Veď chcela utiecť k brehu a schovať sa tam niekde v chrastí, aby sa nerušene obliekla. A tak prečo tomu nebolo tak? Prečo ju držal teraz on? Toto sa jej vonkoncom nepáčilo a na tvári sa jej zjavil zamračený výraz. A zase si nemohol odpustiť tie jeho hlúpe reči, typické. Typický Orin, kedy uvažovala nad tým ako mu efektívnejšie vyškriabať oči. Zahnala sa lakťom a uštedrila mu poriadny štuchanec do rebier.* Tak potom je to len jednostranne príjemné. Pusti ma, Orin. Chcem sa ísť obliecť.* Protestovala voči jeho dotyku, voči jeho blízkosti a chcela sa od neho čo najskôr dostať preč, lebo toto sa jej absolútne nepáčilo. Ani ten jeho prihlúply dvojzmyselný a spokojný výraz v jeho tvári, ani skutočnosť, že mu z tej hlúpej vody pomohla. Mala ho tam radšej začať topiť a keď by jej to nebolo vyšlo, aspoň by sa bola potešila a pobavila. Vediac aký to bude mať účinok na neho, tak by to radšej bola urobila. Vonkoncom by mu nepomohla..Otrave jednej! A hlavná vec ako tvrdil, že uloví niečo k jedeniu. Namiesto toho sa nechal poraniť a ona teraz musela voňať smrad krvi, z jeho ramena. Nádherná vyhliadky na zbytok dňa. V tej chvíli sa už nevedela dočkať kedy konečne opäť vyrazia, aby jej dal pokoj a opäť sa na niekoľko dlhých hodín odmlčal. A ten fakt, že k nemu naozaj chcela byť dobrá? Ten príde po tom, čo ju pustí a bude od nej v bezpečnej vzdialenosti a nie tak blízko. Toto by si už mohol zle objasniť a po tom rozhodne netúžila.*

Orin



*Po štuchanci sa so smiechom skrčil akoby mu Nobyn lakeť spôsobil naozajstnú bolesť a pustil ju, aby sama doplávala k brehu. Sám pritom zostal v hlbšej vode, silnými zábermi ramien a nôh sa držal nad hladinou na jednom mieste a pôsobil tak prirodzene akoby sa vo vode priamo narodil a pohyb v nej mu nespôsoboval nijakú námahu. Najskôr sa zdalo, že sa z miesta ani nepohne, so spokojným úškrnom sledoval, ako Noby pláva k brehu bez neho a samoľúby úškrn na tvári mu vyvolávalo vedomie toho, že by sa radšej vrhla medzi svorku rozzúrených Arathi, než aby ju on videl nahú.* Nehanbi sa Noby, aj tak ťa raz predsa uvidím.* nevinne pokrčil ramenami a v očiach sa mu pritom diabolsky zalesklo. Potom so smiechom odplával preč a nechal Noby čas osamote.


Keď sa o pár minút vracal k nej tmavé vlasy mal stále mokré a rovnako tak aj oblečenie, ktoré vsiaklo vodu z jeho tela, preto sa na neho čierna látka košele lepila ako druhá koža. Kráčal k Noby s víťazoslávnym úsmevom a v ruke sa mu zvíjalo niečo podlhovasté, klzké a tvarom ako aj sfarbením tela podobné hadovi.* Priniesol som ti niečo na jedenie, chrobáčik. Malo by ti to chutiť.* prehovoril hlbokým hlasom s jemným odtienkom bezstarostnej irónie a pleskol úhorom na kameň pred Nobynými nohami. Ozvalo sa mľaskavé žuchnutie ako sa malá lebka roztrieštila na drobné úlomky a kúsky mozgu premiešané s krvou postriekali Noby oblečenie.* Som ja ale nešikovný.* zvolal Orin s predstieranou zhrozenou nevinnosťou, ktorú narúšal len úškrn derúci sa mu na pery. Potom jediným seknutím oddelil úhorovi zvyšok hlavy od tela a spýtavo nadvihol obočie.* Chceš ho krvavého, spáleného na uhoľ alebo medium rare?* luskol prstami a z končekov mu okamžite vyšľahli ohnivé plamienky.*

