3.1.2008, Shiroi Kami, The Voice of Destiny

Pokojne zaklopala na belasé dvere, ktoré pred ňou stáli. Od striebornej menovky sa mierne odrážalo svetlo prichádzajúce z neónov nad jej hlavou. Všade bol kľud, ticho, ktoré zarezávalo do uší. Dvere sa otvorili a v nich stála osoba v bielom plášti. Dnes si mala ísť po výsledky krvných a zdravotných testov, ktoré podstúpila včera. Bola to rutina, ktorú musela vyplniť predtým, než začala pracovať pre Viktora. Viktor de Cruer, princ Enesianu, jej budúci zamestnávateľ. Bola vcelku zvedavá, ako si bude v tejto pozícii počínať. Vraj osobná asistentka... Teraz však nebol čas na premýšlanie a úvahy.
"Dobrý deň, slečna Kami... Prišli ste si po tie výsledky?" Spýtala sa blonďavá doktorka, ktorá stála vo dverách. Za ňou bola ordinácia, biela ako sneh. Všetko tu tak zvláštne ladilo, čo ju privádzalo k irónii. Všetko je tu svetlé, zatiaľ čo ich duše sú čierne, tmavé, ako rúško noci. Pri tejto myšlienke sa museli v duchu uškrnúť. Prikývla.
"Poďte ďalej, musím vám ešte niečo oznámiť." Odvetila doktorka a v jej hlase bolo cítiť zaváhanie. Tušila, že jej niečo šla oznámiť, no nevedela čo. V živote nikdy nebola vážne chorá. Mala zopárkrát chrípku v detstve, ale to ako každé dieťa. Žiadne zlomeniny, o ničom nevedela. Bez ostychu prekročila cez prah, vstupujúc tak do malej miestnosti, do ktorej svietilo slnko celé predpoludnie. Mala šťastie, že je tu takto podvečer, lebo cez chvíle, keď je slnko vysoko, by sa tu nedalo vôbec dýchať. Doktorka vybrala zväzok papierov, na ktorom obale bolo napísané jej meno a základné údaje z karty. Stála pri jej stole, zatiaľ čo si ona prezisťovala nejaké údaje.
"Matka Sayuri Kami, otec Kyouya Kami, obaja ľudia, je tak?" Mlčky prikývla.
"Žiadne špecifické alergie, úrazy v detstve... Poznali ste svoju matku?" Pozrela sa na ňu spod papierov.
"Poznali ste svoju matku?" Doktorka sa chcela uistiť, avšak ona nevedela, čo má vlastne za lubom.
"Moja matka zomrela pred takmer osemnástimi rokmi, doktorka. Dajte mi tu správu, nech môžem odísť." Prskla chladne, pretože ju táto osoba začala iritovať.
"Tak to by ste mali vedieť, že Váš otec a matka neboli zo Zeme, pretože máte taký istý genetický kód ako mimozemšťania. Je oveľa zložitejší, než ten ľudský a je prakticky nemožné, aby ste ako človek mala takéto...pozoruhodné vlastnosti." Doktorka odvetila tým istým tónom a mrazivosťou, ako ona. Posadila sa do svojho kresla a cez sklený povrch stola jej posunula správu, ktorá bola plná textu písaného čiernym atramentom a dole bol podpis spoločne s pečiatkou, že je v poriadku a môžu ju nabrať do služby.
"Chcete mi tým naznačiť, že nie som človek? Som teda vašej rasy?" Nadvihla obočie a upriamila skeptický pohľad na ženu pred ňou.
"Ako inak. Výsledky neklamú, slečna Kami." Shiroi urobila niekoľko krokov k stolu a zobrala potvrdenie jedným švihom, stále sa pozerajúc na doktorku pred ňou. Musela sa udržať, ešte chvíľu, ešte pár minút...
"Ďakujem, dovidenia." Utrúsila a zvrtla sa na päte, kráčajúc z ordinácie preč. Ani nečakala na jej pozdrav či iné poznámky, proste odišla, nezaujímajúc sa viac o túto bytosť. Dvere sa za ňou so šuchnutím zavreli. Až vtedy sa jej hrdo vzpriamené telo zachvelo a cítila, ako jej srdce začalo byť rýchlejšie, než je normálne. Ona...Ona je mimozemšťanka? Jej otec... jej matka... Boli v tom prípade tiež. Museli pochádzať odtiaľ, alebo z Enesianu. Žiadna iná možnosť nebola... Prečo jej to nikdy nepovedal? Túto otázku však hneď vypustila z hlavy. Lebo je to ON, Kyouya Kami, boh smrti v hmotnej podobe. Tak, ako každý iný mimozemšťan, ktorý nezačal pociťovať emócie. Bola taká aj jej matka? Bolo druhé, čo ju napadlo. Nebola, určite nebola. Ona musela prechovávať nejaký cit, pretože by ju inak nezabil. Ak by bola rovnaká, ako každý iný, zostala by nažive a vychovala zo svojej dcéry podobného dravca, akým je jej otec a akým bola možno ona v minulosti. Tým dravcom, ďalším bohom smrti sa stala aj ona... Zdvihla ruku, v ktorej nedržala papier a zadívala sa na ňu. Nič tam nebolo, no ona tam videla krv, životodárnu tekutinu, ktorá pomaly a nehlučne kvapkala na zem. Opäť výčitky. Kvôli nej zomrela... Jej ruka sa chvela. Cez alabastrovú pokožku bolo vidieť úzke, modré žilky, ako konáre v korunách stromov. To bola krv mimozemšťana? Ešte nikdy ju nevidela preliať vo väčšom množstve... V budúcnosti možno bude. Čo je? Čo je vlastne? Ďalšia bytosť z nespočetných radov zabijakov? Áno... To bola. Nedalo sa to odčiniť a bolo už zbytočné plakať nad rozliatym mliekom. Po chvíli sa ukľudnila, chvenie prestalo. Na prázdnej chodbe ticho zavrčal výťah. Viktor sa o tom nesmel dozvedieť a to z jedného veľmi jednoduchého dôvodu - nedostala by tú prácu a bola by nápadná. Radšej zostať na ten čas človekom. Veľmi by vyčnievala z davu a prekazilo by to jej plány. Dvere do stroja sa otvorili a uvidela samú seba v zrkadle, ktoré stálo pripevnené o všetky strany výťahu. Bola mimozemšťanka - Shiroi Kami, potomok dvoch cudzincov, ktorí nepochádzali zo Zeme. Keď sa prístroj pohol smerom nadol, zaumienila si, že raz, až všetko ustane, bude pátrať po svojej rodine, jej matke...

No hesitation he'll make
He belongs to the dark

Please awake
And see the truth
He can only be
If you believe what he tells you
Remember who you are
What you stand for
And there will always be a way

In my heart there is a place
In my heart there is a trace
Of a small fire burning
A sheltering ray shines through this night
Although it 's small, it's bright
But darkness is lurking

He will sell your soul to bitterness and cold
Fear him

- Within Temptation - Deceiver of Fools