Heliath, lesy Telarionu

*Veselo sa usmiala nad jeho poznámkou, chcela mu ešte niečo povedať, no kôň pod nimi sa rozbehol vpred. Prebehli cez trávu a chvíľku nato preskakovali plot, ktorým sa končila záhrada. Aj keď jazdievala už ako dieťa a s koňmi skákala častejšie, ako chodila po zemi, vždy to bolo pre ňu niečo nové. Zbožňovala ten pocit vo vzduchu, ktorý síce trval veľmi krátko, no pre jazdca to bolo omnoho dlhšie ako pre hociakého, len sa prizerajúceho diváka. Vtedy často ľutovala ľudí, čo len stáli na zemi a nemohli zažiť to isté. A práve tento pocit sa menil vždy podľa toho, na akom koni sedela a aká prekážka pred nimi stála. Nikdy nemohla dopredu vedieť, či si to kôň náhle nerozmyslí, alebo či sa jej podarí správne ho naviesť, ale to bolo natom to krásne. Musela mu veriť, že ju v poslednej chvíli nezradí, tak ako teraz verila Dylanovi, že to všetko úplne jednoducho zvládne sám. Hneď ako sa ocitli na druhej strane plota, sa s úsmevom zhlboka nadýchla. Užívala si chladný vietor, ktorý jej strapatil vlasy. Oči jej začali slziť, no stále ich nechala otvorené, aby sa mohla pozerať na nádhernú prírodu okolo nich a tiež aby videla, kam ju vlastne Dylan berie.*

* Dylan mal Norgrima dokonale pod kontrolou. Bolo vidno, že s ním jazdieva častejšie a že si kôň a jazdec veľmi dobre rozumejú a vládne medzi nimi zhoda. Stačilo len jemné pritlačenie z Dylanovej strany a Norgrim náhle zmenil smer cválajúc krížom cez lúku k jednému z oblúkovitých vchodov do lesa, ktoré vytvárali koruny vysokých zelených stromov. Dylan miloval ten pocit slobody, ktorý sa ho vždy zmocnil akoby všetko na čo chcel zabudnúť nechal ďaleko za sebou, akoby vietor zmýval všetky jeho hriechy a on bol lepší lebo bol voľný, nespútaný zodpovednosťou ci problémami. A teraz navyše mal pri sebe aj Miyu. Keď ju pred niekoľkými rokmi uvidel na pohrebe jej rodičov vyzerala tak krehko a zraniteľne. Dievčatko, ktoré bolo zrazu na svete celkom samé. Dnes je z nej žena no Dylan neprestával mať pocit, že ju treba ochraňovať. Už dávno si dal sľub, že ju bude chrániť pred bolesťou. Pri týchto myšlienkach sklonil trochu hlavu a pobozkal Miyu do vlasov.* Ako sa ti to páči pupavka? * zakričal do vetra s veselým smiechom.*

Je to úžasnéé *ozvala sa spred neho. Chcela mu ešte dodať, že sa zlepšil v jazdení, ale nakoniec to nechala tak, s vedomím, že mu to môže povedať aj hocikedy neskôr. Aj keď zo začiatku ju chytal pocit, že by mu radšej zobrala oťaže z rúk a len sa bezstarostne preháňala po okolí, neuvažujúc pritom, čo všetko ju ešte čaká, alebo hrozí, ak sa nesprávny ľudia dozvedia, aká je jej skutočná práca. A bola by len ona, dupot cválajúcich konských kopýt v pravidelnom trojdobom rytme, občas pripomínajúcom až valčík, Dylan za jej chrbtom, dodávajúci dokonalý pocit bezpečia a vietor vo vlasoch. Na chvíľu zatvorila oči a vdýchla chladný vzduch, no hneď nato ju zase premohla zvedavosť a zahľadela sa dopredu, aby mohla aspoň odhadnúť kam idú, keďže jej do Dylan stále nechcel prezradiť.*