/ /

(( Fuj ))

*Keď ju pustil, ona plávala k brehu a mlčky ignorovala tie jeho blbé reči. Nafúkaný somár jeden! V živote sa toho nedočká.. Uvažovala namosúrene a takmer dupala, keď vybehla z vody a rýchlo sa utekala obliecť. Ten prekliaty chlap by si zaslúžil poriadny preplesk, aby sa spamätal zo zlého sny v ktorom žil a znepríjemňoval aj jej život. Ona na seba uplietla poriadne silný bič keď sa dobrovoľne vydala tomuto bláznovi! Keby to tak vedela skôr, ale nemohla plakať nad rozliatym mliekom. Jediné čo si musela pripomenúť bol dôvod prečo sa ocitla tam kde práve bola. Mala sa prefackať, keď to šla urobiť! Teraz sa musela presviedčať, že to stálo zato. A však aj stálo. Odlákala Orina a tú jeho svorku divochov od tých, ktorých mala rada. Teraz len musela zožať čo zasiala. Áno, zasiala som si jabloň blbostí a teraz z nej žnem jedného veľkého blba.. Kyslejšie sa tváriť už ani nemohla, no ten výraz z tváre okamžite vymazala, keď videla prichádzať Orina. Na tvár vystrúhala úsmev, ktorým ho akože mala vítať a keď jej pohľad padol na ten hnus, ktorý dovliekol, tak sa jej len zreničky rozšírili odporom. Toto je zlý žart! Napriek tomu sa len ešte viac usmiala a ten hlúpy úsmev jej zamrzol na perách len čo videla ako jej zasvinil oblečenie. Musela sa premáhať aby neurobila niečo čo by potom ľutovala.* Myslím, že ma prešla chuť.* Odvetila s ľadovým pokojom, postavila sa a jednoducho odišla. Ak si myslel, že henten kentus bude jesť, tak bol sakra na omyle! A ešte jej aj zasvinil oblečenie. Nádhera. Jej pokoj prestával účinkovať a tak odtrhla nejaký list a začala si ním drhnúť to svinstvo snažiac sa dať ho dolu. Najhoršie bolo, že v tom hneve si vôbec nevšimla ako jej na ruke začala červenieť pokožka a vyvierali nejaké škaredé, biele, hnisajúce pľuzgieriky. Všimla si ich až keď jej vystúpili do polovice predlaktia. S poriadnym nadávaním odhodila ten prekliaty list. Teraz si potrebovala do niečoho zahryznúť, lebo ako tam tak mávala rukou a zlostila sa, od končekov prstov jej začala pokožka tmavnúť a fialovieť. Menila farby ako chameleón. Mala šťastie no.*

Orin



/ ale prosím ťa ty sa nebavíš? /

*Po Nobynom odchode a jej grandióznych prejavoch znechutenia len bezstarostne pokrčil ramenami a širokým rozmachom hodil znetvorené úhorie telo naspäť do jazera. Musel si zacloniť oči rukou, aby dovidel kam až doletelo a len čo s pleskotom žuchlo na hladinu dobrých niekoľko metrov od brehu uznanlivo zapískal. Zranenie na druhom pleci prešlo z fázy ťažko znesiteľnej bolesti do ťažko znesiteľného štípania, ale čierna látka košele maskovala krvavé stopy. Radšej by si však sám amputoval rameno ako by sa znížil požiadať tú bláznivú amazonku, aby ho ošetrila. V tomto si bol na istom a aspoň v niečom sa zhodovali, obaja sa neznášali a to vedomie ho povznášalo viac ako dokonalý steh.
Pozbieral zvyšné veci z brehu a prehodil si vak na zdravé rameno.* Vieš, že si povrchná?* zakričal tým smerom, ktorým sa Noby vplietla medzi hustý porast zelene.* Keby som ti priniesol rovno upečenú rybu ani by ti nenapadlo frflať, ale ak pred tebou zabijem úhora, tak ťa to znechucuje. Zvykaj si na zabíjanie, chrobáčik, pretože odteraz si potravu zháňaš sama.* po tých posledných slovách sa vynoril vedľa Noby a pohľad mu padol dolu na jej ruku. Tlmene si povzdychol akoby dostal na starosť stráženie malého dieťaťa, ktoré ani minútu nevydrží bez problému.* To nevyzerá pekne. Ale neboj sa, budeš v poriadku. Len si čupni a... veď vieš... Hlavne to urob skôr než ti začnú tŕpnuť prsty.* zakrúžil rukou prorocky vo vzduchu a začal sa predierať húštinou dopredu.* Budem blízko, keby si s tým potrebovala pomôcť.

