Melian Smang Fu, 2.1. 08 , Spomienky z detstva

Cez pootvorené okno vnikal do miestnosti chladivý závan vetra a rozvieval jemné pavučiny záclon. Melian spiaca na vysokej posteli sa v spánku nepokojne pomrvila, ale jej oči zostávali zavreté a myseľ jej stále blúdila v snoch. Sen, ktorý sa jej sníval túto noc bol rovnaký ako sny, ktoré ju začali mátať už pred týždňom keď sa so svojim starším bratom rozhodli zahrať v skrytej záhrade.
* „ Nie, tam teraz nie. Budeme musieť prejsť popri väzňoch.“ mračila sa nespokojne malá Melian a oči sa jej začali napĺňať lesklými slzami. Rýchlo si ich však zotrela zovretými päsťami, lebo nechcela aby ju brat takto videl. Bol jej veľkým vzorom a Melian túžila po jeho uznaní viac než po čomkoľvek inom.
„ Neblázni hlúpučká. Nič nám predsa neurobia keď sú zavretí.“ Tom si kľakol na koleno a usmial sa na sestru aby jej dodal odvahy. Chytil ju za ruku a jemne jej ju stisol načo sa Melian len s malou ochotou pohla vpred. Na jazyku mala tisíc ďalších dôvodov prečo nejsť do záhrady práve teraz, ale radšej si doň zahryzla a hlbokým dýchaním sa snažila odohnať páľavu v očiach. Nie! Ona to dokáže! Pôjde celkom ľahostajne a nebude si všímať tie spaľujúce pohľady naplnené nenávisťou. Odoženie ich od seba ako dotieravé muchy. Zašliape ich do prachu nevšímavosti tak, že jej už nebudú môcť ublížiť. No aj napriek rozhodným myšlienkam sa začala chvieť. Do smrti si zapamätá ten deň kedy na Gyro priviezli prvých zajatcov. Spútaní v reťaziach ako stádo dobytka kráčali k mohutným bránam komplexu kde ich čakal buď nový život alebo smrť. Keď ich vtedy Melian zahliadla zo svojho úkrytu na strome srdce sa jej naplnilo akousi melanchóliou. Ktovie, čo by robila ona keby sa ocitla na ich mieste? Odpovedať si však už nestihla, lebo práve v tej chvíli sa jeden zo zajatcov nečakane trhol a vymanil sa zo svojich pút. Musel byť veľmi zručný keď sa mu ich podarilo odomknúť, pravdepodobne nejakou tenkou sponou, ale aj veľký blázon keď strážcovi, ktorý stál pri ňom najbližšie vytrhol rýchlym pohybom z opaska dýku. Pri nasledujúcej scéne Melian skoro spadla zo svojho úkrytu medzi listami stromu pri tom ako sa snažila rukami si zakryť zrak. Po krátkom zápase na prašnú cestu začali tiecť potoky strážcovej krvi keď mu zajatec podrezal hrdlo. Melian ďalej už nič nevidela, pretože zliezla zo stromu ako blesk a utekala preč od toho krvavého divadla, ale aj tak mala v pätách víťazoslávne burácanie a nenávistné slová ostatných zajatcov volajúcich na slávu. Melian nevedela ako dlho utekala keď sa jej okolitý svet stratil v zahmlení sĺz. Tie sa potom uvoľnili a razili si cestičky po jej lícach s čoraz väčšou silou a naliehavosťou. Jej detská myseľ, ktorá ešte nebola pripravená na takýto hrozný zásah do života, sa zmietala rovnako v prebudenej zlobe ako aj v strachu. Toho mŕtveho strážcu poznala. Bol to Gelmir, ktorý sa k nej vždy správal ako jej druhý otec. Rozosmieval ju svojimi príhodami, vyvolával v nej túžbu po ďalekých miestach vo vesmíre a vždy mal pre ňu milé slovo aj napriek tomu, že to bol bojovník, ktorý len málokedy ukázal príjemnú tvár.