* Ked vstupili do lesa obkolesila ich všadeprítomná hradba lístia a kríkovej zelene sem tam prepletená stužkami pestrofarebných kvetov. Čím hlbšie sa dostávali do lesa tým rástli stromy hustejšie no lesná cestička bola prechodná a dalo sa po nej bez problémov ísť. Norgrim pomaly prechádzal z cvalu do plynulého klusu až kym sa neupokojil a nešli pokojným krokom. Dylan nechcel riskovať aby sa Norgrim potkol na hrubých korenoch stromov, ktoré miestami narúšali rovinu cestičky a tiež chcel aby mala Miyu z ich výletu zažitok aký sa dá získať len pri pozorovaní nádhernej prírody, ktorá sa rozprestierala všade okolo nich.* Ták pani záhradná architektka vidíte to množstvo a rozmanitosť rastlinných druhov?* zasmial sa jej tlmene pri uchu a keď prechádzali popod nevysoký strom obsypaný sýto oranžovými kvetmi zaprel sa do strmeňov aby sa mohol nadvihnúť a odtrhnúť jeden z nich. Podal kvietok Miyu a pri tom pohybe sa zľahka obtrel rukou o jej prsia.*

*Uvedomila si, že vošli do lesa. Napriek tomu, že na Telarione bola už niečo cez pol roka, sem sa ešte nikdy nedostala. Všade naokolo boli nádherné kvety, ktoré ihneď upútali jej pozornosť. Len čo prešli do kroku, trochu na napriamila v sedle, čím sa viac oprela o Dylana za sebou. Obzerala si práve obrovský strom s oranžovými kvetmi, keď sa jej opýtal na okolie* hej, vidím *usmiala sa* a páči sa mi tu *dodala vo chvíli, keď jej podával kvietok.* Ty úchyláku *rozosmiala sa, keď sa jej dotkol. Napadlo ju pritom, či to spravil naschvál, alebo to bolo len omylom.* Ďakujem *dodala napokon a vzala si od neho kvet. Trochu sa pritom otočila v sedle a na líce mu dala bozk.*

* Dobre vedel na čo naráža a musel sa pobavene zasmiať na svojom novom pomenovaní, ktorým ho Miyu korunovala.* Tak otvorene mi to ešte nikto nepovedal. Myslel som si, že to dokažem skryvať.* uškrnul sa a pri kríku obsypanom drobnými žltými kvietkami, ktorý lemoval istú čast cesty sa opat nahol a par pre Miyu odtrhol. Opat jej ich podal tentoraz si však už daval pozor aby sa jej nedotkol tak ako predtym a natrčil jej k peram druhé lice.* Nemôžem si pomocť, milujem túto cestu.* zasmial sa veselo a čakal ci ho Miyu tak ako predtym tiež odmeni bozkom.*

A to si hovoríš tajný agent *prižmúrila naňho oči, ako keby ho práve obviňovala s niečoho strašného, no hneď nato sa jej na tvári znovu zjavil úškrn* Je z teba agent, čo nevie ukrývať svoje zvrhlosti *dodala vo chvíli, keď sa pred ňou zjavil ďalší kvet, tentokrát žltej farby. A hneď nato aj Dylanove líce. Začala sa smiať, keď si uvedomila, že chce po nej ďalší bozk.* Hmm, keď ja neviem... tá prvá bola tuším krajšia *nahodila nevinný pohľad, no nakoniec sa mu za ňu odvďačila rovnako, ako predtým.* Predpokladám, že si vybral cestu plnú takýchto kríkov *usmiala sa a zahladela pred seba, na chodník, ktorý obklopovali stovky nádherných kvetov, všetkých farieb a velkostí.

