Shiroi Kami, 31.12.2007, Taste of Nescience

Zdalo sa, že to bude bežné popoludnie, ktoré rada strávila v knižnici, obklopená zvitkami, súbormi a knihami, ktoré sa počas všetkých generácií jej rodiny dali nazhromaždiť. Rôzni ľudia jej už hovorili, že kniha je nepotrebný predmet, keď všetko sa v tejto dobe dá prečítať na jednej prehľadnej doske, bez toho, aby sa všetky zbytočnosti skladovali. Nie, ona mala iný názor. Týchto ľudí, ktorí tak neuveriteľne milovali svoju techniku, schladila jednoduchým pohľadom. A čo keď sa tá zázračná doska pokazí? Jediné, čo vám zostáva je siahnuť po knihe, na ktorú sa dá za každých okolností spoľahnúť. Mysleli si, že s týmito vymoženosťami sa dá vždy počítať. Práve sa venovala Bonaparteho vojenskej technike, keď za sebou začula tiché kroky. Nemusela sa ani otáčať, aby vedela, kto prišiel. Spoznala tú kolínsku, vôňu, ktorú prinášala táto osoba na miesto, kam šla.
"Otec, potrebuješ niečo?" Povedala, stále si čítajúc riadky písané čiernym atramentom.
"Si veľké dievča, nastal čas ti niečo prezradiť. Chcel som ti aj zagratulovať k tvojmu počínaniu minulú noc." Prehovoril hlbokým hlasom a pomaly si vyzliekol sako. V knižnici bolo teplo a zápach starých listov kníh sa miesil s jeho nepríjemnou vôňou. Vždy ju neuveriteľne dráždila a chcelo sa jej kýchať, no vždy sa akosi ovládla.
"Pokračuj." Povedala a hlučne zabuchla knihu, venujúc tentoraz pozornosť osobe stojacej vedľa nej. Knižka so šuchotom skončila v medzere, odkiaľ ju predtým vybrala. Bolo ticho, hrozivé ticho a pohľad Kyouyu bol ťaživý, dve oči dravca upierajúce sa na ňu. Prevrtávajú, analyzujú ju do poslednej myšlienky.
"17 rokov je tvoja matka pod zemou..." Vždy musí prekusnúť tieto poznámky. Rozmýšľala nad tým, ako sa jej mama asi mohla správať a či by z nej bolo to, čo je dnes, ak by nad ňou držala ochranné krídla. Držala by ich však krátku dobu, poznala otcove techniky viac než čokoľvek iné. Zvrtol sa na päte a prehodil si sako cez plece, popôjdúc pár krokov dopredu. Zdvihol zrak a obzrel sa okolo seba.
"Vidíš, dcéra? Toto všetko... Toto všetko máš k dispozícii, ako aj ja. Si tým, čím si, vďaka mne. Bezomňa by si bola len ďalšie malé hlúpe dievčatko uprostred tohto sveta... A vieš prečo sa to všetko mohlo uskutočniť tak rýchlo a bezproblémov? Prečo je teraz z teba žena hodná vysokej úcty? Pretože tu nebola tvoja matka. Áno, presne tak. Viem ako sa na mňa teraz pozeráš..." Nemal pravdu. Očakával prekvapený pohľad plný bolesti. Zabudol však, že je z jeho krvi. Ju nerozhádže len tak čokoľvek. "...a viem, čo si myslíš. Musím ti povedať, že náhody sa nestávajú a že skončil čas tvojej nevedomosti. Buď rada, že si tým, čím si. Si moja nástupkyňa. Ak by tu bola tvoja matka, nebolo by to tak." Už na začiatku jej došlo, o čom hovorí. Bolo to všetko inak...Inak než si predstavovala. Inak než chcela.
"Mám ešte robotu, prišiel som ti to len povedať. Toho synáčka ministra našli dnes ráno nejakí psíčkari. Dobrá práca. Prevezmeš štafetu." Odvetil podradným hlasom, ešte raz sa pozrúc na svoju dcéru cez plece. Ten pohľad bol plný triumfu a víťazstva. Dosiahol to, čo chcel. Vedel, že bude mentálne trpieť. Chcel ju vidieť plaziť sa, plakať. Bola to skúška, či je pripravená na všetko, čo ju môže zastihnúť. Videla, že sa jeho oči smejú. Zákerným a neprajným úškrnom. Pomaly, nenáhleným krokom odkráčal k dverám, zatiaľ čo ona tam mlčky, bez akéhoľvek pohnutia stála. Nechcela tomu uveriť. Nemohla... Myslela si, že toto by bola jediná osoba, jej matka, ktorá by ju mohla milovať. Len v snoch, ale aj tie sny sa vyparili, pretože jej otec do nich fúkol čerstvý vzduch a osviežil ju tak vánok reality. Zomrela kvôli nej, kvôli tomu, aby on dostal eso. Prečo? Prečo musela jej krv trpieť? Nechcela to, vôbec.... vôbec to nechcela. Túžila okúsiť aspoň raz teplú náruč a pohladenie jemnej ruky jej matky. Bola to jej jediná slabosť, ktorú udržiavala v tajnosti po celý ten čas. Naraz bolo aj to preč, ale prišli výčitky... Drtivé výčitky, ktoré sa zakusli do jej srdca a mysle, spôsobujúc tak neuveriteľnú bolesť. Dvere sa za otcom zaklapli a ona padla na kolená, obíjmajúc si vlastnú hruď. Prvý krát v živote sa rozplakala. Tichým, bolestivým nárekom. Žiaľ a smútok v podobe slaných kvapiek, lesknúc sa ako diamanty, tiekli v úzkom prúde cez jej líce až na tmavý koberec, ktorý príjmal jej slzy, ako utešiteľ, tichý, mĺkvy. Zabila by aj celý svet, najlepšie priateľa, milenca... Zabila by každého, mala na svojich rukách ich krv. Jedine, koho krv na svojich rukách nikdy nechcela vidieť bola životodárna tekutina jej vlastnej matky. Nepoznala ju, nikdy ju nevidela, ale bola to jej matka. Človek, ktorý by mal popri nej navždy, držať ju a chrániť ju od zlého. Z rozprávania si ju predstavovala ako samú seba, ale v staršej podobe. V detstve si niekedy predstavila túto ženu a dievčatko, sediace pri krbe a rozprávajúce si zážitky medzi sebou. Bol to len sen, fantázie hlúpeho dievčaťa, ktoré nepoznalo dotyk reality. Teraz už však áno, mala viac dôvodov na to, zabiť otca a neznášať mužské pokolenie. Vedela, že nejaká žena by nemala odvahu zabiť matku, oddeliť ju od dieťaťa temnou priepasťou bez mosta. Všetci museli byť takí istí, do jedného. Všetci muži ju mohli takto bodnúť do chrbta, bezcitne, akoby sa o nič vážne nejednalo. Tak jediná vec, ktorá jej prinášala do duše aspoň štipku citu, odišla. Nahradila ju však nenávisť voči otcovi a zatrpklosť voči mužom. Cítila, ako jej telo zalial mráz, ako chladná voda potoka. Striasla sa. Cez tichý plač sa dalo rozoznať len pár slov...
"Prepáč....mami...."


