Anoellin byt Gyro č. 1

Malý byt ktorý pre mňa stačí.Bývam tu sama a ľudích sem pustím len niekedy.

*Prišla domov a zamierila rovno ku spálni.Zistila že topánky nechala na pláži no to ju nezaujímalo.Vrhla sa postel ešte oblečená a ihneď zaspala.*

//čaute ľuďkovia!dlhší čas tu nebudem lebo si musím odpočinúť a ak nechcete aby som vás strašila dracula očami musíte počkať...je mi to lúto... ale som aj rada že sa môžem na chvíľu vypnúť a čítať Pottera.

:hnev: : spomínaná dracula Dobrú noc každému!(na dlhší čas...)//

*Keď už konečne vstala z postele, nevedela čo robiť.Hlava jej skoro pukla od premýšlania a ešte stále bolela od kričania na Saffron.Čo bude ďalej?Pýtala sa v duchu a vstala z postele.V prvom rade sa snaž prežiť blížiacu sa vojnu...Ťažko zahnala spomienky a prezliekla sa do zvyčajných šiat.Jej ťažká zbraň stála v rohu izby a ona sa na ňu pozerala.Zobrala mobil a naťukala správu pre Saffron:

Ahoj Saffron!
Premýšlala som...Budem vám pomáhať ale už medzi vás nepatrím...Mala si vlastne pravdu...Dúfam že si prepadla komplex, za chvíľu tam budem.Budem mať na sebe masku pre istotu no už si určite zvíťazila a tak sa nemám ničoho obávať...Uvidíme sa...Ahoj!

Anoella
Táto správa bola z polovice pravdivá a z polovice lož.Rozhodla sa nebyť na nijakej strane.Teraz myslela na vojnu.Zamierila ku skrine kde mala ukritú masku.Nasadila si ju.Výhodou na tej maske bolo to, že mohla kľudne pohybovať peramy.Zobrala zbraň a vyšla z izby.Ešte načmárala na papier:Nejaký čas tu nebudem.Nalepila ho na dvere a zamierila k výťahu.Za pár minút zmizla z hotelu.*

*Vráti sa do svojej izby a zlepila papier z dverí.Zvalila s na pohovku a pustila si film: Piaty element.Keď sa film skončil, zaspala zo spomienkami na to čo robila tento deň.*

*Zrazu vstane.Nemohla kľudne spať.Zabudla na Yuffie.Myslela na Saffron, princeznú a na toho muža ktorého stretla pred plesom.Nervózne si zahryzla do spodnej pery.Čo má robiť?Vstala z pohovky a nervózne chodila hore dole po izbe a nevnímala susedov vo vedlajšom byte ako naštvane hovoria že ako môže byť ešte hore táto žena.*Čo mám robiť?*Zašepkala fotografie na ktorej boli jej rodičia.Jediná fotografia ktorá po nich ostala.Potom pozrela na hodiny.Bola skoro polnoc.Ešte má čas...Rozmýšlala čo mohla urobiť Saffron s princeznou.Keď raz sestra povedala že sa pomstí tak sa pomstí.Vždy dodržala slovo.Anoella vedela aká nebezpečná môže byť.Nenávidela ako sestra pozerá hlboko do jej očí kde vidí pravdu.Musela sa pozerať na ňu, do tých jej hnedých očí ktoré mala po matke a čakať čo povie.Poznala spôsoby Saffron veľmi dobre.*Ešte mám čas...*Opakovala si stále.Bála sa sestry, bála sa ju znova vidieť.No potom zúrila na samu seba.Ako môže byť taká naivná?Báť sa vlastného príbuzného?Báť sa Saffron?Saffron prežila takú istú bolesť ako ona keď zomreli rodičia.Ale predsa...Je to jednoducho Saffron ktorá sa po smrti rodičov zmenila na kus ľadu ktorý sa nedá roztopiť.Anoella už stála pred dverami že odíde do komplexu a urobí čo sa dá.No nevedela čo má robiť.Ísť alebo ostať.Znova začala chodiť po obývačke a rozmýšlala celú noc.*

* Jeho kroky sa v ozvene niesli tichou ulicou. Nikto si ho nevsimal, ani nemohol lebo vsetko zive už spalo a predsa...vysiel po schodoch k domu a zaklopal. Vedel, že Anoella ešte nespí pretože vnutri sa svietilo a tmavy chodnik ulice zalievalo slabe svetlo. Ruku si pevnejsie prilozil k boku no aj napriek jeho snahe sa mu spoza prstov predral pramienok krvi. Gulku mal ešte stale v boku no nemohol ist len tak do nemocnice pretože tam by hned odhalili jeho totoznost a tazko by sa mu vysvetlovalo ako dosiel k svoju zraneniu. Namiesto toho urobil jedinu vec, ktoru povazoval za ako tak prijatelnu...sledoval Anoellu aj ked si myslela že už odisiel a nechal ju na pokoji...Zatal zuby od bolesti acakal co sa bude diat.*

