Cassian Scrad, 30.08.20009, Rada

Možno by vôbec nezastal nebyť tej naliehavosti, ktorá sa k nemu drala cez opar blaženého veselia, v akom neprestajne zotrvával posledné dni. Otočil sa od skupinky navigátorov, ktorí práve preberali najnovšie kurzy, očividne nesústredený, aby im mohol odobriť aspoň štvrtinu z ich plánov a ocitol sa tvárou v tvár mužovmu zvláštnemu akoby vyhasnutému pohľadu plnému otupenej ľahostajnosti.
- Kley.- oslovil ho trochu prekvapene, pretože v poslednom čase nadobudol dojem akoby sa mu mladý technik snažil vyhýbať ako sa len dalo.
- Môžem sa vami na chvíľu hovoriť kapitán?- Kleyove oči trochu nervózne prebehli po všetkých prítomných akoby mu nebolo dvakrát príjemne v ich spoločnosti keď na neho upierali takisto prekvapené pohľady.
- Samozrejme, môžeme ísť do mojej pracovne.- zareagoval Cass, teraz už s patričnou vážnosťou, pretože približne tušil o čom sa asi bude Kley chcieť rozprávať. Na lodi sa toho teraz dialo tak veľa až niekedy nestíhal venovať pozornosť všetkému, čo si ju patrične vyžadovalo, pretože keby mohol zobral by Tessu s deťmi a na najbližších niekoľko rokov sa vyhlásil za nezvestného. Takmer sa pri tejto myšlienke uškrnul lebo by ho nesmierne zaujímal práve Tessin názor na tento odvážny a určite aj riskantný plán. V rýchlosti sa ospravedlnil navigátorom, ktorí by stratu jeho prítomnosti pravdepodobne ani nezaregistrovali keďže aj tak celý čas lietal myšlienkami niekde úplne inde a nasledovaný ozvenou Kleyových pokojných krokov zamieril k svojej pracovni. Nepredpokladal, že by sa rozhovor mohol odohrať aj skôr, pretože obaja veľmi dobre vedeli, že pôjde o príliš citlivú tému, než aby ju mohli rozoberať len tak za pochodu.
Konečne sa pracovňa objavila pred nimi a o chvíľu ich privítala aj príjemná účelnosť jej vnútorného zariadenia keď sa dvere za nimi zavreli a Cass pokynul rukou k jednému z kresiel, ktoré obkolesovali nízky konferenčný stolík. Nechcel, aby sa Kley cítil ako na pohovore preto sa posadil hneď vedľa neho a otočil tak, aby si mohli navzájom hľadieť do tváre. Avšak práve vtedy keď sa už z Kleyových úst mali predrať prvé slová, zavládlo v miestnosti ťaživé ticho. Ani jeden z nich nevedel ako a čím by mal vlastne začať. Nakoniec to bol Cass, ktorý prelomil hradbu mlčania a siahnuc rukou do vnútorného vrecka na uniforme vytiahol z nej malý poskladaný lístoček. Rozprestrel ho pred sebou a položil na vyleštený povrch stolíka kde akoby priťahoval pohľady oboch mužov.
- To.. o čom si sa chcel rozprávať súvisí s týmto odkazom?- začal opatrne voliac slová, pretože ešte vždy sa mohol mýliť a Kleya mohlo trápiť niečo celkom iné ako ľúbostné listy, ktoré písal jeho manželke. No zdalo sa, že neexistuje nič iné aj keď v to Cass aspoň skryto dúfal. Nadýchol sa, ani si neuvedomil ako zhlboka to urobil, a rozhodol sa, že nedovolí, aby ho teraz ovládla žiarlivosť. Kley na neho uprene hľadel akoby zvažoval ako sa má zatváriť no nakoniec predsa len súhlasne prikývol bez toho, aby sa mu na tvári objavil čo i len tieň rozpakov. Už stihol presvedčiť sám seba, že láska k Tesse, čo ako nevhodná, nie je predsa ničím za čo by sa mal hanbiť, dokonca ani pred jej manželom. Vstúpila do neho mužská hrdosť a s prekvapujúcou ráznosťou po prvýkrát od vtedy čo sa ocitol s kapitánom v pracovni prehovoril.
