Pracovňa princeznej Melian Smang Fu

Velku vinu ma na tom aj povstanie, ktore sa odohralo pred mnohymi rokmi.* spomenie si na ten den akoby bol iba včera a bolest ju pichne pri srdci tak velmi až skriví tvar no Melian len skloni hlavu aby to Caffee nevidela. Nechcela aby Caffee videla, že aj mimozemstani amaju predsa len nejake city a bolest u Melian zvlast dominovala. Opat videla ako jej pred ocami zavraždili obch rodicov a citila ako ju jej brat Tom taha preč do bezpečia... Pokrutila hlavou aby sa jej vyjasnil zrak. Zodvihla hlavu a odhrnula si z lica na pravej strane huste červene vlasy. Ukazala sa jej tam dlha červena jazva.* To jej od nich. Dlho sa bojovalo kym sa opat nastolil poriadok. Padlo pri tom vela nasich bojovnikov nehovoriac aku ujmu utrpelo civilne obyvatelstvo. Tolko rodin bolo vyvraždenych, krv tiekla potokom, ale nenavist to nezastavilo až kym už nebolo koho vraždit, nebolo ake domy zapalovat a ničit polia. Vymierame Caffee. Nas druh je ohrozeny. Jediny sposob ako tuto planetu opat zaludnit je robit to čo robime.

Kto povstal? *spyta sa. Ked princezna skloni hlavu, neuvazuje nad tym, preco to spravila, hlavu ma totiz plnu moznych odpovedi na prave polozenu otazku. No ked princezna dopovie poslednu vetu doda este jednu otazku* Takze unasate ludi, z ktorych sa neskor maju stat obyvatelia tejto planety? *spyta sa a s hlavou trochu naklonenou nabok caka na odpoved*

*vzdychne si a prejde doprostred miestnosti* Je to ako vo vasom svete. Aj tu maju niektorí ludia dost nepriatelov a tch mal aj moj otec. Vždy sa najde niekto komu sa niečo nepaci a takyto dovod mali asi aj povstalci.* už velakrat sa nad zamyslala aj ona, ale nikdy nevedela prist na to, čo take hrozne mohol urbit jej otec alebo čo take hrozne sa mohlo stat, že by to dospelo až sem. Odpovedala vsak aj na druhu otaku* V podstate ano. No ma to jeden hacik.* hlas sa jej ochladi. * Toto je tvrda planeta a prežiju len ti najlepší, vynaliezavejší, mudrejší..jednoducho tí, ktorí prejdu skuskami* ladovo sa usmeje*

*prvu odpoved si vypocuje bez komentarov, k druhej sa jednoducho musi vyjadrit* Aha... takze na to je vycvik... *povie s pochopenim v hlase* Ale jednu vec stale nechapem... ved vsetci vazni, s ktorymi som sa doteraz stretla, chceli odtialto ujst... odist prec, spat na Zem. *povie neutralnym tonom hlasu, ktorym ukaze, ze s touto planetou sa jej nespajaju najlepsie spomienky* Preco potom chcete, aby tu byvali? Budu tu vobec chceiet byt?? Nepokusia sa zas ujst spat na Zem? *pyta sa zase*

*usmeje sa popod nos* Možno ano možno nie. Pri tom všetkom, čo tu prežiju a pocas vycviku možno zmenia nazor. Zober si napriklad Alex. Prešla tym istym čím prechadzate aj vy. Toto nie je iba vazenie. Možno zo začiatku.* povie zahadne a potom sa aj ona zvedavo opyta.* A ty Caffee? Vratila by si sa naspat? Na Zem? * čaka na odpoved*

Vratila? Neviem. Ak by som si mala vybrat, ci ostanem tam, kde som cely zivot trcala, alebo idem sem, isla by som sem. Ale keby som si mala vybrat, ci sa vratim niekde inde na zem, hocikde inde ako do tej diery v Anglicku, uvazovala by som... *povie a tvarou jej preleti tien spomienok na minulost... na zlu minulost na tom mieste... a trochu skloni hlavu, aby neukazala svoju slabost a bolest - presne tak ako princezna pred chvilkou, lenze o tom nevie*

* spokojne sa usmeje lebo scasti cakala takuto odpoved* Tu možeš robit veci, ktore si na Zemi robit nemohla. Ak prejdes skuskami mas tu zaručene miesto, život bez ludi, ktori ti v minulosti ubližovali. Mas nespocetne vela možnosti stači si len vybrat. Rozhodnut sa vask možeš iba raz.

* sialene... taketo dolezite rozhodnutie? Uz nikdy sa nevratit na Zem, no nikdy sa nevratit ani do Anglicka... vsetko ma svoje pre a proti... zrazu jej napadne: ale hej... ved aj oni sa musia obcas priblizit k Zemi... ako inak by nas unasali?? Nakoniec to nemusi byt take hrozne...tu...* Ano... tak asi by som ostala... *povie a ma pocit, ze najvacsie rozhodnutie svojho zivota pobabrala, aj ked vie, ze rovnaky pocit by mala, aj keby sa rozhodla presne naopak*

Ak sa rozhodnes ostat ,sama ta budem učit.* povie spokojne a svihne mečom vo vzduchu, rychlym pohybom si ho zasunie do posvy, ktoru mala pripnutu okolo bokov.*

*sama princezna? To sa nestava hocikomu... pomysli si a dufa, ze sa nemyli* Dobre... *dufa ze to vyznelo akoby sa tazko rozhodovala* ...tak ...asi... asi ostavam. *povie*
//uz musim ist, maj sa dobuduca //