Pred tebou to predsa skrývať nemusím, pretože som si myslel, že to o mne už dávno vieš.* uškrnul sa veselo a ked pocitil Miyuine pery aj na svojom druhom lici spokojne pokyvkal hlavou.* Pri výbere cesty som myslel samozrejme len na tvoje blaho, nemôžem za to, že si mi poskytla taky vynikajuci dovod na mierne vydieranie. * opat chytil vodzky do oboch ruk a trochu sa nad Miyu naklonil tak aby si mohol bradu opriet o jej plece.* Tak moja krasna zajatkyna co mi povies o zivote tu? Dufam, že su k tebe slusni.* mimovolne nadvihol obocie a sam dobre vedel kam tou otazkou mieril a kto sa za nou schovaval ako pravy dovod.*

Jéj, to je milé, že si myslel hlavne na mňa *veselo sa uškrenula. Keď sa o ňu oprel bradou, jednou rukou mu jemne prešla po vlasoch a usmiala sa.* Hmm, nepýtal so sa ma niečo podobné, keď si prišiel? *zamračí sa, uvažujúc či je ona nechápavá, alebo má Dylan sklerózu.* Život tu je fajn, občas síce plním dosť pochybné príkazy od Raita, ale inak ma to tu baví. Aj keď musím uznať, že s tebou ma tu čaká omnoho viac zábavy. *nahodí naňho nevinny pohľad.*

Len som si myslel, že si mi nepovedala všetko.* odvetil na vysvetlenie a pohlad upieral na cestu pretoze zacala mierne stupat do kopca a o par metrov dalej zatacala za hradbu rozlozitych krikov. Pri slovach pochybne prikazy sa jeho zachmurenie len zvacsilo no snazil sa nedat to najavo. Pravdupovediac islo mu to dost mizerne.* No možno aj tie Raitove prikazy su niekedy dost zabavne...* nedokoncil a cakal ci sa Miyu chyti nadhodenej temy.*

Prečo myslíš, že by som ti nepovedala všetko? Tebe predsa nič nemusím zatajovať. *otočila sa, stále usmiata, aby mu mohla hladieť do tváre. Všimla si, že sleduje cestu pred nimi, ale náladu mal o dosť horšiu, ako pred chvíľou.* Zábavné Raitove príkazy? *spýtala sa prekvapene na jeho poslednú vetu, nechápajúc na čo tým narážal.* Ja neviem, žeby si považoval privážanie rastlín zo všetkých okolitých planét za zábavne? *hlavu naklonila trochu nabok a zahľadela sa mu do očí.* Prečo začínam mať pocit, že rozprávaš o niečom úplne inom ako ja? *uškrnula sa, no pohľadom stále neuhýbala preč. Začínalo sa jej zdať, akoby spravila niečo hrozné o čom ani netuší.*

* Nemusel ani otočit hlavu aby z Miyuinho hlasu nezapocul zarodok podraždenia. Sam musel priznat, že sa jej vypytoval a robil narazky akoby ju podozrieval z niečoho nekaleho, z niečoho co suviselo s Raitom. Stacilo len spomenut meno toho mu za v suvislosti s Miyu a už sa spraval iracionalne. Samozrejme, že vted yv jeho pracovni si z neho utahoval no aj tak mu nasadil cervika ziarlivosti do hlavy. Tento fakt ho ohromil možno viac ako ten prvykrat. Skutocne ziarli. Po dlhsej chvili ticha sa zrazu pozrel na Miyu inymi ocami, akoby sa to male dievcatko, ktore mal potrebu chranit zrazu kamsi vyparilo a teraz v naruci držal nadhernu mladu ženu. Tmavohnede vlasy jej viali v jemnom vanku a par pramienkov jej steklilo lica. Miyuine oci na svetle ziarili ako zrkadliaca sa hladiny dvoch studniciek a jej pery sa zraz zdali tak neuveritelne blizko, že mal chut znova ju pobozkat ako vteyd v zaharde.* Ziarlivost.* dodal na vysvetlenie a mal velky problem vyslovit uz len toto jedno slovo.*