*Už pri tom čo počula kroky sa zastavila.Nepokojne si zahryzla do jazyka.Kto to môže byť?Spýtala sa pre samu seba.Ktokoľvek koho poznala by neprišiel v noci.Možno je to Saffron...Pomyslela si a zobrala vreckový nožík zo stola.Rýchlo otvorila dvere a pred sebou držala v ruke vreckový nôž ktorý bol meter ďaleko od Mikeho.Na jej zdesenie keď sa mu pozrela do tváre, vypadol vreckový nožík z ruky a tichým buchnutím spadol na zem.Potom sa hrdo vystrela a prísnou tvárou povedala Mikeovi.*Smiem vedieť čo tu robíte keď ste ranený?*Prstom ukázala na ranenie ktoré zistila kvôli krvi sice sa ho snažil zakryť.*Keď odo mňa čakáte niečo ako napríklad tú ranu vyliečiť tak chodte viete kam!*Pokračovala dosť drzo.*

*Po dosť drzej odpovedi sa rozhodla byť trochu mäkšia ale ešte nejakú chvíľu bude prísna lebo ju ukrutne bavilo takto buzerovať Mikea.Anoella sa konečne mohla pozrieť do Mikeovej tváre a niečo tam zbadala...Ešte nevedela čo ale nad tým nerozmýšlala lebo jej zrak padol na Mikeove ranenie.V duchu si vzdychla a povedala.*Podte dnu.*Ešte stále to bol ten chladný tón ale bolo to o niečo milšie.*A neopovážte sa mi zašpiniť podlahu krvou inak to aj vyčistíte!*Varovane zdivhla prst ktorý bol znova nebezpečne blízko Mikeových očí no ale potom ruku zložila a ukázala aby Mike vošiel.*

Niečo take nehorazne by som si v zivote neodpustil moja draha.* ozval sa konecne pricom mu do boku vystrella dalsia vlna bolesti, ktora ho na chvilu celkom oslepila.* Ale ak vam krvou zaspinim koberec radsej vam kupim novy...* bolest po chvili ustupila no Mike vedel, že je to len ticho pred burkou. Len co pride dalsi krc...
Nemal v umysle otalat a tak vosiel do Anoellinho domu pricom nohou jemne stuchol do dvier aby sa zavreli. Tlmene stuknutie akoby v nom uvolnilo vsetko naptie a on s vedomim toho, že sa dostal tam kam chcel zrazu prestal vnimat okolie azrutil sa rovno na zem . Stratil ovela viac krvi ako by predpokladal lenže tenoraz už on nemohol robit nic viac...*

HEJ!!!*Tak hlasno to vykríkla že susedia vo vedlajšom byte už naštvane búchali na stenu.*
-Buď už ticho ty vycpaná kačica!
-To ty zmlkni ty ožralé prasa!
*Odkríkla naštvane susedov a potom sa zamračila na Mikea.No čo už...Pomyslela si a zdvihla ho.*Koľko asi váži...*Povedala lebo ani na misiách nemusela nosiť chlapov do vesmírnej lode lebo oni si aspoň daváli pozor.Dala ho na gauč a naštvane sa poobzerala po svojom byte.Nebola ktovieaká lekárka ale vydezinfikovať ranu a dať tam obväz ešte vedela.Keď to urobila pozrela na svoje ruky.Boli od krvi a tak vošla do kúpelne umyť si ich.*

* Nevedel ako dlho bol v bezvedomi no ked sa prebudil zistil, že lezi na gauci a až po chvili si uvedomil komu vlastne ten gauc a teda aj cely dom patri...Aj napriek bolesti, ktoru mu ten pohyb sposoboval sa nadvihol na laktoch a vsimol si ako Anoella kamsi odchadza. Až ked pocul tlmeny zvuk tecucej vody znova si lahol na chrbat a pohlad uprel do stropu. Vedel, že Anoella nie je celkom...vlastne vobec...nadsena z toho, že prisiel, ale nemohol ist do nemocnice. Vedel, ž egulka je este stale v rane a musi si ju co najrychlejsie vybrat lenže on sam na to nemal prave vela sil...* Anoella.* zavolal ticho smerom kde tusil kupelnu a cakal na odozvu.*

Hm?*Vystrčila hlavu z kúpelne s naštvaným výrazom ale o trochu milším ako pred tým.*Čo je?

