RPG....objavte svet ktorý sa skrýva vo vesmíre...RPG
 
InfoDomovPortálFAQHľadaťRegistráciaZoznam užívateľovUžívateľské skupinyPrihlásenie

Share | 
 

 Mike Morgen

Goto down 
AutorSpráva
Mike Morgen
mrtvy/a
avatar

Male
Počet príspevkov : 261
Rasa : človek
Vek postavy : 12.2. 3800
Povolanie : väzeň

OdoslaťPredmet: Mike Morgen   St december 26 2007, 19:17

Spomienky v zabudnutí


Jediné na čo si Mike pamätal zo svojho detstva bol ženský úsmev. Bol to úsmev jeho matky, ktorý ho navštevoval v snoch a vlieval mu do srdca aspoň kúsok ľudského citu, o ktorý začal, nie svojou vinou, prichádzať počas niekoľkých krátkych rokoch svojho detstva. Krátkeho preto, lebo na rozdiel od ostatných detí vo svojom veku, on sa nehrával iba s atrapami mečov, s neškodnými hračkami, ktoré nevedeli ublížiť. Jeho hračky boli ozajstnejšie a nebezpečnejšie než čokoľvek iné.

Keď mal päť rokov matka mu zomrela na zvláštnu chorobu, o ktorej vtedajší lekári nič nevedeli. Mike okrem nej nemal žiadnu rodinu, a preto bol po pohrebe umiestnení do detského domova. Nenávidel to tam. Život na tom mieste sa mu spájal s odvekým zákonom divočiny : Iba ten najsilnejší môže prežiť. Niet sa preto čo čudovať, že keď raz do domova zavítal muž s nezvyčajným prízvukom a pozrel na neho skúseným okom obchodníka, Mike mu pohľad opätoval s nevýslovným odporom. Mal vtedy len sedem rokov, ale necítil strach. Nepriateľsky si cudzinca premeriaval očami akoby mu chcel týmto činom dať najavo, že sa ho nebojí. Že sa nebojí tej vysokej hory svalov, ktorá sa nad ním vypínala ako socha bojovníka z minulosti.

Ešte v ten deň, ten istý muž ťahal Mikea po cestičke vedúcej preč z toho miesta kde strávil dva roky skôr v útrapách ako v pokojnom detskom šantení. Akokoľvek však to miesto nenávidel necítil ani kvapku vďačnosti k tomu cudzincovi, ktorý sa teraz stal jeho opatrovníkom.









Nový život





Prešlo desať rokov od toho dňa keď ho Dreik – cudzinec- vykúpil z domova za smiešnu sumu peňazí, za ktorú by sa nedal kúpiť ani ten najpodradnejší kôň. Všetko v Mikeovom živote sa radikálne zmenilo. Matkin úsmev, ktorý ho navštevoval v snoch ako svetlo nádeje, sa vyparil z jeho mysle a čím viac sa Mike snažil spomenúť si naň, tým viac ten srdcumilý obraz strácal presné obrysy. Čoskoro z neho zostal už len slabý tieň. Nepresný. Nevýrazný.

Mikeove dni boli vyplnené tréningami. Naučil sa dokonale používať meč aj ovládať svoje telo a myseľ. Nebolo techniky boja, ktorú by nepoznal. Rovnako dobre vedel narábať aj so zbraňami. Jednoducho stalo sa z neho to, čo chcel už od mala z neho vychovať Dreik – dokonalý zabijak.

Päť rokov Mike vykonával príkazy Dreika, ktorý však bol len úbohým panáčikom v mašinérií sveta zločinu. Mikeovi tiež nikdy nezáležalo na tom od koho a prečo všetky tieto príkazy sú. Bolo treba zavraždiť človeka? Urobil to. Necítil v sebe hlas svedomia, nijakú výčitku, ani kvapku ľútosti. Bol len nástrojom na vykonávanie špinavých a podradných vecí. Sám sa nikdy nepokladal za ľudskú bytosť...









