Chris Deniel Shered
Počet príspevkov : 151 Rasa : človek Vek postavy : 19.1.3992 23 rokov Povolanie : nijaká
| Predmet: Chris Deniel Shered, 21.5., Koho treba zachraňovať? Po máj 21 2007, 19:58 | |
| Bolo celkom pekne, keď Chris vyrážal z ranča svojho najlepšieho priateľa. Sedel na chrbte svojho trojročného írskeho tinkera, ktorého mal od malého žriebäťa. Svojou krásou hypnotizoval každého a tak mu dal meno Hypnose. „Chris kam ideš? Nemal si mať mesiac voľno?“ opýtal sa ho Jack, jeho najlepší priateľ. „Zmenilo sa veľa vecí od môjho príchodu“ povedal mu s úsmevom na tvári no so smútkom v duši. „Hovoríš o tom čo sa chýri po meste? Že princezná je ranená? Je to teda pravda?“ spýtal sa už vydesene Jack. „Vieš že to sú tajné informácie“ zamračil sa Chris. „Tak ako ich vieš ty?“ spýtal sa s úsmevom Jack. Chris si prešiel rukou po vlasoch a záhadne sa usmial. „No nemám a viem. Musím odísť, našej planéte treba pomôcť“ povie skôr pobavene ako vážne. „Len či planéte a nie čiernovlasej potvore, ako ju to tak rád voláš“ povedal uštipačne blonďatý Jack. Chris zobral do ruky deku a hodil ju po Jackovi. „Ale ale, nevystrkuj rožky, lebo uvidíš“ zasmial sa. „Len sa nehraj! Poznám ťa! Teba tak trápi dáka princezná...“ nedal sa ale pred ďalším letiacim predmetom sa radšej uhol. „Nerieš...“ zašomral Chris a potlapkal Hypnosa po hlave. „Tak teda nech ťa Vanita ochraňuje“ povedal mu Jack a kývol na rozlúčku. „Aj teba, hádam sa ešte uvidíme...“ Christopher Deniel Shered pohnal Hypolisa, a rýchlim cvalom prešli na lúku. Chris dobre vedel že cesta je dlhá a nájsť Alexandru bude ťažké. On netušil kde tie buriny rastú a tak bolo treba nájsť zdroj informácii. Zastavil sa v miestnej krčme u starého známeho a ten mu prezradil aj to čo nepotreboval. Vedel že majú náskok asi tak jeden deň, no vedel že na svojom koni ich dobehne ak sa nebude zdržovať. Nevedel však, aký význam má jeho cesta. Poznal Alex už dlho a vedel, že to zvládne aj bez jeho pomoci. No aj tak ho lákalo ísť jej na pomoc. Mal také tušenie, že sa tam toho ešte zomelie veľa. Cválal celú noc a na druhý deň ráno sa spustil obrovský lejak. „Ale nie...týždeň dažďa...“ zamrmlal ospalo. Dážď ho našťastie dostatočne prebral a aj Hypnose sa cválalo v daždi lepšie. Keď konečne dorazili na kamienkovú cestu, dobre vedeli že sú blízko. No keď Hypnose začal mať prejavy únavy, Chris vedel že ďalej nedôjde. Zosadol z koňa a dal si hodinovú pauzu. Potom kráčali spolu po zemi a až keď si Hypnose aspoň trochu oddýchol od ťarchy znovu naskočil a konečne dobehol skupinu. Keď uvidel štyri kone, trochu prekvapene pribrzdil. Nieje sama? blúdilo mu mysľou, no nebol čas na premýšľanie. | |
|