Vesmírna loď

*Bratove slová sa dostávali do jej hlavy a nevedela či má skôr kričať, hádazť alebo sa stiahnuť do seba. To že si nemyslel že je naivná mladá žaba bolo klamstvo, ešte vždy ju bral ako decko, no s Thosom mal možno pravdu. Netušila aké to bude aj keby ju miloval. Nemal srdce ale cítial...rozmýšľala nad tým a netušila prečo to tak je. Nechcela by jej to Bryan vyčítal, nechcela aby jej vlieval dovnútra ďalšie pochybnosti akoby ich necítiala aj bez toho. Pri tom ako sa odvrátil pochopila, že ich hádka je ukonca. Nerada sa s ním hádala, aj ked tomu sa niekedy nedalo vyhnúť, najma ked sa to týkalo opačného pohlavia. Vedela že ju chce chrániť no nikdy sa nezdržala. Už bez hnevu ho obišla a pozrela do unavenej tváre. Bez jediného slova ho objala a oprela si hlavu o jeho hrud* nechcem sa s tebou hádať* povedala potichu* ale nechcem aby si mi bránil stretávať sa s Thosom, nech si o tom myslíš čokolvek...moje otázky ohladom neho mi stačia, nepridávaj mi do toho dlhého zoznamu dalšie* povedala ešte tihšia a slabo si vzdychla*

* Sklonil hlavu až kym si neoprel lice o temeno Freyinej hlavy a zovrel ju v medvedom objati, ktoreho možnost mu poskytovali široke ramena. Aj ked s nevelkym nadsenim predsa len musel uznať, že sestra ma v niečom pravdu. Nemohol jej vycitat jej zvedavost ohladom Thosa ani to, že ju zaujal. Thos bol zaujimavy pre vsetkych, ktorí ho stretli a ktorí o nom vedeli, že nie je na prvy pohlad tym kym sa zda. * Ani ja sa nechcem hadať Freya no tiež nechcem aby si trpela.* dolozil dorazne tentoraz už bez stop vycitiek v hlase.* No slub mi, že to nenechas zajst pridaleko...

*Ti dvaja s Leem by si mali podať ruky...to bola prvá myšlienka po tom čo povedal. Možno mali obaja pravdu a bude trpieť, no vedela že aj tak urobí čo bude chceiť ona.* zajsť pridaleko...*zopakovala si tichým hlaskom a na krátky okamih si vychutnávala bezpečie bratovho objatia. On to síce netušil, no on bol hlavným dôovodom prečo prišla na Thanatos. Nebol to zoznam tých hlúpostí ktoré na neho vyvalila ked sa jej pýtal prečo práve bojová lod. Nechcel trčať niekde daleko od neho, stačilo že stratili rodičov, nechcela prísť o brata. Chcela aby boli znovu spolu ako kedysi a ak on bol na lodi, prišla tam aj ona. Toto mu však povedať nechcela, nechcela aby si vyčítal že tam je.* myslím že to sa stane aj keby som si chcela tvrdiť že nie* povedala uprimnym hlaosm. Poznala Thosa len pár hodín a on sa jej tak lahko dostal do jej vnútra. Nechcela ho spoznať so zvedavosti, skôr ju pritahovala tá jeho úprimnosť a nevinnosť. Nikto nebol dokonalý, či išlo o živú bytosť alebo o androida*

/dajme tomu že ich rodičia umreli ak teda nevadi/

/ jasne /

* A boli zase na začiatku, pomyslel si s naliehavým nutkaním niečo rozbiť, na niečom si vyliať svoju zlosť. Ked Freya nastupila na Thanatos prisahal si, že ju ochrani pred zhyralou posadkou, dokonca aj Jackom, s ktorým sa bez Freyinho vedomia uz niekolkrat pobil aby si jeho spolubyvajuci nerobil ziadny zalusk na jeho malu sestričku. Bol rozhodnuty každemu sviniarovi rozbiť usta ešte skor než by stihol čo i len pomyslieť na Freyu ako na ženu pouzitelnu na uspokovanie muzskych potrieb. A teraz hrozilo, že aj napriek jeho snahe sa jeho sestr aruti k zahube a sama ju ešte vita.* A čo potom? Myslis, že budete žiť štaťsne až do smrti? Freya prosim ťa prečo ma trapis? * odtiahol sa od nej aby jej mohol pozrieť do oci. V tych jeho sa zračili ciste obavy.* Mam už len teba...