Asi? *takato odpoved sa jej nepaci*

// jasne ahoooj ) krasny den ti želam:) //

*asi pol sekundy rozmysla, potom sa rozhodne* Ano, ostavam. *povie rozhodne, vystrie chrbat a prekrizi si ruky*

*vidi zmenu na jej tvary a ešte spokojnejšie sa usmeje.* Caffee nebudes to lutovat.* povie zahadne no pokračuje dalej.* S vycvikom zacneme už o par dni. Sama ta budem učit narabat s mecom a poukazujem ti tuto planetu. Ak budeš taka dobra ako predpokladam že si tak by som možno mohla využit niektore svoje kontakty a dostat ta na vyssiu uroven vycviku.* spomenie si na senseja Camuela a v duchu už spriada plany.* Na začitok ti dam len jednu ulohu a to drž sa pri Alex a rob čo ti povie nech by to bolo čokolvek.* zdorazni slovo cokolvek a na tvar jej sadne zamysleny vyraz.* A aby som nezabudla Caffee o nasom rozhovore nikomu ani muk. Nikomu nehovor o čom sme sa spolu rozpravali.* zase zdorazni slovo nikomu, ale teraz sa už usmieva. Mala chut si s Caffe zažartovat a tak sa spytala akoby sa nič nedialo.* Ako ide umyvanie riadov? * spyta sa pomimo temy*

*prikyvne ked princezna poivie, ze nema nikomu nic hovorit, rovnako ako ked jej Melian povie jej terajsiu ulohu. Ked sa princezna spyta na riady, trochu sa zasmeje* Dobre *odveti* ...zatial sa mi nic nepodarilo rozbit... *doda*

*pochvalne pokruti hlavou* Ja som nebola až taka šikovna.* usmeje sa ked si spomenie ako chodila do kuchyne brat kadejake zakusky a ako ju pri tom raz prichytili. Musela si to pekne odkrutit v kuchyni pri riadoch aj ked bola princezna.*

Nie? *spyta sa zmatene nechapuc, co tym princezna mysli*

To nie je doležité* pokruti hlavou a zadíva sa Caffee do očí.* Povedala som už všetko čo som chcela. Prídi zase o dva dni vtedy už začneme s vycvikom.* odmlči sa.

*Podíde k vysokým bledým dverám, celkom fádnym. Zhlboka sa nadýchne. Ani nevie ako sem potrafila. Zaklope a čaká na odpoved.*

Dobre *prikyvne* Dovidenia *pozdravi kracajuc k dveram* ...a rada som Vas videla, princezna *doda s rukou na klucke. Uz uz ju chce stlacit, ked niekto zaklope. Mykne sa a obzrie na princeznu* Mam ist von? *spyta sa ticho* A pustit toho niekoho dnu? *Asi to bude nejaky mimozemstan...napadne jej a sama seba v duchu vyhresi za hlupu otazku adrsovanu princeznej, no potom ju napadne dalsia vec: co ak to je vazen? Nemal by vediet, ze som tu bola, nie?* Lebo ak je to vazen... asi by nemal vediet, ze som tu bola, nie? *vyslovi nahlas svoju poslednu myslienku* Alebo by som mohla predstierat, ze som tu bola, aby ste mi dali kazen o tom, ze nesmiem rozbijat riad v kuchyni... *navrhne a zacne si pripravovat tvár na to, ze mozno bude musiet hrat, ze ju prave princezna riadne vyhresila*

Aj ja teba. Caffee som rada, že si sa rozhodla ako si sa rozhodla.* odpovie a zodvihne sa zo stoličky pričom jej na pery sadne nepatrny usmev. Ked zacuje niekoho klopat na dvere neprekvapi ju to iba sa pokojne pozrela na Caffee.* To nebude treba, nemusim nikomu nič vysvetlovat, ale ak by sa teba niekto pytal čo si tu robila a o com sme sa rozpravalali tak kludne povedz, že to je pre ten riad.* nadychne sa a tvar sa jej zmeni na bezvyraznu masku plnu ladoveho pokoja.* Vstupte.* zavola tak aby ju bolo počut aj na chodbu*

Dobre *povie, nasadi polosmytny a polourazeny vyraz tvare, stlaci klucku este skor ako stihne ten niekto otvorit z druhej strany otvori dvere a trochu sa zadivi, ked uvidi Fye, no nic na sebe neda znat* ach, ahoj... *pozdravi ju ticho, presmykne sa okolo nej a vyjde von z pracovne, no ostane hned za rohom dufajuc ze cosi zapocuje. Potom ju vsak premkne pocit viny za odpocuvanie a zamieri niekam nahodne do komplexu, dufajuc, ze niekde najde Alex*

*Pozrie sa na Caffé, ktorá práve odišla. Bezmyšlienkovito vstúpi dnu a upriami pohľad na princeznú.* Príjemný deň, princezná... Chceli ste sou mnou rozprávať. *Povie kľudným hlasom.*

*Stojac pri svojom stole da si ruky za chrbat a rovnako pokojnym aj ked trochu chladnym hlasom odpovie* Aj tebe Fye. Pod prosim dalej a posad sa.* ukáže rukou na stoličku oproti svojmu stolu, potom rukou uchopi mec pri svojom boku a posunie si ho dozadu aby jej nezavadzal ked si sadala.* Ako hodnotis Gyro ze ten cas čo si tu stravila?* opyta sa akoby sa nic nedialo, celkom pokojne. Zaklonila hlavu a mierne privrela oci aby si mohla Fye premerat.*

//kedy budu tie 2 dni? Resp. kedy sem mam prist? //

// to napíšeš kedy ti to najviac vyhovuje a podla toho čo napísu ostatní sa vyberie ten vhodny cas:) //