Narodiť sa v bohatej a vplyvnej rodine je buď darom z nebies alebo naopak prekliatie priamo s pekla. Už od narodenia mala všetko po čom túžila, všetko na čo si len ukázala bolo jej. Lenže bohatý život mal pre ňu aj isté nevýhody. Spoločenské večierky, bály a iné významné udalosti si vyžadovali dávku slušného správania, dobrého vyjadrovania a iných veci ktoré sa postupom času musela naučiť. Rodičia ju poslali na jednu z najlepších a predovšetkým talentovaných muzických škôl. Mala rada muzické umenie. Naučila sa prvotriedne hrať na klavíri no jej snom bolo spievať. To jej však rodičia nikdy nedovolili. Spev bol vtedy podľa nich pre ich rodinu nebezpečenstvom ohrozujúce ich postavenie. Jej rodičia ho považovali za niečo totálne bezbožné niečo čo prikladali k podradným spevačkam v baroch alebo k nepoctivým ženám. Nedokázala si to nikdy vysvetliť ale aj napriek ich slovám tajne snívala o speve, o tom že raz bude spievať pred luďmi. Keď po niečom veľmi túžite a chcete niečo dokázať, snažite sa splniť si to aj napriek zákazom. Brat ktorého zbožňovala a mala rada s celého srdca jej so spevom pomohol. Keď sa dozvedela že porušuje aj on niektoré príkazy prečo by nemohla aj ona. Začala zanedbávať školu a namiesto nej chodila na spevácky krúžok ktorý jej odporučil brat. Pravdaže tam chodila s parochňou a oblečená ako obyčajný človek ktorý by ani netušil kto v skutočnosti je. V speve sa jej darilo skvele, no nedalo sa časom na to neprísť. Rodičia na to prišli v jej najväčši deň keď mala samostatné spievanie na konci vystúpenia. Keď už mala ísť na javisko objavil sa jej brat a jej sen sa skončil. Rodičia po ceste za ňou mali smrteľnú autonehodu. Svet ale aj sen sa jej zrútil.
Po smrti obidvoch rodičov, ktorý zomreli pri zvláštnej autonehode keď mala 15 rokov, zostala sama. Starší brat, ktorého mala veľmi rada z ničoho nič odišiel na druhý deň po ich smrti z domu. Vtedy stratila aj poslednú oporu, ktorú veľmi potrebovala. Dlho žialila za svojimi rodičmi ale aj svojím bratom. Stále si dávala za vinu ich smrť, keby ich poslúchla nebolo by sa určite nič také hrozne stalo. Keďže jej rodičia boli veľmi bohatý zdedila ona aj jej brat celý majetok. Síce to nikdy nedali najavo ona aj jej brat sa nikdy o majetok nezaujímali. Celý obrovský majetok nakoniec pripadol jej keďže jej brat bol vyhlásený za nezvestného. Majetok ktorý zahŕňal okrem ich samotnej veľkej vily aj nejaké hotely, niekoľko lodiarskych a lietadlových spoločnosti a rôzne obchodné podniky. Nevedela čo ma s takým majetkom robiť, nedokázala ho spravovať sama. Keďže sa nezaujímala o všetky podniky ktoré vlastnila a ešte nevedela ako vykonávať obchodné záležitosti, väčšina podnikov skrachovala. Každým dňom svoj majetok strácala no ju to nezaujímalo. Chceli jej pomôcť rôzny rodinný priatelia ktorý s tým mali skúsenosti no ona to odmietala. Nezúčastňovala sa na večierkoch, snažila sa všetkým vyhýbať . Pokúšala sa nájsť svojho brata no to sa jej nepodarilo. Po čase si zvykla žiť sama no nikdy sa jej nepodarilo zabudnúť na to čo sa stalo. A tak sa rozhodla odísť z domu aj ona. Musela odísť z krajiny niekam kde ju nikto z jej vplyvnej rodiny nespozná, pretože meno jej rodiny znamenalo v tejto krajine veľmi veľa. Odísť tak ďaleko aby každú chvílu nemala pred očami všetku tú hrôzu ktorá sa stala...
