Caffeé Latte, 22.5.2007, Hlavolam a cesta

Z telocvične ich zavolali preč, do knižnice. Caffeé nevedela, čo sa tam dá robiť, keďže čítanie nemala až tak rada, ako sa občas snažila presvedčiť vychovávateľky v Domove... no namiesto čítania sa udiala iná, celkom nečakaná vec: Alex im predložila nejaký hlavolam. Pripadalo jej to jednoduché, bol to klasický zápalkový hlavolam, ako z tridsiatych rokov tretieho tisícročia... no aj keď sa zdal ľahký, ľahkým nebol. V knižnici bolo relatívne málo ľudí, a ešte menej z nich sa snažilo vyriešiť ten hlavolam. Vlastne, ako sa Caffeé rozhliadala, zistila, že ho lúšti len ona sama. Potom sa jej dokonca zazdalo, že ho vyriešila... doniesla to ukázať Alex, no tá len pokrútila hlavou a povedala „nie“.
–Tak dobre... - pomyslela si Caffeé – keď to nejde...- nechala hlavolam hlavolamom, odložila papier aj ceruzku a bezmyšlienkovite za najbližší stôl. Otvorila prvú knihu, ktorá jej padla pod ruku a prevrátila prvú stránku. Očami behala po riadkoch, no v skutočnosti myslela len na hlavolam – veď im sľúbili, že ak gho vylúštia, dostanú sa von... sem tam prevrátila stránku, aby vytvárala dojem, že číta, no na nič neprichádzala. Už-už chcela zaplesnúť knihu a vziať si späť svoj papierik a ceruzu, keď jej na knihu dopadol tieň.
„Ak tam máš schovaný plá, ako sa odtiaľto dostať, rád ti pomôžem.“ Zaznel čísi hlas. Ten hlas nepoznala... No skôr ako stihla čokoľvek urobiť, ozval sa aj Alexin hlas. Hovorila čosi o tom, že treba ísť von, že sa ide hľadať nejaká rastlina a že idú do hôr na koňoch. Caffeé to pustila jedným uchom dnu, druhým von. Usmiala sa na Mikea (ako neskôr zistila) a povedala, že sa aj tak preč ísť nedá... zoznámila sa s ním. A zas mala ten čudný pocit, akoby zrádzala Zem, pretože tam nebola šťastná... a tu sa to začalo na to šťastie podobať oveľa viac. Z dalšieho rozhovoru si nič moc nezapamätala, v hlave jej totiž vírilo priveľa otázok... napokon sa od Alex dozvedela, že idú hľadať rastlinu, ktorá je pre mimoemšťanov jedovatá. Na to vyšli z knižnice a pobrali sa do hôr.

Na koňoch cválali po kamenistej cestičke. Caffeé na koni sedela sruhý krát v živote, a len to ju zachránilo pred pádom, no po chvíli sa jej kôň začal vidieť oproti pešej chôdzi pohodlný. Alex povedala čosi v tom zmysle, že cesta potrvá až do večera. Caffeé ju dobre nepočula... chvíľu nechápala prečo, no potom jej došlo, že je to preto, lebo je strašne unavená. Zaklonila sa preto, spomalila trochu svojho koňa a ľahla si dozadu na jeho chrbát. Prižmúrila oči, keď si zrazu všimla, že nejaký kôň ide popri nej. Prudko sa vzpriamila v sedle a pozdravila Mikea na tom koni, ktorého si pred chvíľou všimla. Chvíľu sa rozprávali, keď Alex povedala: „Asi by vás zaujímalo, načo chceme tú rastlinu, že?“ Caffeé aj Mike zbystrili pozornosť. No práve vo chvíli, keď im to mohla Alex povedať, ich dohnal nejaký jazdec.
„Nazdar potvora!“ Zakričal. Caffeé až po chvíľke došlo, že to kričal na Alex. Alex zastala, obrátila sa. Keď spoznala jadca, zoskočila dolu z koňa, rozhela sa k nemu a objala ho. Očividne sa poznali už dlhšiu dobu. Caffeé venovala pohľad Mikeovi. Na jej prevapenie zazeral na neznámeho. Caffeé sa potlačila úsmev, celá situácia jej prišla vtipná. Alex jazdca predstavila ako Chris. Caffeé ho ticho pozdravila. Potom sa Alex zase rozhovorila. Po chvíli dokonca povedala, na čo ten kvet chcú... pre Melian. Vyrába sa z neho protijed. A podľa toho, ako sa Alex tvárila, s Mel to nebolo najlepšie. Caffeé skoro znova spadla z koňa. Potom ho spomalila a nechala ostatným asi štvormetrový náskok. Princezná hovorila čosi o tom, že keď dorobí svoju prácu, má ísť za ňou. To však už očividne nestihla... –Porozpráva sa so mnou princezná, keď prídeme späť?- spýtala sa Caffeé sama seba. Vzápätí ju zamrazilo. Porozpráva sa princezná ešte niekedy s niekým? Čo keď umrie? Aj napriek jej chladnému správaniu bola Caffeé otrasená tým, že je tak blízko smrti. Nadýchla sa zhlboka a popchla koňa bližšie k ostatným.
„Snáď ten kvet nájdeme...“ zašomrala si popod nos.