Ošetrovňa

*jednu ruku si dá za krk a sleduje, čo sa stane ďalej. Obe dlane má studené ako ľad, je nervózna a bojí sa o Mel. čo ak...*

*prívetivo sa usmeje ne Mel a povie*len pi.. viem, je to odporné, ale už to bude za tebou..*potom jemne pritvrdí v hlase a zdôrazní význam svojich slov*bude lepšie, pi!

* v duchu zastona, ale nakoniec sa zatne... Nebudem ako male decko ...povie si a opat priloži pery k poharu. Pije až kym v pohári už nič nezostane.* Ďakujem...vam obom.* usmeje sa a hlava jej opat klesne na vankus. Pritom ako pomaly zaspavala jej z ruky vypadol hrot šípu, ktory ju zasiahol a ktory Melian držala v ruke. Bola na nom vyobrazena podoba hada, ktorý sa skrutený do klbka krčil pred mohutným orlom. Taky isty symbol mala Melian na prsteni, ktorý nosili vsetci prislušníci rady. Šíp s tlmeným buchnutím dopadol na dlážku.

*Pozrie sa na šíp, ktorý Mel vypadol z ruky a zamračí sa. Chytí ho do ruku a prezrie si znak, ktorý na ňom je.* Mel?*spýta sa potivhu. Ten znak je jej veľmi povedomý. Pozrie sa na ňu, ale nechá ju odpočívať. Šíp zovrie v ruke a sadne si s ním do kuta..*

*Má zlý pocit, že je tu jej sensej. Postaví sa a prejde k dverám ošetrovne. Potom sa obzrie na Amu, ktorá ešte úraduje okolo Mel a asi si ani nevšíma, čo tu Rijana je alebo nie. Potom sa rýchlo vytratí, pri čom jej z rúk padne šíp, ktorý držala...*

*na ten druhý úder sa už obzrie..medzi dvermi je spadnutý šíp ale Rijany nikde niet... /ináč mám otázku, bo nie som v obraze, kto, alebo čo je sensej?/ udivene zdvihne obočie... ponatiera Mel ranu.. ked si je ista, ze je uplne natretá, odíde od nej.. a vezme do ruk otraveny sip... je jej znamy, ale nespomina si presne... rozhodne sa, ze kym sa Mel trochu zotavi, bude na nom pracovat.. a vymysli proti nemu rychly protijed..a zacne pracovat*

(sensej je niekto, kto zaúča niekoho, kto sa chce stať osobný strážcom.. Nečítala si Artemisa Fowla? tam bola sensejka )
*Potichu prejde po schodoch kamsi hore a prejde k ošetrovni* Ama?*spýta sa jej potichu, pretože ešte stále jej v hlave tkvie ten rozhovor so sensejom* Chcem ti.. Predstaviť môjho senseja, ktorý ma naučil to, čo viem teraz. *pozrie dozadu za seba a čaká, kedy sa zjaví...*

*Vstúpi po slove Sensej za Rijanou, pri čom sa poobzerá. Na lôžku uvidí ležať Melian a vedľa nej nejakú mimozemšťanku. Úctivo sa pokloní a pozrie sa na Rijanu pohľadom, ktorý vraví: Vidíš, čo si spôsobila tým, že si si kontrolovala koňa? Nič z toho by sa nestalo... A potom jednoducho povie* Teší ma, som Sensej Rijany, volám sa Camuel Beau Pre Serisio Nosetrio Luso. *pozrie na Rijanu a pošepká jej* Celé tvoje meno viem... A teraz ti ho poviem.. Rijana Emurssie Amadi Seithar Dark Ellierse Noestrui Tussaud... Nemáš prečo sa schovávať, sensej by ťa našiel aj v nebi *povie ostrým hlasom a potom sa pozrie na Amu*

/tak artemis som fakt necitala preto nie som teda v obazeee/

*ked zacuje Rijanin hlas, prelakne sa a potichu vykrikne.. uz automiaticky vsak siahne rukou na svoju zbran za pasom*ach..to si ty... nalakala si ma..*vydychne si*rada sa s nim zoznamim*povie a milo sa usmeje*

*pozrie na pohlad pekneho no prisneho muza a povie*rada vás spoznávam.. volám sa Amcaraka a som velitelka tajnej sluzby*povie skromne a podá mu ruku*

hej som to ja *potom sa pozrie na senseja a sklopí pred ním pohľad. Hanb=i sa za to, čo urobila, čo sa stalo.. A bojí sa ho... Pozrie na Mel* AKo je na tom?*spýta sa Amy a snaží sa nepozrieť na Senseja*

je jej lepšie*povie pomaly a prejde zrakom zo senseja na ňu*horúčka jej pomaly klesá a zatiaľ som sa snažila nájsť nejaký lepší a rýchlejší protijed*hovorí pomaly a dokladne*