Prosím? *veselo sa usmiala, no mala čo robiť, aby nevybuchla do smiechu. Nechcela mu tým znovu zhoršiť náladu.* A odkedy si žiarlivý? *čakala nejakú hroznú správu o tom, čo všetko pokazila a on jej povedal tú poslednú vec, ktorá by ju v tej chvíli napadla. Aj keď stále jej nebol úplne jasný dôvod jeho žiarlivosti.*

Odvtedy co Yagami vyhlasuje, že si mimoriadne nadana na tak fyzicky vycerpavajuce poslanie ako je praca prenho.* odrecitoval jej presne znenie Raitovych slov a slabo mu pri tom trhlo kutikom ust do razcarovanej grimasy. Ani nemusel dat Norgrimovi povel a on sam zabocil do zakruty pri krikoch. dyaln bol rad, že sa moze tvarit akoby bol zajaty pozorovanim cest y no pravda bola taka, že kutikom oka pozorne sledoval Miyuinu tvar .*

*Teraz už to naozaj nevydržala a vybuchla do smiechu* takže ja som nadaná a ty si si to spojil s niečím úplne iným. Ja som vravela, že si úchyl. A Yagami sa na tebe určite dobre zabával. *rukou mu postrapatila vlasy a uškrnula sa. Došlo jej však, že Yagami už bude vedieť o tom, že sa poznajú a okrem toho Dylanova žiarlivosť znamená aj niečo úplne iné, čo si stále nechcela pripúšťať ako pravdu.*

* Vedel, že Miyu ma pravdu a že Raito sa na nom musel poriadne zabaviť no bol tam a videl jeho tvar v momente ked to hovoril.* Viem aku ma minulosť a nechcem aby ublizil moju malemu dievcatku.* podpichol trochu Miyu, pretože jej pobaveny smiech mu pripomenul ako velmi sa prezradil. Sam bol zmateny z toho, co odrazu zacal citit pri pohlade na jej tvar a ten necakny bozk v zahrade...vobec to neplanoval nech už bol akokolvek skazeny.*

Ti dám malé dievčatko *uškrnula sa a ďubla ho prstom do brucha.* Malé dievčatko som bola pekne dávno, keď si ma ešte ani nepoznal. *veselo sa začala smiať.* Inak, pamätáš sa ešte, ako si mi prvýkrát vysvetloval ako vyzerajú mimozemšťania? Že všetci okrem teba sú viacfarebný s rôznym počtom končatín, alebo chobotov a chovajú mývalov... a ja som ti to vtedy všetko pekne uverila. *vysmiata sa zahľadí znovu na cestu pred nimi.* No, budeš mi ešte dlho zatajovať, kam ideme?

* Pri tom ako ho Miyu karavo dobla prstom do brucha sa len so smiechom skrčil a volnou rukou jej ovinul pas tak aby medzi ich telami nebola ziadna mdzera.* Pravdaže, lebo potom si sa vecer vždy musela pozriet pod postel ci tam nahodou nie je fosforkujuce strasidlo s myvalom na remienku, ktore by ta chcelo zozrat. Ja jediny som ta vedel pred nimi ochraniť a nebala si sa ma lebo som mal psa nie masozraveho myvala.* nalada sa mu kazdou minutou zlepsovala až sa opat veselo usmieval a takmer prestal uvazovat nad tym o com sa rozpravali prednedavnom. Ked sa Miyu znova opytala kam ju to unasa pokyval spokojne hlavou sklonil sa k jej tvari a ticho jej posepkal.* Zatvor oci pupavka a hned sa to dozvies.

To neni fér.. ale ani náznakom. Rovnako ako nebol férový tvoj príbeh so strašidlom a mývalom pod posteľou. *začala sa smiať a zavrela oči. Oprela sa chrbtom oňho a jednu ruku si položila na tú jeho, ktorou držal oťaže.* Dúfam, že sme odtiaľ ešte aspoň zopár kilometrov, nech ma takto môžeš trápiť pekne dlho.