*Ked rozprávala Thosovi o svojej rodine, vynechala časť kde jej rodičia zomreli. Nerada o tom rozpráala a Bryan to teraz vyslovil nahlas. Mal pravdu, boli už len oni dvaja. Do očí sa jej tlačili slzy a ona slabo zasmrkala.* ja neviem...* povedala napokon a v jej slovách bolo cítiť uprimnosť aj zmatok zároven* Bryan ja v tom mam zmatok...ja neviem čo bude...* kvapky slz stiekli aj na jeho uniformu a tak si uvolnila jednu ruku ktorou ho držala a slzy si utrela* Bryan on nepozná ludské city ani mužské pudy...on mi nechce ublížiť...všetko čo sa dnes stalo bola vlastne moja...* ani nevedela aké slovo má použiť* na všekto som ho naviedla ja...Bryan ja som ho pobozkala...*radšej k nemu nezdvihla zrak. Málokedy rozprávala práve jemu o svojom osobnom živote, najma pre to že ju stále chránil. No na lodi nebolo nikoho komu by sa chcela teraz zdôveriť, mimo Bryana* ked tu tak sedel a pýtal sa ma na ludské city...ja neviem Bryan...* na viac slov sa nezmohla*

*Hned ako nabodne extra velky hranolok zacne s nim pomaly zhrnat posledne naznaky majonezy z taniera, ba i roztahany syr po jeho okrajoch. Musi uznat ze slusne nejedava, ale hlad je pan, nie ona a vychova.* No....ah a kam pojdete?*Trhne nou, ked sa zmieni ze uz ma plan.* A ja? mozem ist s vami? Ci si mam najst pracu? Niekde na lodi?* Neistota, ktora jej rezonuje par sekund v hlave zanika po jej urputnom hlavovom nadavanim. Vystriedaju ju hviezdicky v ociach, pri predstave, ze pojde omrknut stihace, ustrednu, mostik a aj nejake kabiny, ci pristavaciu drahu v lodi. Pokusi sa vsak vzrusenie skryt, predsalen kapitan je ten co jej to moze zatrnut, pokazit, prekazit, alebo si ju vezme so sebou...Co by nebolo zle, ale podla jeho slov ide inam.* Ale vy ste kapitan...*Pohotovo zmeni temu.*Vas maju povinnost prednostne osetrit....* Naberie ten hranolok obaleny majonelkou, srom a este kuskami struhanky. Ani sa nenazda a uz preglga.*

* Bez toho aby Freyi skočil do reči a snažil sa ju opäť poučovať si len ticho vypočul všetko, čo mu chcela povedať a dokonale chápal jej zmätok v suvisloti s Thosom. Ukazovákom pravej ruky jej nadvihol bradu tak, aby sa jej lepšie mohol pozrieť do tváre a slzami zastretých očí. Pohladkal ju po líci a palcom z neho zotrel stopy smutku, ktorý sa však neprestal zračiť v jej bolestne zužených zreničkách . V takýchto chvilach bol celkom bezradný a lutoval ešte viac, že ich rodičia su mrtvi, pretože vedel, že by jej vedeli poradiť lepsie nez to dokáže on.* Pod sem.* vyzval ju ticho a opäť pevne pritiahol k sebe akoby sa ju pokušal chranit pred neviditelnym nepriatelom.* Nemysli už na to... bude to v poriadku...* ubezpečoval ju šeptom nevediac či chce viac upokojiť Freyu alebo seba.*

*Aj ked nechcela aby ju Bryan videl plakať, tentoraz to bolo nemožné. Ked jej zdvihol hlavu hore, len ticho mu pozrela do očí a nachala si zotrieť slzy. Len čo si ju privinul znuvu k sebe, zavrela oči aby znovu neplakala a zostalala ticho. Netušila či to bude v poriadku, jej slzy boli zmiešnaé so stratou rodičou aj s tým aký zmatok cítila. Nebyť Bryana, netušila by čo by s nou bolo.* Mám ťa rada Bryan* povedala tichúčku až s neuveriteľnou úprimnosťou v hlase. On nebol rád že je tu, no ona jeho prácu priam neznášala. Pilot...vždy ked sadol do tej prekiatej stíhačky, zmocnil sa jej strach že príde aj o neho*

