Anoella

Nežila som taký život ako ostatné deti. V náručí rodičov ktorý napĺňali srdcia detí nevinnosťou, láskou a spravodlivosťou. Nie, to nebol môj život. Na svoje detstvo mám iba zlú, temnú spomienku: smrť rodičov. Ich smrť mi zasiahlo srdce ako dajaký temný šíp ktorý sa nedá vytiahnuť, ktorý tam ostane po celé roky ako bolestivá rana. Naučila som sa neukazovať bolesť, trpenie a slabosť. Musela som sa to naučiť keď som mala žiť vo svete v ktorom ma vychovala sestra: Saffron. Bola chladná ako ľad a ja som sa to od nej pomaličky naučila. Jediný zmysel môjho života bola túžba po pomste. V hlave som myslela len na jednu vec: pomsta bude sladká. Keď som bola ešte mladá dievčina, mohla som mať asi tak 17 rokov, nastúpila som do armády. Chladnokrvne som musela zabíjať nepriateľa a musím sa priznať: nejakým spôsobom sa mi to páčilo. Áno, zabíjala som, chcela som zabíjať a tak som to robila. Asi preto lebo som si predstavovala ako krok za krokom sa približujem k svojmu cieľu: zabiť vraha mojich rodičov. Jeden deň, keď som mala voľno, navštívila som sestru. Povedala mi že vie kto je vrahom, vrahom ktorého som hľadala a hľadala ako lovec svoju korisť. Vrahom bola princezná Melian Smang Fu. Prekvapilo ma to, veľmi ma to prekvapilo. Veď som pracovala pre armádu, to znamenalo že som pracovala celé roky tomu, kto zabil a kruto zničil moje šťastie. Ale pomsta má jednu nevýhodu, to som sa veľmi dobre naučila. Naučila som sa, že keď splním to, že zabijem vraha rodičov nebudem mať zmysel pre život. Už nebudem mať prečo žiť, budem len stvorenie vytvorené na nič. A tak som sa zastavila a povedala si: Nie, to nespravím. To spôsobilo aj to, že sme sa so sestrou pohádali, že vraj som ju zradila a že už nie sme sestri. Nechcem z tohto vyviaznuť ako nevinná. Svojím spôsobom áno, sklamala som ju, zradila. Ja som sa ešte včas zastavila ale ona nie, ona išla ďalej, odvážne a chladne po ceste ktorá ju odviedla k smrti. Áno, zomrela. Aj ona, moja jediná príbuzná je mŕtva a teraz leží v chladnej zemi. Toto bola ďalšia rana do môjho srdca, ďalší, dobre namierený šíp. Potom som zistila prečo zabila Melian mojich rodičov. Trpeli nemocou, smrteľnou nemocou, možno by prežili keby som neexistovala ja. Ja a Saffron. Možno by vtedy vážne prežili lebo by sa nemuseli o nás starať a mali by viacej času na seba a na to aby zamierili do nemocnice. Ale oni to neurobili, trpeli a predsa len do posledného dychu sa o nás starali, dávali nám jesť a dávali nám všetku svoju lásku a všetok svoj život. Ale keď už trpeli tak že nemohli vydržať bolesť a nemohli pred nami skryť tajomstvo že sú nemocní, poprosili Melian aby...aby ich zabila. A ona to urobila...
Dnes som ešte stále živá a zdravá, z mäsa a kostí. Učím sa normálne žiť a hľadám dôvod prečo vlastne žijem na tomto svete bez príbuzných, sama a nikomu nemôžem povedať svoje pociti, ani fotografii rodičov na stole v mojom byte...