-Within Temptation - See Who I Am

fúha...toto bolo kruté

Realita je krutá... Ale určite to nikoho nerozplače, lol

Ste nejaké aktívne s tými rpg prácami, mal by som aj ja dačo napísať nech niesom jediný zaostalý...

Mno jo, mal by si, aby si nezostal na hanbu

Už som aj začal, len neviem či je to vhodné...možno sú tu aj mladšie ročníky

Kľudne píš, to sme už zhodnotili na ICQ s Alex Ale radšej napíš na začiatok upozornenie, prípadne "bez cenzúry dodám na žiadosť" XD

No vidím že vy dve na icq riešite samé zaujímavé veci... a ževraj muži myslia len na sex

Ts, kto povedal, že cenzúra musí byť explicitne na intímne časti diela, tsk Áno, myslia, ved na to majú vyhradenú samostatnú časť mozgu

Myslela som krv, násilie, alternative universe, hrubé výrazy, proste Parental Advisory

Dobre, tak mna napadol sex...ale môžem si to dovoliť, mam na to vyhradenu časť mozbu

Aspoň si to priznáš, masculinus homo sapiens sapiens Krok k lepšiemu

Čo už narobím dokonca vám k tomu pridam aj hudbu...teda ak alex najde kde to ma uložene

Plagiátori!
Ale som rada, že Vás to chytilo

Vieš ako si nás inšpirovala... zachvilu to budem mať dopísané ešte nájdem obrázok...vhodný...

Tak to som zvedavá Ale mám pocit, že oblbuješ s tou "vhodnosťou" Alebo si sa rozhodol priblížiť nám strýkov prvý pokus v pätnástom roku života Viktora

presne si to vystihla...presne to tam rozpisujem

ale snažim sa byť slušný

*Získava Shiroine schopnosti, mwahaha.*
Hell yeah, konečne nejaká akcia, žeby druhý Shakespeare? (Alex vie o čom je reč )

Shakespeare bol daky uchyl?

Shiroi šak ani tebe nikto nezakazuje napísať niečo úchylne nech sa máme aj my na čom zabaviť...teda mužska časť gyro.

nemate nejaku uchylnu hudbu?

a ešte aký Shiroi mi to krasne približila

Shakespeare bol jeden z najúchylnejších autorov klasicizmu...Teda, literatúry ako takej.

Práve som eleminovala a anulovala akékoľvek zrodenie diela s podobnou témou, viď. moja posledná RPG práca

Máme
https://www.youtube.com/watch?v=4upn3M4jtQY

prave som to dokončil, kuknem to

a maš niečo také ako odkaz?

Na toto nemám, toto nedržím v pc

nevadííí idem to tam vložiť