Chris Deniel Shered, 18.06. 2008, Nové začiatky

Obloha začala pripomínať plátno, na ktoré nepozorný maliar vylial svoje najdrahšie farby a nechtiac tak vytvoril svoje najlepšie umelecké dielo. Západ slnka. Vždy v sebe tají niečo zo začiatku konca a konca ničoho. Deň umiera v krvavých farbách súmraku a keď vydýchne naposledy nezostane po ňom nič len tma hviezdna klenba nebeských sĺz.
Chris sa chrbtom opieral o nerovný kamenný múr jedného z rodinných domov, ktoré ako tmavý vojaci so svietiacimi očami namiesto okien stáli tesne vedľa seba. Pritiahol si golier jednoduchého čierneho plášťa bližšie ku krku, lebo aj napriek peknému počasiu, ktoré sa ukazovalo cez deň, na večer teplota vždy klesla a do ulíc sa z korún stromov spustil chladivý vietor. Pár pramienkov vlasov mu sfúkol do čela a začal sa pohrávať s jeho plášťom, ktorý sa mu ako čierny had ovíjal okolo nôh. Slnko zapadlo, noc si čoraz viac ujedala z oblohy a svetlo sa strácalo s každou jej vyhratou bitkou o nebeský priestor.
Vyvrátil tvár dohora a nechal svoj pohľad zaletieť k diaľkam, o ktorých vedel, že existujú, ale nateraz mu zostali také vzdialené. Myslel na Alex. Je už na Telarione? A ak áno, ako sa jej tam darí? Našla už odpovede na otázky, ktoré si kládla čoraz nástojčivejšie? Dúfal, že áno. Čiastočne aj zo sebectva, pretože ju chcel mať čím skôr pri sebe. Pri rozlúčke jej povedal, že ju miluje a nikdy predtým si nebol taký istý pravdivosťou a úprimnosťou svojich slov ako vtedy a aký istý si je aj teraz. Alex mu veľmi chýbala a nevedel sa dočkať kedy budú opäť spolu. Na Zemi musel ešte vybaviť pár maličkostí a obzvlášť jednu, ktorou chcel Aex pri návrate prekvapiť.
Preniesol pohľad z oblohy späť na ulicu, z ktorej sa už pomaly začali vytrácať ľudia. Strácali sa za dverami svojich domovov, do tepla kde na nich niekto čakal. Chrisovi sa pery roztiahli do smutného úškrnu, kútiky zostali ovisnuté akoby ich nevládal zodvihnúť dohora. Keď tak pozoroval ľudí z hustnúceho tieňa prirovnával ich k nočným motýľom, ktorých lákalo teplo a svetlo pred studeným svitom ďalekých hviezd. Bolo až neuveriteľné, že patril k nim. Videl a zažil to, čo by mnohí z nich považovali za rozprávku a jeho za blázna z krajiny vlastnej predstavivosti, a predsa mal pravdu on. Hádať sa ale o nej s nikým nebude. Uprednostnil hviezdy pred pozemskými svetlami no teraz už bol unavený a túžil sa vrátiť späť, ako by to povedal niekto , k svojim koreňom. Spolu so ženou, ktorá tie svoje ešte len hľadala...
S tichým povzdychom a nevyslovenou myšlienkou na Alex sa odlepil od výčnelkovitého múru a pustil sa kráčať úzkou uličkou k námestiu. Ani si neuvedomil, že za ten čas sa celkom vyprázdnila a jediný tieň, ktorý tancoval na jej rozbitých dlaždiciach svoj nemý tanec je jeho vlastný tieň. Všetko stíchlo a jediným zvukom bol len vzdialený šum z hlavnej cesty, ktorý sa sem predieral cez tehlové steny polorozpadnutých domov striedajúcich sa s novostavbami zo skla a ocele. Príšery modernej doby bez kúska jemnej krásy, ktorú si tak vrúcne uctievali starovekí Gréci a mnohí iní. Kde boli tie stĺpy, vežičky, zvonice, kupoly prikrášlené farebným sklom vitráží a roziet? Archeológovia ich mohli hľadať v prachu dejín tak ako kedysi v prachu zeme našli obrovské kostry dynosaurov. Bol preč len chvíľu, a predsa mu robilo čoraz väčšie ťažkosti sledovať rýchly krok Dneška a ešte rýchlejší krok Zajtrajška.
Do zvuku jeho krokov, ktoré sa v stíchnutej ulici ozývali o to výraznejšie, sa vplietol nový zvuk. Ďalšie kroky. Alebo skôr niekoľko párov nôh, ktoré kráčali tým istým smerom ako on a boli k nemu čoraz bližšie.
Chris začal byť opatrnejší a pre istotu siahol rukou do hlbokého vrecka na plášti kde mal ukrytú zbraň. Chystal sa otočiť k svojim prenasledovateľom no skôr než to stihol urobiť, pocítil na krku jemné pichnutie a následne sa mu obraz sveta pred očami začal nezadržateľne rozplývať.
„ Tak sme vás našli pán Shered. Alebo mám skôr povedať pán Quest?“ ozval sa rehotajúci sa hlas a predral sa Chrisovi do mysle tesne predtým ako padol na kolená a zbraň mu vykĺzla z meravých prstov.
„ Kto doče..“ viac povedať už nestihol....

Ja som mimo deja aky Quest? ???

Quest je úloha

To je možné ale pochybujem že to suvisi s tymto... mne fakt dačo nedochadza

Jaj Quest, ako nejaký pajác XD