Okinko s výdajom stravy

*vojde dnu... nikto tam nie je.. spokojne teda vojde... a pristupi k okienku.. vypyta si silnu ciernu kavu.. pocka a ked ju dostane presunie sa k stolu kde sedela posledne s Joseom.. sadne si na miesto kde sedel predtym on a Rhee tym padom zostane sadnut si len na miesto kde predtym sedela ona*

*Vstupi do miestnosti, porozhliadne sa potom si prisadne k Amacarake. *

*ticho pije svoju kavu a smutne do nej hladi, akoby chcela vidiet svoju buducnost...ale nic nevidi, len tuho-hnedu tekutinu ktoru pije..nevie co bude teraz dalej robit... s Joseom chceli ist do lesov vyzvedat, ale teraz? nedokazala by tam ist...spomienky su najhorsie veci pod slnkom ktore cloveka dokazu riadne skolit.. *

*Skumavo sa na nu zahladi a skusa uhadnut, co jej lieta hlavou.* Nechces hovorit o tom? Mozno by sa ti ulavilo. * Navrhne.*

nie*povie ticho... nepovedala to teraz trpko, ani nijako zle.. len vycerpane... potom na dusok vypila kavu.... postavila ju, zaniesla spat ku okienku a vratila sa k Rhee... *podme sa opytat Alex, ci nieco nema na robote.. nemozem len tak sediet a premyslat... musim nieco robit

*Ona suhlasne prikyvne. * Dobre, podme. * Povie a postavi sa.*

*vykroci opat prva a vedie Rheu za sebou, lebo vie ze tu nie je dlho a tak ju tu povodi poriadne... yvjde dvermi a ide do osetrovne za Alexandrou... obava sa ze jej povie ze nema nic na praci.. ta myslienka ju zachmuri ale na tvari nic neda badat*

* Ona ju nasleduje bez slova. Chape ju, chape, ze chce sa s niecim zamestnat. Medzicasom sa, ale rozhliada a sleduje okolie. Vsetko si vsima. *

/oky rovno do osetrovne /

*vojde do jedálne a hneď sa poberie k okienku s výdajom stravy. Pritom sa konečne obzrie, či ide Sebastián za ňou*

*vojde dnu a zacíti rozvonajúce jedlo. prejde k okienku a zoberie si jeden tanier s príborom.*

*vezme si tanier s jedlom a príbor. Potom odkráča k stolu v rohu jedálne a sadne si tak, aby videla na vchod. S jedením čaká, kým príde Sebastián*

*sleduje kam si sadne a potom prejde za nou. sadne si oproti nej a poprajej jej dobrú chuť*Dobrú chuť vám prajem*povie veselo*

Ďakujem, aj Vám *usmeje sa a vzápätí sa pustí do jedla*

//už musím, ahoj :bosorka: //

/jasne, dobrú noc prajem/

*odkrojí si zo zemiaku a spomenie si na časy ked ešte len študoval a jedol len čudne chutiace jedlá*chutí vam tunajšie jedlo? *spýta sa zvedavo*

*prehltne a odpovie* Áno... je jednoznačne lepšie ako to, čo som jedla na Zemi *spomenie si na miesto, kde vyrastala... no nechce o tom premýšľať, tak sa pokúsi zahnať všetky myšlienky, ktoré s tým súvisia, no nepodarí sa jej to celkom, čo sa odrazí aj na jej tvári, ktorá nadobudne trochu čudný výraz*

*všimne si jej zvláštny výraz*prepáčte, asi som povedal niečo čo som nemal*ospravedlní sa jej*

Nemusíte sa ospravedlňovať, nevedeli ste nič o mojej minulosti. A aj tak by ste nemohli vedieť, že pri zmienke o jedle si spomeniem na minulosť.... *mykne plecom a posnaží sa presvedčiť samu seba, že jej je ukradnutá celá vlastná minulosť, no nejako jej to nejde, tak sklopí oči zase späť k tanieru. Keď si v mysli preberá rozhovor, ktorý doteraz prebiehal, čosi jej napadne* Koľko máte rokov? *zdvihne oči od taniera a pozrie naňho*

*trochu sa usmeje a je rád že sa tá téma zmenila, aj ked on sám si toho veľa prežil a o takomto jedle mohol len snívať*nedávno som oslavoval dvadsať rokov*povie a pokračuje*viem že je neslušné pýtať sa žien na vek, ale nedá mi to, koľko máte rokov?

*pozorne počúva a keď Sebastián dopovie, usmeje sa* Pätnásť... *zas skloní hlavu k tanieru* ...na Gyre používate vlastne aký kalendár? Koľko u vás trvá rok? *zdvihne oči od taniera, táto tému ju zaujíma* A aký je dnes vlastne dátum?

/tomuto sa hovoria zaujímavé otázky /

*uškrnie sa nad jej zvedavosťou*inak si môžeme tykať ak dovolíš teda*usmeje sa a pustí sa do vysvetľovania*náš rok trvá iba 300 dní, pretože každý mesiac má iba dvadsaťpäť dní*povie vysmiato*no a dnes je 10.11.4015

/dajme tomu že na zemi je iný dátum, nechce sa mi rozmýšľať a vymýšľať.../

Dobre *uškrnie sa tiež, keďže si spomenie, že keď sa jej prvý krát prihovoril, tiež jej tykal, no potom nejako prešiel na vykanie* Aha... no tak to neviem koľko mám rokov podľa Zemského merania, ale šestnásť ešte asi nie... nikdy som nebola veľmi dobrá v matematike *...a ani v angličtine, biológií, chémií, fyzike, a všetkých ostatných predmetoch, ktoré ma nebavili, dodá v duchu* ...ale nemusím byť matematický génius na to, aby som vedela, že podľa Zemského merania ste - prepáč - si o niečo mladší, že? *zas naňho pozrie*

*prikývne*uprimne povedané to spraví viac ako rok...však si to vynasobme na tvojom veku, máš 15, takže 15 krát 65 dní navyše...to máme 975 dní navyše a to máš skoro tri roky...teda u nás by si mala pred osemnástkou*usmeje sa*

Tak to je dosť veľa *až sa začuduje, nečakala taký veľký rozdiel* teda ty by si vlastne mal dvadsaťkrát 65 dní menej... to je... ehm *radšej sa skloní späť k tanieru a vopchá si do úst niečo, čo sa značne podobá na zemiak a približne tak aj chutí, len aby nemusela rozvíjať ďalej tú vetu a viac ukazovať svoje malé vedomosti z matematiky*