To znamena, že sa ti páči byt so mnou?* opytal sa so sibalskym uskrnom a volnou rukou jej pre istotu prikryl zlahka oci.* Nemala by si mi hovorit taketo lichotky lebo inak som nakloneny vyhoviet tvojej ziadosti.* sklonil hlavu trochu nizsie az mohla Miyu na krku pocitit jeho teply dych.*

Jasné, že sa mi páči byť s tebou *povedala akurát, keď pocítila jemný dotyk jeho ruky na tvári.* Ale bolo by celkom vhodné, aby sme tam čo najskôr prišli, lebo dnes by som ešte zopár vecí celkom rada stihla. Napríklad ten tvoj darček *usmiala sa, no oči nechala stále zatvorené.*

Trpezlivost ruze prinasa.* odvetil Miyu a nechal Norgrima nech urobi este par krokov za ohybom lesnej cesty. Vysoky skalnaty zraz, ktory dovtedy zakryval vyhlad na priestranstvo za nim zmizol, iba Dylanova ruka stale zostavla na Miyuinych ociach. Druhou rukou si siahol do vrecka na svojom plasti a vytiahol z neho maly zlatisty predmet, ktory sa v lucoch pomaly zapadajuceho slnka matne leskol. / http://www.baxtersjewellers.com/acatalog/celtic_necklet_7166.jpg /Prilozil ho Miyu na krk a s pomocou volnej ruky a zubov zapol oba konce retiazky. Chvilu mu to trvalo no bol neobycajne zrucny takze mu to nerobilo nijaky problem.* A ta tvoja ich prave priniesla.* nadviazal na svoju poslednu vetu a pomaly odtiahol ruku z Miyuinych ocí. Prívesok nabral este krajsi odtien akoby sa dokazal menit v zavisloti od toho komu prave spociva na hrdle. Prve vsak co mohla Miyu vidiet bol nadherny vyhlad na krajinu pred nimi. Akoby sa ocitli zraz celkom inde, v zazracnej snovej krajine kde slnko prave zapada a noc sa chyta byt rovnako krasna ako den...

http://www.7art-screensavers.com/screens/fascinating_waterfalls/fantasy-waterfall.jpg

*Pomaly otvorila oči a zažmurkala na zapadajúce slnko pred nimi.* Dylan, to je nádherné *vydýchla potichu, očarená krásnou scenériou. Chvíľu hľadela na odraz slnka vo vode, nadšená všetkými farbami, ktoré tým vytváralo, keď si uvedomila, že na krku má prívesok. Prešla si rukou po ňom a zdvihla ho vyššie, aby si ho mohla prezrieť. Chcela sa zaň poďakovať, no nebola schopná žiadnych slov. Až keď sa pristihla, že tam len tak hľadí s otvorenými ústami, otočila sa Dylana a pobozkala ho. Tentokrát však nie len tak na líce, alebo zo srandy, aby ju prestal štekliť. Bol to dlhotrvajúci nežný bozk, ktorým vyjadrila takmer všetko, čo práve cítila. Keď sa od neho odtiahla, len sa trochu zahanbene usmiala nad svojou reakciou.* Ďakujem.

* Miyuina reakcia ho nacisto prekvapila no nemohol povedat, že by bol pohorseny. Skor naopak, taky stastny nebol uz dlho. Opatoval Miyu bozk vracajuc ho so vsetkou neznostou, ktoru k nej citil a rukou si ju privinul blizsie k sebe. Ked sa odtiahla z pier mu unikol sklamany vzdych, ktory vsak ihned prekryl neznym usmevom a jemnym pohladenim Miyu po lici.* Nie to ja dakujem.* odvetil septom a mocne Miyu objal.* Si pre mna velmi dolezita Miyu a ja nedovolim aby sa ti niečo stalo.* zrazu hovoril naliehavo a v hlase mu vobec nebolo badat ziadne podpichovanie ani zartovanie. Vsetko co hovoril myslel smrtelne važne.* Musim sa s tebou porozpravat...