Prebudenie z nočnej mory






...až do chvíle keď sa aj jemu vkradla do srdca pochybnosť nad životom, ktorý viedol. Bolo to raz večer keď dostal novú úlohu od Dreika alebo skôr povedané od inej osoby stojacej v pozadí. Hneď sa pripravil na odchod s úmyslom celú záležitosť rýchlo vybaviť. Cesta do štvrti plnej bohato vyzerajúcich domov mu netrvala ani hodinu. Podľa fotografie, ktorú mu dal Dreik našiel svoj cieľ. Jednu z prepychových víl, ktorá bola tak ako ostatné o tomto čase tiež ponorená do pokojného večerného oparu a spala svojím vlastným snom. Nebol problém nepozorovane sa dostať dnu. Mike sa spokojne uškrnul keď zámka povolila a pustila ho dnu. V hale sa chvíľu porozhliadal okolo seba a na malú chvíľu mu napadlo ako by asi vyzeral jeho život keby sa narodil na takomto mieste. Dlhšie však takýmto úvahám nevenoval pozornosť a vybral sa na poschodie kde tušil spálňu svojich obetí. Keď vošiel do izby, v prvej chvíli začul dvíhať sa z manželskej postele tlmené mužské pochrapkávanie. Podišiel bližšie k posteli natiahol ruku so zbraňou, ktorej výstrel mal potlačiť nasadený tlmič a prst položil na spúšť. Mal zabiť muža a ženu. Mená nevedel a ani ich vedieť nechcel. Niečo ho však zastavilo a donútilo zložiť prst zo spúšte a nakoniec aj ruku so zbraňou. Zbadal, že medzi ženským a mužským telom ležali obrysy oveľa menších postáv. Boli to deti. Dve dievčatká, ktorých strapaté vlásky ledva vykúkali spod nariasených perín. Mikea chytil závrat. Spomienky sa vynorili v jeho mysli ako šibnutím čarovného prútika. Opäť videl pred sebou matkin úsmev, to ako sa cítil po jej pohrebe. Spomenul si na dva roky strávené medzi múrmi detského väzenia a nespočetne rokov tréningu, ktoré mu ukradli detstvo. No nielen detstvo, ale aj dušu. Nemal nič. Ako tak videl tie nevinné bytosti ležať medzi telami svojich rodičov, ktoré akoby ich chránili, konečne sa v ňom ozval hlas svedomia. Nemohol urobiť to, kvôli čomu prišiel. Uvedomil si, že nemá právo urobiť týmto deťom to, čo jemu urobil život.

Potácajúc sa vyšiel z izby a opustil dom. Dlho sa túlal ulicami a spomienky, výčitky, vysmievačné hlasy sa na neho valili zo všetkých strán. Vtedy si Mike myslel, že načisto zošalel. Bol to však len prvý krok k zmene, k prebudeniu z nočnej mory, v ktorej žil tak dlho. Keď sa vrátil k Drakeovi povedal mu, že končí. Chcel navždy popretŕhať všetky putá, ktoré ho viazali k tomuto netvorovi. Aj napriek vyhrážkam Mike odišiel a hlasno za sebou zabuchol dvere svojho väzenia. Mal dvadsaťdva rokov, ale vtedy zacítil prvýkrát, že začal žiť svoj vlastný život.

Akoby však osud mal s Mikeom iné plány. Uniesli ho mimozemšťania na svoju planétu a len vtedy sa mu začalo všetko komplikovať. Spoznal tam lekárku, ktorá bola celkom odlišná od tých chladných bytostí aj napriek tomu, že tam prežila väčšinu svojho života. Mikea zarazilo, že práve to mali obaja spoločné. Rozdiel bol však v tom, že Alex sa nevzdala a nenechala sa zlomiť. Keď prišla s plánom na útek neváhal Mike ani minútu a nasledoval ju. Za dobu, ktorú strávil v jej blízkosti začal k nej cítiť to, čo dosiaľ nepocítil k žiadnej bytosti. Ten cit ho miatol no zároveň aj vďaka tomu citu začal sa konečne cítiť ako človek. Miloval Alex hoci sa to snažil nepriznať sám pred sebou. Miloval ju preto, lebo mu vrátila nádej, ktorú stratil. Miloval ju preto, lebo mu dala dušu, ktorú nikdy nemal...
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
 
Mike Morgen
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
Gyro :: Iné :: Profily-
Prejdi na: