Gyro
Would you like to react to this message? Create an account in a few clicks or log in to continue.


RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálLatest imagesHľadaťRegistráciaPrihlásenie

 

 Kristína, 27.5., Konečne preč

Goto down 
AutorSpráva
Anonymný
Anonymný




Kristína, 27.5., Konečne preč Empty
OdoslaťPredmet: Kristína, 27.5., Konečne preč   Kristína, 27.5., Konečne preč Icon_minitimeNe máj 27 2007, 13:02

Odrazu do Kristíny zase vošiel realizmus. Vrhla šialený pohľad na svoju ruku a potom na to dievča. Zrazu jej to znovu pripadalo celé šialené. Opäť nechcela uveriť, že tam to sklo nie je, hoci teraz už vedela, že skutočne nič nebráni prejsť len tak cez to, akoby, zatvorené okno.
„Si šikovná.“ ohlásilo sa odrazu dievčatko, ktoré sa na ňu usmievalo. „Niečo z teba bude.“ A s týmito slovami sa, ako obvykle, len tak stratila. Kristína mohla opäť len vykoľajene hľadieť na miesto, kde zmizlo to drobné stvorenie.

Bola hlboká noc a Kristína práve uvažovala nad tým, ako dlho tam už je. Zdalo sa jej to odrazu nejaké divné, nevedela však prečo. Naraz sa postavila zo svojho lôžka a potichu sa vytratila z väznice do knižnice. Už nechcela byť zatvorená medzi štyrmi stenami. Chcela ísť von. A bola príležitosť. Hlavolam. Niekoľko hodín sa ho pokúšala vyriešiť ho pri svetle jedinej sviečky v knižnici. Ale nie. Nešlo jej to a tak to nakoniec v zúfalstve z predstavy, že tam ostane zavretá ďalších niekoľko mesiacov, ak nie viac, vzdala. Bez najmenšieho hluku, ľahkou chôdzou jej vlastnou, sa vrátila do väznice a ľahla na tvrdé lôžko. Tú noc už však nespala.

„Caffeé, Sara, Kristína, poďte so mnou.“ ozvala sa odrazu Alex. Kristína práve sedela v knižnici a čítala si nejaké knihy. V momente, kedy si uvedomila význam tých slov sa v nej začali miešať pocity.
Idem von. Konečne. Ale čo ak budeme niečo musieť urobiť? Veď som ten hlavolam nespravila… Hlavu mala plnú úvah, ale bez debaty zvíťazila radosť z toho, že konečne uvidí zeleň.
Alex im ešte povedala nejaké základné veci a vyrazili. Len nakoniec išiel namiesto Sary Mike.

Kristína opatrne vysadla na jedného z koní. Bol nádherný. Už neuveriteľne dlho nevidela žiadne zviera a teraz ju pochytila tá detská radosť, ako keby koňa videla po prvýkrát naživo. Hlavu mala plnú nadšených myšlienok a to ešte ani nevyrazili. Nakoniec sa vzdialili od väznice a všetkého naokolo. Mierili k horám. Príroda bola každým kúskom nádhernejšia, Kristína ju len hltala pohľadom. Po nejakom tom kuse cesty sa za nimi ozval cval ďalšieho koňa. Z dažďa sa vynorila neznáma postava, s ktorou sa však vzápätí Alex horlivo privítala. Predstavila ho ako Chrisa. Mal ísť ďalej spolu s nimi.
Alex ich navzájom predstavila. Kristína a Caffeé na pohľad s novým členom „posádky“ problém nemala. Zato Mikeovi zjavne Chris nebol práve po chuti. Kristína sa tým ale dlho nezaoberala a naďalej sa rozhliadala navôkol. Vtedy ale Kristína na sebe ucítila niečí pohľad. Rozhliadla sa. Zrak jej spočinul na Mikeovi.
„Budeš na mňa len nečinne hľadieť, alebo niečo potrebuješ?“ položila mu nevrlú otázku. Na tvárach ostatných to vyvolalo úsmevy, či dokonca neprejavený smiech, ale ona len čakala, ako zareaguje Mike.
„Aj ja ťa zdravím. Tuším dom prepočul tvoje meno. Som Mike.“ Zjavne mu jej tón neprekážal, čo bolo vlastne fajn. Nechcela byť taká nepríjemná, ale neovládla sa. Jednoducho ju vyrušil pri myšlienkach.
„Kristína. Meno si asi neprepočul, to bude tým, že sme sa ešte nestretli…“ opäť mu len tak odsekla. Vtedy si ale všimla, aký nepríjemný pohľad Mike vrhol na Chrisa a neovládla sa. Rozosmialo ju to.
Potom už ale pokračovali v ceste. Teraz už vedeli jej cieľ. Postrelená princezná. Kvet, ktorý hľadali, jej mal pomôcť. A tak sa nezdržiavali a vyrazili ďalej. Ďalší kus cesty už prebiehalo zopár rozhovorov, len raz musela Alex zastaviť Mikeovu drzosť.
Napokon nechali kone pri potoku. Pokračovať mali peši…
Návrat hore Goto down
 
Kristína, 27.5., Konečne preč
Návrat hore 
Strana 1 z 1
 Similar topics
-

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: Iné :: RPG práce-
Prejdi na: