Sieň

*pokúti hlavou*morgana si zatiaľ treba nechať na svojej strane. je jeden z najlepších, aj ked tá sprostá láska ho ničí. skôr treba zabiť doktorku, no nesmieme ju zabiť my.*rozmýšľa nahlas...*rozdelíme sa. Shiroi vyhľadáš jednu ženu. volá sa Saffron, má tigra. pôjdeš za nou a poskytneš jej informácie. povieš jej o lermovi, že teraz bude princezná najzraniteľnejšia, že je vhodný čas na útok. a že ked spustí svoje plány, tak nech nám bud zabije doktorku, alebo, čo by bolo lepšie, nám ju chytí. ja pôjdem na zem, a porozholiadam sa po morganovi...

*Je mnoho cvičených zabijakov, ktorí robia túto prácu dobre, ale aj tak sa musí podriadiť. O jedného menej či viac... To väčšinou robili na zemi. A zväčša to bola jej práca. Načo dať dotyčnému vec na výmenu, keď ho následne môžte zabiť a máte svoje, máte jeho a všetci sú spokojní.* Rozkaz, pane. Máte ešte nejaké špeciálne rozkazy? *Vyrovnane prenesie, keď sa priblíži k dverám, na ceste na odchod.*

((Ok, kde bude Saffron? ))

/ myslím že hrá s rijanou v horách /

*pokrúti hlavou a tiež vstane*nemusíš sa zbytočne náhliť, princezná aj tak asi ešte nevie o jeho smrti...*povie zamyslene*

Prepáčte, som veľmi unáhlená. Nemám nič iné na práci, tak sa radšej pôjdem pripraviť. Určite poznáte čo hovoria ľudia, si vis pacem, para bellum. Ak chceš mier, buď pripravený na boj. *Ešte stále stojí na mieste, nerada by odišla či spravila niečo bez dovolenia, nechce mať zbytočné problémy len kvôli svojej občasnej nerozvážnosti.*

*prejde k stolu a vytiahne zo zásuvky akési papiere*dobre môžeš ísť*povie a začne sa venovať papierom*nebudem ti priať šťastie, pretože je to hlúposť. obaja vieme že sa treba spoliehať na schopnosti a nie na hlúpe šťastie*povie a kývne jej na pozdrav a nadobro sa sústredí na papiere*

Pane, nikdy som sa nespoliehala na šťastie, netožto na druhých. *Odvetila tichým hlasom, keďže ho viac nechcela rušiť. Nakloní sa do mierneho úklonu, ruku držiac mierne nad srdcom. Úzkou škárou prekĺzla do jednoduchej, dobre osvetlenej chodby. Nebolo tu dokopy nič, len holé steny, jednoduchá podlaha. Bolo to takmer ako tunel vedúci do neznáma, aj keď sa v diaľke niekde zatáčal. Presne tam mala namierené. Svižným krokom tam zamierila, popritom si opakujúc rozkazy. Saffron ešte nikdy nevidela, preto sa bude musieť skontaktovať s niektorým zo špehov, získať informácie, kde bola naposledy videná a prípadne kde sa momentálne nachádza. Predpokladala, že sa obráti na jedného z odborníkov na špionáž, ktorí sa objavili v hlavnom meste - miesto plné mrakodrapov, desivých uličiek a neprívetivých ľudí. Tí by jej instantne vedeli zohnať akékoľvek informácie, len im trošku pohroziť. Objavila sa na konci chodby. Bola to akási križovatka. Bez rozmýšľania zabočila do prava. Po niekoľkých minútach sa objavila pred dverami ladiacimi s okolím. Sami od seba sa otvorili a vstúpila dnu. Jej dočasná izba, malá, úzka miestnosť. Posteľ, stôl, skriňa, nič zložité. Je to vlastne to, čo si človek zaslúžil. Bola s tým spokojná, aj keď v tom bol vysoký rozdiel ako luxus, ktorý prežívala na zemi. Žiarilo to čistotou a usporiadaním. Všetko bolo súmerné, sterilne čisté. Neznášala neporiadok, ešte viac, keď niečo nelahodilo jej estetickému cíteniu. Na belasom stole stála krabica od otca, s Ebony a Ivory, aj tie mienila zobrať na túto cestu. Hneď vedľa toho pokojne ležal mobil, jedna z najväčších vymožeností. Mlčky ho schmatla do ruky a začala hľadať kontakt, dívajúc sa na žiariaci displej z výšky. Keď konečne narazila na meno, ktoré hľadala, uškrnula sa. Stlačila tlačítko volať.
"Aha kto nám to volá, slečinka zo Zeme!" Ozvalo sa na druhej strane.
"Arwell, ak nechceš skončiť s vnútornosťami v okolí jednej míle od miesta, kde zakončím tvoj život s pozdravom od pána Viktora, tak mi do pol hodiny nájdeš istú Saffron. Nehraj sa, že nevieš kto to je, pretože ty vieš skoro všetko o podsvätí. Nezabúdaj na to, čo sa môže stať, ak to nezistíš... Máš na to hodinu." Nečakala ani na jeho odpoveď a zložila, hodiac prístroj z rúk na mäkkú perinu postele. Povzdychla a presunula sa do ešte menšej kúpeľne. Mala pocit, že toto bude naozaj veľmi dlhý deň...

(( Už sa mi nece písať lol, tak ti dám priestor, tebe a tvojím papierom XD ))

/ach jaj...niekto sa hlboko realizoval ja zostanem pri svojich papieroch/

*usadil sa za písací stôl a zapol si notebook. bez jediného slova zhodil nepotrebné papiere na zem a rozprestrel mapu celej galaxie a mlčky hľadal potrebné informácie. potom hodil do počítača súradnice a čakal čo sa dozvie. vytlačil si čo našiel a prešiel ku krbu. vedľa stále veľká knižnica a on iba potichu stlačil gombík na soche nad krbom. v knižnici sa posunulo pár kníh aby mohol potiahnúť paku. tá otvorila priechod do trezoru a on tam vložil papiere. zavrel trezor a pripravil si zbrane na cestu. tentoraz nemienil strácať čas s princeznou a jej pokusmi...*

(( Ja som malá, ale šikovná ^_^ ))

*Mala na pláne sa ešte osprchovať a v kľude sa pripraviť, lenže skôr, než čokoľvek stihla urobiť, ozval sa otravný tón telefónu. Okamžite pribehla a zdvihla.*Gyro, hory. Rozumiem.*Zakončila jednoducho, keď jej muž na druhej strane povedal pozíciu Saffron. Pri tej rýchlosti, v akej jej dodali požadované informácie, sa až uškrnula. Bolo vidno, že tieto techniky na nich účinkujú a platia, určite ich použije aj na budúce. Vylovila zo skrine dlhý, biely plášť, vytvorený na chladné počasie. S týmto nebude mať problém. Prehodila si ho cez plece až látka nepríjemne zapleskala a zvnila sa ako nepokojná hladina mora. Pomaly a opatrne otvorila krabicu s dvoma krásavicami. Jednu z nich, čiernu, zobrala do rúk a s úškrnom si ju obzrela. Hneď na to poputovala do púzdra na stehnách. Zbrane musia byť blízko, na dosah ruky, nikdy neviete, čo sa môže stať. Následne do druhého púzdra poputovala aj Ivory. Bol čas odísť, stejnako cesta tam bude niečo trvať, o niečo dlhšie bude trvať aj to, dokým ju nájde. Za ten čas sa princezná určite dozvie o smrti svojho milovaného bračeka.*

/Amyna tvoj prispevok som zmazala, čakj poštu dačo ti musim vysvetliť/