(( Nevidieť ako mokvám radosťou? TSE! ))

*Jej toto všetko bol čert dlžen! Najradšej by mu tú prašivú ruku otrieskala o hlavu! Čo si to predstavoval?! Že si ju tam obští?! A to mu to čudo vysalo mozog? Možno mu vytiekol cez rameno nejakým zázrakom do vody a preto teraz bol za totálneho blba. A ona za maximálnu hysterku, lebo to čo nasledovalo potom nemalo nič dočinenia s čistým správaním.* Vieš čo, Orin?! Strč si do zadku tie tvoje chytré reči! Zabudni, že také niečo urobím. Aj keby som mala o tú ruku prísť! Potom by som ti ju napchala celú do zadku, aby ti ten úsmev primrzol na tvári! Ak chceš, tak ty si tam očúravaj svoje rameno a hento... hento čo bolo kedysi rukou nechaj na mňa!* Absolútne nemala šajny čo s tým robiť, no vedela čo nerobiť. Rozhodne nie moč. Vystrela k nemu ukazovák a ešte viac sa zamračila v tvári.* A zabudni, že mi ju ty ototo, lebo prisahám, že ti toho tvojho prišuriena najbližšie odrežem!* Zvrešťala, keď si uvedomila, že mu to určite napadlo a nasrato odpochodovala k vode.* Sa nato všetko môžem maximálne vykašľať, blbec!* Hundrala vôbec si nedávajúc pozor na jazyk, bolo jej jedno či ju počul, alebo nie. Aj tak to bol blbec, v podstate neklamala. Maximálne nehnevane si sadla k vode, nohy si skrížila do tureckého sedu a ruku strčila do chladnej vody.* Všetko je kvôli tebe! Hlupák!!* Neprestávala a zúfalo hľadela na ruku vo vode. Absolútne nemala pocit, že by sa to zlepšovalo, ale aspoň ani nie, že by sa to zhoršovalo.*

Orin



/ja sa kosím prišurien, to je synonymum slova mohutný? /


*Vypočul si jej triády so stoickým pokojom a absolútne nezúčastneným výrazom tváre, ale vnútri to v ňom len tak vrelo. Ak si ženská myslela, že sa kvôli jej hlúposti zdržia za skupinou čo len o jeden deň potom jej nerozhodnosť bude musieť vyriešiť sám.
Objavil sa na brehu ako stelesnenie vražednej odhodlanosti, ktoré si však Noby, otočená k nemu chrbtom, nemohla všimnúť až do chvíle, kým sa na ňu nevrhol. Rukami ju pevne oblapil okolo pliec čím jej obe ramená znehybnil pri tele a potom sa na ňu prevalil tak, že zostala uväznená priamo pod ním. Chvíľu s ňou ešte musel zápasiť, ale potom rýchlo nadobudol vedenie. Keby ešte chcela urobiť tú hlúposť a "odrezať mu prišuriena", ako sa v mu hysterickom záchvate vyhrážala, poistil sa tým, že voľnou rukou šikovne nahmatal puzdro dýky na jej stehne a zbraň zahodil mimo Nobyn dosah. Namiesto toho chytil jej zranenú ruku a podržal jej ju celú fialovú a opľuzgierovanú pred tvárou.* Sú len dve možnosti, preto dobre počúvaj, lebo pre jednu z nich sa budeš musieť bleskovo rozhodnúť. Buď urobíš to, čo som ti povedal a tú ruku si poslušne ocikáš alebo ti ju rovno odrežem skôr než sa jed vstrebe cez pokožku do krvného obehu. Ver mi, nemám problém to urobiť, videla si predsa toho úhora.

