Hlavná stanica agentov planéty Enesian

*Za necelé dve hodiny sa rozlúčili a Kazuo sa vrátil späť na hlavnú stanicu agentov planéty Enesian. Ihneď si to namieril do otcovej kancelárie. Ani sa neunúval zaklopať a hneď vstúpil. Hizumi práve telefonoval. Pozrel na svojho syna, ukázal na kreslo oproti nemu na druhej strane stola zaprataného papiermi a telefonoval ďalej. Kazuo zatvoril za sebou dvere, prešiel ku stolu a sadol si na stoličku. Aj keď postavu zdedil skôr po Kami, črty tváre boli presnou kopijou jeho otca. Vytiahol zo saka blok, do ktorého si zapisoval vo väznici poznámky, položil ho na stôl pred svojho otca a začal sa pohrávať s prstami. * ...dobre pán Montage, ešte sa vám ozvem. Dovtedy dopočutia. *Začul Kazuo koniec rozhovoru a na to jeho otec položil slúchadlo na základňu telefónu. Spojil dlane a položil si ich na stôl pred seba. Zahľadel sa na svojho syna.* Nenaučil som ťa, aby si pred vstupom do kancelárie druhých ľudí vždy najprv zaklopal a počkal, dokým ťa vyzvu? *Neodpustil si na začiatok podpichnutie, na ktoré Kazuo aj tak nereagoval.* Ako sa ti darilo a čo si zistil? *Spýtal už jemnejšie sa svojim zamatovým hlasom. Kazuo naňho pozrel ponad prepletené prsty a pohľad rýchlo presunul na blok položený na stole a potom späť na svojho otca. Jeho pohľad bol vážny, no dalo sa rozpoznať, že už dlho svoju tvár kamennú neudrží a usmeje sa. Hizumi natiahol ruku k bloku, vzal ho a roztvoril. Nalistoval si posledné strany a začal čítať. Po chvíli sa pousmial a Kazuo sa na to začal ticho smiať. Toto mu celý ten čas chýbalo. Teraz sa už nemusel hrať na tvrdého chlapíka. Pred otcom mohol zhodiť túto masku a byť sám sebou.* Zaujímavé, povedal ti nejaké veci, čo na výsluchu ani nespomenul. .. *Povedal Hizumi zamyslene. Kazuo sa oprel o operadlo stoličky a spokojne na otca zazeral. Hizumi zavrel blok a posunul ho po stole späť pred Kazua.* Avšak nemôžeme vedieť, či je to pravda. Budeme si musieť tieto fakty overiť. *Povie opäť vážnou tvárou. Kazuovi úsmev z pier neschádzal.* Kde mám začať? *Položil otcovi otázku a blok si sprace do saka.* Najlepšie bude, ak začneš hneď od začiatku. Preto by bolo najprv dobré preveriť si život a minulosť Magnifiqueho. Prečítať si jeho záznamy a či náhodou nemá poznámky v trestnom registri...* Začne Hizumi reptať svoj plán.* Ale otec... Magnifique pochádzal z Telarionu...* Skočí mi Kazuo do reči.* V tom nevidím žiaden problém. Vyberieš sa tam. *Pousimal sa.* Ale ja... *Kazuo sa snažil vymotať sa zdĺhavej cesty.* Vzdávaš sa svojho prípadu? *Skočí teraz do reči Hizumi jemu. No jeho hlas bol stále tichý a kľudný. Kazuo si povzdychol.* Nie... nevzdávam. *Odpovedal potichu.* Dobre teda. Zajednám ti najbližší let na Telarion a ubytovanie. Teraz choď domov a priprav si veci na odchod. Matke nemusíš nič vysvetľovať. Nechaj to na mňa. *Povie Hizumi svoje rozhodnutie a Kazuo vstane. Na tvári sa mu už nepohrával úsmev. Bol zamračený a nespokojný s otcovým vyhlásením. Radšej by ostal na Enesiane v blízkosti svojho domova a rodiny a riešil by prípad iba z Faithových tvrdení. Nech si fakty získava niekto iný.* Tak fajn...dúfam, že ťa nesklamem. Dovidenia otec... *Zamrmle a otočí sa na odchod. Avšak pred tým, než stihol vystúpiť z miestnosti a zavrieť za sebou dvere, začul ešte otcov hlas.* Drž sa synak... *V hlase bolo cítiť, že sa úprimne usmieva.*

*Rýchlymi krokmi prešla z parkoviska k preskleným dverám. v rukách držala tašku a pár spisov, pričom sa mračila. v hlave jej vrtalo pár dôležitých vecí a nemala chuť ani náladu sa tu pridlho zdržovať. jej kroky sa ozývali po lesklej dlážke. Mierila do konkretnej kancelárie, ktorá nebola daleko. zaklopala a nedočkavo si klopkala nohou o zem*vojdite*začula mužský hlas. neváhala a vošla, pričom iba trochu pokynula hlavou na pozdrav*tu sú tie dokumenty*povedala chladne a podala mu ich na stôl.*to je všetko čo ste chceli, takže sme vyrovnaní, dovidenia*v jej hlase bolo cítiť ľadovosť. viac nečakala, vrtla sa až sa jej spodok tmavohnedej sukne zavlnil a vyšla von*