- V poslednom lístku, ktorý som vašej žene napísal som ju poprosil o stretnutie. Bál som, že odmietne, ale nakoniec predsa len prišla a ja som si aspoň na malú chvíľu mohol myslieť, že keď sa jej priznám s tým ako veľmi si získala moje srdce... ako veľmi ju milujem... - Kley na okamih stíchol, pretože videl ako týmito slovami pôsobí na kapitána. Tomu sa v tvári odrážal hotový súboj náhlych emócií, ktoré sa snažil skrotiť, ale očividne to neurobil dostatočne rýchlo na to, aby sa to vyhlo jeho, Kleyovej, pozornosti. Na tú malú chvíľu ho dokonca potešilo zadosťučinenie, ktoré vyvolala nepopierateľná skutočnosť ako veľmi kapitán na neho žiarli, skutočnosť, že ho vôbec považuje za svojho soka aj keď sa tomu snaží zo všetkých síl brániť. Kley vedel ako bolia také slová, ako neuveriteľne môžu pôsobiť keď sa nimi vyznával z lásky práve k tej bytosti, o ktorej si kapitán myslel, že iba on ju dokáže milovať vrúcnou a oddanou láskou. V tomto ho chápal, rozumel mu rovnako ako zase Cass rozumel Kleyovi. Práve preto sa nakoniec predsa len upokojil a prinútil sa pokojne počúvať vyznania lásky jeho žene od iného muža.
- ...myslel som si, že so mnou odíde keby jej láska k vám nebola taká silná ako sa javí. Postaral by som sa o ňu aj o jej deti...-
Tým ako to Kley povedal... tým, že to vôbec povedal pričom odmietol uznať jeho otcovstvo akoby ani nikdy neexistoval a prisúdil ich deti iba Tesse... niečo sa v ňom zlomilo. Vlna nevôle vystúpila nad bezpečnú hranicu a v Cassovom hlase náhle zaburácal hnev.
- Dosť! Už nič nehovor!- jeho ruky sa náhle zaťali do opierok kresla akoby holými prstami chcel roztrhnúť pevnú látku, ktorou bolo potiahnuté, len aby si trocha uľavil. Hruď sa mu prudko dvíhala nad bezočivosťou s akou Kley vedel rozprávať o tom ako by ho pripravil o jeho rodinu, dokonca v tóne jeho hlasu stále cítil odhodlanie prehovoriť s Tessou znovu keby mu poskytla čo i len malú zámienku na to, aby mohol dúfať v jej súhlas. Opäť zavládlo ticho no tentoraz ťaživejšie a horšie, pretože Cassovi sa nestávali, aby voči členom svojej posádky vystupoval tak príkro. Avšak vedomie a istota, že Tessa by ho nikdy nezradila tak ako by on nikdy nezradil ju, ho pomaly upokojila. Konečne mohol opäť prehovoriť a čeliť Kleyovmu vyzývavému pohľadu, ktorý akoby si uvedomil, že už nemá čo stratiť, a preto sa rozhodol nemierniť ostrosť svojich slov.
- Rád by som podal návrh na preloženie. Cítim, že moja služba na Thanatose už ďalej nemá zmysel a za týchto okolností by nebola ani prínosom. Samozrejme nebudem trvať na nijakých odporúčaniach, len aby sa záležitosť vybavila v čo najkratšom čase...-
- Dostaneš odporúčania... Sorun je druhá najlepšia loď v službách jeho Výsosti hneď po Thanatose. S jej kapitánom sa poznám osobne a pevne verím, že budeš s touto voľbou spokojný...- Cass rýchlo skočil Kleyovi do reči a definitívnosť rozhodnutia v jeho hlase len potvrdila fakt, že nebude Kleya od jeho rozhodnutia odhovárať. Akoby sa ich rozhovoril ťahal nekonečne dlho no zároveň prebehol tak rýchlo, tak prekliato rýchlo a jeho koniec vystavil medzi nich neprekonateľnú hranicu. Dvaja muži, ktorí milovali jednu ženu.. na očiach im bolo zreteľne vidieť ako radi by celú vec vybavili iným spôsobom, ale žili v príliš kultivovanom svete, než aby sa iné konanie votrelo do ich zmyslu pre česť a povinnosť.
Konečne sa Kley postavil, naposledy prejavil kapitánovi úctu v pozdrave a zamieril k dverám. Tam sa však ešte na chvíľu zastavil a Cass akoby očakával len to zodvihol hlavu a nahliadol rovno do tých nezmieriteľných očí svojho soka, posledné jeho slová mu zostali rezonovať v ušiach.
- Učili ste nás trpezlivosti kapitán a tiež tomu, že sa nemáme nikdy vzdať. Ďakujem vám za to, pretože tejto vašej rady sa hodlám držať aj naďalej nech sa už stalo alebo len stane čokoľvek...-