* Držiac v ruke črepník s klinčekami zamieril rovno do hangáru, v ktorom práve prebiehali opravy menej poškodených stihaciek. Nepotreboval nijaké vstupné karty ani kody. Dvere sa sami otvárali a nechavali ho vojsť aj na miesta, ktoré boli inak zvyšku posadky nepristupne. Stacil na to len rychly prikaz, ktorý netrval ani stotinu sekundy. Hned ako vstupil do obrovskeho priestoru hangara vsimol si postavy troch mužov naklanajucich sa nad plastom jedneho z menej poskodených lietadiel. Pozdravil ich miernym kyvnutim hlavy a potom so zaujmom sledoval ich pracu. Lee, Max aj Ryan mali ocividne skusenosti s opravami tychto strojov no ked sa Max chystal opravit hlavny motor prikročil k nemu a chytil mu ruku aby ho zastavil.* Nie.

*Okažite sa zastavil a pozrel na Thosa* čo nie ? *opyta sa a postavi sa priamo pred neho* ak to vieš lepšie kamoš možeš to opraviť za mňa *hladí mu do oči a začne mu podávať šrobovak* ja si dám zatiaľ voľno ak chceš *da mu šrobovak do rúk a odíde daľej od stíhačky, zoberie do rúk handru a začne si utierať ruky*.

* Nežne sa usmial do Freyiných vlasov ked si vypočul jej uprimne vyznanie podfarbene smutkom aky v nej vyvolali nevesele spomienky na minulosť. Vedel z akého dovodu prekonala svoj odpor k lietadlam a co vsetko ju to stalo. Jeho obdiv vzrastal umerne s časom, ktorý s nim Freya stravila v službe na Thanatose aj ked s tym ešte stale nebol celkom zmiereny a ak mal povedať pravdu ani nikdy nebude.* No to som teda dopadol...* začal žartovne Freyiu podpichujuc aby ju zbavil smutku.* Ja svoju malu sestričku priam zbožnujem a ona ma ma len rada.* posťažoval sa predstierajuc rozhorcenie aj ked na perach mu dlhsie sedel vesely usmev.*

*Zdvihla k nemu pohľad a slabo sa usmiala, aj keď na tvári sa jej už odrážala aj únava.* keby ti drahý braček poviem že ťa ľúbim, tak mi spyšnieš a čo potom s tebou budem robiť* ušknula sa a pokračovala* musím dbať o tvojho skomného ducha aby si sa nechváli akú maš dobrú sestru* žmurkla, pretože od dobručkej sestry mala ďaleko. živým dôkazom jej "poslušnosti" bola aj tá ich hádka, ktorá našťastie už prehrmela.* Bryan mal by si si nájsť frajerku* vyprskla odrazu smiechom* nech ti vysvetlí že som už dosť veľká aby si mi vravel malá sestrička* ušknala sa ešte viac*

* Na Maxove slová nič neodpovie, pretože z tonu jeho hlasu bol schpný vyčítať akýsi urazený ton, čo potvrdzovali aj jeho slova ´ak to vies lepšie kamoš...´ Natiahol sa volnou rukou k motoru a vzapati z neho vyletelo par iskier.* Toto by sa stalo keby si sa ho bol dotkol iba s inymi ucinkami na tvoje telo Max Royce.* začal pokojne a stiahol ruku naspat bez najmensej stopy popalení.* Prečo ma volaš kamoš?* opytal sa zvedavo a odstupil od motora aby urobil Maxovi miesto. Teraz už bola oprava poskodeneho motora celkom bezpečna.*