*Pozrie sa na Rijanu a usmeje sa sám pre seba. Je dobrá, keď sa ho niekto bojí, ale naopak mu to hĺbi v srdci ranu, že tu teraz stojí apozerá na Rijanu, jeho najlepšiu žiačku, ako na niekoho, koho nemal zaúčať, koho nemal spoznať, zamilovať sa... Zaženie vśetky psomienky na to, čo sa stalo popri výcviku, čo jej povedal a pozrie na Amacaraku* Teší ma...*povie prosto a potom pozrie na Rijanu, od ktorej hneď aj odvráti zrak*

Teší ma to, že sa jej to všetko lepší *úplne zabudla na veci, ktoré s Camuelom zažila a jeho slová, ktoré jej vtedy povedal, zahnala dávno do hrobu. Cíti jeho pohľad na seba a tak prikročí k Mel, ktorá leží nehybne na posteli.* Prepáč, že som odišla len tak bez slova... *pozrie na Amu*

*z chuti sa zasmeje a povie*to nevadi.. ved aj tak si tu nic nerobila, viem si predstavit, ze ti bolo na zblaznenie*hovori a pritom sa vracia k svojej práci*

* Nemôžeš na to len tak zabudnúť pomyslí si. No na jednej strane je rád, že tu s ňou je znova. Ale na druhej strane by si rád s ňou pohovoril medzi štyrmi očami a povedal jej to isté, ako pred tým.. Nikdy nemal snaživú žiačku, ako ona.. Ale možno to bolo len tým, že sa do nej zamiloval počas výcviku...*

A nielen to, Ama *usmeje sa a potom pozrie na Senseja, ktorý na ňu bezhybne hľadí. Bože, prečo len prišiel. celý svet je v keli... A to len pre to, že prišiel... A to, čo sa stalo som uź oľutovala, prečo mi neda pokoj?* Sensej?*spýta sa v kľude a ukáže na dvere* Nemôžeme sa pozhovárať?? tamto, vonku. prosím

*Pozrie na Rijanu a srdce mu zaplesá. Ale asi si nieje istý, či to bude dobré. Iba kamennou tvárou prikývne a vyjde von z ošetrovne...*

*len sa usmeje a radsej prejde k Mel...postavi sa nad nu a zotrie jej mast... nanesie na ranu dalsiu vrstvu masti.. a vsimne si, ze rana prestava hnisat..*Mel, pocujes ma?*caka kym odpovie...* uz sa to hoji.. vecer budes ako rybicka*povie a jemne jej pohladi ruku*

*Divne sa pozrie na jeho chrbát a vyjde za ním, pri čom zavrie dvere* Camuel, prepáč, ale nemôžeš zahnať vśetko, čo sa počas môjho výcviku stalo, niekam preč? Pretože ja som na to už skoro zabudla. Prepáč, ale sensej by sa do svojej žiačky vážne nemal zamilovať. Potom dostane padáka on, a nie žiak *povie potichu, pri čom sa pozerá jemu do očí*

Ja si to uvedomujem, ale zase trvdý na teba som *povie potichu a pozerá jej pri tom do očí* Nezmenila si sa, ja som sa nezmenil tiež. Bola si krásna, len si si to neuvedomovala. Nechcela si na seba prinútiť zraky ostatných, čiže si sa držala vždy v úzadí. Aj tu ťa pozná pár členov... Gyra *povie potichu. Informácie má od svojho zveda, ktorého pravdepodobne zabili skôr, ako mu dal ďalšie informácie* Bola si s Mel, mali ste menši epreteky, myslel som si, že sa nič zvláštne nestane. Až keď som nedostal o Vás ifnormácie. O vás oboch *povie potichu akslopí pohľad* Uvedomujem si moju chybu, preto sa tuším na úrade odvolám z funkcie, ktorú mi udelili *pozrie jej do očí* To si chcela?

NIe, to som nechcela! *povie prísne a chladne. Nakoniec vśak iba jemne dupne nohou a poozočí sa na opätku* Rob si čo chceš. Si len sensej, nie si moj milenec *povie hlasom plným chladu a zamieri do ošetrovne. Na tvári má kamennú masku...*

*ked dnu opat vojde, uz sa nenalaka, lebo zial sa na chodbe tak hlasno rozpravali, ze jej nuslo ani slovo... ju do toho nic, tak je ticho a pracuje*

*zaciti nieči dotyk na svojej ruke. Otvorí ťažke viečka a usmeje sa na Amacaraku. Cítila, že tlak na hrudi povolil a ona mohla aspon trochu opat dychat.* Ďakujem ti, nesmierne si cenim ako sa o mna staras no mam obavy, že bez toho kvetu, ktory ma priniest Alex...*nedokoncí vetu.* Budem v poriadku. mala by si si oddychnut* povie rozhodne a pohladom pozrie po miestnosti.* Je tu ešte niekto? Zdalo sa mi, že niekoho pocujem.* prejde si rukou po tvari.*

*Znova, tentoraz mierne nahnevaná vojde do ošetrovne a pozrie na Amu a na Mel* Mel?*spýta sa opatrne a potom sa poobzerá po šípe* Ama? *pozrie teraz na Amu a prejde k nej, pri čom jej zašepká* Kde je ten šíp? *spýta sa jej a potom sa odtiahne a pozrie k dverám*