Prešiel jeden rok . Žila v jednom malom skromnom bytíku ďaleko od rodného mesta . Teraz sa z nej stala chudobná osoba nútená nájsť si nejakú prácu. V jeden večer bola zapiť do jedného baru svoje 16 narodeniny , keď si ju všimol majiteľ baru. Celý večer s nej nespustil oči, veľmi ho zaujala. Keďže do jeho baru chodila skoro každý večer raz sa odvážil k nej pristúpiť a osloviť ju. Spočiatku nedôverovala nikomu a s nikým sa nechcela rozprávať , no majiteľ baru vedel dobre čo má robiť. Po čase sa stali priatelia a keď sa dozvedel že vie spievať, navrhol jej aby si to vyskúšala v jeho bare. Zároveň by jej to pomohlo s finančnými problémami. Nezostávalo jej nič iné len to prijať. Každý večer spievala v bare ktorý nemal práve najlepšiu povesť. Pod všetkými tými parochňami , líčidlami a oblečením vyzerala staršie. Všetky ostatné speváčky ktoré boli tiež zamestnané v bare jej veľmi závideli lebo ona bola každý večer najväčšiou hviezdou v bare. Majiteľ vedel že Torry ma naozaj veľký talent, keby chcel mohol s nej spraviť spevácku legendu, to však nikdy nepripustil chcel aby Torry bola hviezda v jeho bare navždy. Chýri o novej a predovšetkým krásnej barovej speváčke sa rozchýrili a bar býval každý večer preplnený, najmä rôznymi mužmi. Enrique – majiteľ baru ktorý ju zamestnal o nej nič nevedel ani sa jej nič nepýtal. Správal sa k nej galantne a bránil ju před mužmi ktorý ju neustále obťažovali. Väčšina ludí si začala myslieť že su milencami. Ona si však robila len svoju prácu a popierala že s ním niečo má. Popritom si hladala lacnejšie bývanie, najlepšie nejaké spoločné bývanie s niekym aby nájomné neplatila sama. S peniazmi ktoré mala predtým nechcela nič mať. Enrique jej ponúkol že by mohla nejaký čas bývať s jej najlepším kamarátom ktorý ma väčši byt a hľadá niekoho tiež na pomoc so splácaním ale aj na pomoc v domácnosti. Ona s tým nesúhlasila no nakoniec ju zase presvedčil. Po nejakej dobe keď sa ich Enrique zoznámil sa stali skvelými kamarátmi. Keďže mali v byte aj klavír vždy keď prišla s baru tak si zahrala. Jej spolubývajúci každý deň počúval ako hrá na klavíri a stále dookola jej opakoval že má naozaj veľký talent nie len v speve ale aj v hraní na klavír. Jedného dňa si uvedomil že sa do nej zamiloval. Keď sa to dozvedela nevedela čo ma robiť. Jedného dňa chcela odísť no nedokázala to, pretože k nemu pocítila tiež skutočnú lásku.
Prešiel ďalší rok. Teraz už mala 17 rokov a bola šťastná po boku muža ktorého veľmi milovala. Keďže sa každú noc milovali museli si dávať pozor aby sa v takom mladom veku nestali rodičmi. Jedného dňa ju pozval na romanticku plavbu na menšej jachte ktorú si od známeho priateľa zapožičal. Na tejto plavbe ju nečakane požiadal o ruku no so svadbou chceli počkať ešte rok. Prešli 2 roky a ona ešte stále nenašla svojho brata po ktorom tajne pátrala. Nič o ňom nepočula, nevedela kde je, nevedela či vôbec žije, nevedela absolútne nič. Preto občas bývala smutná no len keď bola sama.
Prešiel ďalší rok. Rok dospelosti. Do svadby zostával týždeň no bol to najhorší týždeň ktorý vôbec nečakala.Už dlhší čas nepoužívali ochranu a jej budúci manžel si prial ako svadobný dar dieťa. Keďže dlho sa nič neprejavilo poslal ju za lekárom aby išla na vyšetrenie. Slúbila mu že pôjde lenže nemala
čas. Popri prípravach na svadbu na to aj pozabudla. Jedného dňa sa však v posteli prebudila sama. Myslela si že jej budúci manžel išiel niečo vybaviť no zrazu zbadala nejaký list na stole
v ktorom bolo:
/pokračovanie inokedy
/
Št august 14 2008, 15:15