* pomaly zacinal pochybovat o tom ci sa rozhodol spravne. Vo svojom povolani sa už naucil rozlisovat tony v hlasoch druhych ludi a ten Anoellin znel takmer znechutene. TRhane sa nadychol a radsej sa ani nepokusal postavit pretože sa mu z rany na boku vyvalila dalsia krv, ktora sa ihned vpila do, už aj beztak, skrvavanej latky jeho kosele. A vtom mu napadla spasonosna myslienka. Ak tak Anoella tuzila po tom aby sa ho zbavila mal pre nu riesenie.* Pohladaj ženu menom Amacaraka...je to ...* zatal zuby a dokoncil.*...je to lekarka. Nechcem byt nezdvorily v takejto situacii, ale myslim, že bude lepsie ked mi gulku vyberie ona...* na chvilu sa odlmcal pretože rozpravanie ho len vycerpalo* Zije tu na Gyro

*Anoella sa zamyslela.Vôbec nevedela kde má byť tá Amacaraka byť, v akom hoteli či dome.Potom povedala.*Sice nepoznám tú Amacaraku, pokúsim sa ju nájsť.*Po prvý raz prehovorila normálnym hlasom k Mikeovi a musela sa zbaviť zábavi buzerovať ho.*

* Mike prikyvol a nevedel ci to bola len jeho halucinacia alebo v Anoellinom hlase teraz nespozoroval podpichovacny ton... Vsetko pripísal na ucet svojim preludom a rozhodol sa že len co bude po vsetkom musi Anoellu nejako odskodnit za jej namahu...* Dakujem.* povedal kratko a napriek unave sa trochu usmial.*

*Nevedela čo to do nej vošlo no aj ona sa usmiala a na jej prekvapenie zistila že ten úsmev je uprímný.Zatvorila dvere kúpelne.Odišla do predsiene a tam si obula čižmi ešte z časov keď pracovala pre kráľovskú armádu.Nezobrala si an sveter lebo bolo teplo.Zašla znova do kúpelne odkiaľ zobrala obväzy ktoré potom dala na stolík pred gaučom.*Keď to bude náhodou až priveľmi krvácať použite tieto obväzy.*Ukázala na ne.*Ja musím ísť.Dovidenia!*Otočila sa a keď odišla začala mať oňho strach.Nevedela čo urobí v byte ktorý nepozná...*

*Anoella ju doviedla priamo do jej bytu a Amacaraka uvidela skoleneho Mikea* zosiroka sa usmiala*koho ze tu mame*povedala veselo a podoprela ho pod plece... *pod vezmem ta do mojho bytu tam mam viacej veci*povedala a pomahala mu hybat sa*

* Za ten cas co stravil u Anoelli doma mal cas premyslat o tom co sa stalo. Bola to hadam jedina rozumna moznost ako si odputat mysel od bolesti, ktora trapila jeho telo. Miestami si ani nebol isty ci sniva alebo ci je pri vedomy. Sny aj skutocnost sa mu zlievali v jedno zatial co obvaz na jeho bruchu sa kazdym jeho vydychom naberal nieco na sytejsej cervenej farbe, ktora sa rozpíjala tkaninou a vsakovala do nej ako kvapky vody do suchej popukanej zeme. Bol najomny vrah. To ano. Bol. Teraz robil tu istu pracu, ale z ineho uhla pohladu. Ztaial co predtym zabijal nevinnych a svedomia sa mu nedotkol ani ich plac ani prosby teraz si myslel že to prebudene svedomie ho dozenie k samovražde. Vedel, že volba, cesta, ktorou sa vydal teraz nie j e o nic lepsia, ale aspon v niecom zasluzna ak by sa to dalo povedať, pretože teraz lovil zabijakov. Ludi ako bol on, kedysi. Pomyselne sa dostal na druhu stranu no realne zostaval stale na tom istom brehu pretože most cez tu priepast jeho hriechov mal nazov Sud a za tym mostom bollen krok k peklu. No peklo je vsade ci už vo svete obycahnych civilistov ci zlocincovb ak on. Ten hlas bol jeho vykupenim. Ak mu nepomože ona potom už bude neskoro na pokanie. * Amacaraka.* zasepkal jej meno a pokusil sa vstat aby jej nebol taky tažky. S vypatim poslednych sil sa postavil na nohy a snaziac sa nezvalit Amacarku svojou vahou oprel sa o jej plece.* Tvoj byt si rad pozriem, tusim som v nom este nebol./ zazartoval aj ked na to nemal velku chut no nech je už ako chce nedovoli aby sa z neho stala ufnukana baba. Pozrel sa na Anoellu stojacu nablizku, chvilu pohladom prechadzal po jej tvari a nakoniec sa usmial.* Dakujem, že si ma nakoniec predsa len nenachala na tej ulici.* zmurkol na nu.*

*pri jeho zartovani sa usmiala a potom sa sustredila nato aby mu pomohla do svojho bytu... nemala to daleko...*

/pojme rovno tam /

/ jasne už aj /

*Hotovo.Mike odišiel s Amacarakou.Čo bude teraz robiť?Zrazu cítila prázdnotu.Bola teplá noc no ona cítila krutý chlad ktorý by ju mohol každú chvíľu zaškrtiť alebo uspať vo svojom bezcitnom náručí.Akoby niečo čakalo ako hodiny smrti odbijú dvanásť a prestanú tikať...*Pôjdem tam a urobím čo sa dá...*Zašepkala fotografii na stole a pripravila si pištol s nábojmi.Mänšiu skrila tak ako to bolo cez deň a dala si svôj tmavý plášť.Všimla si že kúsok je odtrhnutý.*Komplex...*Povie a so zmiešanými myšlienkami odíde.*