Toho druhého muža, Gelmirovho vraha Melian zahliadla práve v ten deň keď chceli ísť s Tomom do záhrady. Nebol mŕtvy. Veď sú aj oveľa horšie veci ako smrť. Dokaličený na nepoznanie sedel zo zvesenou hlavou opretý o vysušený peň v malom výbehu pre väzňov. Keď Melian s Tomom prechádzali ruka v ruke okolo hustých mreží, ktoré delili tie dva svety, svet slobody a útlaku, znenazdania zodvihol hlavu a svoj nevidomý pohľad zabodol rovno do Melianiných očí. Uškrnul sa akoby ju videl a odhalil tak prázdnu dieru, ktorá bola kedysi vyplnená bielymi zubami. Bol to len prelud alebo sa Melian skutočne zdalo, že jej niečo šepká na diaľku? To, čo by sa jej vôbec nepáčilo. *
Zrazu zacítila na ústach silný tlak niečej ruky a vyľakane sa trhla pričom sen nahradila skutočnosť. Teraz už nebola na ceste do záhrady so svojim bratom , ale sama sa pokúšala vymaniť z nepriateľského zovretia.
„ Upokojte sa princezná. Ja vám neublížim. Musíte byť ticho inak to urobia oni.“ do ticha izby zaznel starý ženský hlas vyplnený naliehavosťou. Naliehavosťou, ale aj niečím, čo by sa dalo nazvať strachom keby Melian túto ženu dobre nepoznala a nevedela by o jej nebojácnosti. Možno aj preto ju najali jej rodičia aby na ich dieťa dávala pozor.
„ Cherish.“ Melian si uľahčene vydýchla keď sa ruka z jej úst odtiahla a vo svetle stolovej lampy sa ukázala známa tvár.
„ Princezná nie je čas! Väzni sa vzbúrili a vyslobodili zo svojich ciel. Určite to bol zradca, ktorí im pomohol, lebo inak by sa von nedostali. Musíte byť silná princeznička, vaši rodičia...“ Melian do mozgu začal prenikať plný význam slov, ktorými ju Cherish v náhlivosti zasypala. Poznámka o rodičoch jej vohnala do stuhnutého tela život keď vyskočila z postele rozhodnutá nájsť svoju matku a otca a ubezpečiť sa, že to, čo sa jej pokúšala Cherish naznačiť nie je pravda. Opäť ju však zdrapili mocné ruky, ktoré sa ani nehodili k tejto útlej starej žene a zabránili jej utiecť preč. Melian chvíľu zápasila, odolávajúc sile, ktorá ju chcela stiahnuť k sebe no bolesť, čo sa jej zarezala do srdca ju úplne ochromila. Takže je to pravda! Jej rodičia sú mŕtvy! Melian sa odrazu prestala metať a z očí sa jej stratil bojovný lesk. Stála vo svojej izbe celkom apaticky akoby z nej uletel život.
„ Môj brat. Aj ten...?“ neodvažovala sa dokončiť tú myšlienku.
„ Nie je mŕtvy. To on ma poslala za vami aby som vám pomohla utiecť, tak ako to urobil aj on.“
„ Dobre, ale ako?“ Melian už mala len jedinú nádej. Svojho brata. To ju donútilo nepodľahnúť celkom vlastnej bolesti a stratiť sa v nej. Na to bude čas neskôr.
„ Moja vnučka Saffron ťa odvedie tajným východom.“ Cherish pozrela do tých detských očí, ktoré sa na ňu polomŕtve upierali a vedela, že keď sa raz opäť preberú k životu nebude v nich už viac to, čo predtým. Už teraz sa z nich stratila neha a začali nadobúdať oceľovomodrý svit.
„ Dávaj si na seba pozor moja malá. Všetko bude nakoniec v poriadku uvidíš. “ objala Melian no tá jej objatie neopätovala.
„ Až keď nájdem svojho brata...“

Kráľovná Telarionu Počet príspevkov : 979

Nech si každý hovorí čo chce, ale Mel mi je úprimne ľúto... Tuším, že toto je práve dôvod jej sentimentálnosti

Prilis ju nelutuj Shiroi lol:) Ešte nevies o jej temnej stranke povahy:)

Kráľovná Telarionu Počet príspevkov : 979

Ale aj tak, takúto tragédiu by som nepriala ani najväčšiemu nepriateľovi Sad

Stratiť otca aj matku

» Melian Smang Fu
» Melian Smang Fu, 23.5. 07, Cesta