JACK

* Striasol z pliec spršku iskier, ktoré na neho dopadli ked prechádzal opravovanou časťou lode a ciel jeho cesty bol celkom jasny. Aspon pre neho. Ked stretol niekolko pilotov, s ktorymi este udržiaval ake take vlažne vztahy vsimol si ich skodoradostne uskrny nasledujuce po zdvorilých až prepiatych pozdravoch ked si vsimli ohromny monokel pod jeho pravym okom. Bol prave v tej najlepsej farebnej faze... modnej citronovo žltej s obcasnymi fliacikmi pastelovej zelenej. Necitil sa vsak prave ako modna ikona a to z jednoducheho dovodu. Zmlatil ho Bryan! To je potpa toho najhrubsieho zrna! A to jeho sestre len lichotil ked naznacil rozmery jej prednych povabov. Razne zaklopal na Freyine dvere a potom už menej trpezlivo zakričal.* Freya! Musim s tebou surne hovoriť. Tvoj brat sa scvokol a pobehuje niekde po lodi ak zbadas že ma v ustach penu utekaj od neho preč. Pravdepodobne este peni kvoli tomu, čo som povedal vcera a nechcem aby ta tym obtazoval.* zacal lahkym konverzacnym tonom, ktory bol pre neho typicky ako aj slova, ktore malokedy davali zmysel inym ludom nez jemu samotnemu.*

/lol nova postava na obohatenie:-P/

/ ta už tu bola dávno len ju oživujem z mrtvych /

*Odhodí handru a nemôže uveriť čo sa práve stalo* si nejaký chytrý kamoš *usmeje sa a zoberie si naspäť šrobovak do rúk* Hmm... načo si sem vlastne prišiel ?*vyhybajúc sa jeho otázke a pokračuje v oprave* kde máš svoju sladku Freyiu ? Zrejme ju už ani ty nezaujímaš *spomenie si na to ako sa jej podarilo postaviť niečo čo už dlho nestálo* už sa zrejme aj tebe posatvil čo? koho ma teraz pri sebe .. hm... *spyta sa a pritom sa uškrňa*

/pekne pekne, mne sa to paci:D:D take..schizofrenicke vylevy:D/

Máš pravdu som kapitán, a preto sa musím postarať aby mojej posádke nič nechýbalo ešte skôr než začnem myslieť na seba.* dodá aby vyvratil jej myslienke o vlastnom uprednostnovani. Vyhybal sa mu, pretože sa mu nepacila takato predstava. Navyse velmi dobre vedel, čo zvykne členom posadky bludiť hlavou v niektorych napatych chvilach ako teraz predpokladal po čom tuži Anawel. Videl jej to v očiach a dokonca to sama len prednedavnom spomenula, ale on k tomu nezaujal ziadne vyrazne stanovisko.* Musim isť na mostík po nove rozkazy, ale som si viac menej istý, že to bude kvoli povoleniu opustit bojove pozicie. Možes sa ísť pokojne pozrieť do hangara a keby ťa niekto zastavil odvoláš sa na mna.

/ je to dosť naročne /

/no vieš čo max...toto bolo viac než hnusne...za to že tvoja postava sa urobi ani sa nevyzlečie ja nemôžem/

/pravdaže nemôžes baby neboj to som nemyslel zle ja to vysvetlim... len ho skušam/

/nemyslel zle...znie to akoby bola štetka/

/ ty nie si štetka aby si vedela /

No vidite spravna rec!*Spokojne zvola, ked prekrizi pribor na prazdnom tanieri s ucelom zmiast kuchara, ktory nemusi pochopit, ze dojedla a na druhej strane mu to bude jasne, kedze ma prazdny tanier. No je sputany bontonom, ktory splodilo ludstvo samo, ba ho prebrali i mimozemstania.* To akoze vazne? A vy?...potom sa mozem zaclenit niekam?*Pozdvihne nadsene obocie, kedze sa jej prave nenasilne umoznuje niekam ist, nieco chytit vidiet, ba co viac...niekoho noveho spoznat, kto by jej nemusel byt zrovna brat ako kapitan.* No to je skvele...ved ja si vas zas najdem..alebo vy mna..to uz bude jasne ze?*Pozdvihne ruku k celu uhladzajuc si obvaz, ktory jej vykuka spod ofiny.* No.za tuto moznost som vdacna..ale mam pocit, ze som malo formalna voci vam..*Premeria si ho , ked vstane ako prva od stola, co ju dostane do rozpakov, kedze netusi, ci ma prednost ona, alebo on.*