(( Rozhodne nie synonymum! Možno by sa zišla lupa na tú špagetku ))

*Metala sa čo jej sily stačili. Bolo to málo, však to vedela hneď ako sa na ňu vrhol. Ani nadávať mu nestihla! To už bol riadny bordel toto. Snažila sa do neho uhryznúť kde sa dalo, ale aj tak to bolo márne a o pár krátkych a rýchlych chvíľ sa ocitla doluznačky a hlavne bez dýky. Len tak sa jej oči zaleskli.* Na niečom sme sa dohodli, Orin! Porušuješ našu dohodu?* Pohrozila mu a to jeho gesto ako jej zahodil dýku sa postarala o to, aby sa zaťala.* Neurobím to.* Povedala jednoducho a oči jej blčali ako dva ohne. Nemal jej brať dýku, azda sa bál o toho prišuriena? Tú malú príšerku a lá votrelec? Ona bola predátor? Určite áno, len jej chýbali zuby a hlavne nôž, ktorým by votrelca zabila. Ale v každom filme predátor vyhral, takže ešte stále mala šancu. No aj tak bola rozhodnutá obetovať tú prekliatu ruku, keď už sa chcel hrať na toho zlého chlapca. S ľahostajným pohľadom sa dívala do jeho očí a periférnym videním si všimla ako jej ruka viacej fialovie a pomaly začínala cítiť tŕpnutie v prstoch. Už aj tak nezostávalo veľa času a nanešťastie bola taká tvrdohlavá, že ani tak nepoľavila. Chcel jej skákať po hlave? Ona bola rozhodnutá nevzdať sa!*

Orin



/Am, am sama si to chcela tuším tu niekto príliš často pozerá votrelca /


*Chvíľu ešte hľadel Noby do očí či v nich predsa len neuvidí prvé náznaky ochabujúcej vôle, ale tá mizerná ženská bola horšia než stádo somárov. Ani keby jej pred nosom hompáľal mrkvou nepohla by sa kam chcel. Zúrivo zavrčal a pod pokožkou líc sa mu objavili prvé tiene, ktoré naznačovali ako nebezpečne blízko sa nachádza na hranici sebaovládania.* Dobre, takže to budem musieť urobiť po svojom, ale potom sa nesťažuj, že som ti nedal na výber.* V rýchlom bezcitnom úsmeve sa objavili ostré rezáky a zrenice sa mu zúžili až pripomínali oči dravca striehnuceho na korisť.
S ľahkosťou zmenil pozíciu, zranenú ruku podržal Noby od tela čo najďalej a bokom ju privalil tak, že vytvoril pomyselnú bariéru medzi ňou a zvyškom jej ramena. Teraz musel konať čo najrýchlejšie, pretože druhú ruku jej tým uvoľnil a bol jej obrátený chrbtom, takže nemohol vidieť, čo za sprostosti si zase vymyslí, len aby ho naštvala ešte viac.
O malú chvíľu neskôr mohla na chrbte ruky pocítiť prúd horúcej tekutiny, ktorý Orin dôkladne nasmeroval na každý kúsoček fialovejúcej pokožky. Keď skončil nepustil Noby hneď, pretože by sa išla okamžite umyť a zasiahnuté miesta potrebovali čas, kým alergická reakcia neustúpi. Po celý ten čas si Orin nahlas popiskoval, aby nemusel znášať prípadné búrlivé protesty za svojím chrbtom. Keby Noby nesľúbil, že do stanoveného času sa jej ani nedotkne už teraz by sa nedokázala posadiť na zadok.* Si horšia než sopľavé decko.

(( Ja som fanúšik predátora, takže beware, Orin! Ale táto rpg, to bol jeden veľký záchvat smiechu A čo sa týka prišuriena, pripomenulo mi to toto video užívaj si ))

*Mračila sa na neho stále rovnako, akoby pred malou chvíľou len tak mihnutím oka neodsúhlasila amputáciu vlastnej ruky. Tomu sa hovorila sebaúcta. Ale aj tak jej to bolo jedno. Aj tak kúskom duše dúfala, že jej to neurobí, že jej ruku vážne neamputuje. Ale ani predstava, že ju omočí sa jej vonkoncom nepozdávala. Nebránila sa do chvíle, kedy nepocítila na ruke horúci prúd.* ORIN!* Zvreskla a ešte len teraz sa začala metať ako zmyslov zbavená. On ju vážne.. On ju!! Och nie! Tak toto bola hanba! Strašná hanba! Veď on ju vážne ocikal! A napriek zlosti sa začala strašne smiať. Veď on ju naozaj ocikal! Nemohla tomu uveriť! Smiech sa jej dral z hlbokého vnútra a voľnou rukou sa k nemu natiahla a začala ho štekliť. Absolútne netušila, či bol šteklivý, no potešila by sa keby bol. A tak prstíkmi mu začala behať po boku, akoby mu počítala rebierka. Potom do neho začala štuchať a neprestávala sa smiať. Tak toto si ešte odskáče, takto sa na ňu vytoto! A ten prašiví sviniar to bude určite všade rozprávať, mala sa načo tešiť. Tak nech by ho aspoň trochu vyšteklila ak by sa dalo.* A že kto je tu horší ako malé dieťa! Ja som ťa neočúrala!* Povedala cez neutíchajúci smiech, radšej tu ruku ani nechcela vidieť a dozaista si ju bude drhnúť ďalšiu polhodinu vo vode. Hnusné!*

Orin



/ si si istá, že ho nemáš ani trošku rada? možno ti nakoniec bude aj celkom chýbať, keď ho odstránim z cesty ...tá špagetka nemala chybu /

*Nobyna reakcia ho prekvapila natoľko, že keď ho začala štekliť sám stratil vládu nad svojím telom. Každý Arathi mal rád podobné dotyky, možno ako dobre zatajenú spomienku na mladosť a bezstarostnosť tých čias. Spočiatku sa naozaj snažil zamaskovať príjemné pocity a smiech, pripomínal si kým je, kým sa dobrovoľne rozhodol stať a že Noby by najradšej zrezal keby mohol, ale voči jej neustálym útokom a hlasnej veselosti bol bezmocný. Ako to, že sa dokázala tak veselo smiať, keď by mu mala nadávať a posielať ho do horúcich pekiel? Možno to už vzdala, lebo si uvedomila, že práve odtiaľ prišiel a posielať ho naspäť nemá zmysel. * Noby.* pretisol varovne cez zovreté pery, ale nech sa snažil akokoľvek už sa viac nedokázal kontrolovať. Z hrdla sa mu predral hlboký chrapľavý smiech a vzápätí bolestivé zastonanie, pretože pri jednom z prudkým pohybov sa mu rana na chrbte znovu otvorila a čierna košeľa opäť nasiakla čerstvou krvou.* Ale ja som pes, Noby, a tí mávajú vo zvyku robiť podobné veci.* pripomenul jej trpezlivo a s dávkou sebairónie. Náhle jej pustil ruku a prevalil sa na chrbát, pretože po smiechu zákonite prišla bolesť. Stalo sa mu to v živote už toľkokrát, že by si to mal zapamätať, ale vždy sa nechal uniesť okamihom. Keby aspoň trvali dlhšie.* Vymyslela si naozaj dômyslený plán ako ma zničiť, chrobáčik.* natiahol zdravú ruku k rane a vošiel si ňou pod košeľu na pleci. Keď ju znovu vytiahol na prstoch mal krv. Rýchlo ruku stiahol, aby ju Noby nevidela, vstal a prešiel k brehu jazera. Nech to vezme čert, už aj tak sa dosť oneskorili a jemu na tom prestalo záležať.* Si si istá, že si sa narodila tu?* opýtal sa zamyslene po dlhšej chvíli. Už predtým nad tým uvažoval. Noby bola zvláštna, ale nie tým čudáckym spôsobom. Nebála sa ich, nebála sa ani jeho, čo bola jedna zo skutočností, ktorá ho najviac vytáčala, milovala ryby, najradšej tie mŕtve a usmažené do chrumkava - pri tej myšlienke sa ticho zachechtal popod nos - vo vode sa pohybovala celkom prirodzene a navyše bola Matkou. Muselo v tom niečo byť, nejaký háčik.*